Túžite po druhom dieťatku, alebo sa už nebodaj zadarilo, a tak si lámete hlavu nad tým, ako túto novinku oznámiť svojmu prvorodenému? Kedy je ten správny čas a ako ho čo najlepšie pripraviť na príchod nového člena? Narodenie ďalšieho dieťaťa do rodiny je veľká zmena, a tak nie je divu, že vás môžu prepadať obavy, ako to ako rodina zvládnete. Predovšetkým to pravdepodobne bude pre vaše prvorodené dieťa veľmi náročné obdobie. Môžete sa ale na potenciálne problémy pripraviť vopred a možno sa niektorým aj vyhnúť.
Každé dieťa je iné, presný návod preto len ťažko nájdete. Dôležitú úlohu tiež zohráva vek. Kým malé deti sa s príchodom súrodenca vyrovnávajú často bez problémov, u tých starších to môže byť dosť komplikované. Niet sa ale čo diviť, keď boli roky zvyknutí na to, že všetko dianie vo vašej domácnosti sa točilo len okolo nich a teraz sa to má zrazu zmeniť.
Pýtate sa sama seba, ako sa nemôže tešiť z tak krásneho malého uzlíčka? Ako ho nemôže ľúbiť, keď je ten drobček na zjedenie? Možno vám to príde až príliš pritiahnuté za vlasy, no skúste si predstaviť, že prídete domov a tam na vás bude čakať ďalší člen domácnosti. Druhá pani domáca sa s vami s úsmevom zvíta, vaša polovička sa bude správať úplne normálne, akoby sa nič mimoriadne nedialo, len vy budeme mať sánku až po zem. Pobozká ju, pobozká vás, a na všetko to, čo ste doposiaľ robili spolu len vy dvaja, budete zrazu traja. Bude sa od vás očakávať, že si na novú situáciu v rodine jednoducho zvyknete. Podobné pocity zažíva aj vaše dieťa po príchode bračeka či sestričky. Nenechávajte preto nič na náhodu a dôkladne ho na túto veľkú zmenu pripravte.
Kedy je ten správny čas
Určite nie je dobré nechávať si túto novinku na poslednú chvíľu. Dieťa potrebuje čas, aby to spracovalo a zvyklo si na novú skutočnosť. Treba pritom ale prihliadať na jeho vek. Detičky mladšie ako 2 roky nemajú dlhodobú pamäť, takže s tým môžete ísť von pokojne aj krátko pred pôrodom. V tomto veku sú deti veľmi prispôsobivé a nechápu ešte veľmi, o čo ide. U 3 - 4 ročných detí je to ako u väčšiny mužov. Kým nevidia bruško a necítia pohyby, akosi im nedochádza, že potomok je na ceste. U tých starších ako 5 rokov s tým budete musieť von už na začiatku tehotenstva, pretože budú potrebovať viac času, aby si na príchod nového súrodenca zvykli.
Každopádne si dajte čas a nechajte si toto tajomstvo pre seba aspoň do 12. týždňa tehotenstva. Je to obdobie, kedy sa o tom nezvyknete zdôverovať ani známym alebo v práci pre prípad, že by nešlo všetko podľa plánu. Dieťatko by v takom prípade mohlo byť z tejto informácie dosť zmätené.
Hovorte s ním na rovinu
Nerozprávajte mu dlhé hodiny deň čo deň o tom, že bábätko je na ceste. Ako sa vraví, menej je niekedy viac. Nechajte drobcovi priestor, nech si sám určí, kedy sa chce baviť na tému súrodenec, nepreťažujte ho zbytočnými informáciami, ale nechajte radšej jeho, aby sa pýtal a vy mu trpezlivo odpovedajte.
Rodičia mávajú tendenciu kvetnato opisovať úlohu veľkého brata alebo sestry, a pritom si neuvedomujú, že dieťa to môže poňať po svojom. Môžete v ňom zbytočne vyvolať dojem, že sa blíži čosi úžasné a realita prinesie veľké sklamanie. Hovorte preto dieťaťu pravdu o tom, čo ho čaká, no zároveň mu dajte pocítiť jeho dôležitosť.
