Pôrod je pre ženu vyčerpávajúcim a častokrát aj stresujúcim zážitkom. Väčšina mamičiek je po vypudení dieťatka vtakej eufórii, že nemá poňatia, čo sa deje s ich dieťatkom po pôrode a aké vyšetrenia vlastne absolvuje. Nielen pre matku, ale aj pre dieťa je príchod na svet stresujúci. Musí sa totiž adaptovať na mimomaternicový život. Preto je veľmi dôležité, aby sme mu jeho narodenie čo najviac uľahčili.
Prehliadky v pôrodnici sú kľúčové pre zabezpečenie zdravého štartu do života pre každé novonarodené dieťa. Tieto vyšetrenia umožňujú včas odhaliť prípadné problémy a zabezpečiť potrebnú starostlivosť.
1. Novorodenecký screening
Novorodenecký skríning začína okamžite po narodení - v 1., 5. a 10. minúte po narodení dieťaťa lekár vykoná kontrolu prvých reakcií pomocou tzv. "Apgar skóre". Hodnotí sa: svalové napätie (Activity), srdcová aktivita (Pulse), reakcia na podráždenie (Grimace), farba pokožky (Appearance), dýchanie (Respiration). Stupnica hodnotenia u jednotlivých parametrov je od 0 do 2 bodov. Súčet všetkých parametrov je potom 0 - 10 bodov. Výška Apgar skóre ukazuje životaschopnosť bábätka a upozorňuje na nutnosť lekárskeho zásahu. Nie je však žiadny dôvod na obavy - väčšina detí má výsledok 7 a viac, čo sa považuje za dobrý zdravotný stav.
2. Prehliadky počas prvých dní po narodení
V prvých dňoch po narodení prejde vaše dieťa kontrolou celkového zdravotného stavu, ktorá zahŕňa: súhrnnú telesnú prehliadku "od hlavy po päty", vyšetrenie očí pre zistenie vrodeného šedého zákalu, vyšetrenie bedier detským ortopédom a ďalšie prehliadky. Počas pobytu v pôrodnici sa tiež vaše bábätko váži, aby sa mohlo neskôr sledovať, či nestráca príliš na váhe. Určitý úbytok na váhe verzus pôrodná váha je však bežný - aj kvôli odchodu prvej stolice a moču.
Kritériá na prepustenie zdravého novorodenca domov
Zdravotný stav bábätka ohodnotia lekári už po prvých minútach života novorodenca tým, že určia jeho Apgar skóre. Ďalej sa vykonávajú povinné skríningové vyšetrenia a podľa zvyklostí pracoviska aj nepovinné skríningové vyšetrenia. Sú to vyšetrenia, ktoré dokážu včas odhaliť závažné ochorenia alebo vrodené chyby, ktoré by mohli bábätko jednak ohroziť na živote a jednak by do budúceho života dieťaťa znamenali značné zdravotné obmedzenia, či trvalé poškodenie. Vďaka skríningom teda dokážeme včas zachytiť a správne liečiť napr. vrodenú zníženú funkciu štítnej žľazy, ktorá ak sa v minulosti včas nezachytila a nezačala liečiť, viedla u detí až k nezvratnej mentálnej retardácii.
Vyšetrenia a niekoľkodňové pozorovanie novorodenca je preto mimoriadne dôležité. Aby mohlo byť bábätko prepustené spolu s mamou do domácej starostlivosti, musí splniť kritériá, ktoré v odporúčaniach vydala Neonatologická sekcia Slovenskej pediatrickej spoločnosti. Sú to kritériá vzťahujúce sa nielen na zdravotný stav dieťaťa, ale zároveň aj na jeho schopnosť prijímať potravu a tiež vedomosti a schopnosti matky poskytnúť dieťatku adekvátnu starostlivosť po každej stránke. Musia im byť urobené všetky potrebné a dôležité vyšetrenia, až potom môžu byť prepustení do domácej starostlivosti.
Stáva sa však, že čerstvá mamička i novorodenec si musia pobyt v nemocnici predĺžiť. Nikto ich tam nechce držať nasilu, vyžaduje si to však ich zdravotný stav. U bábätiek býva kameňom úrazu, respektíve dôvodom, prečo musí zostať pod dohľadom lekárov dlhšie, práve novorodenecká žltačka. Ide o jeden z adaptačných mechanizmov, ktorým si bábätko po narodení musí prejsť. Nedá sa preto presne povedať, o koľko dní to pobyt v pôrodnici predĺži, zväčša to však býva o 1-2 dni.
