Galéria: Plačúce dieťa nechce spať
Zdroj: iStockphoto
Takmer každá mamička potvrdí, že pri uspávaní bábätka stráca najviac energie. Samozrejme, spánkové návyky sa menia, horšie obdobia sa striedajú s lepšími. Lenže, ani keď dieťa zaspí by sme nemali úplne poľaviť. Aj správanie dieťaťa v noci, či počas spánku môže vysielať varovné signály. Toto rozhodne neprehliadajme a poraďme sa s pediatrom.
Pri akom správaní pred spaním alebo počas spánku treba byť na pozore?
Nekľudný spánok u detí odborníci opisujú ako súbor rôznych prejavov - dieťa sa počas noci často prehadzuje, mení polohu, pohybuje telom alebo sa častejšie budí. Tieto prejavy môžu ovplyvniť jeho energiu a fungovanie počas dňa - dieťa môže byť podráždené, unavené alebo menej sústredené. Odborníci používajú pojem porucha nepokojného spánku (RSD = Restless Sleep Disorder) pre deti, u ktorých sa časté pohyby a budenie počas noci pravidelne opakujú.
V pediatrii ide o relatívne nový termín, ktorý popisuje prirodzené prejavy spánku súvisiace s vývojom dieťaťa. V každom veku za neho môžu byť zodpovedné rôzne faktory - od fyzických zmien a rastu až po nové zážitky či emócie.
Plač bábätka treba vnímať ako jeho komunikačný prostriedok. Na začiatku treba povedať, že plač novorodenca nikdy nie je bez dôvodu a rozhodne nejde o akt, ktorým by si unudené dieťatko len vynucovalo vašu pozornosť. Plač je totiž jedným z mála signálov a komunikačných prostriedkov, ktorými čerstvo narodené dieťa disponuje, a tak práve pomocou neho s vami komunikuje a dáva vám najavo, že momentálne nie sú dostatočne naplnené jeho potreby.
Po príchode z pôrodnice domov sa budete s bábätkom čoraz väčšmi zoznamovať a prehlbovať si váš vzťah. Preto je logické, že napríklad aj počas šestonedelia nebudete vedieť rozlúsknuť, čo presne vám chce bábätko dať najavo. Prvé dni, respektíve týždne, sa preto budú niesť v duchu pozorovania, skúšania, dosahovania výsledkov v utíšení dieťaťa, ale aj zlyhaní, kedy sa voči jeho plaču budete cítiť bezmocní. Po čase naopak zistíte, že nie je plač ako plač, pričom rozhodne nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou, ktorú ak si naplníte, nárek ustane.
Je dieťatko hladné? Unavené? Chce byť na rukách alebo ležať v postieľke? Má okolo seba príliš veľa alebo príliš málo podnetov? Každopádne, dieťatko potrebuje byť vhodne stimulované, a teda majú mu byť poskytované také podnety, vďaka ktorým bude vo vývoji napredovať.
Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov. Mnohé mamy by o predojčených nociach vedeli napísať celé knihy. So spánkom svojho bábätka bojuje veľa unavených mamičiek.
V okamihu, keď vám vaše dieťatko položia do náručia, keď sa naň po prvýkrát zadívate, máte chuť chrániť ho a dať mu aj modré z neba. Novorodenec je úplne bezmocné stvorenie, ktoré je úplne závislé od rodiča alebo od osoby, ktorá sa o neho stará. Bez starostlivosti dospelej osoby nedokáže prežiť.
Veľmi často sa podceňuje tma, rodičia nevedia, že deti spia v spánkových cykloch, že k prebudeniam v noci dochádza bežne a závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka.
Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme. Do tretieho mesiaca vstupuje dieťa najprv do ľahkého spánku a až potom prechádza do hlbokého, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci. Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách.
Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku. Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne.
Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania. Ak máte bábätko, ktoré netrpí kolikou či refluxom, je v poriadku ho zavinuté len tak položiť a čakať, čo sa bude diať. Určite však nie je namieste snaha o pevné rutiny. Malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy. Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek. Prvotný režim pravidelných spánkov odporúčam od piateho - šiesteho mesiaca. Najčastejšie sú to maminy od štvrtého-piateho mesiaca, keď je nočný spánok extrémne prerušovaný, dieťa je v noci častokrát hore alebo aj veľmi dlho bdie - dlho sa uspáva, dlho zaspáva, spánky sú krátke a ono je unavené.
Časté príčiny nespokojného spánku
1. Prerezávanie zúbkov
Toto obdobie vie potrápiť nejednu z nás. Okrem toho, že dieťatko prežíva celkovú nepohodu, je veľmi nepokojné a stále má potrebu niečo hrýzť, sú prejavy aj oveľa horšie. Mnoho detí si prvé zúbky aj odhnačkuje a odteplotuje, čo samozrejme vôbec nepridáva na kvalite spánku. Dieťa sa v tomto období neustále budí, vzlyká, plače a vyžaduje neustálu prítomnosť matky. Dieťa nedokáže od bolesti spať a preto ho mama musí kolísať, hladkať a robiť všetko preto, aby bolo v čo najlepšej pohode.
Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej.
Jedným z častých príčin plaču a nepokoja nielen v noci, ale i cez deň, je prerezávanie zúbkov.
2. Separačná úzkosť
Panický strach z odlúčenia od matky, môžu mať deti od približne pol roka do asi jedného roka života. Dieťa sa v tomto období veľmi obáva toho, že bude odlúčené od matky a preto neustále vyžaduje jej prítomnosť. Ak sa mama vzdiali, je zle. Vyžaduje si stálu prítomnosť matky, čo samozrejme platí aj v noci. Problémom napríklad môže byť preloženie dieťatka do samostatnej postieľky či dokonca izby. Pomoc môže byť napríklad v spoločnom spaní. Ak je dieťa blízko pri matke, je pokojnejšie, ak sa aj začne prebúdzať, mama ho ľahšie upokojí pohladením, prípadne tie ktoré dojčia, môžu na upokojenie ponúknuť prsník.
Ďalšou častou príčinou nepokojných nocí u batoliat je separačná úzkosť, ktorá sa podľa odborníkov začína prejavovať už okolo 6. mesiaca, no najčastejšie sa vyskytuje medzi 1. a 3. rokom života. Je to úplne normálna súčasť vývoja dieťaťa a dôležité je byť dieťatku na blízku a byť trpezlivý.
Strach alebo separačná úzkosť: Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté. Hoci sa takto malé bábätko nebude báť strašidiel pod posteľou, istá forma strachu môže prameniť práve z odlúčenia od maminky. Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži.
Separačná úzkosť je jednou z úzkostí, ktorou trpia deti v detskom veku. Je to úzkostná porucha, ktorá vzniká okolo 9. mesiaca života dieťaťa. Je to normálna emocionálna fáza vývoja, ktorá začína vtedy, keď deti začínajú chápať, že ľudia a veci existujú aj keď ich nevidia. Dieťa vníma akékoľvek odlúčenie matky alebo rodičov ako strach, nevôľu. Bojí sa, že sa mamička alebo otecko už nevráti, keď niekam odchádza a ono ostane samo. Začne plakať, báť sa.
3. Vývojový míľnik
Ako dieťa postupne rastie, naberá aj nové poznatky a zážitky, zo dňa na deň sa stáva fyzicky zdatnejšie. Čím je dieťa staršie, tým viac vníma aj okolie a to, čo sa počas dňa deje okolo neho, neskôr v noci spracúva. To sa môže preniesť do jeho snov, ktoré bývajú veľmi živé a spánok je tak veľmi nepokojný.
Moje ciele sú vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresii, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší.
4. Dieťa nespí celú noc
Podľa niektorých odborníkov, nie je prirodzené, aby dieťa prespalo celú noc. Ani my dospelí neprespíme celú noc bez prebudenia, tak prečo by sme to mali očakávať od našich najmenších ratolestí. Navyše nie je dobré, ak dieťa úplne prespí bez pohnutia celú noc, nakoľko chvíľkové prebudenia pomáhajú zmenšovať riziko syndrómu náhleho úmrtia (SIDS).
