Nástup do materskej školy je obrovský míľnik pre dieťa, ale aj pre rodičov. Celé dni ste doteraz trávili spoločne, dennodenne sa vídali, organizovali program, vymýšľali, ako kreatívne dieťa zamestnať, ako sa spoločne vyhrať, kam vybehnúť von. A od prvého septembra zrazu postupne vaše dieťa celé doobedie strávi mimo vášho domu, vašu pozornosť, dohľad. Dieťa má byť niekoľko metrov, možno kilometrov od vás ďaleko a vyžaduje sa, aby bolo schopné hneď niekoľko úkonov, napr. aby bolo pri niektorých činnostiach samostatné, alebo bolo pripravené učiť sa samostatnosti.
Škôlka ponúka deťom širokú paletu skúseností, zážitkov a rozvoja. Je to výborné miesto na to, aby si dieťa vyskúšalo a zdokonalilo interakciu s rovesníkmi, naučilo sa pár životne dôležitých lekcií, ako napríklad požičiavať, striedať sa, akceptovať stanovené pravidlá a pripravilo sa na školu.
Nie je to ľahká situácia, ani pre dieťa, ani pre rodiča. Drobec prichádza do úplne nového zariadenia, vidí neznámych ľudí, nepozná deti okolo neho. Rodič to sleduje, vníma citové rozpoloženie dieťaťa a v duchu sa spytuje, či bola škôlka skutočne dobrá voľba. Toto je kľúčový moment, pretože odborníci tvrdia, že ak je rodič pripravený na škôlku a novinky, ktoré prinesie do ich rodinného života, je pripravené aj dieťa. Ak váha, dieťa to bude emočne ťažko zvládať.
Nástup do materskej školy je veľká vec, a to pre dieťa aj rodičov. Dieťa opúšťa známe rodinné prostredie a stáva sa súčasťou kolektívu vrstovníkov. V škôlke platia špecifické pravidlá, hierarchia a režim, na ktorý mnoho detí nie je zvyknutých. Zrazu chýba mama a jej láskyplné pohladenie i zhovievavosť.
Pri nástupe do škôlky môže pomôcť adaptačný pobyt. Ide o obdobie, počas ktorého si dieťa postupne zvyká na nové prostredie, kolektív a odlúčenie od rodiča. Pedagógovia aj psychológovia ho odporúčajú, pretože zmierňuje stres dieťaťa aj rodiča.
V škôlke, kde pracujem, trváme na tom, aby rodič sprevádzal svoje dieťa aspoň prvé dopoludnie. Aj keď ide o „skúseného škôlkara“, napríklad je to dieťa s odloženou školskou dochádzkou, ktoré na ten jeden rok prichádza k nám. Prirodzene, trojročné deti, ktoré po prvý raz vstupujú do kolektívu, ostávajú v sprievode rodiča dlhšie, podľa potrieb dieťaťa a možností rodiny. Postupne predlžujeme čas, keď rodič nechá dieťa samo v škôlke. Niekedy býva ťažké už len to, aby išiel bez dieťaťa na toaletu, neskôr sa dohodneme, že sa vráti, keď pôjdeme napríklad zo záhrady opäť dovnútra, na rozprávku. Ide tu o opakovaný zážitok návratu rodiča. To, že je v škôlke na nejaký čas rodič s dieťaťom, je dôležité z viacerých hľadísk. Dieťa sa cíti bezpečne a môže sa postupne začleňovať do skupiny. Veľmi dôležitý je aj aspekt prepájania prostredia škôlky a rodiny. Deti rady a hrdo ukazujú rodičom škôlku, ako sa tam správne dejú veci, vytvára sa osobný vzťah medzi rodičmi a vychovávateľkou. Toto je kľúčové najmä pre rodičov, ktorí po prvýkrát dávajú svoje dieťa z rodiny do kolektívu. Ak sú rodičia pokojní a spokojní s tým, že dieťa je v tejto škôlke s touto vychovávateľkou, to je už polovica adaptácie dieťaťa. Deti silno vnímajú vnútorné postoje a pocity rodičov, aj keď nerozumejú súvislostiam.
Príprava dieťaťa na škôlku
Škôlkar, ktorý zvládol adaptačný proces a teší sa na nové dobrodružstvo, však môže na ceste zažiť aj zopár nepríjemných zážitkov. Nie každá chvíľa bude podľa jeho predstáv, čo môže vyvolať frustráciu, plač, hnev, agresivitu či smútok.
