Vzťah učiteľa a rodiča, ktorého dieťa navštevuje materskú školu, je veľmi špecifický. Vo vývinovo významnom a pre mnohých odborníkov najvýznamnejšom období života dieťaťa sú práve toto tí najdôležitejší ľudia, ktorí sa podieľajú na formovaní jeho osobnosti. Rodič by sa mal na učiteľa pozerať a vnímať ho, ako osobu, ktorá bude kľúčová pre rozvoj jeho dieťaťa v nasledujúcich rokoch alebo roku.
Nové školské kurikulum sa v mnohom zhoduje s našou Filozofiou Riadeného Aktívneho Učenia. Škola, to je výchovno-vzdelávací proces. Nedá sa vzdelávať bez výchovy. Učiteľ pôsobí na deti v triede svojou osobnosťou, tým, ako sa správa, čo robí, aký má hodnotový rebríček, ako rieši situácie, ako s deťmi komunikuje, ako pristupuje k pravidlám… To všetko je výchova.
Každá škola si vytvára svoj vnútorný školský poriadok, v posledných rokoch mnohé školy k jeho tvorbe pozývajú aj deti a možno niekde aj rodičov. Školský poriadok sú pravidlá, ktoré formujú správanie v škole. Takéto pravidlá najlepšie fungujú vtedy, keď sa na nich zhodnú všetci zúčastnení. Malo by byť samozrejmé, že učiteľ rešpektuje výchovu a pravidlá v rodine. Ale rovnako by mala rodina rešpektovať pravidlá školy. Ak sú hodnoty školy a rodiny odlišné, je načase, aby sa rodičia pozerali po inej škole. A ak to nie možné? Zapojte sa do diania v škole, hľadajte cesty ako spoločne fungovať.
Nové kurikulum by sa aj preto nemalo zameriavať len na zmeny osnov, ale malo by popracovať aj na vzťahu učiteľ - rodič. Vždy hovoríme, že škola je trojuholník, ktorého vrcholy tvoria dieťa - rodič - učiteľ. A tieto tri entity sa navzájom nevyhnutne ovplyvňujú. Dobrý vzťah učiteľ - rodič by mal byť postavený na dôvere, rešpekte a dialógu. Dôveru v učiteľove odborné a osobnostné kvality a v to, že v triede robí pre moje dieťa to najlepšie. Na to, aby boli obidvaja v tomto vzťahu spokojní, je nevyhnutný dialóg. Učiteľ by mal rodičom vysvetliť, aké ciele chce dosiahnuť v triede v školskom roku, aké metódy a formy práce bude používať, akým spôsobom bude hodnotiť žiakov, ako si predstavuje účasť rodiča na výchovnovzdelávacom procese.
Sme presvedčení o tom, že vzťah učiteľ - rodič ovplyvňuje aj žiakovo správanie či dokonca jeho prospech. Aj rodič, aj učiteľ majú silný vplyv na formovanie svetonázoru dieťaťa. Tým myslíme jeho postoje k učeniu, k pravidlám, ku vzťahom, k sebe samému. Ak sa rodič negatívne, pohŕdavo alebo odmietavo vyjadruje ku konaniu učiteľa, prenáša takýto odmietavý postoj aj na svoje dieťa. Dieťa potom v triede nebude s nadšením reagovať na ponuku učiteľa, pretože v podvedomí sa mu vynoria vyjadrenia rodiča: „Čo za blbosť to zase vymýšľa! Kto má toto urobiť!