Pre novorodencov sú vypracované určité rizikové faktory žltačky, ďalej záleží ako je o dieťa staré, teda koľko hodín/dní je na svete. Toto všetko sa premieta do stanovených grafov a podľa konkrétnej hodnoty pre dané dieťa sa odvíja aj prípadná liečba žltačky. To, prečo sa tak starostlivo hodnotí žltačka u novorodencov má obrovský význam. Snažíme sa totiž zabrániť vzniku tzv. jadrového ikteru. Novorodenci ešte nemajú vyzretú hematoencefalickú bariéru, to je akási "prekážka", ktorá za normálnych okolností neprepustí toxické látky z krvi do mozgu. Bilirubín, teda žlté farbivo, zodpovedné za žltačku, je taktiež toxické pre mozog, a ak jeho množstvo presiahne u malých babätiek limity v tomto veku ešte nevyzretej /teda akoby menej funkčnej/ bariéry, môže detský mozog nezvratne poškodiť.
3. Prehliadka pred odchodom z nemocnice
Pred odchodom z pôrodnice sa vykonáva u všetkých novorodencov novorodenecký skríning. Jedná sa o krvnú skúšku pomocou vpichu do pätičky dieťaťa. Hoci si žiadny rodič nepraje, aby jeho dieťa trpelo, tu sa jedná iba o chvíľku nepohodlia, ktoré je nevyhnutné pre zistenie vzácnejších vrodených či dedičných ochorení, ktoré by vaše dieťa mohlo mať. U väčšiny detí sú testy v poriadku, ale u malého počtu prípadov s pozitívnymi výsledkami umožní včasná identifikácia a liečba rýchle zlepšenie zdravia dieťaťa.
Čo je novorodenecký skríning a ktoré ochorenia sa ním zisťujú?
Novorodenecký skríning predstavuje súbor vyšetrení, ktoré najčastejšie prebiehajú na tretí až štvrtý deň po narodení. Ich cieľom je odhaliť čo najskôr vážne ochorenia, ktoré by neliečené mohli až nezvratne poškodiť zdravie dieťatka. Od 72. do 96. hodiny po narodení sa dieťaťu odoberá najčastejšie z pätičky pár kvapiek krvi, ktorá sa posiela do Skríningového centra novorodencov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici. Sleduje sa možný výskyt kongenitálnej hypotyreózy (vrodená snížená tvorba hormónov štítnej žľazy), kongenitálnej adrenálnej hyperplázie (dedičná porucha tvorby životne dôležitých hormónov vytváraných v nadobličkách) i cystickej fibrózy (ochorenie, ktoré napadá hlavne tráviacu a dýchaciu sústavu). Zisťuje sa aj výskyt niektorých vážnych metabolických ochorení, ako sú fenylketonúria či leucinóza. Metabolické ochorenia spôsobujú vážne postihnutia rôznych orgánových systémov.
Povinné skríningové vyšetrenia
Vykonanie týchto ľahko realizovateľných, dostupných a nie je veľmi drahých vyšetrení upravuje vyhláška alebo zákon a teda sú povinné. Patria medzi ne:
- Hodnotenie životných funkcií podľa Apgarovej - Apgar skóre
- Skríning vrodených metabolických chýb - toto vyšetrenie známe aj pod názvom vyšetrenie suchej kvapky krvi sa vykonáva odberom krvi z päty novorodenca po 72. hodine života dieťaťa na špeciálny papieri. Ten sa odosiela do skríningového centra v Banskej Bystrici sa zisťujú ochorenia: fenylketonúria - vrodená porucha spracovania bielkoviny, hypotyreóza - vrodená znížená funkcia štítnej žľazy, vrodená hyrerplázia nadobličiek - ochorenie pri ktorom sa netvoria základné hormóny, cystická fibróza - pľúcne dedičné ochorenie.
- Skríning vrodenej katarakty - vyšetrenie červeného reflexu. Oftalmoskopom sa lekár pozrie to oka, či je prítomný červený reflex sietnice.
- Skríning sluchu - je dôležitý pre zistenie, či bábätko má alebo nemá poruchu sluchu, ktorá by bola korigovateľná do budúcna.
