Spánok je neoddeliteľnou súčasťou nášho života, no často si neuvedomujeme, aké komplexné procesy sa počas neho odohrávajú. Hoci sa nám zdá, že ide o pasívnu činnosť, v skutočnosti je to dynamický stav, počas ktorého náš mozog spracováva informácie, upevňuje spomienky a regeneruje telo. Nočný odpočinok však nie je vždy pokojný. Mnohí z nás zažívajú rôzne spánkové javy, ktoré môžu byť prekvapujúce, desivé alebo dokonca rušivé. V tomto článku sa ponoríme do fascinujúceho sveta spánku, preskúmame bežné aj menej známe spánkové poruchy a odhalíme možné príčiny nepokojných nocí.
Spánkové rytmické pohyby (RMD)
Spánkové rytmické pohyby (RMD - Rhytmic Movement Disorder) sú opakované pohyby tela, hlavy i končatín. Objavujú sa počas ospalosti, zaspávania alebo samotného spánku vášho dieťatka. Môžu byť sprevádzané hlasnými zvukmi, preto je normálne, ak ste z toho znepokojení či vyčerpaní. Rytmické pohyby patria k fyziologickým prejavom v detskom veku. Môžu sa objaviť hocikedy v noci, keď dieťatko už takmer spí. Deti si väčšinou tento stav ráno nepamätajú.
Takáto rytmická aktivita sa neklasifikuje ako porucha. O poruchu ide jedine v prípade, ak narúša podstatne nočný spánok alebo sa spája s rizikom úrazu. Zranenia spôsobené rytmickými pohybmi však doposiaľ neboli zaznamenané.
Typy rytmických pohybov
Existuje niekoľko typov rytmických pohybov, ktoré sa u detí počas spánku môžu vyskytnúť:
- Kolísanie tela (Body rocking) - dieťa sa môže dať v postieľke na ruky a kolienka a rytmickým kývavým pohybom hojdá celým svojím telíčkom.
- Búchanie hlavou (Head banging) - väčšinou sa deje, keď dieťatko leží na brušku tváričkou nadol. Zdvíha hlavičku alebo celé telo a potom udrie hlavou do vankúša alebo matraca. Toto opakuje stále dookola. Aj v tomto prípade sa môže rytmický pohyb objaviť, keď dieťatko sedí. Bude búchať zátylkom do steny alebo do zadného čela postele. Búchanie hlavou je najrušivejšou formou rytmických pohybov.
- Otáčanie hlavou zo strany na stranu (Head rolling) - dieťatko väčšinou leží na chrbátiku a krúti hlavou hore dole.
Rytmické pohyby sú rýchle, ich tempo sa môže meniť. Jedna epizóda väčšinou trvá 15 minút. Ak sa váš malý drobec práve nachádza v takomto stave, je možné prerušiť ho inými vonkajšími podnetmi - hlukom, oslovením či dotykom.
Zvýšené svalové napätie (Hypertonus) a jeho súvislosť s pohybmi
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Pri vývoji bábätka je dôležité sledovať aj detaily. Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom.
Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Príčin hypertonusu je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus.
Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológom a následne fyzioterapeutom.
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch.
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Spánková regresia
Spánková regresia predstavuje zmeny v spánku dieťaťa. Príčinou spánkovej regresie je vývin mozgu. Mozog bábätka sa neustále vyvíja a prispôsobuje sa novému prostrediu, pričom sa učí a osvojuje si nové zručnosti. Dieťa sa učí každý deň, čo sa postupne začína odzrkadľovať pri zmenách spánkového vzorca. Prvú spánkovú regresiu môže mať bábätko v období štvrtého mesiaca života. Spánková regresia v deviatom mesiaci života dieťaťa môže byť úzko spojená s novozískanými motorickými schopnosťami alebo separačnou úzkosťou. V dvanástom mesiaci dochádza k akejsi nadstavbe spánkovej regresie, ktorá vznikla v deviatom mesiaci, a tá je podmienená najmä snahou a učením sa chodiť. V osemnástom mesiaci u dieťaťa dochádza k rozvoju reči, to má vplyv na časté nočné budenie a bábätko zostane v noci dlhšie hore než zvyklo.
8-10 mesačná spánková regresia je obdobie v živote dieťatka, kedy sa zaspávanie aj denný, či nočný spánok na určitú dobu pokazí. Detičky začínajú odmietať zaspať, stavajú sa v postieľke a plačú alebo sa hrajú, vykrikujú, ťapkajú rúčkami, skáču po postieľke a podobne. V tomto období dieťatko zrazu začína chápať mnohé veci, začína si ich zatrieďovať vo svojej hlávke. Ak dieťatko začne plaziť, štvornožkovať, sadať si, stavať sa alebo chodiť, má toho taktiež plnú hlavu. Stále na to myslí, má potrebu to skúšať a praktizovať.
Počas spánkovej regresie je potrebné netvoriť nové spánkové asociácie, ale fungovať v stabilnom režime. Rutiny pred ukladaním dieťaťa na spánok sú dôležité. Čas pred ukladaním dieťaťa na spánok je časom, kedy rodičia a deti spolu trávia čas pri rôznych rituáloch. Deťom pomáhajú tiež zorientovať sa v čase, pri dodržaní sledu činností (rutiny), si dieťa spája tieto činnosti s časom pre spánok a prostredníctvom týchto rituálov ladí celý svoj organizmus na čas spánku.
Nie všetky spánkové problémy sú výsledkom spánkovej regresie a veľakrát to môže byť aj nekonzistencia rodiča, ktorá podporí to, že bábätko sa dostane z regresie s inými spánkovými návykmi (väčšinou horšími) ako do nej vošlo. Táto spánková regresia je jedna z najnáročnejších. Nekonečné stavanie sa v postieľke mnohých rodičov privádza do zúfalstva.
Iné spánkové javy
Bežné záhady spánku zahŕňajú aj námesačnosť a rozprávanie zo spánku, ktoré sú relatívne bežné a zvyčajne nepredstavujú vážny problém. Existujú však aj ďalšie, menej známe spánkové poruchy:
- Hypnagogické zášklby a spánková paralýza: Nepríjemný sen o páde z výšky často sprevádza hypnagogický zášklb, náhle trhnutie telom počas zaspávania. Spánková paralýza je stav, keď sa prebúdzame a nemôžeme sa hýbať ani hovoriť.
- Námesačnosť a rozprávanie zo spánku: Námesačnosť sa zvyčajne prejavuje v prvej tretine noci a námesačný človek môže normálne hovoriť, pohybovať sa a mať otvorené oči, ale ráno si nič nepamätá. Rozprávanie zo spánku je tiež bežnejšie u detí.
- Opakujúce sa sny a nočné mory: Môžu signalizovať nevyriešené psychologické problémy.
- Sexsomnia: Porucha spánku, pri ktorej človek počas spánku iniciuje alebo si vynucuje sex.
- Bruxizmus: Škrípanie zubami, ktoré obťažuje asi päť percent dospelých.
- Syndróm explodujúcej hlavy: Človek sa prebudí s pocitom, že počul veľmi hlasný zvuk, ako explóziu.
Nespavost je v hlavě. Jak ovládnout svůj spánek podle prof. Jána Praška?
