Výsledky celoslovenského prieskumu NutriCheq ukázali, že len jedenásť percent batoliat jedáva dostatočné množstvo ovocia a zeleniny. Väčšina detí vo veku do dvoch rokov zároveň nemá na tanieri ryby a mäso tak často, ako by mali mať. Rýchle občerstvenie a údeniny konzumuje až pätina slovenských batoliat. Podľa odborníčky považuje mnoho rodičov párky s vysokým obsahom mäsa za vhodnú stravu pre dieťa. „Šunka aj párok sú údeniny. S malnutríciou - teda podvýživou spôsobenou nedostatočným príjmom konkrétnych vitamínov, minerálov a živín - sa u detí stretáva často.
Prieskum NutriCheq ukázal, že slovenské bábätká a batoľatá majú nedostatočný prísun železa a vitamínu D v strave. Veľmi to spolu súvisí. Mnoho maminiek je na konci tehotenstva a po pôrode anemických. Jednak preto, že tehotenstvo vyčerpalo ich zásoby železa, a aj preto, že došlo ku krvným stratám pri pôrode. Dnes už vieme, že matka po pôrode má konzumovať plnohodnotnú stravu rovnako ako počas tehotenstva. Jediné, čomu sa má vyhnúť, je to, čo prekáža jej. Takže ak má alergiu na arašidy, nebude konzumovať arašidy. Stále sa stretávam s tým, že príde matka po pôrode a žije len na ryži a vode.
Materské mlieko je ideálnou výživou preto, lebo je absolútne prispôsobené potrebám konkrétneho bábätka. Materské mlieko mení svoje zloženie v čase. Keď sa bábätko narodí, prvé materské mlieko, kolostrum, je žlté, husté, má vysoký obsah bielkovín a tukov, ktoré novorodenec potrebuje. Keď kŕmime bábätko ženským mliekom, čiže nie mliekom jeho matky, ale inej matky, dostáva mlieko, ktoré je iné z hľadiska dĺžky produkcie k veku bábätka. Ženské mlieko z bánk ženského mlieka je pasterizované a imunologické faktory sú v ňom vo väčšine zničené. Samozrejme, pre nedonosené bábätká je ženské mlieko optimálnejšie ako umelá formula, ale určite v ňom nie je všetko to vzácne, čo obsahuje materské mlieko.
Zároveň treba povedať, že aktuálne v spoločnosti prevláda kult dojčenia a materstva. Matky sú po pôrode vystavené obrovskému tlaku okolia a spoločnosti, ktorá im naznačuje, že budú dobrými mamami iba vtedy, ak budú dojčiť. Vídavam to veľmi často. No pocit zlyhania a stres bránia dojčeniu a produkcii mlieka. Som veľká podporovateľka dojčenia a treba povedať, že 99 percent zo sto matiek dokáže dojčiť. Keď sa laktácia rozbieha, matka potrebuje podporu okolia, ktorá spočíva aj v tom, že si bude môcť dopriať dostatok spánku, odpočinku a tekutín. Dnešné maminy chcú odísť z pôrodnice s tým, že dojčia, chcú pri tom úžasne vyzerať, venovať sa bábätku, chodiť na prechádzky, venovať sa partnerovi a mať dokonalé fotky na sociálnych sieťach. Kedysi šestonedieľka ležala často v duchnách v kúte miestnosti a nerobila nič iné, iba pila, jedla, dojčila a oddychovala. Každá mamina by mala vedieť, že ináč ako takto to nepôjde. Žena po pôrode potrebuje spať vtedy, keď spí bábätko, pretože nevie, aká ťažká bude noc a či dieťatko nebude hore, lebo ho bude bolieť bruško. Čerstvá matka potrebuje dbať na pitný režim a musí mať dostatok výživnej stravy.
