Prvý rok života dieťaťa je obdobím plným objavov a významných míľnikov. Medzi najdôležitejšie patrí osamostatňovanie sa, ktoré sa prejavuje pokusmi o chôdzu, samostatné jedenie a hru. Hoci sa z malého bábätka za 12 mesiacov stáva neopakovateľná osobnosť, ochrannú ruku rodičov bude potrebovať ešte dlhé roky.
Rodičia často s očakávaním sledujú, kedy ich dieťa urobí prvé kroky. Čakanie na tento moment môže byť občas frustrujúce, ale je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja individuálnym tempom. Deti sa nevyvíjajú podľa kalendára, a preto je dôležité akceptovať individualitu každého dieťaťa. Neriaďte sa susedovým dieťaťom, ale sústreďte sa na pokroky a schopnosti vášho vlastného dieťaťa. Jedine tak budete mať radosť z toho, ako rastie a čo všetko sa postupne naučí. Batoliaci vek je úžasné obdobie, kedy máte šancu sledovať každodenné pokroky dieťaťa.
Kedy začína dieťa chodiť?
Čas prvých krôčikov a samostatnej chôdze je veľmi individuálny. Pre rodičov je to signál zdravého vývoja dieťaťa po pohybovej stránke a zároveň znak osamostatňovania sa. Najprv sa dieťa obracalo, potom sedelo, naučilo sa postaviť a stáť. Približne vo veku 9 - 10 mesiacov sa objavuje prvý krok. Neskôr sa chôdza rozvíja ďalej, niektoré deti začnú chodiť v 11. či 12. mesiaci. Niektoré sú opatrnejšie a dlhšie chodia s pridržaním sa rúk rodiča. Širšia norma udáva, že zdravé dieťa sa naučí samostatne chodiť najneskôr do 17. - 18. mesiaca. Avšak, to, že samostatne chodí ešte neznamená, že sa vývin jeho chôdze ukončil. Naopak, chôdza sa zdokonaľuje - dieťa chodí po rovnej dlážke, po tráve, v snehu, z kopca, učí sa chodiť dopredu, dozadu, prekračovať prekážky.
Vývoj chôdze v jednotlivých mesiacoch
13. - 15. mesiac
Väčšina detí už začína chodiť, postupne sa zlepšuje stabilita v stoji a zdokonaľuje sa chôdza. Deti, ktoré doteraz chodili len okolo nábytku, sa pomaly púšťajú do sveta. Objavovanie nových priestorov však predstavuje aj veľké riziko a mamy si často ani neuvedomia, aké nástrahy deťom okolie pripravuje (ostré rohy, nezabezpečené schody, skrinky, zásuvky a pod.). V tomto veku je vždy lepšie byť o krok vpred, aby vás jeho schopnosti nepríjemne neprekvapili.
Zdokonaľuje sa aj jemná motorika a niektoré deti sa pokúšajú samostatne jesť lyžičkou. Zatiaľ sa im síce skôr nedarí, ale snažte sa ich zručnosti rozvíjať - uprednostňujte hračky, kde môže dieťa vkladať malé predmety do otvorov a pod. Opäť pozor na malé predmety, aby ich dieťa nevdýchlo, neprehĺtlo a pod., preto kupujte hračky určené pre tento vek.
15. - 18. mesiac
V tomto veku deti už zvyčajne chodia stabilne a postupne začínajú objavovať schody. Ešte síce potrebujú pomoc a pri ceste hore schodmi nestriedajú nohy, ale aj tak dávajte pozor. Jedenapolročné dieťa vie vyliezť na malú stoličku (niekedy aj vyššie), takže hrozí pád. Šikovnejšie deti už začínajú behať a zrýchlený bezhlavý pohyb po priestore zvyšuje riziko úrazu.