Aj väčšie deti sa budia: Problémové ale nebývaj iba bábätká. Aj staršie detičky vedia mávať so spánkom problém, hoci literatúra uvádza, že dieťa by od pol roka malo prespať celú noc. Naozaj?
5. Dieťa patrí k matke
Mnoho rodičov si myslí, že je dieťa čo najskôr potrebné ukladať na spánok samé. Najlepšie do vlastnej izby. Nie je to však pravda. Deti, ktoré spia v tesnej blízkosti s matkou sú oveľa pokojnejšie a počas noci sa budia oveľa menej ako deti, ktoré sú od matky odlúčené.
Počas prvých minimálne 6 mesiacov veku dieťaťa sa väčšina odborníkov zhoduje, aby bábätko spalo v tej istej miestnosti, kde jeho rodičia. Nejde len o psychologický efekt, pocit blízkosti, ale i prevenciu zriedkavého syndrómu náhleho úmrtia dojčiat, ktorý nastáva v dôsledku srdcových syndrómov, ktoré vedú k zástave srdca.
6. Jednoducho je hladné
Hoci si myslíme, že dieťa od pol roka by jesť v noci nemalo, naši malí hladoši majú na to iný názor. Niektoré detičky jednoducho potrebujú častejšie jesť a my sa môžeme snažiť akokoľvek, svoju dávku mliečka jednoducho vyžadujú - Nebráňte im v tom. Nedopriať dieťaťu jesť, keď je hladné, zrejme vôbec nepomôže a dá vám to plačom jasne najavo.
Fyziologické potreby: Nekľudný spánok u bábätiek je väčšinou spôsobený ich fyziologickými potrebami. Časté prebúdzanie bábätka v noci býva dôsledkom hladu alebo smädu, nepohodlia alebo jednoducho potreby byť blízko mamičky.
Hlad: S týmto nárekom sa niektoré mamičky stretávajú nesmierne často, iné zasa takmer vôbec - všetko závisí od toho, ako vyzerajú začiatky dojčenia, či je bábätko správne prisaté, prípadne či bábätku stačí interval kŕmenia umelým mliekom, ktorý si spočiatku nastavíte. Plač novorodenca od hladu môže spočiatku pripomínať jemné mrnkanie a ak mu do pár chvíľ nie je ponúknuté „jedlo,“ môže prerásť do silnejšej intenzity.
Novorodenci majú veľmi malé brušká a potrebujú sa preto dojčiť často. Staršie bábätká sa ale už v noci často dojčiť nepotrebujú. Od 4-5 mesiaca im úplne stačia 2-3 dojčenia alebo kŕmenia. Ak sa dojčíte v noci častejšie, máte pravdepodobne problém so spánkovou asociáciou.
7. Nadmerná stimulácia
Avšak treba si uvedomiť jednu zásadnú vec, a to tú, že v tomto prípade rozhodne neplatí, že čím viac je dieťatko stimulované, tým je to preň lepšie. Mnoho rodičov si myslí, že čím viac hračiek dieťatko okolo seba má a čím viac farieb a zvukov vníma, tým viac sa rozvíja. Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv. Napríklad rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek. Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť. Samozrejme, aj v tomto prípade je každé dieťatko iné. Dokonalá úroveň stimulácie preto, prirodzene, neexistuje. To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali.
Keď u dieťatka dochádza k preťaženiu z rôznych podnetov, ktoré okolo neho sú, začnú sa objavovať negatívne emócie, ako úzkosť, plač, hnev atď.
Nadmerná stimulácia sa môže prejavovať aj u starších detičiek. Dieťatko sa zároveň rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať a je veľmi plačlivé. Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou.
Stres zo školy: Za zlý spánok u detí môže byť zodpovedný aj stres zo školy. Nové úlohy, skúsenosti s kamarátmi, prísnejšie pravidlá alebo zmeny v dennom režime môžu dieťaťa unaviť a spôsobiť napätie, ktoré sa prejaví práve počas spánku.
