Problém psychickej deprivácie u detí, ktoré vyrastajú mimo prirodzeného rodinného prostredia, je komplexný a vyžaduje si hlboké pochopenie jeho príčin a dôsledkov. Detské domovy, napriek svojej snahe poskytnúť starostlivosť, nemôžu plne nahradiť rodinné prostredie. Winnicott už v roku 1950 zdôraznil, že dieťa nemožno vnímať izolovane, ale v kontexte vzťahu s osobou, ktorá sa oň stará.
Práve negatívne dopady psychickej deprivácie u detí dlhodobo žijúcich v detských domovoch internátneho typu boli podnetom na transformáciu týchto zariadení na Slovensku. Cieľom bolo postupné preradenie detí do rodinného typu starostlivosti, s osobitným dôrazom na profesionálne rodiny. Hlavnou myšlienkou bolo: „Aby každé dieťa malo svoju rodinu…“
Potreba rodinného prostredia a jeho vplyv na vývin
Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má zásadný vplyv na jeho psychosociálny vývin. V prvom roku života sa formuje základná dôvera alebo nedôvera, ktorá ovplyvňuje ďalší vývoj dieťaťa. Deti v detských domovoch, rozpadávajúcich sa rodinách alebo nechcené deti sú ohrozené psychickou depriváciou, ktorá môže mať dlhodobé negatívne dopady.
Socializáciu môžeme definovať ako proces postupnej premeny človeka na spoločenskú bytosť, začleňovanie sa do života spoločnosti a osvojovanie si kultúry. Potreba patriť k spoločenstvu a byť akceptovaný je základnou psychickou potrebou. V primárnej socializácii je kľúčová dôverná väzba na ľudí, ktorí majú svoj prístup k svetu už vytvorený. Najprirodzenejšie sa tento vzťah vytvára medzi dieťaťom a matkou, teda osobou, s ktorou je už počas tehotenstva citovo najbližšie spojený. Ide teda o potrebu blízkej osoby, ktorá je nevyhnutná na uspokojenie základných potrieb. Z hľadiska rozvoja osobnosti je pre dieťa najdôležitejšia primárna socializácia, ktorá prebieha v rodine, alebo prostredí, ktoré ju nahradzuje.
Pre deti z detských domovov, ktorým chýbajú prirodzené vzory a modely fungovania bežnej rodiny, môže byť sekundárna socializácia náročnejšia. Sekundárna socializácia je proces učenia a prispôsobovania jedincov v priebehu celého života. Ďalšie problémy nastávajú pri sociálnej integrácii po ukončení ústavnej starostlivosti. Sociálna integrácia predstavuje rovnoprávne začleňovanie človeka do spoločnosti.
Etiológia porúch správania u detí z detských domovov
Etiológia vzniku porúch správania je široká a zahŕňa vnútorné a vonkajšie činitele. Deti a mladí dospelí v detských domovoch sú rizikovou skupinou, u ktorej je vyššia náchylnosť na psychosociálne problémy. Medzi rozhodujúce rizikové faktory patrí frustrácia, konflikt, deprivácia, strach a stres. Vznik psychosociálneho narušenia je daný súhrou činiteľov psychických (deprivácia) a sociálnych (nedostatočná výchova, zanedbávanie).
Medzi najčastejšie sociálnopatologické javy v prostredí detských domovov patrí šikanovanie a rôzne poruchy správania (asociálne, disociálne správanie, neposlušnosť). Deti majú aj rôzne psychologické problémy ako sú napr. úzkostné poruchy, hyperaktivita a impulzivita, detská depresia. Ďalšími typickými symptómami detí s poruchami správania sú aj záškoláctvo, výchovné problémy, trestná činnosť, drogová skúsenosť, agresívne prejavy, hyperaktivita s narušenou pozornosťou, túlanie, predčasné sexuálne aktivity. Všetky tieto poruchy je nutné podchytiť v počiatočnom štádiu a venovať im zvýšenú pozornosť.
Profesionálna rodina ako alternatíva inštitucionálnej starostlivosti
Profesionálna rodina predstavuje formu náhradnej starostlivosti, ktorá zohľadňuje napĺňanie individuálnych potrieb dieťaťa a najviac sa približuje modelu rodinnej výchovy. Dieťa v profesionálnej rodine má možnosť vyrastať v rodinnom prostredí, čo je z hľadiska jeho vývinu veľmi dôležité pre budovanie vzťahov a väzieb. Profesionálny rodič dáva dieťaťu stálosť osoby, ktorá sa o neho stará.
Profesionálna náhradná výchova v rodine bola u nás prvýkrát právne zakotvená v roku 1993. Cieľom bolo vytvoriť taký typ náhradnej rodinnej starostlivosti, v ktorom by sa spájali výhody rodinného prostredia s dostupnosťou odbornej pomoci pri výchove. Profesionálna rodina má obrovský význam najmä pre malé deti, pretože nevyrastajú v anonymnej inštitúcii, ale v rodine, ktorá napĺňa ich potrebu mať blízku osobu a umožňuje tak deťom rozvinúť zdravú osobnostnú štruktúru a v budúcnosti byť dobrým rodičom.
