Žiadosť o výživné na plnoleté postihnuté dieťa

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných povinností, ktoré im ukladá zákon. Táto povinnosť sa však nekončí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. V prípade, že plnoleté dieťa nie je schopné samé sa živiť, napríklad z dôvodu zdravotného postihnutia, vyživovacia povinnosť rodičov trvá.

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o žiadosti o výživné na plnoleté postihnuté dieťa, vrátane právnych aspektov, praktických rád a vzorov.

Právny základ vyživovacej povinnosti

Právnu úpravu vyživovacej povinnosti nájdeme v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“). Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, obaja rodičia majú povinnosť vyživovať svoje deti, až kým nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť trvá bez ohľadu na to, či je dieťa maloleté alebo plnoleté.

Dôležité je zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zahŕňa zabezpečenie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každé dieťa má právo na výživu a rodičom je uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima, ju plniť.

Každý rodič, a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z.

Kedy má plnoleté dieťa nárok na výživné?

Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitým vekom dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné zaniká. Pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá.

Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.

V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov.

Zdravotné postihnutie ako dôvod trvania vyživovacej povinnosti

Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne, hoci dieťa neštuduje a nepracuje.

Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé.

Dobré mravy a výživné

Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu na to, či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.

Ako postupovať pri žiadosti o výživné na plnoleté dieťa

Ak si rodič neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, plnoleté dieťa (alebo jeho opatrovník) môže podať návrh na súd na určenie výživného. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva.

Návrh na súd musí obsahovať:

• Označenie účastníkov konania: T.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča, resp. dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje, s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt, príp. e-mailovú adresu.
• Predmet konania: Žiadosť o určenie výživného na plnoleté dieťa a v akej výške.
• Odôvodnenie návrhu: V návrhu je potrebné uviesť všetky relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú nárok dieťaťa na výživné. Ide najmä o:
  • Zdravotný stav dieťaťa a jeho vplyv na schopnosť zamestnať sa.
  • Dôkaz o tom, že dieťa si aktívne hľadá prácu (napr. potvrdenie z úradu práce).
  • Informácie o príjmoch a majetkových pomeroch dieťaťa.
  • Informácie o príjmoch a majetkových pomeroch rodiča.
• Dôkazy: K návrhu je potrebné priložiť všetky relevantné dôkazy, ako napríklad:
  • Rodný list dieťaťa.
  • Lekárske správy o zdravotnom stave dieťaťa.
  • Potvrdenie o evidencii na úrade práce.
  • Doklady o príjmoch a výdavkoch dieťaťa.
  • Doklady o príjmoch a majetkových pomeroch rodiča.

Priebeh súdneho konania

Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.

Dokedy platiť výživné?

Výživné sa platí až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.

Preplatok na výživnom

Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia.

Zrušenie vyživovacej povinnosti

Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť.

Ako zistiť, či dieťa je schopné sa samo živiť?

V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.

Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa bezdôvodne súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde, čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom.

Náhradné výživné

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má oprávnená osoba právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená podmienka neplnenia vyživovacej povinnosti, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. 2 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom.

V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov.

Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Zastúpenie advokátom

Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát Vám vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.

V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. Do pozornosti by sme sa chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.

Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam. Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii. V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.

„Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár. Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežných nákladov na osobný styk. V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár. Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019). Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné. „V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. „Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje (zdroj: R. Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Ako sme spomínali v predchádzajúcom článku: výpočet výšky výživného na dieťa, zákon stavuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery. Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti. V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr.

tags: #ziadost #o #vyzivne #na #plnolete #postihnute