Ak je vzťah rodiča a učiteľa založený na dôvere a rešpekte, dieťa skôr vidí, že (rodič) dospelý premýšľa o konaní toho druhého a snaží sa mu porozumieť. A aj toto je výchova - ukázať dieťaťu v priamom prenose, ako môže pristupovať k riešeniu konfliktov. Ak aj vznikne nejaký konflikt medzi rodičom a učiteľom, je veľmi dôležité, aby sa po prvotnom „vzplanutí“ obnovila komunikácia medzi učiteľom a rodičom, našli si k sebe cestu a porozprávali sa o tom, čo sa stalo. Toto skutočne odporúčame všetkým rodičom aj učiteľom - choďte si situáciu vyjasniť, nedajte iba na interpretáciu dieťaťa. S odstupom času môže byť veľmi úsmevné porovnať, ako konkrétnu situáciu v škole interpretoval náš „domáci anjel“ a ako ju opísala pani učiteľka či spolužiaci :)
Sú však aj situácie, kedy ako rodič musíme zaujať zásadné stanovisko a ohradiť sa voči správaniu učiteľa. Je dobré, ak rodič pozná pravidlá, ktoré má učiteľ nastavené v triede. Môže sa o ne oprieť a nestratiť svoju „rodičovskú tvár“. Skúsime to vysvetliť na príklade učiteľa, ktorý zadal svojim žiakom väčšie množstvo úloh ako prípravu na písomnú prácu, ktorá mala byť o dva týždne. Štandardná situácia, ktorá nastane, je, že deti začnú úlohy riešiť večer pred písomnou prácou. Vtedy rodič s hrôzou zistí, že jeho dieťa dostalo vypočítať dvadsať úloh. Jasné, že sa mu to zdá veľa. Hlavne o desiatej večer. Jasné, že mu dieťa neprezradí, že na to malo dva týždne, a že to začalo riešiť na poslednú chvíľu. Môže zanadávať na učiteľa, poľutovať svoje dieťa a hľadať spôsob, ako sa vyhnúť písomke. Čo tým ale naučí svoje dieťa?
Ak by bol rodič informovaný učiteľom, kedy bola úloha zadaná a s akým cieľom, tak môže zareagovať vysvetlením, že teraz už s tým dieťa nič nenarobí a spoločne sa môžu dohodnúť, že v budúcnosti mu môže, ak bude dieťa chcieť, pomôcť s prípravou na takúto písomku. Lebo každá situácia sa dá riešiť. Tak, aby boli spokojné všetky tri strany. Deti, učitelia aj rodičia. Ale chce to aktivitu od rodičov. Zaujímajte sa o dianie v škole, možno zistíte, že škola má problémy, s ktorými môžete pomôcť. Na vzťahu so školou treba pracovať, veď vaše dieťa tam bude chodiť veľa rokov. Rodičia, ktorým na tom naozaj záleží, môžu klímu na škole ovplyvniť zásadným spôsobom.
UČITEĽKA A UČITEĽ SÚ REČOVÝMI AJ MORÁLNYM VZOROM PRE DIEŤA. DIEŤA SPOZNÁVAJÚ, POZNAJÚ A USMERŇUJÚ, RODIČOM RADIA. NIEKEDY ŽIAĽ SUPLUJÚ ICH POVINNOSTI.
Spolupráca školy s rodinou predstavuje veľmi významný faktor efektivity vzdelávania detí. Je preto úlohou každej školy vytvoriť podmienky pre fungovanie partnerského vzťahu s rodičmi detí, nadviazať a pravidelne s nimi udržiavať kontakt, ponúkať im rôzne formy spolupráce. Práca by mala byť prínosom pre učiteľky, ale aj pre rodičov. Úspech dieťaťa v edukačnom procese školy závisí od viacerých faktorov, ktoré nie vždy môže učiteľka ovplyvniť. Je nevyhnutné, aby ich aspoň poznala a vo svojej praxi zohľadňovala.
V súčasnosti prežívame krízu rodiny.
Príprava dieťaťa na materskú školu
Proces nástupu dieťaťa do materskej školy nie je niekedy jednoduchý. V orientačnej fáze sa dieťa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých súčasťou sa stáva.
1. Dieťatku nedávajte po škôlke žiadne ďalšie aktivity, bolo by preťažené.
2. Nakoľko deti veľmi málo prípadne vôbec v materskej škole nechcú jesť, ich nervozita, prípadne plačlivosť sa zvyšuje aj kvôli tomu.
3. Hovorte o jeho strachu a úzkosti. Snažte sa zistiť, čoho konkrétne sa dieťa bojí. Má strach, že sa nevrátite?
4. Poproste pani učiteľku, aby si dieťa mohlo vziať do materskej školy svoju najobľúbenejšiu hračku.
Kontaktná fáza ( druhý týždeň ) predstavuje obdobie, kedy sa snaží dieťa o svoje presadenie v kolektíve. Hľadá si svoje miesto a upútava na seba pozornosť. Všíma si, čo je pre rovesníkov zaujímavé a snaží sa získať si ich priazeň.
Tretí týždeň sa zväčša prekrýva s poslednou fázou ukľudnenia. Dieťa sa stáva vyrovnanejšie, je menej plačlivé a chápe pravidlá materskej školy. Prejavuje svoju náklonnosť, napodobňuje iné deti a prehlbuje priateľstvá.
