Aj vaše dieťatko neustále plače? Kým drobci nevedia hovoriť, komunikujú hlavne plačom. Plačem, pretože chcem papať. Ale plačem aj preto, že chcem ísť na ruky. Vedeli ste, že obdobie najsilnejšieho plaču prichádza, keď má bábätko 6 až 8 týždňov? Ich nepohoda však neprichádza z ničoho nič. Detský plač spôsobuje niekoľko typických príčin.
Prečo bábätká plačú?
Detský plač spôsobuje niekoľko typických príčin. Čím je dieťatko menšie, tým pravdepodobnejšie je, že plačom dáva najavo hlad. A hoci ste ho kŕmili len nedávno, bábätko má veľmi malý žalúdok. Niektoré detičky dokonca zvyknú jesť jednu dávku dojčenskej výživy na niekoľkokrát. Okrem plaču si, samozrejme, všímajte aj ďalšie typické náznaky, ktorými dáva dieťa najavo hlad.
S únavou je to podobne ako s hladom. Obzvlášť malé deti dávajú plačom najavo, že potrebujú odpočinok. Dobrou správou však je, že existuje niekoľko ďalších náznakov, ktorými sa únava u dieťatka prejavuje. Ak je dieťa unavené, plačom reaguje aj na prílišnú stimuláciu.
Deti nemajú rady vymieňanie plienok. Keď ich vyzlečiete, zostáva im zima. A to pre ne nie je veľmi pohodlné. Tak či onak, urobiť to musíte. A ako prebaľovanie súvisí s plačom? Keď má drobec mokrú alebo špinavú plienku, začne plakať. Použitá plienka zo začiatku nemusí spôsobovať nepohodlie. Ak sa uistíte, že dieťatko nemá hlad alebo nechce spať, skúste teda skontrolovať plienku.
To, že má dieťatko správnu telesnú teplotu, spoznáte jednoducho. Rúčky a nôžky má ružové a hrudník teplý. Ale keď mu bude príliš teplo, oznámi vám to plačom. Najlepšie však urobíte, ak detičky budete vhodne obliekať, a tým predídete zbytočným nárekom. Vo všeobecnosti platí, že dieťatko má mať o jednu vrstvu navyše oproti vám. Pre istotu mu vezmite aj oblečenie navyše a vždy majte poruke prikrývku.

Približne v druhom alebo treťom týždni po narodení sa u detičiek objavuje kolika. Ide o kŕčovité bolesti bruška, ktoré sprevádza silný plač. Nemusíte sa báť, tento stav časom pominie. Buďte však pripravení a sledujte, či dieťatko neplače viac než zvyčajne. Skúste mu napríklad vytvoriť tiché prostredie alebo ho povzbudzujte v tom, aby si odgrglo. Ak dieťatku dávate materské mlieko, s kolikou pomôže aj zmena stravy.
Plač pre bábätká je ako reč pre dospelého človeka. Využívajú ho na to, aby vám niečo oznámili. Prvé zúbky sa začínajú tlačiť okolo šiesteho mesiaca. V ústočkách sa tiež zvyknú objaviť vredy, ktoré spôsobujú vírusové ochorenia alebo popáleniny.
Obdobie vzdoru a jeho prejavy
Dvojročné obdobie je pre dieťa a jeho rodičov náročné obdobie plné zmien. Dieťa sa vyvíja, objavuje svoju samostatnosť a učí sa presadzovať svoju vôľu. To často vedie k frustrácii, ktorá sa prejavuje plačom, krikom a vzdorom. Niektorí rodičia si týmto obdobím prejdú bez väčších problémov, iní zažívajú ťažké chvíle plné záchvatov zlosti a bezmocnosti.
Obdobie vzdoru, často označované aj ako "prvá puberta", je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa. Trvá približne od 21. až 23. mesiaca do 4 rokov, pričom vrcholí okolo 3,5 až 4 rokov. V tomto období dieťa testuje hranice, učí sa hovoriť "nie" a buduje si svoju osobnosť.
Prečo sa obdobie vzdoru deje?
- Snaha o samostatnosť: Dieťa si uvedomuje, že dokáže robiť veci samo a chce o nich rozhodovať.
- Skúšanie hraníc: Dieťa zisťuje, čo si môže dovoliť a ako ďaleko môže zájsť.
- Nedostatok sebakontroly: Dieťa ešte nemá dostatočne vyvinutú schopnosť ovládať svoje emócie a reaguje impulzívne.
- Obmedzená slovná zásoba: Dieťa nedokáže vždy vyjadriť svoje pocity a potreby slovami, čo vedie k frustrácii.