Slovná zásoba už obsahuje okolo 50 slov. Dieťa začína používať vlastný jazyk a niekedy už spojí dve slová do vety. Rozumie slovám ako „nesmieš“ atď., ale nemôžete očakávať výraznejšiu poslušnosť. Dieťa sa ešte nevie samo hrať, tak sa hrá s vami a počas hry sa učí (keď mu hovoríte básničky súvisiace s obrázkom, učí sa pomenúvať farby, spolu s vami stavia vežu, skladá puzzle). Väčšina detí už vie jesť samostatne lyžičkou a napiť sa z hrnčeka.
18. - 24. mesiac
Nastáva pokrok v reči. Dieťa už vie povedať okolo 200 - 400 slov, začína tvoriť vety, časovať a skloňovať. Jemná i hrubá motorika postupuje, dieťa zvládne aj schody bez pomoci a tie šikovnejšie už striedajú aj nožičky. V tomto veku sa deti tiež učia udržiavať čistotu - chodiť na nočník. Nácvik by sa nemal robiť pod nátlakom. Voľte radšej metódu pochvaly.
Motorický vývin a jeho fázy
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene.
Pasenie koníkov
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.
Prvé vzpriamenie
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieťa sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné ležať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť, je len orientačný. Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné.
Druhé vzpriamenie
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu.
Otáčanie z chrbta na bruško
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šijou smerujúcou do záklonu. Je to preťaženie šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly.
Pivotácia
Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny.
Štvornožkovanie
Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami. Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, znamená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť.
Sed
Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyri posadiť samo, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť v náruči v polohe klbka, klokanka alebo tigríka.
Ako podporiť správny vývoj chôdze
Pre zdravý vývin dieťaťa nie je vhodné podporovať jeho chôdzu v chodúľkach. Ich používanie nie je bezpečné a vedie k zlozvykom - chôdza na špičkách, krivenie chrbtice ap. Platí, že dieťa začne samo chodiť vtedy, keď je na to (fyzicky i psychicky) pripravené. Je dôležité, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe.
Čo nerobiť?
- Nepredbiehajte: Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie.
- Nesnažte sa mu pomáhať: Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal.
- Na chodítka zabudnite: Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe. Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.
Čo robiť?
- Dajte deťom čas a priestor: Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy.
- Prvé kroky musí urobiť samé: Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny.
Starostlivosť o detské nohy a vhodná obuv
V prvom rade myslite na to, že noha dieťatka sa od prvých krokov formuje a nemalo by ju nič obmedzovať. Ideálne preto je, aby ich zapájalo naboso či cupačkách. Topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr. Veľmi zdravý pohyb je chodenie po štyroch. Už vtedy bábätko nohu namáha, rotuje s ňou a pekne si ju tvaruje.
Ako inak pomôcť dieťaťu v správnom vývoji chodidla?
- Neurýchľujte psychomotorický vývoj dieťatka: Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť, platí však, že by sme nemali nič urýchľovať, ale podporovať a motivovať, a to napríklad v štvornožkovaní či obchádzaní nábytku.
- Neponáhľajte sa s prvými topánkami a dajte pozor pri ich výbere: Tvar, veľkosť a ohybnosť. To je najdôležitejšie pri výbere obuvi pre dieťa!
- Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity: Jednoducho meňte terén, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu.
Vhodná obuv pre dieťa
- Tvar špičky: Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať.
- Dostatočná šírka topánky v oblasti prstov: Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika.
- Dĺžka topánky: Detská obuv by mala mať minimálne 1,2 cm nadmerok, čo znamená odmeraná dĺžka nožičky plus 1,2 cm navyše.
- Hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm: Je to dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plochy chodidiel.
- Ohybnosť podrážky: Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami.
- Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou: To znamená žiadny podpätok, žiadny vankúšik pod pätou.
- Hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby: Topánka sa má prispôsobiť nohe, nie noha topánke.
- Bez pevného zovretia členka: Členok by mal pri pohybe pracovať a reagovať na postavenie nôžky, a tým sa stabilizovať a posilňovať svaly potrebné na osové postavenie.