Kto prežil nástup svojich detí do škôlky, vie že každé to prežívalo úplne inak. Nestanovujte si preto žiadny limit a neporovnávajte Vaše dieťa s inými. Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a má iné povahové črty a preddispozície. Niektoré deti fyzické prejavy úzkosti či teatrálne záchvaty vôbec nemajú. U iných sa objavia na pár dní a u ďalších môžu pretrvávať týždne.
Rodič by sa mal myšlienkou voľby materskej školy zaoberať oveľa skôr, ako prejde k reálnemu kroku. Mal by poznať víziu a filozofiu materskej školy, čo ponúka pre „svojich rodičov a deti.“ Nejde však o ponuku krúžkov, ktoré môžu rodičia navštevovať v meste v popoludňajších hodinách. Ide napr. o aktivity, ktoré sa realizujú spoločne s rodičmi a deťmi, či je materská škola rodičom „otvorená“, teda majú priestor vyjadriť sa, pýtať sa, poradiť sa; zaujímať sa o to, ako sa zariadenie alebo jednotlivé triedy v závislosti od ďalšieho vzdelávania pedagógov - napr. v oblasti špeciálnej pedagogiky, digitálnych technológií, tvorivej dramatiky atď.
Možnosti získania informácií o materskej škole:
- Osobná návšteva materskej školy, napr. počas otvorených dní
- Webové sídlo, letáky či iné médiá, v ktorých sa materská škola prezentovala
- Z rozhovorov iných rodičov. Informácie však treba filtrovať a vždy si urobiť vlastný úsudok. To, čo sa jednému nepáči a považuje to za nevyhovujúce, je pre druhého prijateľné.
September je obdobie, ktoré mení chod mnohých domácností. Presne tých, ktorých deti začínajú navštevovať materskú školu. Či je to trojročný drobec alebo päťročný „veľkáč či veľkáčka“, keď je to prvýkrát, je to rovnaké. „Idem niekam, kde zostanem bez rodičov a čo teraz?
Významné miesto má predpríprava na vstup do materskej školy. Inak tam vstupuje dieťa, ktorému rodičia rozprávali o tom, ako je tam výborne, čo všetko tam bude môcť robiť, ako si tam nájde nových kamarátov. Tiež, že tam bude osoba, o ktorú sa bude môcť oprieť, zdôveriť sa jej, keby malo problém a niečo sa mu nepáčilo, bolelo ho alebo sa chcelo pochváliť s novou stavbou či peknou kresbou. Prípadne už predtým materskú školu navštívili, aby si pozreli prostredie a chvíľočku pozorovali pulzujúci život v triede. Najdôležitejšie je byť stotožnený s faktom, že z dieťaťa sa stane škôlkar - predškolák. Rodina prestane byť jedinou sociálnou skupinou, v ktorej dieťa žije a buduje si vzťahy. Začne veľmi aktívne fungovať v rámci ďalšej sociálnej skupiny, ktorej členom sa stane vstupom do materskej školy.
Materská škola je prostredím, v ktorom všetko funguje podľa určitých pravidiel a v režime. Takto postavený systém napomáha bezstarostnému a zmysluplnému využívaniu času detí a učiteľov pričom je zachovaná psychohygiena. Rodič by mal vedieť, že pokiaľ doteraz jeho dieťa režim doma nastavený nemalo a neriadilo sa ani žiadnymi pravidlami a robilo si čo sa mu zachcelo, bude musieť svoje návyky prispôsobiť životu v triede. Nejde však o žiadny katastrofický priebeh. Dieťa veľmi rýchlo pochopí a uvedomí si striedanie a nasledovanie činností, pretože to prebieha v zásade v rovnakom čase každý deň. Je čas na hranie, učenie, spanie, cvičenie, pobyt vonku, stravovanie, relaxovanie atď.
Navštevovanie materskej školy má pre dieťa veľký význam. Je dôležité vedieť, že to nie je opatrovateľské prostredie, ktoré zabezpečí nevyhnutnú starostlivosť o dieťa v čase, keď to nie je rodič pre pracovné alebo iné povinnosti schopný zabezpečiť sám. Naopak, je to prostredie, ktoré má významný pozitívny vplyv na dieťa. Dôvod? Prebieha v ňom zmysluplný, premyslený a cielený edukačný proces realizovaný odborníkmi na predškolské obdobie.