V prvom období vzdoru je ťažké pre dieťa pochopiť, že niečo musí rešpektovať a nedokáže chápať ani pocity iných ľudí. Jeho emočný vývoj nie je natoľko zrelý, aby to vyjadrilo inak než hnevom. Týmto spôsobom uvoľní svoju frustráciu a verí, že dosiahne to, čo chce.
Prvé obdobie vzdoru je charakteristické pre vek 2 až 3 rokov, no nemožno ho fixovať na presný vek. Vzdor sa môže objaviť u dieťaťa, keď má 1 rok, ale aj keď má 5 rokov. Všeobecne sa však prvé obdobie vzdoru typicky objavuje v priebehu 13. - 36. mesiaca. To, ako dlho trvá obdobie vzdoru, je veľmi individuálne. Hysterický plač u 4-ročného dieťaťa je rovnako pravdepodobný ako záchvaty hnevu u 2-ročného dieťaťa. Vzdorovité správanie u detí rôzne začína i rôzne končí a odlišný je aj jeho priebeh.

Príklady situácií počas obdobia vzdoru:
- Dieťa sa hádže o zem a kričí, keď mu nedovolíme vbehnúť do mláky.
- Dieťa sa vzdorovito ľahne na posteľ, keď sa má obliecť do škôlky.
- Dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí a snaží sa udrieť mamu, keď sa mu nestane po vôli.
- Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídete na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, kope, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať.
- Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou…“ Otec sa s deťmi vracia domov.
- Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty.
- 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.
- Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.
Ako zvládnuť detský plač a obdobie vzdoru?
V prvom rade hodnotenie, že takéto prejavy majú len zlé a nevychované deti, je absolútne nesprávne. Vzdorovité obdobie nie je doménou zlých, neposlušných a nevychovaných detí. „Prvá puberta“ je prirodzeným javom, ktorý sa vo vývoji dieťaťa objavuje. Súvisí s hormonálnymi zmenami, ale tiež s intelektuálnym, emocionálnym, psychickým a sociálnym vývinom.
Okrem typických záchvatov, ktoré súvisia s obdobím vzdoru, sa záchvat plaču môže objaviť aj z iných dôvodov. Podstatné je, aby rodičia prišli na to, prečo dieťa bez „zjavného“ dôvodu plače či kričí. U batoliat môže byť niekedy náročné vyhovieť ich potrebám - požiadavkám a práve tu môže byť ukrytý spúšťač takéhoto správania. Časté záchvaty plaču sú spojené s hladom, únavou alebo napríklad s chorobou. Takéto impulzy môžu byť často veľmi nenápadné, no dieťa vyjadrí svoju nespokojnosť veľmi emocionálne.
Adekvátne reakcie rodičov sú v krízových momentoch najdôležitejšie. Je totiž vedecky preukázané, že to, ako rodič reaguje na vzniknutú vypätú situáciu, ako ju rieši, má vplyv na následný emocionálny vývoj dieťaťa. Aby bola vaša reakcia tým najlepším možným riešením, je nevyhnutné pochopiť, čo dieťa zažíva.
Bezprostredne po narodení nám dieťa dáva plačom či krikom najavo, čo chce. Nehovorí, neukazuje, no napriek tomu dokážu rodičia zistiť, čo je potrebné spraviť, aby plač prestal. Už v rannom veku je dôležité zachovať pokoj a všímať si signály - zamračená tvár, trepanie rukami, kopanie nožičkami, mrkanie, žmúrenie, plač či stonanie. V neskoršom veku batoľaťa situácia nie je iná, ibaže prejavy dieťaťa sa zmenili a dieťa začína pociťovať, že má určitú moc a chce presadiť svoju vôľu.
Praktické rady pri zvládaní plaču a vzdoru:
- Zachovajte pokoj: Najdôležitejšie je, aby rodič zachoval pokoj a nezvyšoval hlas. Deti zrkadlia naše emócie, takže čím nervóznejší bude rodič, tým nervóznejšie bude dieťa.
- Skúste odviesť pozornosť: Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, prípadne skúsiť odviesť jeho pozornosť. Môžete poukázať na niečo zaujímavé v okolí, napríklad vtáčiky na oblohe alebo autá na ceste.
- Dajte dieťaťu možnosť rozhodnúť: Nechajte dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre vás nepodstatné. Napríklad, ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dajte na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
- Stanovte jasné hranice: Je dôležité, aby dieťa vedelo, čo si môže dovoliť a čo nie. Hranice by mali byť jasné, konzistentné a primerané veku dieťaťa.