- Skríning dysplázie bedrových zhybov - Na 3. až 5. deň po narodení prebieha aj vyšetrenie bedrových zhybov podľa Ortolániho, kde sa pri klinickom vyšetrení zisťuje prítomnosť instability bedrových kĺbov. Pri pozitívnom náleze ho konzultuje ortopéd, ktorý ešte prevedie ultrazvukové vyšetrenie kĺbov (niekde ešte rontgenové vyšetrenie) a doporučí vhodnú prevenciu balením dieťatka do Poštolkových nohavičiek. Do 4. týždňa života dieťaťa je toto ochorenie kontrolované ortopédom pomocou ultrazvuku a klinického vyšetrenia.
Čo ak niektoré z vyšetrení preukáže prítomnosť niektorého z ochorení?
Ak niektoré z vyšetrení nedopadne podľa očakávaní, záleží od toho, ktoré z nich to bolo. Ak je to suchá kvapka krvi, tak sa zvyčajne toto vyšetrenie zopakuje a ak aj napriek tomu nie je v poriadku, deti sú následne vyšetrované a sledované v špecializovaných ambulanciách. Ak nedopadne dobre skríning očného pozadia - priehľadnosť očných štruktúr, ďalšiu liečbu stanovuje oftalmológ (očný lekár). Zlé výsledky skríningu sluchu následne rieši Otorinolaryngológ, ktorý má svoje postupy, ktorými problémy so sluchom potvrdí alebo vylúči. Pozitívny výsledok je samozrejme nahlásený obvodnému detskému lekárovi.
4. Test sluchu
Vášmu bábätku môže byť v niektorých pôrodniciach tiež vykonaný test sluchu (tzv. meranie otoakustických emisií), aby mohli byť včas zistené poruchy počutia a poskytnutá včasná liečba. Tento test sa vykonáva predtým, než si bábätko odnesiete z pôrodnice. Je rýchly a jednoduchý, môže sa vykonávať aj počas spánku vášho bábätka a výsledky sú k dispozícii ihneď. Vyšetrenie sa robí špeciálnym aparátom zakončeným drobnou sondičkou, ktorá sa vloží na okraj zvukovodu. Sonda produkuje krátke opakujúce sa zvuky do vyšetrovaného ucha a zároveň sníma veľmi citlivým mikrofónom zvukové emisie.
Najčastejšie počas spánku sa robí vyšetrenie, ktoré má odhaliť možnú poruchu sluchu. Novorodencovi sa do vonkajšieho zvukovodu zavedie sonda, ktorá sníma takzvané tranzientné otoakustické emisie (OAE), čo sú zvuky, ktoré vysiela vnútorné ucho. Ak sa ich podarí nasnímať, dieťa by nemalo mať so sluchom problémy. Problém nastáva v prípade, že prístroj emisie nezachytí ani na viac pokusov.
5. Preventívne prehliadky detí
Po príchode z pôrodnice domov kontaktujú rodičia pediatra a dohovoria sa na 1. návšteve. Preventívne prehliadky v poradniach sú dané zdravotným poriadkom a aktuálnym očkovacím kalendárom (ktorý môže podliehať zmenám). V druhom týždni sa bábätkám obyčajne predpisuje vitamín D, ktorý je dôležitý pre posilnenie kostí, vstrebávanie ostatných vitamínov, pre správny vývoj nervovej sústavy a imunity.
Pediater pri každej prehliadke sleduje celkový psychomotorický vývoj dieťaťa. Zaujímajú ho jeho pohybové zručnosti, pričom sa najprv zameriava na hrubú motoriku a v necelom roku venuje vyššiu pozornosť aj vývoju jemnej motoriky. Vedľa toho si zaznamenáva hmotnostné prírastky, dĺžku dieťaťa, obvod jeho hlavičky a hrudníka, ako aj uzatváranie veľkej fontanely na hlavičke. Lekár tiež pravidelne kontroluje zrak a sluch. Približne od ôsmich mesiacov sleduje i prerezávanie zúbkov a okolo jedného roka tiež vývoj reči. Nie je dôležité, aby vaše dieťa presne „zapadalo do tabuliek“, v prvom roku života môžu byť rozdiely medzi rovnako starými deťmi pomerne veľké.