Učiteľa je potrebné vnímať ako odborníka, ktorému sa môže rodič zdôveriť v prípade, že ho trápi akýkoľvek problém súvisiaci s jeho dieťaťom. Pokiaľ je učiteľ kompetentný daný problém riešiť, poradí, pokiaľ je to mimo jeho kompetencií odporučí rodičovi, kde hľadať pomoc. Preto treba byť k učiteľovi úprimný. Ak má dieťa problém, ktorý by mohol zásadným spôsobom ovplyvniť pobyt dieťaťa v materskej škole alebo proces osvojovania si nových poznatkov, treba o tom učiteľa informovať. Problém sa aj tak hneď alebo časom ukáže a učiteľ ako skúsený odborník si veľmi rýchlo všimne, že niečo nie je v poriadku.
Hra je pre toto obdobie typická a teda je aj dominantnou činnosťou dieťaťa. V materskej škole sa dieťa stretáva nielen s voľnou bezprostrednou hrou ktorú si zvolilo samé, ale aj množstvom iných edukačných hier, prostredníctvom ktorých sa učí. Prirodzeným spôsobom tak dochádza k osvojovaniu si nových poznatkov, ktoré sú dôležité pre život a vstup do základnej školy. Dieťa teda bude vnímať čas ktorý trávi v materskej škole ako čas, kedy sa hralo. Neuvedomuje si, že sa prostredníctvom hry mnohé naučilo. Preto na otázku rodiča, čo sa dnes v materskej škole naučili, dieťa odpovie nič. Otázka by mala byť teda postavená inak.
Podpora emocionálnej pohody a partnerstvo rodičov a učiteľov
Podpora emocionálnej pohody. V dnešnom svete rozumieme viac duševnej a emocionálnej pohode vo vývoji detí a vieme, že nepriaznivé skúsenosti z detstva môžu mať trvalý vplyv na ich duševné zdravie v neskoršom živote. To je dôvod, prečo je také dôležité vytvoriť záruku na ochranu a podporu emocionálnej pohody detí, pretože so správnou podporou deti prosperujú, vykazujú menej problémov so správaním, väčšiu sociálnu kompetenciu a lepšiu prispôsobivosť novým a meniacim sa situáciám.
Ako vybudovať konštruktívne a silné partnerstvo medzi rodičmi a učiteľmi? Partnerstvá sú najsilnejšie, keď obsahujú tri hlavné zložky, reprezentované ako „3 C“ (communication, consistency and collaboration) teda: komunikácia, konzistentnosť a spolupráca.
Komunikácia
Ako každý vzťah v živote, komunikácia medzi vami a učiteľom vašich detí je kľúčová. Rozhovory s rodičmi na základnej škole a pohovory s rodičmi na strednej škole sú jedným z hlavných spôsobov, ako sa mnohí rodičia dozvedia, ako prebieha vzdelávanie ich detí. Rozhovory môžu byť skvelým spôsobom, ako sa všetci dôležití ľudia - vy, učiteľ a vaše deti - porozprávajú. Komunikujte s učiteľom svojich detí na začiatku a počas celého školského roka.
Konzistentnosť
Opýtajte sa a navrhnite spôsoby, ako môžete pracovať so svojimi deťmi doma, aby ste podporili ich učenie. Je dôležité vytvoriť si rutiny pre domáce úlohy, ako je stanovenie si času a relaxu. Poskytovanie učebných materiálov, čítanie s deťmi a podpora zdravých stravovacích návykov a fyzickej aktivity prispievajú k úspechu v škole.
Názory odborníkov na umiestňovanie detí do materských škôl
Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské školy a jasle nevznikli pre potreby detí, a tak by sme k nim mali aj pristupovať. BRATISLAVA 10. februára - Uznávaný český pedagóg Jiří Halda je expertom na predškolskú zrelosť dieťaťa a problematiku výchovy detí. Do povedomia najmä českej verejnosti sa dostal ešte minulý rok, keď spolu s pedagógom Marekom Hermanom spísali petíciu odstupujúcej ministerke školstva, ktorá niesla názov Dvojročné deti do škôlky nepatria. Hoci v dnešnej dobe sme zvykutní skôr na to, že matky svoje deti odkladajú do materských škôlok s úplnou samozrejmosťou a jasle takisto už nie sú výnimkou, Jiří Halda zastáva názor a zároveň vyzýva všetky matky a rodičov, aby polročné či ročné deti neumiestňovali do žiadnych inštitúcií, pretože práve tým „úplne necitlivo pretŕhame ich absolútnu telesnú a citovú závislosť na mame“.