Mnohé matky sa počas spúšťania laktácie obávajú, že ich dieťa nemá dosť potravy. Majú pocit, že by možno mali dieťa dokŕmiť umelým mliekom, a zároveň nechcú dať bábätku umelú výživu a chcú ho výlučne dojčiť. Toto je výsledok spoločenského tlaku, o ktorom hovorím. Matky majú pocit, že dieťa musí byť dojčené a dostatočne sýte, no súčasne mu nechcú dávať umelú formulu. Je potrebné povedať, že dieťa po narodení len extrémne zriedkavo potrebuje dokŕmiť umelým mliekom. Bábätko treba prikladať k prsníku čo najčastejšie a mať pohodu pri dojčení. Bábätko však nemusí mať po dojčení pocit najedenia, na aký sme naučení my dospelí. Nefunguje to tak, že dieťa sa dosýta naje a potom bude tri hodiny spať. U bábätiek tesne po narodení sa to stáva len veľmi zriedka. Keďže bábätko neprijíma okrem materského mlieka žiadne iné tekutiny, vieme sa orientovať podľa počtu plienok, ktoré denne spotrebuje. Ak má denne šesť až sedem pocikaných plienok, maminka sa nemusí obávať, že by malo dieťa nedostatok mlieka alebo tekutín. Čo sa týka stolice, tam je to v prvých dňoch po narodení individuálne.
Nemám rada, keď maminky doma vážia detičky pred dojčením a po ňom, aby zistili, koľko vypili mlieka. Niekedy sa totiž dieťatko potrebuje iba napiť, lebo je smädné. Vypije menej a o dve hodiny sa naje viac. No keď ho maminka odváži po slabšom jedení, cíti stres a má pocit, že dieťa potrebuje dokŕmiť. Po formule treba siahnuť len vtedy, ak má novorodenec málo pocikaných plienok, tmavý koncentrovaný moč, nie je spokojný, plače a, samozrejme, po porade s pediatrom. V takom prípade sa optimálne treba vyhnúť fľaške a dokŕmiť bábätko cez cievku alebo zo striekačky. Niekedy mamičkám radím, aby si kúpili jedno balenie umelého mlieka a odložili ho niekam ďaleko na policu, aby mali pocit, že ho dieťaťu môžu dať, ak by bolo treba.
Materské mlieko je pre dieťa najideálnejšou formou výživy. „Materské mlieko mení svoje zloženie v čase,“ vysvetľuje pediatrička Elena Prokopová. Kedysi matky deti výlučne dojčili bez podávania tuhej stravy aj do siedmeho či ôsmeho mesiaca života. Dnes pediatri odporúčajú podávať deťom príkrmy od štvrtého, respektíve od šiesteho mesiaca. Lebo jeho zloženie nestačí na rozvoj organizmu dieťaťa staršieho ako šesť mesiacov. Nestačí nielen na jeho rast, čiže na zväčšovanie hmotnosti a výšky, ale nestačí ani na rozvoj funkcií jednotlivých orgánov a mozgu, neurologických a kognitívnych funkcií dieťaťa. Navyše polročné dieťa sa už potrebuje učiť prijímať žuvaním a prehĺtaním aj inú potravu ako mlieko. Preto začíname u nedojčených detí s príkrmami od štvrtého alebo piateho mesiaca a u dojčených detí od šiesteho mesiaca života.
Od štvrtého mesiaca života začíname s ochutnávaním aj u detí, ktoré sú plne dojčené. Nie je to ešte výživa ako taká, skôr zoznamovanie sa s potravinami. V čase od štvrtého do ukončeného šiesteho mesiaca života je v imunite bábätka takzvané imunologické okno. Podávaním potravín v tomto čase rodič minimalizuje riziko alergickej reakcie v budúcnosti. Malými množstvami potravín cvičí imunitný systém dieťaťa na to, aby vedelo neskôr prijať dané potraviny v plnom množstve po dovŕšení šiesteho mesiaca. Je to také navykanie. Matka prijímala potravinu, keď bola tehotná, a antigény prechádzali k dieťatku transplacentárne. Potom jedla potravinu, keď dojčila, a dieťa sa s ňou stretávalo cez pitie materského mlieka a následne mu ju dala ochutnať.
