Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Zákonnú vyživovaciu povinnosť upravuje § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Zákonná vyživovacia povinnosť nie je obmedzená vekom dieťaťa, t.j. nezaniká dosiahnutím plnoletosti.
Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine). Prihliada sa na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (podľa § 62 ods. 2).
Určovanie výšky výživného
Zákon o rodine ďalej upravuje, v akom rozsahu rodičia maloletého dieťaťa prispievajú na výživu dieťaťa. Súčasne súd prihliada nato, v akom rozsahu sa rodič zúčastňuje na starostlivosti o dieťa. V tomto prípade je podstatné, či ide o striedavú starostlivosť, osobnú starostlivosť jedného rodiča prípadne či rodičia žijú spolu. V predošlých dvoch prípadoch je vyživovacia povinnosť upravená odlišne.
V prípade, ak ide o striedavú osobnú starostlivosť, rodičia prispievajú na výživu dieťaťa priamo. V súlade s § 62 ods. 6, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
V prípade osobnej starostlivosti jedného rodiča súd určuje výživné, ktoré je nevyhnutné poskytovať na výdavky pre dieťa. V zmysle § 62 ods. 5 platí, že „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“
Podľa § 62 ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4).
V prípade, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa (§ 63 ods. 3).
Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti (§ 64).
Záujem maloletého dieťaťa
Zákon kladie dôraz na prvoradý záujem maloletého dieťaťa pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Zákon upravuje čo sa pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa zohľadňuje. Pri výklade najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je tak možné opierať sa o judikatúru a ustanovenie zákona, ktoré hovorí o tom čo sa má pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa zohľadniť.
Pri určovaní a posudzovaní tohto záujmu sa zohľadňuje viacero faktorov, ako napríklad úroveň starostlivosti o dieťa, jeho bezpečie a stabilita prostredia, ochrana jeho dôstojnosti a vývinu, zdravotný stav, podmienky na zachovanie identity a rozvoj schopností, názor dieťaťa, vzťahové väzby s rodičmi a súrodencami, a využitie prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia.
Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (§ 43 ods. 1).
Úprava styku s rodičmi a výchovné opatrenia
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže obmedziť alebo zakázať styk dieťaťa s rodičom. Novela zákona nanovo upravuje obmedzenie a zákaz styku maloletého dieťaťa s rodičom. Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Novela zdôrazňuje princíp subsidiarity medzi obmedzením a zákazom styku rodiča s maloletým dieťaťom.
Zákon tiež umožňuje súdu upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami, ak to vyžadujú pomery v rodine a je to v záujme dieťaťa. Súd môže nariadiť výchovné opatrenia na zabezpečenie odbornej diagnostiky, pomoci alebo resocializácie dieťaťa.
Novela zákona o rodine z roku 2015
Novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola schválená dňa 26. júna 2015 a účinnosť nadobudla od 1. januára 2016. Jej cieľom je riešenie aktuálnych aplikačných problémov a zameriava sa najmä na zlepšenie podmienok ochrany detí. Novela zákona prináša viacero významných zmien.
Skutočnosť, že rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža je zdôraznené tým, že ustanovenie bolo doplnené o ďalšiu vetu, a to, že spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.
Významné je aj doplnenie ďalšej zásady, ktorá hovorí o tom, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, čo utvrdzuje skutočnosť, že obaja nositelia rodičovských práv a povinností sú rovnocenní.
Novela zákona sa zamerala aj na úpravu náhradnej starostlivosti. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona sa maloleté dieťa zverí do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje jeho záujem. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zákon ustanovuje viaceré podmienky. Jednou z podmienok je aj to, že maloleté dieťa sa môže zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len osobe, ktorá má trvalý pobyt na území SR. Zákon tiež ustanovuje, že maloleté dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté súdom.
Pri úprave ústavnej starostlivosti zákon zdôrazňuje prednosť osobnej náhradnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti a povinnosť súdu vždy skúmať, či maloleté dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. V prípade, že to možné nie je, tak súd skúma možnosť zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti. Podľa novely by malo byť zverenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti až najkrajnejším riešením.
Pro a proti: Co změní rozvodová novela?
Iné relevantné ustanovenia
V rodine, kde muž pácha násilie na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného (nenásilníckeho) rodiča. Návrh môže podať rodič dieťaťa alebo odbor sociálnych vecí ÚPSVaR.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča.
Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy).
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody. Pri rozvode manželstva je súčasťou rozsudku aj úprava styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s dieťaťom.
Súdne konanie o určení výživného pre dieťa (do 18 rokov) sa môže začať aj bez návrhu (ex offo), po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Vzhľadom na vymedzenie postavenia štátnych orgánov v čl. 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí.
| Faktor | Vysvetlenie |
|---|---|
| Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov | Posudzuje sa individuálna situácia každého rodiča. |
| Životná úroveň dieťaťa | Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. |
| Rozsah osobnej starostlivosti o dieťa | Zohľadňuje sa, ktorý rodič a v akej miere sa o dieťa stará. |
| Minimálne výživné | Stanovené na 30 % zo sumy životného minima. |