Podľa psychologičky je rozdiel medzi správaním sa detí počas adaptácie a po nej. Ak sa napríklad dieťa nechce odlúčiť od rodiča, zapojiť sa do diania, či hrať sa s rovesníkmi, je to v procese adaptácie v poriadku a je to jeho prirodzená reakcia. Časom sa to môže zmeniť, aj s podporou skúsených a citlivých učiteliek.
„Deti na začiatku adaptácie potrebujú získať istotu. Väčšina z nich je v úlohe pozorovateľov. Pozorujú, čo sa v škôlke deje. Nemajú ešte potrebu zapájať sa, najprv si chcú z bezpečnej vzdialenosti ostatné deti, učiteľky a aktivity preskúmať,“ vysvetľuje P. Arslan Šinková. Podľa nej skúsená učiteľka nájde spôsob, ako aktivitu pre dieťa zatraktívniť a povzbudiť ho.
„Je vhodnejšie netlačiť deti do aktivít, keď nechcú. Skúsme ich motivovať, ale nevyvíjať tlak. Postupne sa začnú zapájať.“
Učiteľky, ktoré okrem vzdelávania a výchovy pracujú aj na rozvíjaní sociálnych zručností dieťaťa, pomôžu aj s možnými problémami v kolektíve, napríklad so začlenením kvôli tomu, že sú deti príliš hanblivé, alebo naopak, príliš dominantné, či s odmietaním aktivít. Zo začiatku je v poriadku aj to, že dieťa sa nedokáže hrať s inými, ale je samo. Dôležité je na začiatku procesu adaptácie dieťaťu poskytnúť pozornosť a vo väčšej miere sa mu venovať. Keď sa dieťa v škôlke cíti isto a bezpečne, postupne ho učiteľka zapája do aktivít s inými deťmi.
„Stretávame sa s deťmi, ktorým rodičia robili program celý deň a teraz sa nevedia samé zahrať. Učíme ich to postupne. Ponúkame im aktivity, ukážeme im, ako sa môžu zahrať a dáme im priestor, aby to skúšali samé,“ objasňuje P. Každé dieťa čakajú iné výzvy.
Sociálne zručnosti a správanie v kolektíve
Kolektív detí v škôlke je rôznorodý, každý drobec je iný a jedinečný. Niekto má energickú povahu a rád by organizoval celú triedu, iný vždy zostane na konci radu. Ak sa dieťa nevie presadiť, najmä vo väčších kolektívoch, zostáva takpovediac „v kúte“, pretože učitelia musia viac riešiť „akčné deti“. Psychologička však tvrdí, že to nie je to správne, pretože sociálne zručnosti a zdravé sebavedomie je dôležité rozvíjať aj u týchto ostýchavejších detí.
„Učiteľ by sa mal snažiť ukázať, ako by dieťa mohlo reagovať inak. Komunikovať s ním spôsobom...čo by si mohol urobiť, aby ti tú hračku dal? Povzbudiť ho...Vidím, že by si tú hračku chcel, skús si ju vypýtať...“
Ak sa, naopak, dieťa presadzuje až príliš a keď nie je po jeho vôli, nespolupracuje, je potrebné ho usmerniť. Dať mu možnosť prejaviť sa a dávať mu pozitívnu pozornosť. Je tiež dôležité učiť ho, že nie vždy musí byť prvé a je to v poriadku.
„Výborné sú na to spoločenské hry. Dieťa nenechávame naschvál vyhrávať. Je vhodné, aby sa naučilo zvládať aj prehru. Keď si dieťa nevie nájsť ani po čase kamarátov, je dôležité nájsť príčinu. Možno je príliš hanblivé alebo nátlakové a kamarátom takéto správanie neimponuje. Detská psychologička odporúča popracovať na tých vlastnostiach a prejavoch správania u dieťaťa.“
„Dobré je sa s ním rozprávať na tému priateľstvo. V rámci skupiny detí sa nájdu aj také, ktoré ubližujú ostatným, aj také, ktoré sú ich ľahkým terčom. V prvom prípade je potrebné všímať si, kedy sa to deje a porozmýšľať nad tým, ako takým situáciám predchádzať. Potrebné je zistiť, či je dieťa agresívne aktívne alebo pasívne, či je to reakcia na niečo alebo impulzívnosť. P. Arslan Šinková radí učiť agresívne dieťa zareagovať inak. „Napríklad mu môžete navrhnúť, aby namiesto buchnutia povedalo, vráť mi tú hračku.“ V opačnom prípade, ak spolužiak, či spolužiačka bije vaše dieťa, naučte ho ochrániť sa, postaviť sa agresorovi so slovami: „Nerob mi to!“
Riešenie bežných problémov v škôlke
Hociktorému dieťaťu sa môže v škôlke stať malá nehoda. Mnohé deti sa zabudnú v zápale hry vypýtať na toaletu alebo sa hanbia a nemajú ešte v učiteľke dostatočnú istotu. Keď sa váš syn, či dcéra pociká, nemali by ste tomu pripisovať väčší význam, než to má.