Veľmi často sa s tým stretávam u tých najzanietenejších mám, ktoré dlho výlučne dojčia. Tu chcem povedať, že pediater je človek, ktorý dieťaťu naozaj nechce zle a nikdy nebude radiť niečo, čo nie je v prospech dieťaťa. Matke sa snaží poradiť čo najlepšie, lebo je zodpovedný za rast a vývoj dieťaťa. Pokiaľ je mamina presvedčená, že napriek odporúčaniam lekárov nezavedie príkrmy včas a dieťa bude výlučne dojčené, dieťa máva neskôr väčší problém s prijímaním potravy. Problémom je aj to, keď matky deťom stravu veľmi dlho mixujú a ponúkajú im ju len v polotekutom stave.
Prieskum NutriCheq rovnako odhalil, že rodičia priskoro zavádzajú do stravy detí kravské mlieko. Pitie kravského mlieka škodí bábätkám a batoľatám v prípade, že ho pijú ako náhradu materského alebo umelého mlieka. Takéto podávanie deťom škodí, lebo kravské mlieko neobsahuje dostatočné množstvo železa a ďalších živín, ktoré bábätká a batoľatá v intenzívnom raste potrebujú. Kravské mlieko nemá ani optimálne zloženie minerálov a správny bielkovinový pomer srvátka/kazeín. Preto nie je vhodné podávať ho malým deťom ako náhradu materského alebo umelého mlieka. Podávanie kravského mlieka v strave sa odporúča už od siedmeho mesiaca veku dieťaťa. Mlieko alebo mliečny výrobok má byť súčasťou jedálnička dieťaťa ako jeden z denných príkrmov. Takto je to úplne v poriadku.
Podľa najnovších údajov z prieskumu NutriCheq až 20 percent slovenských bábätiek a batoliat jedáva fastfood. Ide o to, v akej vekovej hranici. Pre dieťa do dvoch rokov nie je fastfood vhodný v žiadnom prípade. V tomto období musí byť výživa kvalitná. Keď nám dieťa staršie ako jeden rok občas ukradne jeden hranolček z taniera, nič sa nestane. No nemali by sme deti učiť, že fastfood je jedlo. Minulý rok sme v oblasti jedenia fastfoodu deťmi dosiahli lepšie výsledky. Tento rok sme do kategórie fastfood doplnili aj párok a údeniny a vyšlo nám to horšie. Je to fastfood. Ľudia párok nepovažujú za fastfood, lebo si povedia, že kúpia kvalitný s vysokým podielom mäsa, čiže je to vlastne mäso. V princípe ide o mäso, no spracované mäsové výrobky obsahujú veľké množstvo soli a ďalších látok, ktoré im dodávajú chuť. A to je ten problém. Párok ani šunka podľa odborníčky nepatria do stravovania batoliat. Obe sú na úrovni fastfoodu. Aj šunka je údenina. Šunka aj párok sú údeniny.
Pediatri odporúčajú, že po zavedení mäsa do jedálneho lístka, teda asi v šiestich mesiacoch veku bábätka, ho má dieťa konzumovať každý deň. Dospelým však lekári odporúčajú znižovať prísun mäsa a dopriať si ho len občas. Záleží na tom, o aké mäso ide. Deti by mali konzumovať najmä červené mäso, ktoré má veľmi vysoký obsah železa. Najvhodnejšie pre bábätká je teľacie alebo jahňacie, teda mladé druhy červených mias. Detský organizmus a nervový systém dieťaťa sa vyvíja zväčšovaním svojho objemu, ale aj funkcionalitou. Preto potrebujú bábätká a batoľatá viac stavebných prvkov, ako potrebujeme my dospelí. Nedostatok železa sa prejaví zaostávaním vo vývoji. Dieťa pomalšie rastie, nepriberá, viac spí, je unavené, nerozvíja svoje zručnosti. Je to logické, keďže železo potrebujeme okrem iného aj na krvotvorbu, teda tvorbu červených krviniek. Pokiaľ máme málo červených krviniek, sme anemickí. Červené krvinky prenášajú kyslík do mozgu. Detičky, ktoré majú málo železa, majú do určitej miery hypoxický mozog (nedostatočne zásobený kyslíkom - pozn. red.), čo spôsobuje ich spomalený rozvoj.