Kedy je teda podľa Haldu ideálny čas umiestniť dieťa do inštitúcie a čo robiť, ak je matka sama a jednoducho musí aj to najmenšie dieťa dať do jaslí?
Kedy je podľa vás vhodný čas na to, aby išlo dieťa do škôlky?
Najprv je potrebné si ujasniť, ako materské školy vlastne vznikli - nevznikli pre potreby detí a pre ich kognitívny a sociálny vývoj. Od začiatku to boli zariadenia pre stráženie detí zamestnaných matiek. Na materských školách vlastne nie je veľa prirodzeného. Nikde v prírode neuvidíte spolu toľko rovnako starých mládať na malom priestore. Na druhej strane je ale fakt, že civilizácia si to tak vymyslela, pretože v skupine sa jednak učíme rýchlejšie a jednak sa aj deti skôr prispôsobia režimu skupiny. S tým zase počítajú vyššie stupne vzdelávania - no a dospelí môžu tiež pracovať a zvyšovať si štandard. Vhodný čas pre nástup do materskej školy je vlastne tá najzodpovednejšia alchýmia - alebo by skôr mala byť. Vhodný čas na nástup do školy je limitovaný emočnou a sociálnou pripravenosťou dieťaťa s prihliadnutím na to, že kvalita emočného vývoja dominuje nad tým sociálnym - v tomto veku deti takmer výhradne napodobňujú. Náš sociálny vývoj (a samozrejme aj ten rozumový) je svojou kvalitou a kvantitou priamo závislý na kvalite a kvantite emočného vývoja. Materská škola. Dovolím si opraviť otázku - rodič tvorí pripravenosť. Rozoznať jej dostatočnú kvalitu by mali skôr učiteľky v materskej škole. Je treba pripomenúť, že od stráženia detí sme sa dostali k tomu, že predškolský vývoj detí sa stal novým vedeckým odborom a najväčší odborníci sú po pediatroch naozaj pani učiteľky.
Dieťa by malo poznať cestu do škôlky. Ale možno konštatovať, že tých parametrov nie je mnoho a dajú sa jednoducho zhrnúť do týchto oblastí:
- Dieťa sa rodí ako jedinec úplne závislý na mame. A to ako somaticky (je celkom bezbranný a odkázaný na starostlivosť), tak aj emočne - k jeho nasýteniu mliekom patrí aj pocit nasýtenia nehou, záujmom a intimitou. Takže prvým predpokladom je stav, ktorý by som nazval emočnou autonómiou. Teda stav, kedy sa dieťa nebojí, že po zatvorení dverí škôlky sa s mamou už nikdy neuvidí. Toto emočné „otužovanie“ je vlastne vedenie k citovej nezávislosti. A test je jednoduchý - pred nástupom do škôlky by dieťa malo byť schopné prespať u babičky (alebo tety či kamarátky, prosto u niekoho, s kým má dieťa intímny vzťah), bez toho, že by sme si večer volali. Babička si jednoducho dieťa odvedie, niečo spolu podniknú, večer sa najedia a idú spať - žiadna panika a strach. Prípadne babička upokojí možnú clivotu za mamou slovne a dotykmi.
- Dieťa by malo poznať cestu do škôlky. Ak je to možné, (niekto to môže mať ďaleko) mala by mama s otcom a s dieťaťom cestu do materskej školy opakovane peši absolvovať - tam, kam cestu poznáme, sa menej bojíme...
- Aby sa dieťa cítilo sebaisté, potrebuje sa cítiť nielen emočne sýte, ale tiež potrebuje mať istotu, že sa bez mamy zaobíde - tým myslím samostatnosť v sebaobsluhe. Dieťa by malo byť schopné sa samo obliecť a prezliecť, obuť a prezuť, najesť sa, vysmrkať a utrieť si zadoček. Intimita všetkých týchto aktivít je zrejmá - treba si uvedomiť, že aj keď dieťa nastupuje do škôlky dobre pripravené, aj tak si 6-7 mesiacov zvyká na nové prostredie a nových ľudí. Takže vlastne mu s intímnou sebaobsluhou majú pomáhať láskavé, ale aj úplne cudzie ženy.
Aký je váš názor na jasle a to, že niektoré matky kvôli práci či iným povinnostiam naozaj musia dať aj ročné či dokonca polročné dieťa do jaslí?
