Škúlenie, odborne nazývané strabizmus, je zraková vada, pri ktorej je narušená vzájomná spolupráca oboch očí. Pohyby očí zabezpečujú okohybné svaly a ich činnosť je riadená okohybnými centrami v predĺženej mieche a v strednom mozgu. Ak dôjde k funkčnej poruche jedného alebo viacerých očných svalov, oči nie sú v paralelnom postavení. Nedochádza ku kvalitnému binokulárnemu videniu, čo je najvyššia forma videnia, pri ktorej pozorovaný predmet vnímame oboma očami súčasne. Binokulárne videnie sa vyvíja do približne šiesteho roku života dieťaťa.
Pojem strabismus je odvodený z gréckeho slova strabidzein, ktoré v slovenskom preklade označuje škúlenie. Na základe formy a doby vzniku môže postihnutý vnímať svet inak, a to ako z hľadiska zrakového vnímania, tak aj z pohľadu vykonávania každodenných činností a z psychosociálneho hľadiska.
Nie je významný rozdiel vo výskyte škúlenia medzi chlapcami a dievčatami. Postihuje približne každé tridsiate dieťa. Často býva porucha dedičná. Častejšie sa však vyskytuje u detí, ktoré sa narodili predčasne. Dynamické škúlenie je častejší typ a prejavuje sa až u 6 % detí, kedy môže postihovať až každé piate predčasne narodené dieťa.
Príčiny škúlenia
Presná príčina vzniku škúlenia nie je jednoznačná. Očami pohybuje celkovo šesť párov okohybných svalov. Aby sme videli pozorovaný predmet správne, je nutná súhra všetkých týchto šiestich párov svalov. Medzi najčastejšími príčinami vzniku dynamického škúlenia patria dedičnosť a faktory, ako sú napr. optické (napr. refrakčné vady a najmä väčší dioptrický rozdiel medzi pravým a ľavým okom, zákaly v optických prostrediach), senzorické (napr. poruchy zrakovej dráhy), motorické (napr. poruchy svalov a motorickej dráhy) a centrálne (napr. poškodenia centrálnej nervovej sústavy).
Strabizmus sa môže vyskytovať samostatne bez iného základného ochorenia (primárne) alebo ako príznak iného očného ochorenia (sekundárne). Možné príčiny sú rôzne a nemožno ich vždy jednoznačne určiť. Medzi najčastejšie príčiny patria: nerovnováha očných svalov, genetické faktory, vrodená porucha zraku alebo očné ochorenie, zakalenie šošovky, porucha očných svalov, úraz oka, úraz alebo ochorenie mozgu.
Neliečené škúlenie môže viesť napr. k tupozrakosti. Pri pretrvávajúcich očných ťažkostiach pri škúlení, ako je napríklad rozdelené videnie, mozog obraz zo škúliaceho oka prestane vnímať, dôjde k tzv. útlmu vnemu (supresii) a postihnuté oko sa prestane ďalej vyvíjať. Pri dlhšom trvaní tejto fázy môže vzniknúť tupozrakosť (amblyopia).
Typy škúlenia
Dynamické škúlenie sa rozlišuje podľa smeru odchýlky na horizontálne a vertikálne. V rámci horizontálneho sa rozlišuje škúlenie na konvergentné (esotropia, keď sa uchyľuje škúliace oko smerom dovnútra) a divergentné (extropia, keď sa škúliace oko uchyľuje smerom von). V rámci výškového škúlenia sa rozlišuje sursumvergentné (hypertropia, škúlené oko je uchýlené smerom nahor) a deosumvergentné (hypotropia, škúlené oko je uchýlené smerom nadol).
Môžeme sa stretnúť aj s akomodatívnou esotropiou postihujúcou ďalekozraké deti. Ide o stav, kedy oči ďalekozrakého dieťaťa pri pohľade do blízka alebo bez okuliarov sa smerom dovnútra nadmerne stáčajú. Okuliare pomôžu upraviť pohyb škúlených očí a tým znížiť nepríjemné ťažkosti.
Paralytické škúlenie postihuje až 1 % populácie a jeho príčinou je väčšinou čiastočná (paréza) alebo úplná (paralýza) porucha (obrna) jedného či viacerých svalov oka, za ktorú môžu napr. zápaly v centrálnej nervovej sústave, mozgové nádory, otravy, degeneratívne ochorenia alebo úrazy. Postihuje viac dospelých ako deti a vyznačuje sa zmenou hybnosti oka.