No v príručkách sa píše, že deti majú jesť chudé mäso. Určite nie je zakázané podávať deťom hydinu, morčacie alebo králičie mäso. No biele mäso na rozdiel od červeného neobsahuje dostatok železa. Preto je jedenie červeného mäsa pre deti dôležitejšie. NutriCheq ukázal aj nedostatočnú konzumáciu rýb u detí. Kedysi však pediatri vôbec neodporúčali dávať ryby deťom mladším ako rok a aj potom ich zaraďovať do stravy len opatrne. Áno, v minulosti sme sa báli vyvolania alergie a ryby sme zavádzali až po dovŕšení jedného roka. Ale výskumy ukázali, že ak dieťa má mať alergiu na danú potravinu, bude ju mať tak či tak. Ak má dieťa zareagovať alergicky a zareaguje v šiestom alebo v siedmom mesiaci, tak zareaguje. Ryby zavádzame ešte pred dovŕšením jedného roka. Obsahujú dôležité omega-3 mastné kyseliny s nenasýtenými väzbami, ktoré dieťa potrebuje hlavne na rozvoj nervového systému. Opatrní by sme mali byť pri starších veľkých morských rybách. Tie môžu vzhľadom na znečistenie oceánov obsahovať v tuku priveľa ťažkých kovov. Preto volíme najmä morské, kratšie žijúce menšie ryby, napríklad tresku alebo biele ryby.
Je vhodné nahrádzať porciu ovocia ovocnou kapsičkou? Áno, ak ovocná kapsička obsahuje len čisté ovocie a je optimálne pripravená tak, aby v nej zostal dostatok živín. No brala by som to skôr ako čosi na zasýtenie a nie ako náhradu čerstvého ovocia a zeleniny. Pokiaľ ide o prisladený alebo ochutený produkt, nemožno ho považovať za optimálnu náhradu. Ovocie a zeleninu by mali deti konzumovať päťkrát denne. Mali by sa naučiť, že ovocie a zelenina sú súčasťou raňajok, desiatej, obeda, olovrantu aj večere. Je to z dôvodu dostatočnej konzumácie vitamínov a minerálov. Často sa stáva, že dieťa dostane na desiatu jablko a dosť. Je to možné a mnohokrát po nich siahame aj my lekári. No ak by sme nahrádzali vitamíny a minerály tabletkami, pripadá mi to, ako keď sme ako deti kreslili budúcnosť a predstavovali sme si, že budeme stravu prijímať v pilulkách.
„Deti by mali jesť mäso každý deň, najmä červené, jeden deň do týždňa môže rodič nahradiť mäso vaječným žĺtkom,“ radí pediatrička Elena Prokopová. Predovšetkým by sa o tom mali poradiť s pediatrom. Ak lekár pristúpi k náhrade stravy, je to vždy dočasné riešenie. Najväčšou chybou je, keď sa rodičia zmieria s tým, že dieťa niektorú skupinu potravín neje. Toto dnes vidím ako obrovský problém. Veľmi často sa mi stáva, že ku mne prídu rodičia s tým, že dieťa jedáva dokola štyri druhy jedál a iné nechce. Ale to je spôsobené chybou v prístupe rodičov tým, že časom akceptujú, že dieťa niečo nechce, a ponúkajú mu náhrady. Dieťa musí potravinu ochutnať desaťkrát, kým ju prijme. Musí vidieť, že uvarenú brokolicu s radosťou konzumuje mama alebo otec. Dieťa nebude jesť brokolicu, ak rodičov vidí jesť klobásku.