Všetky spomínané atribúty spĺňa tzv. barefoot obuv.
Problémy detských nôh
Akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú. Vhodné je dieťatko sledovať dlhší čas počas dňa, no uvedomte si, že postavenie päty či členka sa zhoršuje napríklad, ak je dieťa unavené alebo po prekonaní choroby, kedy je telo vyčerpané.
Prevencia zvýšeného svalového napätia (hypertonus)
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Keď ležia na bruchu, sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Ako hypertonus u bábätka riešiť?
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej.
Chôdza po špičkách
Chôdza po špičkách (špičkovanie) je typ chôdze, kedy nedochádza ku kontaktu päty s podložkou. Prirodzene sa môže vyskytovať u detí do dvoch rokov, počas toho ako sa učia chodiť. Chôdza po špičkách im pomáha udržať rovnováhu. Všímajte si, či dieťa špičkuje, keď je bosé alebo iba ak je obuté? Špičkuje viac pri chôdzi vnútri či vonku? Alebo iba pri chôdzi po určitom povrchu? Je špičkovanie spojené s výskytom emócie? Špičkovanie nemusí vždy znamenať problém. Príčiny pretrvávajúcej chôdze po špičkách môžu byť rôzne, medzi známe príčiny zaraďujeme skrátenie achillovej šľachy, oneskorený psychomotorický vývoj alebo zranenia na nohe. Špičkovanie však môže byť spojené aj s vážnejšími poruchami ako je detská mozgová obrna, muskulárna dystrofia, poruchy miechy.. V prípade, že príčina špičkovania nie je známa, nazýva sa ako idiopatická chôdza po špičkách. Neriešená chôdza po špičkách má negatívny dopad na pohybový aparát. Môže spôsobiť skrátenie achillovej šľachy, môže mať za následok obmedzený rozsah pohybu v členku, môžu sa vyskytnúť problémy s rovnováhou a časté pády.
Fyzioterapia u detí s týmto problémom obsahuje hravé cviky na podporu správneho došľapu a chôdze, aktívny a pasívny strečing, jemné masáže, balančné cvičenia, posilňovacie cvičenia a proprioceptívny tréning.
Prečo deti špičkujú?
Vo väčšine prípadov je trvalá chôdza na špičkách idiopatickým stavom. To znamená, že príčina je neznáma. Skrátená achillová šľacha však môže spôsobiť chôdzu na špičkách. V mieste, kde sa lýtkové svaly spájajú vychádza achilová šľacha, ktorá sa upína na spodnej časti päty. Pri aktivácii lýtkových svalov je práve práca achillovej šlachy tá, ktorá ťahá pätu.
U niektorých detí, ktoré chodia po špičkách, môže byť táto kombinácia svalu a šľachy skrátená už od narodenia (pokiaľ vaše dieťa netrpí vrodenými deformitami). Achilovka sa však môže skracovať aj časom, čo môže brániť vášmu dieťaťu dotknúť sa pätou zeme a chodiť na plochých chodidlách, čo predstavuje problém.
Niektoré staršie deti, ktoré chodia po špičkách, to môžu robiť už len zo zvyku. Špičkovať môžu aj preto, že svaly a šľachy na lýtkach sa časom stiahli a následne spôsobujú bolesť pri chôdzi normálnym spôsobom.
Veľmi zriedkavo môže byť chôdza po špičkách známkou zdravotného postihnutia. Medzi tieto postihnutia môžu patriť: porucha mozgu, ako je detská mozgová obrna; porucha svalov alebo nervov, ako je svalová dystrofia; abnormality miechy; porucha autistického spektra.