Môžeme sa niekedy stretnúť so zvláštnymi formami škúlenia, ktorým môže byť tzv. mikrostabizmus, kedy ide o kozmeticky nenápadné škúlenie alebo pseudostabizmus prejavujúci sa zdánlivým škúlením, ktoré je spôsobené napr. hypertelorizmom (oči sú od seba viac vzdialené) alebo pri epikante, kedy kožný záhyb horného viečka prekrýva bielko vo vnútornom kútiku.
Príznaky strabizmu u dojčiat
Prvé príznaky škúlenia si môže všimnúť rodič, potom väčšinou pediater, alebo dokonca učiteľ. Ak bábätko do 6. mesiaca občas a na krátko zaškúli, nemusíme mať obavy, pohyby očí sa väčšinou zrovnajú samé. Škúlenie bábätka po 6. mesiaci by mal sledovať očný lekár.
Dieťa môže zle vidieť do diaľky, môže si oči šúchať. Postihnuté dieťa má horší odhad vzdialenosti v priestore, napr. zle uchopuje hračky, môže častejšie narážať do nábytku alebo padať. Môže trpieť závratmi a môže mať problémy s rovnováhou. Niektoré úkony môžu dieťaťu trvať dlhšie.
Niekedy môže vidieť dvojmo a môže si pomáhať napr. zakrytím jedného oka, alebo naklonením hlavy. Trvalé nakláňanie či zakláňanie hlavy môže u škúliaceho dieťaťa spôsobiť skoliózu chrbtice a ďalšie neurodegeneratívne zmeny.
Dieťa sa môže sťažovať, že je unavené, bolia ho oči, vidí zahmlene a môže sa vyhýbať určitým činnostiam, napr. bude odmietať čítať, alebo sa učiť.
Diagnostika a liečba
Prvé preventívne vyšetrenie u očného lekára by malo byť realizované okolo 6. mesiaca života dieťaťa. Včasná diagnostika a liečba sú kľúčové pre úspešnosť liečby strabizmu. Vývoj zrakových funkcií a upevnenie vývoja jednoduchého binokulárneho videnia sa vyvíja do obdobia medzi 6. a 8. rokom dieťaťa. Potom býva liečba často neúspešná.
Pri podozrení na strabizmus dieťa absolvuje komplexné oftalmologické vyšetrenia vrátane vyšetrenia v cykloplégii, čiže v stave, kedy nastane “ochrnutie” svalstva, ktoré zabezpečuje zaostrovanie. Toto vyšetrenie je u detí nevyhnutné, aby ukázalo presnú hodnotu dioptrickej vady.
Najprv dieťa vyšetrí očný lekár, ktorý potrebuje dôležité informácie vedúce k efektívnemu nastaveniu liečby, ako je napríklad zistenie príčiny škúlenia. Zmeria potrebné zrakové údaje na špeciálnych prístrojoch a za pomoci špeciálnych testov zistí presný typ a smer škúlenia.
Konzervatívna liečba
Základom liečby tohto typu je na prvom mieste správna okuliarová korekcia, ktorá úplne alebo čiastočne eliminuje úchylku a dosiahne sa paralelné postavenie očí. Postavenie očí však môže byť striedavé, dieťa škúli raz jedným a raz druhým okom.
Neinvazívnou metódou liečby je korekcia refrakčnej vady pomocou okuliarovej korekcie, ktorá by mala pomôcť upraviť nielen škúlenie, ale aj prípadnú očnú vadu, pri ktorej dochádza k ostrejšiemu videniu. Zároveň môžu okuliare slúžiť aj pri nosení okluzora.
Pri veľkom rozdiele dioptrií medzi pravým a ľavým okom (anizometropia) môže byť navrhnuté nosenie kontaktných šošoviek.
Ďalšou liečebnou metódou, najmä u malých detí, je možnosť kvapkať do škúliaceho oka liek nazývaný Atropín, pri ktorom dochádza k rozostreniu akomodácie, čo môže pomôcť s nerovnováhou očných svalov, najmä pri konvergentnom škúlení.
Veľmi efektívna liečba proti vzniku tupozrakosti je zakrytie väčšinou vedúceho neškúliaceho oka (ale záleží na type škúlenia) pomocou okluzora. Existujú rôzne druhy a veľkosti okluzorov, vždy sa riadte radou očného lekára alebo ortoptistu.
V optikách FOKUS môžete získať náplasťový okluzor, ktorý sa dá lepiť aj pod okuliarový rám, alebo látkový okluzor, ktorý je možné prevliecť okuliarovou stranou a okuliarovou očnicou.
Liečbu tupozrakosti je možné dosiahnuť pomocou pleoptických cvičení do 6. roku dieťaťa. Ide o základnú metódu liečby tupozrakosti, ktorej cieľom je znovu obnoviť spoluprácu medzi postihnutým okom a mozgom. Vedúce oko sa dočasne zakryje okluzorom a slabšie oko sa trénuje u pleoptistu pomocou rôznych špeciálnych cvičení. Dieťa má za úlohu pomocou špeciálneho prístroja troposkopu napr. zasunúť leva do klietky. Doma môže dieťa napríklad navliekať korálky alebo môže kresliť podľa predlohy.