Do ambulancie ku mne prišla matka s dieťaťom s tým, že dieťa nič neje. Napriek tomu išlo o batoľa, ktoré prospievalo, aj keď bolo napohľad bledé. Pýtala som sa mamičky, z čoho teda dieťa rastie, keď nič neje. Odporučila som jej, aby si zapisovala všetko, čo dieťa za deň zje. Onedlho prišla do ambulancie opäť a vysvitlo, že dieťa vypije za deň liter sladeného kakaa. Hneď bolo jasné, že sa nemožno čudovať, že nechce počas dňa jesť už nič iné. V tomto prípade bolo treba len zmeniť prístup k jedlu. V 21. storočí u nás nikto od hladu nezomrel. Rodič určuje, aký bude mať dieťa prístup k jedlu. Deti nesmieme do jedla nútiť. Ak dieťa niečo nechce, možno mu povedať, že to akceptujete, a môže dostať namiesto zemiakov brokolicu.
Dôležitou zložkou stravy bábätiek a batoliat sú aj zdravé sacharidy, najčastejšie vo forme obilných kaší. Mnohí rodičia v snahe dať dieťaťu čo najprírodnejšiu stravu varia kaše zo zŕn bioobilnín a vyhýbajú sa predpripraveným kašiam a kašiam s obsahom umelého mlieka. Nie celkom. Pokiaľ zoberiete obilninu z bioobchodu, je to síce konkrétny vhodný druh, ale zrná nie sú spracované tak, ako by mali pre bábätko a batoľa byť. Zároveň nemôžete vedieť, ako bola daná obilnina skladovaná a či v nej nie sú skryté plesne alebo ďalšie nevhodné látky. Do dvoch rokov veku dieťaťa je lepšie siahať po obilných kašiach vhodných špeciálne pre konkrétny vek dieťaťa. Sú obohatené o železo a ďalšie látky, ktoré dieťa potrebuje. Mnohé maminy zarábajú kaše s vodou, aj keď by sa mali podľa návodu zarábať s umelým mliekom, prípadne sa vyhýbajú kašiam s obsahom umelého mlieka, lebo dieťa dojčia a nechcú mu podávať umelé mlieko. No umelé mlieko v kaši neznamená pre dieťa nič zlé. Neublíži mu a ani nevyvolá alergiu.
Žiť minimalisticky predstavuje pre dnešného moderného rodiča ťažký boj. A dovolím si tvrdiť, že je úplne jedno, v akej finančnej situácii sa rodina nachádza. Všade, kam sa len vyberiem, na mňa číhajú špeciálne ponuky, akcie a obrovský výber produktov a služieb. Materialistické správanie začína už v útlom veku, paradoxne, ešte keď je dieťatko v brušku. Kočík v hodnote aj 1 000 eur, značkové oblečenie, najnovšie vychytávky do detskej izby. Chcem moje deti naučiť skromnosti a snažím sa zabrániť tomu, aby sme domov prišli s novou zbytočnosťou. Cepujem deti, aby toľko nechceli. Sladkosti v obchodoch sú strategicky umiestnené priamo pri pokladni, skákacie hrady nájdeme už aj v lesoparkoch, nanútené darčeky a balóniky nám spestrujú každý výjazd do mesta, atrakcií a festivalov je všade dosť. Niekedy mám pocit, že musím deti zobrať niekde na pustý ostrov mimo civilizácie, aby som ich uchránila pred spotrebiteľským ošiaľom. Keď mám pracovné stretnutie alebo si niečo potrebujem rýchlo vybaviť, občas sa centrám ani ja nevyhnem. Dívam sa okolo seba a počudovane dumám - čo motivuje mamičky s malými deťmi prechádzať sa po obchodoch? Prečo by sme ako rodina mali vzácny čas tráviť voľný čas nakupovaním? Všimla som si, ako sa moje deti menia pod neónovými svetlami obchodov na produktových zombiov. Sála to na nás priamo z výkladov - potrebujete túto značku, tieto šaty, tieto topánky. Deti lákajú krásne hračky a za týždeň sú nimi znudené a pýtajú nové.
