Vývin reči u detí: Kedy začať s obavami a čo robiť?

Ak vaše dieťa zaostáva v reči oproti rovesníkom, je pochopiteľné, že cítite obavy. Tento článok vám pomôže pochopiť, čo je ešte v norme a čo už môže naznačovať potrebu odbornej pomoci. Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom.

Vývinové míľniky v reči

Existujú však orientačné vývinové míľniky, ktoré pomáhajú sledovať, či sa vývin uberá správnym smerom.

• Okolo 12. mesiaca: Dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním.
• Do 18 mesiacov: Slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie.
• Do 2 rokov: Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov.
• Okoloko 3 rokov: Reč sa rýchlo rozvíja - dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa.

Príčiny oneskoreného vývinu reči

Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne.

• Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
• Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
• Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
• ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou): Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.
• Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny podobné problémy.
• Dvojjazyčné prostredie: Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov.

Kedy zbystriť pozornosť?

Práve tieto signály vám napovedia, či môže ísť o širší vývinový problém. Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť. Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte.

Ak dieťa v troch rokoch nerozpráva alebo má v porovnaní s ostatnými deťmi malú slovnú zásobu a jeho slová sú pre okolie veľmi zle zrozumiteľné, ide s veľkou pravdepodobnosťou o oneskorený vývin reči. Oneskorený vývin reči zahŕňa celé spektrum prípadov od úplnej bezrečnosti až po prípady, ktoré sa len nepatrne odchyľujú od normy. Oneskorenie sa prejavuje na úrovni reči, ale má vplyv aj na celkový vývoj osobnosti dieťaťa.

Predsa len sú isté prejavy, ktoré vám napovedia, že treba vyhľadať odborníka. „Nie je na mesiac presne dané, kedy je s dieťaťom nutné vyhľadať logopéda, ale pridržiavame sa nepísaného pravidla, kedy rodičov informovať, že treba logopedickú pomoc,“ hovorí klinická logopedička Mgr. Helena Holičková. Prvým výstražným znamením je, ak vaše dieťa ani po treťom roku netvorí správne hlásku alebo ju netvorí na správnom mieste. Druhým signálom je, ak v troch rokoch má problém zopakovať dlhé slovo alebo ho komolí a celkovo je jeho spontánna reč nezrozumiteľná pre okolie. Do tretice buďte v strehu, ak v štyroch rokoch dieťa nesprávne vyslovuje množstvo hlások a v piatich rokoch má s niektorými stále problém, napríklad s l alebo so sykavkami.

„Ďalej je nutné vyhľadať odbornú pomoc logopéda, ak dieťa nemá potrebu komunikácie v druhom roku, ak používa menej ako desať zrozumiteľných slov a netvorí v tomto období žiadne dvojslovné kombinácie. V treťom roku by už malo tvoriť jednoduché vety a porozumenie reči by nemalo byť lepšie ako rečová produkcia. Všeobecne platí, ak máte pochybnosti o správnom vývine reči svojho dieťaťa, je vhodné navštíviť logopéda a poradiť sa o otázke prípadnej intervencie,“ hovorí odborníčka.

Ak dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete. Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat). V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).

Nespoliehajte sa len na preventívne prehliadky, pretože pediater či pediatrička majú na preventívnej prehliadke sledovať psychomotorický vývin dieťaťa, majú k dispozícii vývinový skríning S-PMV, ktorý obsahuje aj otázky ohľadom reči. Takisto majú k dispozícii dotazník TEKOS, ktorý hodnotí aktuálne komunikačné schopnosti dieťaťa a ak dieťa v dotazníku nezíska primeraný počet bodov, má byť odoslané na logopedické vyšetrenie. Môže sa ale stať, že ak dieťa je zdravé, tým pádom navštívi ambulanciu v 18. mesiaci a následne až v 3. roku, čo je dlhý časový úsek a toto obdobie je najcitlivejšie pre vývin reči. Ak dieťa nie je zachytené, začína sa jeho reč „riešiť“ neskoro.

Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégii a tým stimulovať reč dieťaťa. Najhoršie je zvoliť vyčkávací mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov. Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov (teda napr. 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.),“ zdôrazňuje Hozlárová význam včasnej intervencie.

Čo robiť, keď dieťa nerozpráva?

Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť - opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať.

S rozšírením slovnej zásoby vám pomôžu napr. kartičky na rozvoj reči. Veľmi dôležité je čítanie kníh - nahlas a s obrázkami. Vyhýbajte sa dlhému pozeraniu televízie alebo videí. Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.

TIP: Zistite, ako rozvíjať slovnú zásobu u detí.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte pediatra.

Pediater vás môže odporučiť k:

• Detskému psychológovi: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
• Neurológovi: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia).
• Foniatrovi: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.

Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“.

Motorický vývin v prvom roku života

Jedenásty a dvanásty mesiac života je v psychomotorickom vývine dieťaťa veľmi významným prelomom.