8. Choroba alebo bolesť
Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíte na rukách. Často trvá aj celé hodiny a prichádzať môže počas celého dňa či noci. Bolesť môže pochádzať z bruška, zastavených vetrov alebo po preklenutí novorodeneckého obdobia v neskorších mesiacoch aj zo zúbkov. Ďalšou formou takéhoto plaču je nárek z neprebalenej plienky - ide o istý typ diskomfortu, ktorý bábätko vyrušuje, a to predovšetkým vtedy, ak ho plná plienka na zadočku chladí, prípadne dráždi jeho zaparený zadoček.
Koliky či prerezávanie zúbkov: Okrem základných potrieb môže spánok bábätiek narušiť aj bolestivé bruško, koliky alebo tráviace ťažkosti, najmä pri zavádzaní prvých príkrmov alebo ak im niektoré potraviny nesedia. K plačlivým a nepokojným nociam často prispieva aj prerezávanie prvých zúbkov.
Ak je dieťatko choré alebo ho niečo bolí, časté nočné budenie je vtedy úplne prirodzené a normálne. Pokiaľ dieťatko nemá žiadne chronické ochorenie, časté nočné budenie a zlý denný spánok by nemal trvať viac ako niekoľko dní. Ak áno, dôvodom bude niečo iné.
9. Nesprávny denný režim
Nekľudný spánok môže súvisieť aj s denným režimom. Ak dieťa spí popoludní príliš neskoro, napríklad až vo večerných hodinách, nie je prekvapením, že večer nebude vedieť zaspať v obvyklom čase. Pravidelný denný rytmus a mierne úpravy denného harmonogramu dokážu výrazne pomôcť k pokojnejšiemu spánku.
10. Chrápanie alebo hlučné dýchanie
Ak spozorujete, že vaše dieťa v noci chrápe alebo hlučne dýcha, navyše s otvorenými ústami, je možné, že trpí problémom zvaným spánkové apnoe. Aj keď je rozdiel medzi apnoe v dospelosti a v detskom veku, signalizuje problém v jeho dýchacích cestách. Prekonzultujte stav dieťaťa s pediatrom, ktorý vás v prípade podozrenia pošle na ďalšie odborné vyšetrenia.
11. Nočné mory a desivé sny
Možno aj vy si ešte pamätáte na nočnú moru, ktorá vás trápila v ranom detstve. Nie je jednoduché sledovať dieťa, ktoré sa uprostred noci zobudí vystrašené nočnou morou alebo strašidelným snom. V prvom rade si musíme uvedomiť, že nočné mory nie sú to isté ako desivé sny. Každé dieťa má z času na čas zlý sen a môže sa zobudiť so strachom alebo plačom. Pri nočných morách si deti pamätajú, čoho sa zľakli, sú extrémne vystrašené, ťažko utíšiteľné. Navyše, nočné mory majú tendenciu opakovať sa.
Nočné desy: Predstavte si, že vaše dieťa spí pokojne a zrazu sa v noci posadí, kričí a hovorí, že niečoho sa bojí, pritom je stále hlboko v spánku a vy neviete, či má strach alebo sa len zobudilo. Takéto situácie sú pre rodičov stresujúce, no ide o prirodzený vývojový jav. Nočné desy sú bežnou poruchou spánku, ktorá podľa odborníkov trápia najmä deti vo veku 3 až 8 rokov. Vznikajú najčastejšie v dôsledku únavy, stresu, intenzívnych zážitkov alebo náročných zmien v dennom režime, napríklad škôlka či nové prostredie.
12. Syndróm nepokojných nôh
Počas spánku sa nepokojne hýbe: Mnohé deti sú veľmi aktívne a nepokojné, dokonca niekedy aj v spánku. Ak si však všimnete nepokoj v kombinácii s poruchami dýchania v spánku, informujte o tom pediatra. Extrémny nepokoj býva príznakom syndrómu nepokojných nôh. Je to porucha, ktorá ovplyvňuje schopnosť zaspať a kvalitu spánku. Nepríjemné a neovládateľné pocity v nohách sa zhoršujú preťažením a vyčerpaním.