Pri zmene nášho životného štýlu som si všimla, koľko vriec harabúrd sme si za tie roky nahonobili a postupne sa ich zbavovali. Nekupuj, čo nepotrebuješ. Áno, presne tak. Recyklácia materiálov síce veľmi pomáha pri ochrane životného prostredia, ale je to len dočasné riešenie. Najlepším spôsobom, ako môžeme pomôcť matke prírode, je vyhadzovať čo najmenej. A naučiť sa prestať nakupovať je prvý a základný krok, ktorý vieme podporovať už od útleho detstva, lebo tam to začína. Naučiť deti tešiť sa z maličkostí, poznať hodnotu peňazí a tešiť sa z toho, čo je. Podporte deti, aby mali nejaké koníčky a záľuby. Takto im zabránite, aby zaháňali nudu na počítačoch, tabletoch a mrnčaním za hračkami. Otvorene sa rozprávajte o hodnote každej kupovanej veci. Čo je dôležitejšie - peračník do školy alebo nová hračka? Čo je drahocennejšie - jedna prekrásna bábika alebo 40 lacných priemerných? Podporujte nákup vecí z druhej ruky, z bazárov, požičovní. Neutekajte automaticky do obchodu, ale spýtajte sa kamarátok, známych, „prebrúste“ po internete a tešte sa spolu s deťmi z dobrého nákupu.
Povzbudzujte súrodencov, aby si hračky a veci delili. Poznám rodičov, ktorí, aby sa vyhli hádkam, kupujú všetko dvakrát. Naučte deti opravovať veci. Dá sa pokazené autíčko ešte spojazdniť, odlomený kúsok hračky prilepiť alebo nejako inak danú vec využiť? Ak ste zručná v šití alebo pletení, je to skvelý spôsob, ako začať prerábať a látať už aj s malým dievčatkom. Vypnite televízor a obmedzte reklamy - otvorene a s dávkou humoru si podiskutujte s deťmi o reklamách, ktoré vidíte počas cesty do práce, na zastávke autobusu a podobne. Čo sa nám snaží firma predať a je to pre nás dobré? Prečo túto vec nepotrebujeme a prečo ju radšej nekúpime? Ak dieťa túži po nejakej veci, umožnite mu, nech si na ňu našetrí aspoň nejakú časť. Nechajte deti, nech sa nudia a naučia sa vyplniť si čas bez TV a počítača. Ak sú nezvládnuteľné, vyberte sa s nimi von do parku alebo na prechádzku okolo domu.
V škole a v predškolských zariadeniach sa dnes preberajú témy týkajúce sa ochrany životného prostredia a je určite dobré v tom pokračovať aj doma. Vyhadzujte smeti s potomkami spoločne, zaveďte si doma farebné koše na triedenie odpadu a odmeňte deti zábavnými pečiatkami alebo centíkmi do prasiatka za správne delenie odpadu. Naučte deti už od útleho veku používať sklenené poháre a dospelácke príbory. Týmto prístupom som sa inšpirovala v nemeckej škôlke, kde už aj 2-ročné detičky pili z naozajstných pohárov a učili sa pekne stolovať. Nekupujte deťom komerčné sladkosti s hračkami, limitované edície, jogurty s cukríkmi, rôzne individuálne balené keksíky a podobne. Nielenže je z nich veľa odpadu, ale berú deťom apetít do normálneho jedla… a stoja veľa peňazí. Naberajte deťom len veľmi malé porcie jedla a postupne pridávajte. Vyhnite sa veľkým supermarketom, ktoré sú lákadlom na prebytočné nákupy. Navštevujte malé obchodíky a farmárske trhy, spravte si z nákupov namiesto stresu zážitok. Veďte s deťmi dialóg: čo ideme dnes variť a aké ovocie a zelenina je v sezóne? Odkiaľ prišli tieto potraviny do obchodu a prečo je lepšie kupovať tie naše, slovenské? Pripravte si zoznam a nechajte deti, nech vám pomáhajú vyberať. Minimalizmus pre našu rodinu predstavuje nielen menej vlastniť, menej upratovať, menej vyhadzovať, menej míňať.