11. mesiac

• V kľaku na všetkých štyroch končatinách je už dieťa natoľko stabilné, že dokáže uvoľniť jednu ručičku a uchopiť s ňou hračku a potom si s hračkou sadnúť do vzpriameného sedu s rovným chrbtom, voľne natiahnutými nohami vpred a s hračkou sa v tejto polohe pohrať.
• Ak dieťa uvidí v ľubovoľnej vzdialenosti iný zaujímavý objekt, malo by sa samo bez koordinačných problémov dostať k hračke, osobe alebo objektu, ktorý zaujal jeho pozornosť spôsobom tzv. zrelého lezenia po všetkých štyroch končatinách.
• Stoj v počiatkoch vyzerá tak, že dieťa má tzv. uzamknuté kolená (teda kolená sú maximálne prepnuté bez možnosti mierneho pokrčenia).
• S týmto sú spojené aj ďalšie zmeny v držaní tela. Spočiatku môže mať dieťa sklonenú panvu dopredu, čo môžete pozorovať ako vystrčený zadoček vzad, ďalej máva vypuklé bruško dopredu, ramená vytiahnuté nahor k ušiam, hlavičku mierne predsunutú.
• Samo dieťa často nedokáže voľne predmet pustiť a trvá chvíľu, než dôjde k uvoľneniu.
• Rovnako ako má dieťa zaťaté pästičky a silno sa drží rukami predmetu, tak aj prstíky na nohe sú zaťaté do podložky. Pôsobí to, ako by sa dieťa držalo v stoji aj nohami.
• Až s pribúdajúcim časom a množstvom precvičovania sa stoj uvoľní a stane sa vyspelým stojom. Uvoľnia sa uzamknuté kolená, rozvoľnia sa pästičky a pod. Dieťa bude môcť lepšie pracovať so svojím ťažiskom, sklopí panvu vzad, bruško zatiahne do roviny, ramienka uvoľní a pretiahne krk. Hlavičku postaví do osi celého tela a nebude ju už v stoji predsúvať.
• Sotva bude dieťa samo uvoľňovať ručičku (jednou rukou sa bude stále pridržiavať, aby nespadlo späť na zem), bude sa pokúšať dosiahnuť na hračku alebo predmet, na ktorý vidí a leží blízko neho.
• Ak je už dieťa dostatočne šikovné v stoji (a stojí napríklad u konferenčného stolíka), odváži sa chytiť sa stola ďalej od tela do strany a urobiť drobný krôčik za ručičkou. Prisunie potom druhú nožičku a rovnakú ruku. Tento pohyb zopakuje toľkokrát, koľkokrát je potrebné, aby sa dostalo ku vzdialenejšej hračke. Jedná sa o tzv. quadrupedálnu lokomóciu, čo znamená, že dieťa k chôdzi v stoji používa všetky štyri končatiny. Týmto spôsobom dieťa dokáže prejsť niekoľko metrov, a preto by sme mali byť ostražití!

Nesprávne pohybové návyky

Je nutné upozorniť na chybičky, ktorých sa deti dopúšťajú a často im bývajú odpustené s ospravedlnením, že takto to robí veľa detí. Veľakrát mamičky ani netušia, že ich drobček nejakú chybu robí. Avšak chyby sú vždy známkou nesprávneho vývinu dieťaťa, a preto je dobré začať dieťa vhodne stimulovať tak, aby došlo k náprave zlej koordinácie pohybu včas.

• Sed medzi pätami: Je pravda, že detí, ktoré týmto spôsobom sadajú, je veľké množstvo, ale tento spôsob sedu nie je hodnotený ako správne držanie tela. Dieťa, ktoré volí sed medzi päty, nedokáže dostatočne spevniť bruško, panvové svaly, svaly chrbta a pod. Ak si dieťa svoju nestabilnú panvu položí medzi nožičky, nožičky mu vytvoria širšiu základňu a v nej sa dieťa cíti bezpečnejšie a pohodlnejšie.
• Prekážkový sed: Tento typ sedu je obdobou sedu medzi pätami.
• Stále predsunuté držanie hlavy, vypuklé bruško, vysunuté ramienka k ušiam: Dieťa pri týchto chybách môže byť v akejkoľvek polohe alebo činnosti, či už sedí, stojí, lezie, či sa snaží z bruška pretočiť na chrbát a späť, alebo chodí, behá a pod. Rovnako ako predchádzajúce dva body aj toto držanie je známkou celkovo nižšieho svalového napätia tzv. hypotónie.

12. mesiac

V priebehu 12. mesiaca by sa vaše bábätko malo odvážiť a vykročiť do priestoru. Počiatky uvoľnenia ruky od nábytku sú opäť postupné. Najprv dieťa musí dokázať uvoľniť ruku a namiesto toho, že ju položí ďalej od seba, sa musí dokázať otočiť v trupe smerom vzad. Rotácia trupu opäť nie je nič jednoduché.