Ešte než bude vášmu bábätku jeden mesiac, odošle vás detský lekár k ortopédovi. Ten vykoná sonografické vyšetrenie bedrových kĺbov a skontroluje správne postavenie bedrových kĺbov, dĺžku končatín a odpor a stabilitu bedrového kĺbu v pokoji a v pohybe. Sleduje tiež vývoj osifikačných jadierok v hlavici stehennej kosti. Druhá kontrola bedier nasleduje na konci šestonedelia. Ďalšie potom v troch a prípadne v šiestich mesiacoch veku dieťaťa. Pediatri často plánujú spoločne s preventívnymi prehliadkami aj očkovanie. Sledujte preto očkovací kalendár a nebojte sa poradiť s lekárom, aká pre a proti jednotlivé očkovanie detí prináša.
Nepovinné skríningové výšetrenia
Tieto vyšetrenia novorodencov nie sú upravené zákonom ani vyhláškou, no odborníci si zhodujú, že je vhodné ich vykonávať. Záleží vždy od možností pracoviska. Patria medzi ne:
- Skríning pulznou oxymetriou - vo veku 1 dňa dieťaťa sa oxymetrom zistí, ako je saturovaná krv kyslíkom na hornej končatine (zvyčajne pravej) a na dolnej končatine. Je to neinvazívne vyšetrenie, kde sa dieťaťu priloží sonda na prštek ruky alebo nohy. Na základe tohoto 1-3 minúty trvajúceho vyšetrenia dokážu lekári vysloviť podozrenie, či má alebo nemá bábätko závažné ochorenie srdiečka, ktoré je potrebné ďalej diagnostikovať alebo ochorenie pľúc.
- Ultrazvukový skríning obličiek - už počas vývoja v maternici gynekológ obličky plodu vyšetruje. Napriek tomu, kým je dieťatko hospitalizované, by mohlo absolvovať ultrazvukové vyšetrenie obličiek, s cieľom nájsť také anomálie, ktoré si vyžadujú včasnú liečbu. Zameriava sa na odhalenie závažných vrodených chýb obličiek, močového mechúra a močových ciest. Vyžaduje si dobrú hydratáciu novorodenca, preto sa vykonáva na 3. až 4. deň po narodení. Odchýlky od normy sa konzultujú s detským urológom a nefrológom.
Celkové vyšetrenie novorodenca
Po pôrode je koža pokrytá vo väčšine prípadov plodovým mazom. Jej vzhľad je závislý od zrelosti (gestačného veku). Donosení novorodenci majú kožu hrubšiu, preto pôsobí dojmom, že je bledšia. Nedonosení novorodenci majú kožu červenú, tenkú, s presvitajúcimi cievkami a jemným ochlpením (lanugom). Krátko po pôrode je často prítomné namodralé sfarbenie plosiek nôh a dlaní, ktoré býva prvý deň života normálnym nálezom. U časti novorodencov sa krátko po narodení objaví novorodenecká koprivka (tzv. novorodenecký exantém). Na koži si ďalej všímame prítomnosť kožných znamienok, hemangiómov a modriniek.
Dôležitým údajom je veľkosť-obvod hlavy. Relatívne veľkú hlavu v porovnaní s telom majú predčasne narodení novorodenci. Na hlave si lekár všíma rozmer a napätie veľkej fontanely (veľká fontanela je väzivové spojenie v tvare kosoštvorca na temene hlavy v mieste, kde sa spájajú lebečné kosti), symetriu hlavičky a prejavy pôrodných poranení. Najčastejšie ide o kefalhematóm a pôrodný nádor (opuch) hlavy. Rozdiel medzi nimi je v tom, že kým kefalhematóm je zakrvácanie pod vonkajší obal kosti (väčšinou temennej) a hojí sa niekoľko týždňov, pôrodný opuch je zakrvácanie a opuch podkožia (väčšinou v záhlaví) a vymizne v priebehu niekoľkých dní.
Na tvári sa vyhľadávajú tzv. dysmorfické črty, ako sú napr. deformované a nižšie postavené ušnice, široký koreň nosa, netypické postavenie očných štrbín, rázštep podnebia a pery. Jedným z prejavov pôrodného traumatizmu je tzv. stagnačná cyanóza tváre, alebo inak povedané „syndróm modrej masky“. Nie je to nič závažné, modré sfarbenie v priebehu niekoľkých dní vymizne.
Krk novorodenca je krátky. Stáva sa, že je hlavička vychýlená z osového postavenia smerom k jednému či druhému ramenu. Príčinou asymetrického držania hlavy býva tortikolis. Je spôsobený buď vynútenou polohou hlavičky v maternici (pri nesprávnom naliehaní bábätka, nedostatku plodovej vody) alebo pôrodným poranením (zakrvácaním do kývača hlavy).