Mamy v ťažkej, spravidla samoživiteľskej situácii to majú zložité. Ale opäť pripomínam, že zodpovednosť pri výbere otca dieťaťa, nastavenie pravidiel vo vzťahu a dohnutá deľba o starostlivosť sú mimoriadne dôležité. A už samotná otázka vlastne avizuje, že sa bavíme o matkách, ktoré niečo z toho podcenili - samozrejme sa vopred ospravedlňujem tým, ktoré zažili náhlu partnerskú stratu. Nástup tak malého dieťaťa do jaslí ho, samozrejme, celoživotne poznamená. Je to vek, kedy ešte dieťa nemá ako pochopiť to, že toto nie je to isté, čo mama a týmto vlastne úplne necitlivo pretrhneme jeho absolútnu telesnú a citovú závislosť na mame. Jeho hlaným podnetom, ktorým sa orientuje, je mamina vôňa. Je to zabudnutý a podceňovaný fakt. Nikto jednoducho nevonia ako mama. A mamina vôňa je vodítkom k tomu, aby sa dieťa upokojilo, cítilo sa bezpečne a milované. Keď si musí zvykať na menej dotykov od niekoho, kto vonia inak, spravidla to vyrieši tým, že čas strávený bez mamy doslova len tak prežije. Ale keď sa nedá nič robiť, nedá sa nič robiť.
To, že sa v minulosti podieľalo na východe detí viac ľudí, (ľudia bývali spolu a zastupovali sa) malo tú výhodu, že sa cez mamu s ostatnými ľuďmi dieťa zžilo. To, že mama predá dieťa inej, cudzej žene, je väčší problém, ako sa zdá. Ale deti zjavne všetky tieto obtiaže prekonávajú po storočia, takže sa stále spoliehame na to, že to „nejako“ zvládne. Ale som veľkým odporcom inštitúcie jaslí, (nie tých obetavých žien, ktoré tam pracujú) pretože sme tak bohatá spoločnosť, že si môžeme dovoliť podporovať niekoľko matiek v núdzi v tom, aby svojim deťom zaistili lásku, pozornosť a opateru, ktorú nevyhnutne potrebujú. Som hlboko presvedčený, že dôvodom civilizačného sociálneho úpadku anglosaskej kultúry nie je nič iné, ako to, že sme si zle nastavili štandardy starostlivosti o deti. Preferujeme tú materiálnu a úplne sme podcenili tú intímnu a emotívnu - a z nespokojného citovo hladného dieťaťa vyrastie nespokojný, citovo hladný dospelák.
Ideálna dĺžka materskej dovolenky a vplyv otcovskej dovolenky
Na Slovensku a v Česku ešte stále prevláda trend, že matka zostáva na materskej zväčša po dobu celých 3 rokov. V zahraničí je to však často iné a nie je nezvyklé, že matky sa do práce vracajú aj po pol roku, niekedy možno aj skôr. Aká doba je podľa vás ideálna na to, aby matka zostala s dieťaťom doma?
Áno, dá. Vývoj mozgu je dnes ľahko merateľná oblasť. Keby som mohol prihovoriť za deti, podporoval by som mamy na materskej (nemám rád to druhé slovo dovolenka - každá obetavá mama vie, že to dovolenka nie je) aspoň do štyroch rokov. Nezabudnite, že ešte pred sto rokmi boli mamy s deťmi doma a deti sa okolo nich motali a keď potrebovali, ten kúsok dôležitej pozornosti si naplnili. Pri tom sa naučili starať jedno o druhé a hlavne - všetko sa pozorovaním a postupným zapájaním sa od mamy naučili. Dnešné deti sú absolútne nesamostatné. A je tu ešte druhá vec - súrodenecké vzťahy. Je dosť nepochopiteľné, že sa odborníci ani verejnosť nezaujímajú o to, že vzťah medzi súrodencami je to, čo tvorí našu životnú kapacitu pre vzťahy. Takže je nepochopiteľné, že dieťa môže byť v materskej škôlke, aj keď je jeho mama s mladším súrodencom doma. Ako rodinný terapeut s rodinami najčastejšie riešim dve témy - zle riešený detský vzdor a absolútne neutešený súrodenecký boj. S módou zaškoľovania maličkých detí nesúhlasím a trúfam si tvrdiť, že je to v určitom ohľade pre spoločnosť aj výhodné, pretože sa deti skôr naučia splynúť s inštitúciami a stanú sa na nich v podstate závislými. Je to riešenie, ktoré sa našou skreslenou časovou optikou nielen do budúcnosti nevyplatí, ale už teraz sa nám vlastne nevypláca. Tie „epidémie“ rôznych porúch, systematický nárast spotreby liekov u detí aj dospelých, rast konzumácie alkoholu - to všetko má s týmto príčinnou súvislosť. Takže byť s deťmi doma aspoň do troch rokov (aspoň po dobu tzv. neosloviteľného obdobia) je v skutočnosti v prospech detí a my sa musíme naučiť oddeliť to, čo je pohodlné či výhodné pre nás dospelých a čo je v skutočnosti v záujme dieťaťa a jeho emočnej a sociálnej pohody. Najmä v dnešnej dobe, ktorá je unikátna tým, že sa po prvýkrát v histórii naša kultúra ocitá v systematickom dostatku.