Na ortoptickom pracovisku dochádza k tréningu a spolupracovaniu oboch očí a zdokonaľovaniu priestorových zrakových funkcií.
Chirurgická liečba
V niektorých prípadoch, napr. ak dioptrická korekcia nenapraví postavenie očí, je odporúčaná chirurgická operácia očí, ktorá má aj kozmetický efekt. Cieľom operácie je upraviť postavenie očí škúliaceho dieťaťa najlepšie ešte v predškolskom veku tak, aby bolo jeho postavenie očí pri pohľade do diaľky a do blízka rovnobežné a aby dieťaťu bola umožnená schopnosť jednoduchého binokulárneho videnia. Zároveň by po operácii mali byť oči voľne pohyblivé všetkými smermi.
Operácia sa vykonáva v celkovej anestézii a trvá približne 20-40 minút. Pri operácii dochádza k posilneniu alebo oslabeniu niektorého z očných svalov podľa typu škúlenia. Pri oslabení svalov dochádza buď k odstrihnutiu úponu svalu a k jeho posunutiu smerom dozadu, čo spôsobí oslabenie funkcie svalu (tzv. retropozícia) alebo očný chirurg vystrihne časť svalu, čím bude sval zosilnený a môže viac pružiť (tzv. myektómia).
Ďalšou možnosťou môže byť oslabenie svalu pomocou protismerných nástrihov blízko seba, vďaka čomu dôjde k predĺženiu a oslabeniu svalu (tzv. tenotomia). Medzi ďalšie operačné metódy škúlenia, pri ktorých sa funkcia svalu zosilní, patrí napríklad metóda, keď sa odstihne časť svalu a našije sa späť (tzv. resekcia). Ďalšou možnosťou je posun úponu svalu smerom k okraju rohovky v ráde niekoľkých milimetrov, ktorého záverom je predĺženie dráhy svalu (tzv. antepozícia).
Riziká neliečeného škúlenia
Oneskorená liečba škúlenia, alebo zanedbanie a nedodržiavanie správne odporúčanej liečby, môže viesť až k trvalej strate kvalitného zraku. Nielečený strabizmus vedie k tupozrakosti. Preto sa odporúča, aby rodičia malých detí dodržiavali stanovené preventívne prehliadky u praktických lekárov. Až 50% škúliacich detí je zaťažených tupozrakosťou.
Ak očný lekár potvrdí škúlenie dieťaťa a odporučí liečebný proces, je potrebné ho dodržiavať. Zo škúlenia dieťa nevyrastie.
Život so škúlením niekedy nie je úplne jednoduchý. Škúliace dieťa má problémy s chôdzou po schodoch, orientáciou v priestore a v dospelosti môže škúlenie značne komplikovať situáciu napr. pri parkovaní auta, keď má škúliaci zlý odhad vzdialenosti a obmedzené zorné pole.
Buďte trpezliví a vysvetlite priateľsky Vášmu dieťaťu, čo ho čaká a aká bude cesta k jeho uzdraveniu. Počúvajte ho, pozorujte ho pri hraní, kreslení, učení a pod. a podporujte ho v správnom liečebnom procese. Buďte dieťaťu oporou, ale zároveň ho veďte k dôslednosti pri nosení okluzora. Ak si okluzor dáva dole, pokreslite okluzor napríklad obľúbeným hrdinom alebo zvieraťom, alebo sa zahrajte na piráta. Urobte z nutnosti prednosť či zábavu.
Ak odmieta nosiť okuliare, vysvetlite mu, že s okuliarmi uvidí ostrejšie, farebnejšie a nebude tak narážať do svojich obľúbených hračiek alebo nábytku a konečne uvidí ostro obrysy rodičov. Zvykanie na nosenie okuliarov môže chvíľu trvať a dieťa sa môže sťažovať na bolesti a točenie hlavy.
Dôležitú úlohu hrajú pravidelné očné prehliadky u očného lekára aj bez subjektívnych príznakov (aj keď sa dieťa nesťažuje), alebo viditeľných príznakov (ktoré nezaznamenávate). Iba pravidelné, odborné a komplexné vyšetrenie Vášho dieťaťa vždy zhruba po 6 mesiacoch môže včas odhaliť prípadné očné vady, očné ochorenia, alebo odchýlky vo videní a očný lekár tak môže zahájiť včasnú a efektívnu liečbu.
tags: #strabizmus #u #5 #mesacne #dieta