„Nerobte z toho vedu. Nehody sa stávajú a pokiaľ nie sú pravidelné, nič sa nedeje. Neriešte to,“ odporúča P. Arslan Šinková a dodáva, že aj učiteľka by mala dbať o to, aby sa deti chodili pravidelne vycikať.
Psychologička upozorňuje aj na rozdiel medzi pocikaním sa a pocikávaním sa na pravidelnej báze. „Deti takto môžu reagovať na väčší stres, príliš veľa zmien a zvýšených nárokov. Neodporúčame preto napríklad dieťa počas nástupu do škôlky súčasne odplienkovávať, prichádza totiž naraz o viaceré istoty.“ Pokiaľ je dieťa dostatočne dlho odplienkované a začne sa pravidelne pocikávať, treba tiež vylúčiť, či nemá zo škôlky príliš veľký stres. Citlivé deti potrebujú postupnú adaptáciu.
Podľa psychologičky Petry Arslan Šinkovej je pri problémovom správaní detí kľúčová spolupráca a komunikácia medzi škôlkou a rodičmi. „V zásade neriešime s učiteľkami problematické správanie dieťaťa za jeho prítomnosti. Odporúčam dohodnúť si konzultáciu s vedením škôlky alebo s pani učiteľkami bez prítomnosti dieťaťa.“
Nevhodné správanie dieťaťa môže byť odrazom domácej atmosféry. Niekedy rodičia prenášajú na dieťa svoje obavy a strachy a zneisťujú ho tým. Drobec potom odmieta jesť alebo sa môže začať pocikávať.
Ako môžete pomôcť dieťaťu so škôlkou:
- Skúste ho podporovať v samostatnosti. Niektoré činnosti sa dajú nacvičiť aj doma, no na niektoré musí dieťa dozrieť. Napríklad pri obliekaní, či vyzliekaní odporúčam rodičom, ale aj učiteľom nerobiť všetko za dieťa. Vhodné je získať ho pre spoluprácu bez vyvíjania tlaku. Môžete mu napríklad povedať: „V poriadku, pomôžem ti vyzliecť sa, ale ty si skús dať dole aspoň topánky, nohavice. V zmysle niečo ja, niečo ty.“
- Ak dieťa nevie v škôlke zaspať, je dôležité, aby ste učiteľky v škôlke informovali, ako dieťa zaspáva, aké má rituály. Niektoré má obľúbenú hračku, iné obľubuje pohladkať po chrbátiku, iné nemá rado byť prikryté. Doma by ste sa mali snažiť dieťa privykať chodiť spať zhruba v čase, kedy sa chodí spávať v škôlke. Približne po dvoch týždňoch sa mu nastavia tzv. vnútorné hodiny a oveľa lepšie zaspí. Často deti majú problém zaspať na začiatku adaptácie v škôlke. Zvykajú si na pani učiteľku, prítomnosť iných detí a nové prostredie.
- Počas adaptácie mnohé deti jedlo odmietajú, po čase sa to zvyčajne zmení. Keď dieťa nechce jesť v škôlke, nenúťte ho. Dobré je motivovať ho hravou formou, aby ochutnalo. Často deti reagujú odmietavo na to, čo nepoznajú a vidia prvý krát.
Požiadavky materských škôl na deti
Materské školy po celom Slovensku majú na deti nastupujúce do ich zariadenia isté nároky, ktoré zverejňujú aj na svojich stránkach. Podľa nich by každé dieťatko malo ovládať hneď niekoľko vecí. Ak je s tým u vás problém, je dôležité nájsť riešenia.