Pojem braček či sestrička si môže drobec vyložiť tak, že zrazu na dvere zaklope dieťa v jeho veku a šups hrať sa na ihrisko. Vieme ale, že takto to nefunguje. Už počas tehotenstva treba veci správne pomenovať.
Mama: „Keď už budem mať veľké bruško a príde ten správny čas, pôjdem do nemocnice, kde mi pán doktor vyberie bábätko z bruška. Budem tam musieť s bábätkom zostať niekoľko dní a ty budeš zatiaľ s oteckom. Ale budete nás chodiť pozerať každý deň, ak budeš chcieť.“
Dieťa: „Čo bude so mnou, keď príde bábätko domov? Budete ma stále ľúbiť rovnako?“
Mama: „Samozrejme, že ťa budeme stále ľúbiť. Aj keď na teba nebudem mať vždy toľko času, koľko by som chcela, nehnevaj sa preto na mňa. Viem, že to bude zo začiatku ťažké, no sľubujem, že sa to časom zmení, keď bábätko trošku vyrastie a bude už samostatnejšie. Nebude to náročné len pre teba, ale aj pre mňa a budem preto rada, keď mi s bábätkom pomôžeš. Spolu to isto zvládneme.“
Dieťa: „A s čím ti mám pomáhať?“
Mama: „Bábätko bude veľmi malinké, budeme sa musieť o neho veľa starať a všetko ho naučiť. Budeme ho prebaľovať, prezliekať, kúpať, uspávať, kŕmiť, ... Nebude môcť s tebou hneď hrať futbal alebo sa hrať na obchod. Zo začiatku bude len ležať, potom sa naučí sedieť, plaziť po brušku, chodiť po štyroch ako psík a až neskôr chodiť, behať, rozprávať. Bude to nejaký čas trvať, no my mu s tým všetkým pomôžeme. Dobre?“
Všetko chce len čas a láskyplne vysvetľovať vášmu jedináčikovi, čo ho čaká. Ukazujte mu fotky a videá, keď bol on bábätkom. Robte to pokojne aj potom, čo sa bábätko narodí, aby videl, že aj on bol taký maličký a veľa vecí, ktoré sú už teraz pre neho samozrejmé, vtedy nerobil. Dôležité je, aby vedel, že aj keď s ním už teraz nerobíte veci, ktoré sa dostávajú jeho mladšiemu súrodencovi, aj on dostal toľko lásky a starostlivosti v jeho veku.
Kde bude moje miesto?
Pokiaľ už má dieťa svoju detskú izbičku a postieľ, bude to o to jednoduchšie. Treba ho pripraviť už len na to, že bábätko bude mať postieľku vo vašej izbe, lebo sa bude v noci budiť na papanie. A keď podrastie, budú si užívať detskú izbu spoločne. Ak ale drobec ešte stále spí vo vašej spálni, stojíte pred neľahkou úlohou, ako ho presunúť do izbičky ešte pred príchodom nového člena. Dôležité je nehovoriť mu, že musí odísť, lebo príde braček alebo sestrička. Skôr sa ho snažte navnadiť na to, že je už veľký, bude mať posteľ pre veľkáčov, vyberte mu spoločne nejakú výnimočnú, v ktorej bude radosť spávať a ktorá bude patriť len a len jemu.
Urobte z neho výnimočného člena domácnosti
Zapájajte dieťa do prípravy výbavičky pre dieťatko. Môže vám pomôcť vybrať nábytok, oblečenie aj hračky. Ak bude chcieť, môže mu podarovať aj niektorú svoju hračku, s ktorou sa už nehráva, alebo mu kúpiť novú a tú mu dať, keď sa prvýkrát uvidia.
Po príchode bábätka ho nechajte pomáhať. Kočíkujte spolu, krémikujte bábätko po kúpeli, vyberajte mu spoločne, čo si dnes oblečie. Dajte pocítiť staršiemu súrodencovi, že je stále potrebný a veľmi dôležitý.