Lekár sa pri vyšetrení zameriava na sledovanie mechaniky dýchania, počtu dychov za minútu a pomocou fonendoskopu skúma posluchový nález na pľúcach. Spôsob a frekvencia dýchania sa menia v závislosti od bdelosti, fyzickej aktivity a plaču.
Normálna srdcová akcia u novorodenca narodeného v termíne je 120 až 160 úderov za minútu. V spánku môže byť nižšia, naopak, pri fyzickej aktivite vyššia. Počas prvých 24 hodín života je častým nálezom jemný srdcový šelest, ktorý má väčšinou prechodný (adaptačný) charakter. Inou kapitolou sú šelesty, ktoré sa objavujú 3. až 4. deň po pôrode a ich intenzita stúpa. Také šelesty bývajú dôvodom na ultrazvukové vyšetrenie srdca za účelom potvrdenia alebo vylúčenia srdcovej chyby.
Lekár vyšetruje veľkosť bruška, zisťuje, či je mäkké, či sa dá dobre prehmatať. Distenzia brucha (roztiahnutie brucha nad úroveň hrudníka) krátko po pôrode môže byť príznakom črevnej nepriechodnosti, naopak člnkovité brucho (pod úrovňou hrudníka) môže signalizovať bránicovú herniu (prietrž). Dôležitou súčasťou pri vyšetrení brucha je kontrola pupočného pahýľu, ktorý je za normálnych okolností 3-cievny a je po prestrihnutí pupočnej šnúry zasvorkovaný. Jedným z prvých ošetrení je sterilné ošetrenie pupčeka. Pupočný pahýľ sa podviaže asi 2 - 3 cm nad koncom svorkou, nad ňou nasleduje prestrihnutie. Zvyšný kýpček sa dezinfikuje roztokom a zavinie do sterilnej gázy.
U oboch pohlaví sa hodnotí zrelosť genitálu a prípadné vývojové abnormality. U chlapcov sa kontroluje, či majú oba semenníky zostúpené v miešku. Novorodenec by mal prvýkrát močiť do 24 hodín od pôrodu. V prvých 2 až 3 dňoch môžu byť na pomočenej plienke prítomné fliačiky tehlovočervenej farby. Priechodnosť konečníka sa kontroluje pri prvom meraní teploty, smolka (prvá stolica) by mala odísť najneskôr do 48 hodín od pôrodu. Deti nemajú stolicu až 5-10 dní, nie je dôvod na znepokojenie.
Na horných končatinách sa sleduje spontánna hybnosť. Ryhovanie na stupaji nôh pomáha pri vyšetrení zrelosti novorodenca. Samozrejmosťou je vyšetrenie bedrových kĺbov v rámci skríningu dysplázie bedrových kĺbov. K najčastejším deformitám dolných končatín patrí kalkaneovalgózna deformita, ľudovo nazývaná „konská noha“. Liečba závisí od stupňa deformity.
K základnému neurologickému vyšetreniu patrí vyšetrenie svalového tonusu (napätia), ktoré informuje o stave centrálneho nervového systému. Môže byť normálny, znížený alebo zvýšený. Súčasťou je aj vyšetrenie novorodeneckých reflexov. Patrí k nim: hľadací, sací, prehĺtací, úchopový a úľakový (Morov) reflex. Prírastok hmotnosti je dôležitým ukazovateľom celkového prospievania dieťatka. Vypočítava sa z váhy pri narodení a váhy pri kontrolných váženiach.
Má matka nárok sprevádzať svoje dieťa na vyšetrenia?
Odborníci zastávajú názor, že matka a dieťa tvoria jednu jednotu. Z toho vyplýva, že matka môže, dokonca skôr by mala byť (pokým jej to zdravotný stav dovolí): podrobne informovaná, čo sa s dieťaťom deje, mala by súhlasiť s vyšetreniami, a ak je to čo i len trochu možné, mala by byť pri vyšetrení prítomná. Umožní jej to vidieť, ako sa vyšetrenia vykonávajú, že sú vo väčšine prípadov bezbolestné, dieťaťu neprinášajú žiadny stres. Všetci budúci rodičia dúfajú, že sa ich potomok narodí zdravý a zároveň sa obávajú možných komplikácií. Väčšina novorodencov má normálny (fyziologický) nález pri prvom vyšetrení a normálny priebeh popôrodnej adaptácie.