Škôlky preto majú na detičky nastupujúce v cca 3 rokoch k nim do zariadenia hneď niekoľko nárokov, čo je prirodzené, pretože schopnosti dieťaťa fungovať mimo rodiny a rodičovského domu budú kľúčové v tom, aby sa čo najviac naučilo, zároveň bol pobyt mimo domu preň čo najjednoduchší a najpríjemnejší.
Aké úkony by malo dieťa ovládať?
- Komunikovať: Potrebuje poznať svoje meno, aby naň reagovalo, vedelo zrozumiteľne vyjadriť svoje potreby a komunikovať s učiteľkami a ostatnými detičkami.
- Poznať svoje oblečenie, pyžamo, papuče: Vedieť ich odlíšiť od oblečenia iných detí, teda vedieť spoznať, že toto patrí jemu.
- Obliecť sa a vyzliecť sa: Týka sa to však jednoduchšieho obliekania, pri šnurovaní šnúrok, zapínaní gombíkov a zipsov pomôže aj pani učiteľka, dieťa by malo vedieť spolupracovať a byť aktívne.
- Obuť a vyzuť si papučky či topánky: Dieťa by si malo vedieť minimálne obuť topánočky na správne nohy.
- Ovládať základné hygienické návyky: Nemalo by mať plienky, malo by vedieť ísť samo na toaletu (nie nočník, nebáť sa sadnúť si na záchod) a vedieť to aj oznámiť, umyť si ruky mydlom a vodou, utrieť do uteráka, vysmrkať si nos, učesať sa.
- Samostatne jesť: Predovšetkým lyžicou, nemusí vedieť samo používať príbor, tiež samostatne piť z pohára.
- Upratať si po sebe hračky: Napríklad keď sa dohrá. Dieťa by malo vedieť udržiavať po sebe poriadok.
- Udržať pozornosť a vedieť sa sústrediť: Malo by byť schopné napr. riadiť sa pokynmi, ktoré pani učiteľka deťom zadá. Malo by tiež vedieť používať slová ako „ďakujem“, „prosím“, vedieť pozdraviť a odzdraviť.
- Spoznať pridelenú značku: Takéto značky majú zvyčajne deti pridelení na skrinke, pod ktorou nájde každé dieťa v škôlke svoje veci a pomôcky.
- Zvládnuť lokomóciu: Teda konkrétne chôdzu, chôdzu po schodoch s prikračovaním, beh.
Čo do škôlky určite nepatrí
Škôlky upozorňujú rodičov, že nevyžadujú, aby tieto úkony dieťa zvládalo od začiatku dokonale a bezchybne, malo by k nim byť vedené doma už pred nástupom do škôlky. Zdôrazňujú práve ochotu dieťaťa spolupracovať a vedieť sa opýtať, ak niečo nevie, alebo poprosiť o pomoc.
Škôlky na stránkach upozorňujú rodičov, že dieťa do škôlky potrebuje náhradné oblečenie, papučky (niektoré vyžadujú s uzavretou pätou) a pyžamo, pohárik s uškom a hrebeň pre dlhé vlasy (všetko najlepšie označené menom), no sú isté veci, ktoré do škôlky nepatria a je zakázané ich sem doniesť:
- Hračky z domu
- Drahé, cenné predmety
- Mobilné telefóny
- Liek
- Sladkosti, cukríky, lízanky, žuvačky a podobne
- Fľaše s nápojmi
First Day of School | Back to School | Stories for Kindergarten
Detská psychologička a majiteľka škôlky Fantastické detské centrum a Fantastickú škôlka, Petra Arslan Šinková hovorí, že pri problémovom správaní detí je kľúčová spolupráca a komunikácia medzi škôlkou a rodičmi. „V zásade neriešime s učiteľkami problematické správanie dieťaťa za jeho prítomnosti. Odporúčam dohodnúť si konzultáciu s vedením škôlky alebo s pani učiteľkami bez prítomnosti dieťaťa.“
Nástup dieťaťa do škôlky prináša veľkú zmenu v oblasti doterajšieho fungovania celej rodiny. Na túto zmenu si musia zvyknúť deti aj ich rodičia. Mamy a otcovia, pochopiteľne, túžia po tom, aby svojim synom a dcéram zabezpečili bezbolestný nástup a rýchlu adaptáciu. Správna príprava budúcich škôlkarov a škôlkariek môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť im cítiť sa v škôlke bezpečne a sebaisto.
tags: #starostlivost #o #dieta #v #skolke