Čo hovoríte na otcovskú dovolenku?
Otec matku plnohodnotne zastúpiť nemôže a už vôbec nie do troch rokov. Vtedy je dieťa celkom ovládané svojou závislosťou na mame. Áno, niekoľko otcov to skúsi a niekedy aj uspejú. Väčšina otcov sa o deti stará nesprávne alebo nedostatočne. Je tu dôležitý historický aspekt - otcovia v histórii do výchovy zasahovali relatívne málo - odišli do práce a vracali sa neskoro, pretože mali čo robiť, aby svoju rodinu uživili. Situácia sa otočila v prospech hromady voľného času, tak s ním teraz musíme nejako naložiť. Preto by som otázku otočil - keď sa mama ponáhľa do práce, pretože pravdepodobne zarába viac ako otec, (ospravedlňujem sa za to zjednodušenie, je tu viac jednotlivých dôvodov) je s jej emotivitou voči dieťaťu niečo zle. Otec nikdy nedokáže plnohodnotne zastúpiť mamu. Už vôbec nie do troch rokov. Dnešné vzťahy sa tak vzdialili optimu toho, čo deti potrebujú... Je treba si uvedomiť, že celý život sa stretávame s našimi sociálnymi a emočnými vtlačkami. Keď mama dostala nehy a pozornosti málo, pretože jej mama musela z akýchkoľvek dôvodov do práce, jej deti majú vtlačok, že „takto sa to robí“. Takže ja neupozorňujem tieto mamy z toho, že by svoje deti nemali rady. Skôr samy nerozumejú tomu, že dieťa potrebuje toľko lásky, koľko potrebuje. A potom je tu ten hlavný dôvod - otec nevonia ako mama. A aj pri tej najlepšej opatere nemôže dieťa upokojiť len svojou prítomnosťou. Otec je od toho, aby oceňoval za šikovnosť a nastavil tým dieťaťu pocit individuálnej hodnoty či ceny. Mama je prijatie, pocit bezpečia a mäkká teplá náruč - stačí si spomenúť na to, ako reagujeme na neprítomnosť mamy, keď ako deti ochorieme. Takže nie je to riešenie, naše archetypálne úlohy nemožno obísť, i keď sa o to snažíme.
Ako pripraviť dieťa na škôlku
Riešenie problémov s adaptáciou dieťaťa v materskej škole
V materskej škole. Často sa môže stať aj to, že dieťa síce na škôlku pripravené je, no je to možno práve matka, ktorá má problém odpútať sa. O tom sme sa už bavili. Mama je tá, ktorá má dieťa na samostatný život pripraviť. Je to po bezpodmienečnom prijatí jej hlavná úloha. Veď predsa všetci vieme, že dieťa si samostatnosť pýta samo - obdobie „ja sám/sama“ je obdobím, kedy dieťa prežíva triumf svojej samostatnosti a pomáha mu to vo veľmi ťažkom uvedomení si, že existuje aj niekto iný ako mama. Pokiaľ má mama problém odpútať sa od dieťaťa, je treba jej pomôcť v hľadaní problému v jej vnútri. Spravidla zväčša zistíte, že bola sama nejako citovo zanedbávaná. Takisto je tu aspekt modernej doby - diktatúra mladosti. Ale vážne - mamina úloha je pomôcť dieťaťu dosahovať prirodzenú a čo najskoršiu samostatnosť. Nie je úplne novou informáciou, že na motivovanej samostatnosti je závislý rozvoj voľných procesov. Takže sa to dá zjednodušiť na fakt, že dnešná civilizačná choroba menom prokrastinácia je svojím spôsobom spôsobená nedostatočným citovým a funkčným osamostatňovaním dieťaťa. Aby som sa priznal, máločo ma desí ako tri fakty - všetko deťom dáme, ale čo najskôr sa ich zbavujeme, takže sa nedokážu na nič tešiť. Málo sa im venujeme a svoju pozornosť a nehu nahrádzame médiami, tabletmi a smartfónmi. A po tretie - vôbec deti nevedieme k samostatnosti.