Nebojte sa povedať deťom NIE. Toto odhodlanie často zlyháva, ak musíme so sebou vziať najmä menšie detičky na nákup. Nejedna zúfalá mamička radšej naloží do košíka sladkosti alebo hračku, len aby sa vyhla trápnej situácii, keď sa dieťatko hádže o zem a kričí na plné hrdlo, že tú čokoládku musí mať. Aj tomuto sa dá vyhnúť a deti od výstupov odnaučiť. V prvom rade nikdy neberte do obchodu deti hladné alebo veľmi unavené. Aj my dospelí sme nevrlí a neznesiteľní, keď nám škvŕka v bruchu a túžime si vyložiť nohy. Deti to nevedia spracovať a vybúria sa na nás pri pokladni. Už pred vstupom do obchodu majte jasno, čo presne idete kupovať, držte sa zoznamu a zapojte deti, aby vám pomáhali produkty pohľadať. Ak sa napriek tomuto deti v obchode opustia, začnú mrnčať a robiť výstupy, jednoducho položte celý nákup k pokladni, pokojným hlasom vysvetlite predavačke, že sa vrátite o chvíľu, opustite predajňu, vonku počkajte, kým sa deti upokoja a vráťte sa späť nákup zaplatiť. Niekedy je nutné celý proces ešte raz zopakovať, aby deti pochopili, že plačom a prosíkaním nič nedosiahnu. Ak budete dôsledné, už sa to nezopakuje. A ľudom stojacim pri pokladni ukážete, že pravidlá pre deti platia, aj keď sa všetci pozerajú.
Cyklus míňania a vyhadzovania sa točí kolom dokola. Dá sa tento kolotoč zastaviť? Dobrá správa je, že dá. Je to na nás a na generácii, ktorú vychovávame. Nie som zďaleka perfektná, ale snažím sa každým dňom zlepšovať, byť vzorom aj v maličkostiach. Netreba robiť nič svetoborné - vziať si so sebou čaj v termoske, nosiť deťom z domu ovocie, tráviť viac času tam, kde je to zadarmo, často a rázne hovoriť nie. Verím tomu, že sa nemusíme prispôsobiť dnešnému svetu. Čím viac ľudí bude o anti-konzumerizme a bezodpadovosti hovoriť, tým skôr vieme smer zmeniť k lepšiemu. Pevne dúfam, že naši drahí potomkovia v tom budú pokračovať.
Vaše dieťa má napríklad bezlepkovú diétu, prípadne rôzne iné dietetické obmedzenie. A mali by sa na neho vzťahovať - „obedy zadarmo“. Základné informácie si viete o dotácii na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa prečítať u mňa v tomto článku. Ak sa na Vaše dieťa vzťahujú “ obedy zadarmo“ a nemôže odobrať stravu v školskej jedálni, viete si požiadať o to, aby Vám vyplatili dotáciu na účet. 2. 3. podmienka: Požiadate - Vy ste taktiež rodič, ktorý klasicky ako ostatní rodičia, ktorí chcú obedy zadarmo pre dieťa - musíte požiadať školskú jedáleň o poskytnutie dotácie na stravovanie. Nie je to automatické. Obvykle sa to realizuje formou „návratky“ /papierová forma, elektronická, napríklad aj cez Edupage/. Rodič dieťaťa žiada o poskytnutie dotácie na stravu každoročne, pred začiatkom nového školského roka v termíne stanovenom zriaďovateľom školy. Obvykle je to koncom júna/začiatkom júla.
Spýtajte sa Dr. Jessicy - Tipy na zavedenie tuhej stravy do detskej stravy
TIP. 1,40 eur na dieťa v poslednom ročníku materskej školy / za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo výchovno-vzdelávacej činnosti. 2,30 eur na dieťa na druhom stupni základnej školy / deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo vyučovania v základnej škole na druhom stupni, vyučovania v prvom ročníku až štvrtom ročníku osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole alebo vyučovania v prvom ročníku päťročného vzdelávacieho programu v strednej škole po prijatí na vzdelávanie v strednej škole z ôsmeho ročníka základnej školy a odobralo stravu.