V profesionálnej rodine zabezpečujú starostlivosť o deti jednotlivec alebo manželia, ktorí sú zamestnancami detského domova vo vlastnom rodinnom prostredí. Detský domov je povinný utvárať také podmienky, aby každé dieťa do veku troch rokov bolo čo najskôr po diagnostike zaradené do profesionálnej rodiny. Od januára 2013 musí byť do profesionálnej rodiny umiestnené každé dieťa do 6 rokov veku. Ústredie práce chce túto hranicu postupne zvyšovať a umožniť vyrastať v rodinnom prostredí čo najväčšiemu počtu detí.
Úskalia a výzvy profesionálneho rodičovstva
V súvislosti s profesionálnym rodičovstvom ÚPSVaR riešilo niekoľko prípadov ťažkostí pri odchode dieťaťa z profesionálnej rodiny do náhradnej rodiny. Išlo o podnety profesionálnych rodičov súvisiace s tým, že počas starostlivosti vznikla medzi profesionálnym rodičom a dieťaťom silná citová väzba, čo spôsobovalo problémy profesionálnym rodičom odovzdať dieťa do náhradnej rodiny. „Dočasnosť“ starostlivosti o dieťa v profesionálnej rodine vystúpila do popredia najmä v súvislosti s umiestňovaním detí do 3 rokov veku, kde je častejšie zverovanie týchto detí do náhradných rodín alebo návrat do vlastnej rodiny.
Jednou z podmienok pre vykonávanie tejto profesie je ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie a absolvovanie špecializovaného programu. Profesionálne rodičovstvo vníma mnoho profesionálnych rodičov ako úsek cesty života dieťaťa, ktorý majú s ním prejsť a sprevádzať ho na nej. V rámci odbornej prípravy sa účastníci zoznámia so základmi najdôležitejších tém, ktoré sa vyskytujú pri starostlivosti o deti v ústavnej starostlivosti.
Je špeciálna forma starostlivosti o dieťa (deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou), ktorú vykonáva profesionálny rodič vo svojom vlastnom rodinnom prostredí, avšak je zamestnancom Centra pre deti a rodiny. Do profesionálnych náhradných rodín sa deti do 6 rokov umiestňujú na základe rozhodnutia súdu. Pre dieťa je dôležité, že sa o neho stará jedna stabilná osoba a užíva si pozornosť aj ostatných členov rodiny, do ktorej je umiestnené. Dieťa si v rodine vytvára vzťahovú väzbu, ktorá je pre jeho budúcnosť veľmi dôležitá, predovšetkým z hľadiska budovania si zdravých vzťahov.
V prieskume, ktorý sme medzi účastníkmi seminárov robili, bola za novoobjavenú označená téma psychohygiena profesionálneho rodiča ako človeka pracujúceho v pomáhajúcej profesii. Profesionálni rodičia musia vo svojom každodennom živote riešiť existenciu toho, čo odborníci nazývajú „vzťahovou väzbou“. Mnohí ale nie sú na tieto náročné procesy pripravení a nevedia alebo nemajú kde hľadať odbornú pomoc.
Rozvod rodičov nepriaznivo determinuje vyvíjajúcu sa štruktúru osobnosti dieťaťa. Deti rozvedených rodičov sa štatisticky významne javia ako disponovanejšie k neurotickým reakciám, ktorých obsah má psychastenické, úzkostné a depresívne, ale aj asociálne znaky. Ukazujú sa evidentné rozdiely v percentuálnom rozložení detí oboch skupín v sociálnej adaptácii. Znepokojujúci je zistený výskyt problematickej sociálnej vpravenosti, kde deti z rozvedených rodín tvoria 40 %, kým deti z úplných rodín len 7 %.
V dôsledku trvalého stresu sa objavuje v psychike dieťaťa stále viac napätia a úzkosti. To vedie k zhoršeniu koncentrácie a opäť k zhoršenému školskému výkonu. Dieťa stráca záujem o školu, pretože sa mu stáva zdrojom utrpenia, čím sa opäť zhoršuje jeho výkonnosť a bludný okruh sa uzatvára. Z preventívneho hľadiska by mala byť poskytnutá včasná pomoc a podpora už v predrozvodovej fáze vrcholiacej manželskej krízy rodičov.
Cesta k zmiereniu, odpusteniu a vyrovnaniu sa hľadá s pokojom, láskou a snahou porozumieť tomu druhému, s plnou zodpovednosťou udržať stabilitu rodiny vo vzájomnej úcte a svornosti. Dieťa potrebuje oboch rodičov. Rodič rovnakého pohlavia slúži ako identifikačný model, zatiaľ čo rodič opačného pohlavia je základným objektom lásky a tiež tým, kto spoluutvára jeho zmysel pre vlastnú hodnotu.
tags: #psychicka #deprivacia #u #deti #profesionalne #rodicovstvo