„Zlatíčko, prinesieš mi, prosím, plienku? Ja som úplne zabudla.“ Nič nepokazíte tým, keď si takýchto situácií vymyslíte aj viac. Vôbec to nemusí byť o tom, že ste si tú plienku zabudli. Skrátka ste si ju zabudnúť chceli, no to drobec nemusí vedieť. A uvidíte ako "narastie" po tom, čo mu poviete: „Ďakujem, zlatíčko. Čo by som ja bez teba robila?“
Máte dve deti, nie len jedno
Aj keď vám starostlivosť o nový prírastok zoberie veľa času a energie, netreba zabúdať na to, že aj váš prvorodený vás stále potrebuje. Nemusí to dávať najavo, nemusí o tom hovoriť, no určite si vás chce neraz ukradnúť len pre seba, aby bolo aspoň na chvíľu všetko tak ako predtým.
Ukážte mu, že je pre vás stále rovnako dôležitý, že ho milujete stále rovnako, ak nie viac za to, ako sa ukážkovo stará a pomáha vám, že aj vám chýbajú tie spoločne strávené chvíle. Ak sa od bábätka nedá odísť, ukrojte si aspoň minútku pre seba napríklad čítaním rozprávky pred spaním alebo spievaním uspávanky, obetujte svoje plány s domácnosťou alebo oddychom počas jedného denného spánku najmenšieho člena a namaľujte si spolu pekný obrázok. Môže to byť len chvíľočka, iba on a vy.
Keď bábätko trošku podrastie a vám sa podarí hodiť ho na krk tatovi či babke, vybehnite spolu na zmrzlinu, do parku alebo sa len prejdite do obchodu a rozprávajte sa.
Dôležitosť vekového rozdielu a povahy dieťaťa
Pýtate sa, aký vekový rozdiel medzi deťmi je optimálny? Na jednoznačnej odpovedi sa nemôžu zhodnúť ani odborníci. Medzi 1. a 7. rokom prvorodeného je pravdepodobné, že na mladšieho súrodenca bude žiarliť, najviac medzi 2. a 3. rokom veku. Deti mladšie ako 1 rok si žiarlivosť ešte neuvedomujú, ale postupom času k nej dozrejú. Väčší ako sedemročný vekový rozdiel je už priepastný - psychológovia sa zhodujú, že v takom prípade ide skôr o dvoch jedináčikov.
"Žiadny vekový rozdiel medzi súrodencami žiarlivosti nezabráni. Výskumy aj zažitá prax navyše ukazujú, že najväčší vplyv na mieru žiarlivosti má správanie rodičov, potom povaha detí a ich pohlavie (bezproblémoví sú z hľadiska žiarlivosti súrodenci rôzneho pohlavia). Až potom je to vek staršieho súrodenca pri narodení mladšieho," hovorí psychologička Pavla Koucká.
Je vaše dieťa veľmi citlivé a silne viazané predovšetkým na mamičku? Potom počítajte s tým, že príchod nového súrodenca bude skôr problematický. Deti, ktoré sú viac vyrovnané, citovo stabilné a (relatívne) nezávislé, sa väčšinou so stresovou situáciou vysporiadajú lepšie. A tou narodenie súrodenca bezpochyby je.
Ak ste ešte vo fáze plánovania ďalšieho potomka a máte pocit, že vaše dieťa nie je dostatočne zrelé, zvážte, či rozšírenie rodiny ešte neodložiť. Práve príchod nového člena rodiny býva pre mnoho detí prvou väčšou záťažovou skúškou. To, či prebehne dobre či zle si môže človek v sebe niesť po celý život. Zlé vzťahy medzi súrodencami sa navyše negatívne premietnu aj do celkovej domácej pohody a pribudne vám veľa vrások.
Prístup rodičov
To, čo môžete najviac ovplyvniť, je váš prístup k súrodencom. Pomocou pár jednoduchých zásad a opatrení môžete upokojiť napätú situáciu. Na druhú stranu aj občasné nevhodné poznámky môžu zasiať semeno veľkých problémov. Je preto dobré, aby ste svoje plány zdieľali nielen s otcom detí, ale aj so širším okolím, s ktorým sa deti pravidelne stýkajú. Priberte preto do tímu aj starých rodičov, tety a strýka alebo učiteľky v materskej škôlke.