Ďalšou príčinou nepokojných nocí u školákov môže byť syndróm nepokojných nôh. U dieťaťa si môžete všimnúť nepríjemné pocity v nohách - svrbenie, ťahanie alebo mravenčenie - ktoré ho nútia stále pohybovať nohami, najmä večer alebo počas noci. To môže sťažiť zaspávanie a narušiť pokojný spánok.
13. Strach ísť spať
Má strach ísť spať: Strach zo spánku alebo blížiaceho sa večera majú deti, ktoré prežili nejakú negatívnu skúsenosť. Okrem zlých snov to môže byť absencia rodičov, keď sa uprostred noci zobudili alebo spracúvajú niečo, čo sa cez deň naučili.
14. Námesačnosť alebo chodenie v spánku
Je námesačné alebo chodí v spánku: Niektoré deti v spánku vstanú z postele, dokonca aj chodia bez toho, aby sa zobudili. Samozrejme, je to nebezpečné - môžu naraziť, padnúť zo schodov či dokonca vyjsť z domu. Nikdy takéto dieťa nebuďte kričaním alebo trasením. Snažte sa ho jemne navigovať naspäť do postele. Niekedy sa to stáva pri silnom nedostatku spánku.
15. Hyperaktivita a únava
Je hyperaktívne, aj keď skoro vstávalo? Napriek tomu, že je hore od piatej hodiny ráno javí sa aj večer ako extrémne energické až hyperaktívne? Nuž je to práve preto. Ak ste boli niekedy tak vyčerpaní, že ste nedokázali zaspať, viete o čom hovoríme. Môže za to adrenalín. Vtedy sa zvyčajne správajú až priveľmi bláznivo, i keď niekedy je to vtipné, práve v tejto situácii vzniká mnoho úrazov.
Príliš unavené dieťatko má problém zaspať a zobúdza sa zo spánku s plačom, väčšinou po 30 minútach. Ak si myslíte, že bábätko poriadne unavíte a bude spať lepšie, ste na omyle.
16. Ťažké budenie ráno
Ráno s ťažko budí: Dobre oddýchnutý predškolák nepotrebuje budík, aby načas vstal do škôlky. Ak ho musíte budiť, potom zrejme nedostáva toľko spánku, koľko potrebuje.
17. Dospávanie cez víkend
Pracovné dni dospáva cez víkend: Toto je výsostne dospeláckou záležitosťou, hoci ani my nikdy skutočne nedospíme to, o čo sme prišli. Avšak malé deti a deti všeobecne by nemali mať potrebu cez víkendy doháňať spánok. Prečo je také vyčerpané?
18. Úzkosti a depresie
Pozor, za snahou zostať v posteli vždy, keď len trochu môže sa neraz skrývať aj úzkosť či depresia. Ak máte obavy, určite sa poraďte.
19. Cumlík ako rušivý návyk
Na jednej strane môže narušiť dojčenie a kazí prisatie, ale z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí.
20. Mýtus o vyplakaní
Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou vášho psychického zdravia je nechať ich vyplakať. Určite ste aj vy počuli rady, ako by ste si svoje dieťatko nemali často brať na ruky, prípadne by ste k nemu nemali priskočiť, len čo zamrnká a zaplače. Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť.
Ako utíšiť plačúce dieťa?
Ak chcete utíšiť plačúce bábätko, prvým krokom je zistiť, čo presne vám chce svojím plačom povedať. Za predpokladu, že je nakŕmené a prebalené, no i tak stále plače, môžete vyskúšať nasledovné tipy, ktoré sa čerstvým maminkám osvedčili najviac:
- Snažiť sa zostať v pokoji: Bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka. Ak nebudete pokojní vy, neutíšite ani svoje dieťatko.
- Húpavý pohyb: Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budete vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť. Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom - nie jeden rodič štartoval auto i v strede noci, aby svoje hlasno plačúce bábätko uspal.