Čo robiť v prípade, že naozaj moje dieťa je to, ktoré ráno vyplakáva, kričí, nechce sa pustiť rodiča a počas pobytu v škôlke je nemožné ho upokojiť. Ako vyzerá ideálny prístup rodiča a aj učiteľa k takémuto dieťaťu?
Na toto som odpovedal v predchádzajúcich otázkach. Je potrebné zistiť, v akej citovej situácii je dieťa. Ak je citovo úplne závislé na rodičoch, je terba „nacvičovať“ jeho samostatnosť - násilným predávaním dieťaťa pani učiteľke ho nenávratne poškodzujeme, najmä ubližujeme jeho sebadôvere a dôvere v ostatných ľudí. Ďalším rizikom je materská úzkosť, ktorú si mama neuvedomuje, ale dieťa ju vníma. Ďalším dôvodom kriku môže byť aj najprv neuvedomelá, alebo už prebiehajúca kríza medzi rodičmi. Vzťah medzi mamou a otcom je druhým hlavným zdrojom bezpečia. Vo všetkých týchto prípadoch ale rodičia potrebujú podať pomocnú odbornú ruku. Ono dieťa, za ktoré robí všetko mama, vlastne musí prežívať paniku, keď odídu jeho „služby“. Pani učiteľky predsa neštudujú pedagogiku a psychológiu na to, aby deťom utierali nos a zadok. Jednoduchá odpoveď ale nie je - každý si musí svoju zmenu odmakať.
Niektoré matky v súčasnosti zastávajú aj taký názor, že dieťa škôlku vôbec nepotrebuje a nechajú ho doma, až kým nie je školopovinné. Bude mať dieťa problém sa v škole adaptovať, ak dovtedy nijakú inú podobnú inštitúciu nenavštevovalo? Dieťa sa na deti môže adaptovať v akomkoľvek prostredí, kde sú deti. Táto otázka presne dokumentuje fakt, že sme si to nejako celé skomplikovali. Materská škola je nový vynález. Existuje veľmi krátku dobu oproti ľudskému vývoju a my jednoducho hľadáme chyby. Je treba zistiť dôvod, prečo mama deti do školy nedáva. Ak je to preto, že je doma s ďalším dieťaťom, je to naopak chvályhodné. Vzťah medzi súrodencami je paradoxne dôležitejší ako škôlka. Ďalšia vec je, ako mama dieťa vychováva, ako ho osamostatňuje a akými podnetmi ho zamestnáva. Mám všetky možné skúsenosti s deťmi z domáceho vzdelávania aj s deťmi z jaslí. Vždy je možné nájsť v správaní logiku a tá logika vyplýva zo vzorov, ktoré deťom dávame. Deti sú na nás úplne odkázané nielen materiálne, ale aj v ohľade sociálnej nápodoby.
Pravdou ale je, že pokiaľ dieťa, ktoré je rodinou dobre pripravené, nastúpi do predškolského ročníka, je to pre neho výhodné. Pretože sa pozná s deťmi, s ktorými bude pokračovať do prvej triedy, čo mu uľahčí aj adaptačné riziká. Ale deti predsa nestretávajú ostatné deti len v materskej škôlke, ale aj na pieskovisku, na detských ihriskách, majú súrodencov, deti kamaráťov... A s tými všetkými sa učí existovať a fungovať. Materská škola dieťa učí najmä fungovať v inštitúcii vo veľkej skupine rovnako starých detí. Veľa detí v skupine je nešvár, ktorý nie je pre deti výhodný - je ekonomicky úsporný. Celé kúzlo je v zdravom náhľade a prirodzenom fungovaní. Všetky technické vymoženosti sú stále len technické vymoženosti. Potreby máme státisíce rokov rovnaké a s tým sa nedá, ani by sa nemalo dať nič robiť. V deťoch je naša budúcnosť a s týmto prístupom je treba pozerať aj na výchovu.
Jiří Halda je špeciálny pedagóg a personálny poradca, ktorý sa zameriava predovšetkým na problematiku výchovu detí, predškolskú zrelosti a procesov učenia.