Chôdza na špičkách s autismom
Chôdza na prstoch sa vyskytuje častejšie u detí s poruchou autistického spektra než u detí, ktoré touto poruchou netrpia. Jedna veľká štúdia zistila, že až 9% detí s autistickým spektrom chodí na prstoch a rovnaká štúdia tiež zistila, že menej ako 0,5% detí bez autistickej diagnózy chodí na prstoch. Príčiny tohto zvýšeného výskytu nie sú jasné, pretože neexistuje priamy prepojenie medzi autizmom a chôdzou na špičkách. Je však možné, že stuhnuté svaly obmedzujú rozsah pohybu v členkoch vášho dieťaťa. Chôdza na prstoch pri autizme môže byť aj senzorická. Mnoho detí s autizmom má dysfunkčný vestibulárny systém.
Aktivácia posturálneho svalstva - chôdza po špičkách
Čo ešte trápi rodičov?
Nosenie topánok s pevnou pätou, používanie ortopedickej obuvi či vložiek či chodenie doma naboso. Aj tieto otázky trápia mnohých rodičov. Mnohí odborníci sa vo svojich názoroch odlišujú. Pevnú pätu u začiatočných chodcov neodporúčam, pretože jej tvar a prepadávanie členka smerom dnu je viditeľný u každého dieťaťa, ktoré sa prvýkrát postaví. Až postupným naberaním svalovej sily a rozvojom rovnovážnych systémov tela za pomoci obchádzania nábytku, vytáčania sa do priestoru, neopomenuteľným štvornožkovaním a ďalšími prirodzenými krokmi psychomotorického vývoja sa postavenie päty dostáva do stredného postavenia. V štádiu, keď je dieťatko už stabilný chodec, ale jeho chôdza sa stále vyvíja, môže byť topánka so spevneným opätkom (nie podpätkom) využiteľná na nastimulovanie prenesenia váhy pri chôdzi na stred päty a oslovenie receptorov. Pevná päta môže byť fajn pri striedaní nízkych, respektíve nespevnených topánok, aby mal aj členok šancu naďalej reagovať na zmeny terénu a stabilizovať sa prirodzene.
Podľa môjho názoru trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Noha v tomto veku nemusí vyzerať úplne ideálne, u niektorých detí ešte len začal ustupovať ochranný tukový vankúšik v strede chodidla, a len vtedy sa začína ukazovať tvar klenby. Využitie vidím až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka. Vtedy môže táto obuv pomáhať napríklad kompenzovať záťaž z nosenia školskej tašky, ktorá by bez korekcie mohla spôsobovať zhoršenie stavu. Aj v tomto prípade treba myslieť na dostatok voľného pohybu pre nôžky aj mimo topánok, aby svaly uzatvorené a skorigované v topánke nezleniveli.
Často sa stretávam s názorom že po vonku naboso, ale doma pevné topánky. Pevné topánky majú zmysel vtedy, ak dospelý človek stojí 8 hodín na jednom mieste pri páse a jeho nohy nemajú ideálne postavenie, a tým pádom by naboso mohlo dochádzať k zhoršeniu stavu. Deti predsa na jednom mieste nie sú ani chvíľku. Raz sú na štyroch, v drepe, prenášajú váhu tam a tam, behajú, skáču, menia svoju polohu a hoc aj na plávajúcej podlahe, ale stále sú aktívne. Preto nevidím dôvod, prečo by aj v domácom prostredí nemohli byť naboso, a to aj kvôli teplotnému vplyvu a otužovaniu najlepšie bez ponožiek.
Netreba robiť paniku
Ľudské nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité, pretože ho budú nosiť celý život. To, ako ich používame a ako sa o ne staráme, sa neskôr môže odraziť napríklad na kolenách, chrbtici, bedrách či panve. Mali by sme preto od začiatku myslieť na zdravie nožičiek svojho dieťaťa a dohliadnuť na ich správny vývoj i čo sa chôdze týka. Netreba však robiť paniku hneď, ako sa dieťatko postaví na vlastné a urobí pár krokov. Správne postavenie totiž detská noha získava v období 6-8 rokov života! Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelej.