- Bližší kontakt s maminkou: Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. V prípade, že si vaše dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zvážte kúpu šatky alebo nosiča. Vaša chrbtica sa síce odľahčí len čiastočne, no aspoň budete mať počas dňa voľné ruky.
- Biely šum: Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača. Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku. Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku.
- Pevné zavinutie: Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne. Na trhu je množstvo zavinovačiek a spacích návlekov, ktoré bábätku znemožnia pohyb, dôsledkom čoho sa zvykne upokojiť predovšetkým vtedy, ak plače od vyčerpania a únavy.
- Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Ak ide o plač od bolesti bruška, nemali by ste zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžete pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťatko spokojné a práve neplače. Pri záchvate plaču môže zasa ísť o formu rýchlej pomoci. Alebo relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok.
Spánok a spánkové návyky
Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory. Každý rodič chce pre svoje dieťatko len to najlepšie, a to poskytnúť mu prostredie, v ktorom sa bude plnohodnotne vyvíjať.
Prvotný režim pravidelných spánkov odporúčam od piateho - šiesteho mesiaca. Najčastejšie sú to maminy od štvrtého-piateho mesiaca, keď je nočný spánok extrémne prerušovaný, dieťa je v noci častokrát hore alebo aj veľmi dlho bdie - dlho sa uspáva, dlho zaspáva, spánky sú krátke a ono je unavené.
Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať. Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť. Dieťatko tým, že dostalo priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začalo budiť menej. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.
Kritické hlasy hovoria o tom, že keď necháme bábätko plakať alebo mu v rámci spánkového tréningu obmedzíme dojčenie, môžeme tým narušiť vzácnu väzbu matka - dieťa. Myslím si, že tak ako v jedení či dojčení, všade existujú rôzne línie prístupov. Viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami vôbec tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie, sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak.
Alebo keď nevyspatá mamina dostane popôrodnú depresiu. Mám dosť klientok v popôrodnej depresii, ktoré sa potom nevládzu o dieťatko poriadne starať alebo sa mu dostatočne nevenujú.
Veľmi vysokú, ale nerobím si štatistiky. Mojím cieľom je vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresii, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. V drvivej väčšine prípadov viem spánok skutočne zlepšiť a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Pracujem teda v prvom rade s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sme spánok celej rodiny zlepšili.
Bezsenné noci pozná väčšina rodičov najmä v prvých mesiacoch po narodení dieťatka, keď sa ich ratolesť v noci budí z rôznych príčin. Zväčša ide o normálny jav, avšak ak pretrváva dlhšie obdobie, je potrebné zvýšiť pozornosť. U menších detí je problematické určiť, či ide o poruchy spánku, keďže sa v tomto veku ešte iba učia správnym spánkovým návykom. Do istej miery treba rešpektovať individualitu, každé dieťa je svojim spôsobom iné. Niektoré prespia celú noc, zatiaľ čo ostatným stačí spať v noci menej. Vaše dieťa bude mať svoj vlastný spôsob bdenia a spánku a je nepravdepodobné, že bude rovnaké ako ostatné deti, ktoré poznáte.
Väčšina novorodencov viac spí ako bdie. Ich celkový denný spánok sa líši, ale môže trvať od 8 do 18 hodín. Pre vaše dieťa je spánok absolútne nevyhnutný pre rast a vývoj. Do 4 mesiacov zvyknú dojčatá v noci spať približne dvakrát tak dlho ako cez deň. Ako vaše dieťa rastie, bude potrebovať menej nočného kŕmenia, čo zabezpečuje aj dlhší spánok počas noci. Je však úplne v poriadku, pokiaľ sa ešte v prvých šiestich mesiacoch v noci pravidelne budí. Či už z dôvodu hľadania ďalšej potravy alebo miernych zmien v prostredí, ktoré ho môžu vyrušiť. Zvyčajne potrebuje nejakú podporu, ktorá mu pomôže znova zaspať. Pre dojčatá vo vekovom rozmedzí 6 mesiacov až rok už nočné kŕmenie nemusí byť potrebné a v noci spia v priemere 11 hodín. Po prvom roku života už dieťa v noci spí konzistentnejšie s jedným alebo dvoma zdriemnutiami počas dňa.