- Hovorte s dieťaťom: Postupne učte deti, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
- Buďte trpezliví a pochopte dieťa: Majte na pamäti, že dieťa sa ešte len učí zvládať svoje emócie a potrebuje vašu pomoc a podporu. Hovorte s nimi ako s partnermi.
- Vytvorte bezpečné prostredie: Uistite sa, že dieťa sa cíti bezpečne a milované. Pravidelne ho objímajte, hrajte sa s ním a venujte mu pozornosť.

Čo nerobiť počas hysterického záchvatu?
- Nekričte a nezvyšujte hlas.
- Netrestajte dieťa.
- Neignorujte dieťa.
- Neopúšťajte dieťa.
- Neustupujte dieťaťu v jeho požiadavkách.
- Nehádajte sa s dieťaťom.
Nesnažte sa dieťa zastaviť za každú cenu. Ak je dieťa v amoku, nemá príliš veľký zmysel snažiť sa mu niečo dohovárať alebo mu niečo vysvetľovať. Aj tak vás nebude akceptovať a vnímať. Nechajte amok odznieť, aj napriek tomu, že sa akt odohráva na verejnosti.
Pri tíšení detského plaču pomáha aj to, že drobca zabalíte do zavinovačky. V prípade, že plač ani potom neprestáva, vezmite drobca do náručia a pomaly ho kolíšte. Ďalšou alternatívou je prechádzka v kočíku.
V prípade, že plač ani potom neprestáva, vezmite drobca do náručia a pomaly ho kolíšte. Ďalšou alternatívou je prechádzka v kočíku.
Vzťahová väzba a separačná úzkosť
Už od malička si bábätko s rodičom vytvára silné puto. Zbožňuje vašu vôňu, teplo vášho tela a rytmus vášho srdca ho dokonale upokojuje. Dieťatko si s vami začína vytvárať väzbu už počas prvých týždňov svojho života. Všímajte si, ako skúma vašu tvár a reaguje, keď sa mu prihovoríte. Odborníci radia, že pre vytvorenie zdravej vzťahovej väzby je kľúčové to, aby ste boli dieťatku k dispozícii, zahrnuli ho materinskou láskou a adekvátne reagovali na všetky jeho potreby. Od kŕmenia, cez hru a fyzický kontakt až po utíšenie plaču.
So vzťahovou väzbou súvisí pojem separačná úzkosť, s ktorým ste sa už zrejme počas prípravy na materstvo stretli. Vaše dieťatko si približne v šiestich mesiacoch začalo uvedomovať, že špeciálne vy ste pre uspokojenie jeho potrieb tá najdôležitejšia osoba. Čo môže znamenať, ak sa vaše bábätko vo veku okolo šiestich mesiacov rozplače vždy, keď sa mu stratíte z dohľadu? Psychológovia majú na pomenovanie tohto javu konkrétny výraz - vzťahová väzba.
Aj keď ľútostivý plač vášho bábätka nie je príjemný - a je prirodzené, že vás trápi - nemusíte sa ho báť. Toto obdobie prejde a čoskoro už znova nebude problém ukradnúť si chvíľku a povenovať sa sama sebe, oddýchnuť si, aby ste sa k svojmu bábätku vrátili spokojná a šťastná. Ak dieťatko prejavuje separačnú úzkosť, nenechajte si nahovoriť, že je rozmaznané a že ste vy, ako rodič, zlyhali.
Ak potrebujete od dieťaťa na chvíľu odísť, napríklad k lekárovi, nesnažte sa skrývať alebo zmiznúť bez slova. Ak odchádzate do práce skôr ako v troch rokoch dieťaťa, ubezpečte sa, že sa oň postará druhá najdôležitejšia osoba v hierarchii vzťahovej väzby.
How To Heal The Relationship With Your Child
Kedy hľadať pomoc odborníka?
Ak sú záchvaty plaču u vášho dieťaťa veľmi časté, intenzívne alebo trvajú dlho, je vhodné vyhľadať pomoc odborníka, napríklad detského psychológa. Odborník vám môže pomôcť identifikovať príčinu plaču a navrhnúť vhodné stratégie na zvládnutie situácie.
Hysterický plač u kojenca dokáže vystrašiť mnohých rodičov natoľko, že spanikária a majú obavy, čo sa ich inak doteraz relatívne pokojnému dieťaťu deje. Zvlášť, ak dieťa nie a nie utíšiť. Samozrejme, dôvodom záchvatov plaču môžu byť u malých detí predierajúce sa zúbky, bolesť bruška, nafúknutie, horúčka alebo nástup infekčného ochorenia. Všímajte si teda príznaky a hľadajte dôvody plaču.

Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme.