Umelé oplodnenie a význam vysokého AMH

Aj napriek tomu, že je z biologického hľadiska ideálny vek ženy pre založenie rodiny okolo 25. roku, dnešná doba ponúka mnoho možností, a tak sa stále viac žien rozhoduje pre odloženie materstva. Je preto nesmierne dôležité vedieť o reprodukčnom zdraví maximum. Len vďaka tomu môžeme totiž robiť informované rozhodnutia.

Jedným z kľúčových ukazovateľov plodnosti je Antimülleriánsky hormón, skrátene označovaný ako AMH. Zásoba vajíčok je každej žene daná už v dobe, kedy sa ona sama vyvíja v maternici matky. Nové vajíčka sa teda netvoria v priebehu života ženy, na rozdiel od spermií mužov. Naopak ich zásoba sa v priebehu života len znižuje. Okrem toho sa zhoršuje aj ich kvalita. Aktuálnej zásobe vajíčok hovoríme ovariálna rezerva. Tú dokážeme veľmi dobre zistiť pomocou stanovenia hladiny Antimülleriánskeho hormónu.

Antimülleriánsky hormón je proteín produkovaný špecifickými bunkami vo vaječníkoch. Hrá kľúčovú úlohu v regulácii rastu a zrení folikulov, ktoré obsahujú vajíčka. Hladiny AMH sa počas života ženy menia rovnako, ako sa mení zásoba vajíčok. Najvyššie hladiny AMH sú v období od puberty do rannej dospelosti, potom s vekom začínajú postupne klesať. Po menopauze hladina AMH klesá na veľmi nízke hodnoty.

Graf poklesu AMH s vekom ženy

AMH sa dá zmerať jednoduchým krvným testom. Výhodou je, že krv môže byť odobraná kedykoľvek v priebehu menštruačného cyklu, cyklické zmeny totiž hladinu AMH neovplyvňujú. Femme test, ktorým v Repromede hladinu AMH skúmame, zahrňuje aj analýzu ďalších ženských hormónov, ako sú TSH a prolaktín. Poskytuje teda komplexný pohľad na celkové zdravie a plodnosť ženy. Odporúčame objednať sa na Femme test ak sa vám nedarí otehotnieť, chcete si overiť, či neriskujete v prípade odkladania tehotenstva, alebo vás zaujíma, ako ste na tom s plodnosťou.

Význam AMH v kontexte umelého oplodnenia

Pri plánovaní a v priebehu liečby pomocou asistovanej reprodukcie hrajú hladiny AMH kľúčovú úlohu. Vyššie hladiny AMH väčšinou naznačujú lepšiu odpoveď na hormonálnu stimuláciu vaječníkov počas prípravy na odber vajíčok. Predpokladá sa teda, že sa podarí získať väčší počet vajíčok. Naopak nízke hladiny AMH často znamenajú nižšie šance na odber dostatočného počtu vajíčok a teda komplikovanejšiu liečbu.

Vysoké AMH zvyčajne indikuje vysokú ovariálnu rezervu, čo znamená, že žena má dostatok vajíčok. Avšak, vysoké AMH môže byť tiež spojené s polycystickým ovariálnym syndrómom (PCOS). PCOS je hormonálna porucha, ktorá môže ovplyvniť ovuláciu a spôsobiť problémy s otehotnením.

Vysoké AMH môže znamenať dobrú odpoveď na hormonálnu stimuláciu počas IVF cyklu. To znamená, že vaječníky môžu produkovať viac vajíčok, čo zvyšuje šancu na získanie kvalitných embryí. Avšak, je dôležité, aby lekár prispôsobil dávkovanie hormónov, aby sa predišlo hyperstimulačnému syndrómu (OHSS), ktorý je potenciálnou komplikáciou IVF liečby.

Infografika o hladinách AMH a ich interpretácii

Faktory ovplyvňujúce plodnosť a úspešnosť IVF

Úspešnosť umelého oplodnenia závisí od mnohých faktorov, ako sú využité metódy, celkový zdravotný a psychický stav, vek a mnoho ďalších. Vo všeobecnosti platí, že ženy, ktoré majú 30 rokov a menej, majú obvykle vyššie šance na úspešnú IVF liečbu. Po 35. roku sa šanca na úspech prirodzeného počatia rapídne znižuje, čo platí aj v prípade IVF liečby.