Jednoznačne zadefinovať a diagnostikovať poruchu spánku u dieťaťa, zvlášť u novorodenca, dojčaťa či batoľaťa, je veľmi náročné, keďže v tomto veku si ešte iba osvojujú spánkové vzorce. Tak, ako u dospelých, aj spánok dojčiat a detí sa líši. Niektoré deti od narodenia potrebujú viac alebo menej spánku ako iné. V prípade, že sa rodičia sťažujú na nedostatočný spánok u svojho dieťaťa, je potrebné pátrať po príčinách. Existuje množstvo príčin, ktoré vedú k nespavosti u detí a narúšajú ich cirkadiánny rytmus. V dojčenskom veku môže byť nočný plač upozornením na hlad alebo volaním po kontakte. Problémy so spánkom sa môžu vyskytnúť aj pri nedostatočnej rýchlosti dýchania bábätka. Dieťaťu môže v spánku brániť akékoľvek ochorenie, stačí bežné prechladnutie.
Nevyhnutná je aj vhodná teplota v miestnosti. Príliš teplo alebo príliš chladno môže tiež narušiť ich spánok. Taktiež dbajte na zabezpečenie tichého prostredia, pretože bábätká sú veľmi citlivé na hluk a vonkajšie faktory. Zatiaľ čo cez deň je vhodné, aby deti vedeli spať aj pri svetle, v noci sa hodí dôkladnejšie zatemnenie.
Základom spánkového návyku je osvojenie si rutiny pred spaním. Psychická pohoda je základ pre dobrý spánok. Pred spaním sa môže osvedčiť teplý uvoľňujúci kúpeľ, upokojujúca masáž alebo čítanie pokojným hlasom. Počas tejto doby používajte iba slabé, tlmené svetlá. Pred spaním sa uistite, že je v miestnosti tma a príjemná teplota. Dieťa ukladajte do postieľky ospalé, ale prebudené, čo mu pomôže spojiť si posteľ s procesom zaspávania. Dajte svojmu dieťatku čas, aby si našlo pohodlnú polohu a zaspalo. Ak je plačlivé, prihovorte sa mu.
Jedným z hlavných dôvodov nepokoja môže byť aj oblečenie, v ktorom vaše dieťa spí. Rodičia si väčšinou neuvedomujú, že oblečenie, v ktorom uspávajú svoje dieťa, môže byť hlavnou príčinou jeho nespavosti. Nedá sa však paušálne povedať, v čom sa dieťa cíti najlepšie. Každé dieťa bude mať svoje vlastné preferencie, čo je a čo nie je pohodlné. Na spánok má výrazný vplyv aj výber matraca do postieľky. Vhodný matrac je nevyhnutný pre zdravý vývoj detského chrbátika, no zároveň tiež zodpovedá za kvalitu spánku.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nesilím spánok len do postieľky a neignorujem pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Pozerám sa, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu. Alfou aj omegou mojej činnosti je individuálna forma poradenstva pre rodičov. Vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebujem dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažíme prispôsobiť veku. Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažujem za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
Ak u svojho dieťaťa spozorujete viac z týchto prejavov, neznamená to hneď vážny problém. Väčšinou ide o prechodnú fázu, ktorú môžu ovplyvniť rast, zmeny v dennom režime, stres či choroba. Dôležité je dieťa pozorovať, dopriať mu pocit bezpečia a vytvoriť pokojné prostredie na spánok.
Príznaky, pri ktorých je potrebné vyhľadať lekára:
- Chrápe, alebo hlučne dýcha
- Často sa v noci budí a má problém opätovne zaspať
- Zaspáva počas dňa príliš často a po krátkej aktivite „odpadáva“ od únavy
- Má nočné mory, kričí alebo plače zo sna
- Počas spánku sa extrémne nepokojne hýbe
- Má strach ísť spať
- Je námesačné alebo chodí v spánku
- Je hyperaktívne aj napriek skorému vstávaniu
- Ráno sa sťažka budí
- Má extrémne energické prejavy večer