Ak to dieťa dokáže, dokáže aj nakročiť nožičkou za seba, stojí teda bokom k predmetu, u ktorého sa postavilo. Vzdialenosť medzi nábytkom či osobami, medzi ktorými prechádza, je spočiatku krátka. Pre dieťa je dôležité, aby pri naklonení svojho ťažiska do priestoru, malo istotu, že sa čoskoro bude môcť niečoho či niekoho zachytiť. Vaše dieťa sa učí ovládať svoje ťažisko a prakticky celý pohyb vpred. Chôdza je teda len "dobiehanie" ťažiska, ktoré je neustále pred stredom tela.

Vzhľadom k tomu, že počiatky nie sú ľahké, dieťa opäť volí v držaní tela také polohy, v akých si je úplne isté. Opäť teda nakloní panvu dopredu a vy môžete pozorovať, že vystrčí zadoček a vypúli bruško. Deti často spočiatku zatnú aj prstíky v pästičky. Dieťa sa prakticky pri každej nestabilnej novej zručnosti vracia akoby do novorodeneckého držania tela, čo je v počiatkoch získavania novej zručnosti vždy normálne. Tieto nedokonalosti, kedy sa dieťa napr. hrbí, ramienka drží vysoko u ušiek, je nestabilné a má tendenciu padať, by mali byť len krátkodobé (približne prvé 2 týždne).

Nové topánočky? O stupienok späť vo vývine sa dieťa vracia aj v prípade, kedy mu prvýkrát obujete topánočky. Rovnako tak aj chôdza doma, v známom prostredí, bude úplne iná ako v prípade, že postavíte dieťa na trávnik, chodník, do mierneho kopčeku a pod. Dieťa bude vždy za nových podmienok na novom teréne menej isté. Úplne istú chôdzu so správnym držaním tela dieťa získa až okolo 15. mesiaca.

Dieťa dokáže vyliezť na nábytok a opäť z neho zliezť dole. Buďte opäť ostražití! Na detských chirurgiách sa často objavujú deti, ktoré spadli z vyššej polohy. Dieťa sa samo udrží chvíľku v stoji a pritom nezatína prstíky nohy do podložky. Vaše bábätko prešlo veľký kus cesty vo svojom psychomotorickom vývine za relatívne krátku dobu. Nemalý kus cesty ho ešte čaká.

Strava a pitný režim v 11. mesiaci

Naliehajú na vás niektorí členovia rodiny alebo priatelia, aby ste už dieťa prestali dojčiť? Závisí len od vás a od vášho drobčeka, kedy ho odstávite od materského mlieka a zostanete pri kvalitnom náhradnom. Nepoddajte sa tlaku okolia, ak na to ešte nie ste pripravená. Rozhodnutie starostlivo zvážte.

Onedlho sa chystáte do práce a o váš poklad sa budú starať opatrovateľky u vás doma alebo v jasliach? V tom prípade nie je najlepší čas na odstavenie. Väčšina výživových plánov od 10. mesiaca ráta s dvomi až tromi mliečnymi dávkami denne. Ak to dieťaťu vyhovuje, pravdepodobne má na jedálnom lístku už pevný pokrm na obed a večeru a menšie občerstvenie na desiatu a olovrant. Mlieko, okrem kravského, minimálne behom prvých rokov ako samostatný nápoj nepodávajte, je stále ideálnym jedlom na raňajky.

Býva drobček doobeda hladnejší? Jedlo dieťa doteraz najmä rôzne kašičky či ovocie a zeleninu vo forme pyré? Nechajte dieťa, nech si pri rodinnom stole vyberie potravinu alebo pokrm, ktoré ho najviac zaujali. Čoraz častejšie chce jesť samo, zväčša prštekmi. Niektoré deti si však ešte ani v 11. mesiaci nezvykli na pevnú stravu nakrájanú na kúsky alebo sú také netrpezlivé, že odmietajú zobrať jedlo do prštekov. Ak si drobček aj naďalej želá len kašovité jedlá a chce sa nechať kŕmiť, nezaoberajte sa tým. Je len otázkou času, kým začne sám jesť prštekmi alebo chytí do ruky lyžičku a bude sa snažiť vložiť si jedlo do úst.

Jedenásťmesačný človiečik by už mal piť vodu alebo nesladené nápoje z pohára. Pije pri jedle málo? Ponúknite mu nápoj zo špeciálneho hrnčeka s uškami, prípadne s uzáverom na pitie alebo so sklápacou slamkou. Nerozbitné hrnčeky a poháre zdobia veselé motívy, ktoré deti priťahujú a povzbudzujú do pitia.

Nezabúdajte na dentálnu hygienu po jedle. Chce si dieťa čistiť zúbky samo? Nebráňte mu v tom, naopak, povzbudzujte ho. Návyk je pre budúcu pravidelnú starostlivosť o chrup veľmi dôležitý.

tags: #11 #mesacne #dieta #nevravi