Súrodenecké vzťahy ovplyvňujú celý život detí. Práve medzi súrodencami sa najviac budujú sociálne zručnosti ako sú tolerancia, prispôsobivosť, empatia, spolupráca a umenie kompromisu. Bohužiaľ so sebou môže súrodenstvo niesť aj negatíva ako je rivalita, žiarlivosť a agresia. Majte na pamäti, že vaše dieťa si mladšieho súrodenca nevybralo. Bola to vaša voľba a práve vy, rodičia, by ste sa mali postarať o čo najlepšie rodinné vzťahy.
Prijatie nového člena rodiny je pre prvorodené deti vždy veľká záťaž. Ako dobre či zle vaše dieťa prijme nového súrodenca záleží na vekovom rozdiele, povahe staršieho dieťaťa a na prístupe rodičov.
Pomoc s novým súrodencom | Príprava batoľaťa na nové bábätko | min min čas hrania
Čomu sa vyvarovať?
Nenúťte svoje staršie dieťa, aby prejavovalo novému súrodenci lásku, staralo sa o neho alebo sa s ním hralo, ak o to samo nestojí. Nátlakom môžete zadusiť vznikajúce dobrý vzťah k bábätku.
Neuprednostňujte jedného zo synov. Každé z detí má svoje potreby a vašou úlohou je (v rámci možností samozrejme) ich uspokojiť. Ak z nejakého dôvodu musí potreba dieťaťa počkať alebo nemôže byť uspokojená, vysvetlite mu to. Aj napriek tomu môže byť váš potomok smutný alebo naštvaný, ale zmiernite tým zlý vplyv situácie na rodinné vzťahy.
Neporovnávajte svoje deti. Každé je iné a má svoje kvality. Snáď nikto by nepočul rád neustále dávanie za vzor a vychvaľovanie druhého človeka. Nerobte to ani svojim deťom. Zbytočne by ste podporovali súrodeneckú rivalitu.
Vyvarujte sa zmien v tomto napätom období. Teraz nie je vhodná doba pre to, aby ste premiestňovali vášho staršieho potomka zo spálne do detskej izby. Ani začať chodiť do materskej školy by nebolo vhodné. Niektorí psychológovia dokonca uvádzajú, že až rok pred narodením mladšieho súrodenca nie je vhodný čas na tieto zmeny! Dieťa by si to totiž mohlo spojiť s príchodom sestry či brata a cítiť sa odvrhnuté.
Problémy v súrodeneckých vzťahoch
Nedeste sa, ak sa už v prvých dňoch objavia známky žiarlivosti a rivality. Dieťa môže o súrodencovi nepekne hovoriť, snažiť sa strhávať pozornosť rodičov na seba (a to aj nevhodným správaním) alebo dokonca bábätku ubližovať. Nie je to nič neobvyklé.
Rovnako tak môže táto situácia nastať aj neskôr, keď už sa zdalo, že prijatie súrodencov prebehlo dobre. Postarajte sa, aby bábätko bolo v bezpečí a svojho staršieho potomka uistite, že aj negatívne pocity voči súrodencovi sú v poriadku. Hranice však nastavte - ubližovať sa nesmie.
"Nemusíš ho mať rád, ale nemôžeš mu ubližovať", to sú slová psychologičky Pavly Kouckej. "Deti, ktoré nemôžu vyjadrovať svoju žiarlivosť, trpia dvakrát: žiarlivosťou samotnou, a potom tým, že ju v sebe dusia. Je dôležité, aby sa nám deti mohli so svojimi pocitmi zveriť, aby sa cítili pochopené a - aj so svojou žiarlivosťou - prijaté," pokračuje.
Ďalším problémom, ktorý by vás mohol stretnúť je takzvaná vývojová regresia. To znamená, že sa vaše staršie dieťa vráti k správaniu z mladšieho veku - napríklad predškolák sa začne pomočovať, vyžadovať fľašu s mliekom alebo pomoc v situáciách, ktoré predtým zvládal. Regresia je prirodzenou reakciou na veľký stres, k tomu sa pridáva napodobňovanie mladšieho súrodenca a túžba pritiahnuť tak vašu pozornosť.
Cesta von z tejto situácie vedie cez more vašej trpezlivosti, hoci to môže byť značne frustrujúce. Myslite na to, že vaše dieťa práve prežíva naozaj ťažké obdobie a usilujte sa mu vyjsť v ústrety. Nebojte sa, časom regresia odznie.