Vek ženy je základný a kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje jej plodnosť a reprodukčné výsledky. Spontánna plodnosť žien je v nižšom veku, do 30. roku života, približne rovnaká. U zdravých párov sa šance na počatie pohybujú okolo 25 % na cyklus a následne klesajú. Po 35. roku života je pokles plodnosti enormný. Šanca žien po 40-ke je naozaj veľmi nízka, približne v percentách, a to aj napriek tomu, že majú zdravého partnera. Riziko tehotenských strát je v mladom veku relatívne nízke. Do 30. roku života je to cca do 10 %. Po 40. roku života sa môže neúspechom skončiť až tretina tehotenstiev a po 45. roku života ešte viac.

Kvalita vajíčok má zásadný vplyv na plodnosť, ktorá sa vekom ženy výrazne mení. Zatiaľ čo muži tvoria nové spermie konštantne v priebehu života, ženy sa narodia s definitívnou zásobou vajíčok, ktorá neustále ubúda. Vajíčka zanikajú prirodzeným procesom, ktorý môže byť u niektorých žien rýchlejší, u iných pomalší. Znížená zásoba vajíčok spôsobuje v cykle umelého oplodnenia to, že v danom cykle sa chystá na ovuláciu oveľa menší počet vajíčok, ktoré sme schopní získať. Keď klesne počet vajíčok pod kritickú hodnotu, žena sa dostáva do menopauzy, dochádza k vymiznutiu menštruácie a k výraznému poklesu hormónov.

Na ovariálnu zásobu môžu negatívne vplývať vonkajšie faktory, medzi ktoré patria operácie vaječníkov, endometrióza, operácia endometriózy, prípadne vonkajšie vplyvy chemoterapie a rádioterapie, ktoré môžu výrazne znížiť počet, ale aj kvalitu vajíčok.

Diagnostika a interpretácia hodnôt AMH

Základným vyšetrením plodnosti ženy je Femme test, ktorý zo vzorky krvi stanoví hladinu AMH. Tento hormón priamo súvisí s množstvom dostupných vajíčok. Testy ovariálnej rezervy sú dostupné všetkým ženám prostredníctvom siete ambulantných gynekológov. Ide o vyšetrenie AMH a vyšetrenie počtu drobných folikulov vo vaječníku, ktoré sa v ňom nachádzajú počas aktuálneho cyklu.

Hodnoty AMH sa interpretujú na základe veku ženy a normálnych referenčných hodnôt pre daný vek. Vyššie hladiny AMH naznačujú väčšiu ovariálnu rezervu, zatiaľ čo nižšie hladiny znamenajú nižšiu zásobu vajíčok. Hladina AMH v priebehu života prirodzene klesá, rovnako tak klesá zásoba vajíčok. Medzi 20. a 24. rokom je priemerne 3 ng/ml, medzi 25. a 29. Po 30. roku sa ovariálna rezerva prirodzene znižuje, hladiny AMH tak ďalej klesajú. Priemerná hodnota Antimülleriánskeho hormónu je 2 ng/ml. Po 35. roku života sa zásoba vajíčok znižuje ešte viac a priemerná hodnota AMH je približne 1,5 ng/ml.

Priemerné hodnoty AMH podľa veku
Vek ženy Priemerná hladina AMH (ng/ml)
20 - 24 rokov 3.0
25 - 29 rokov 2.5 - 3.0
30 - 34 rokov 2.0 - 2.5
35 - 39 rokov 1.5 - 2.0
40+ rokov < 1.5

Príliš vysoká hladina AMH môže byť signálom syndrómu polycystických vaječníkov, príliš nízka hladina znamená takmer vyčerpanú ovariálnu rezervu vajíčok schopných oplodnenia. Nízku hladinu AMH majú aj tehotné ženy, keďže ovariálne folikuly nedozrievajú, a tým prirodzene klesá aj množstvo hormónu v tele.

Doplnkové metódy a alternatívne postupy v IVF

Ako funguje IVF | Príbeh plodnosti | BBC Earth Science

V rámci IVF procesu môžu zvýšiť pravdepodobnosť na úspešné uhniezdenie embrya v maternici a tým aj tehotenstva niektoré doplnkové metódy zvyšujúce úspešnosť IVF. Ich voľba vždy závisí na konkrétnom probléme daného páru. Metódy môžu pomôcť vybrať vhodné spermie k oplodneniu, ale testovať sa dá aj zrelosť vajíčok.

Neúspechy v časti liečby, ktorou je transfer, môže spôsobovať napríklad sliznica maternice, ktorá nemusí byť na transfer dostatočne pripravená. Úspešnosť, a teda väčšiu pravdepodobnosť otehotnenia, môže zvýšiť napríklad testovanie zrelosti endometria, ktoré pomôže nájsť optimálny čas. Na určenie implantačného okna, teda presného času, kedy je výstelka maternice pripravená prijať embryo, možno použiť test ERA (Endometrial Receptivity Analysis).

Predimplantačné genetické testovanie embryí predstavuje odber a následné testovanie malého množstva buniek embrya. Toto testovanie sa dá vykonať len v rámci IVF liečby. Pri prirodzenom počatí totiž nie je možné sa k bunkám embryí dostať. V dnešnej dobe však máme možnosť geneticky vyšetriť embryá. Pri cykle umelého oplodnenia niekedy odhalíme zvýšený počet geneticky zlých (aneuploidných) embryií aj u zdravých žien v mladom veku. Aj u nich sa môže vyskytovať 20 % - 30 % aneuploidných embryí. Štandardne však dochádza k nárastu nízkej kvality embryí hlavne po 40. roku života.

PRP (Plazma bohatá na krvné doštičky) je koncentrovaná vlastná krvná plazma bohatá na krvné doštičky, pôsobením ktorých sa aktivujú prirodzené reparačné schopnosti ľudského tela. Trombocyty obsahujú celé spektrum rastových faktorov, ktoré podporujú rast a regeneráciu tkanív. Aplikuje sa v krátkej anestézii do vaječníkov, kde napomáha regenerácii tkaniva a obnove tvorby folikulov.

Pomôcť môžu aj tradičné a alternatívne postupy. Napríklad fytoterapia (bylinná liečba) pomôže s vyrovnaním hormonálnej hladiny, akupunktúra zase pripraví telo na transfer. Ideálny doplnok je rovnako aj reprodukčná joga, ktorá pomáha harmonizovať a prekrvovať potrebné orgány. Veľmi účinné je aj cvičenie podľa Mojžíšovej, jeho pravidelné praktikovanie môže riešiť problémy s takzvanou funkčnou sterilitou (situácia, kedy pár nemôže dosiahnuť tehotenstvo aj napriek tomu, že neexistujú žiadne zjavné anatomické, fyziologické alebo genetické abnormality, ktoré by mu bránili).

Prevencia a včasná diagnostika

Najdôležitejšia je prevencia. Ak sa vám nedarí otehotnieť dlhšie ako rok, nestrácajte zbytočne čas a obráťte sa na špecialistov liečby neplodnosti. Ak máte viac ako 35 rokov, konzultácia s IVF špecialistom by mala prísť na rad už po pol roku. Prvé vyšetrenie, ktoré čaká muža je spermiogram. Ide o mikroskopickú analýzu ejakulátu a jeho priebehu sa muž vôbec nemusí báť. Stačí len odovzdať sperma v sterilnej nádobke.

Mužská plodnosť nie je často preberanou témou, či už medzi laickou verejnosťou, alebo v médiách. Dlho sme si mysleli, že sa mužská plodnosť nemení, ale opak je pravdou. Vyšší vek mužov tiež ovplyvňuje šance na počatie a má vplyv na zdravie plodu, ale aj na zdravie potomstva. Pokles plodnosti však u mužov nastáva oveľa neskôr, to znamená medzi 40. - 50. rokom života. Po 50. roku života dochádza k poklesu a zhoršeniu spermiogramu.

Tehotenstvá vo vyššom veku sú rizikové, ale podstatné je informovať o tom, no predovšetkým o možnostiach, ktoré vieme využiť na to, aby sme toto riziko možných komplikácií znížili. Príčinou tehotenských komplikácií nie je len vek, ale často aj ochorenia ako vysoký tlak, nadváha, cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia. Vo vyššom veku rastie riziko preeklampsie, čo je vysoký krvný tlak v tehotenstve, ktorý je spojený s dysfunkciou niektorých orgánových systémov. Ďalej je to riziko tehotenskej cukrovky, predčasného pôrodu, viacpočetnej gravidity a niektorých chromozomálnych abnormalít, ako je Downov syndróm. Riziko genetických porúch významne stúpa po 35. roku života a v 40. roku života je to asi pomer 1 : 100.

Týmito informáciami chceme upriamiť pozornosť na prevenciu. Skríningovými vyšetreniami počas tehotenstva je možné zachytiť a vyšetriť cirkulujúcu DNA plodu v krvi matky. Ide o neinvazívne prenatálne testy - NIPT, medzi ktoré patrí aj TRISOMY test. Za tehotenské komplikácie spojené s vyšším vekom ženy sa často označuje preeklampsia, predčasný pôrod, rovnako aj tehotenská cukrovka. Riziko tehotenskej cukrovky sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Aj v tomto prípade existuje možnosť podstúpiť skríningové vyšetrenie, ktoré toto riziko odhalí.

tags: #umele #oplodnenie #vysoke #amh