Pavol Országh Hviezdoslav: Život a dielo velikána slovenskej literatúry z Vyšného Kubína

Pavol Országh Hviezdoslav patrí k najväčším slovenským básnikom. Pseudonym Hviezdoslav má pre Slovákov zvuk nespornej, všeobecne uznávanej literárnej hodnoty. Volajú ho aj básnikom národa, riešil osudy vlastného národa, spájal ich s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu európskych humanistov. Studnicou jeho inšpirácie bola príroda.

Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Jeho rodičia boli zemianskeho pôvodu, no živili sa roľníckou prácou na vlastnom neveľkom hospodárstve. Po vychodení základnej školy v rodnom kraji poslali ho r. 1862 na stredoškolské štúdiá: prvé tri triedy absolvoval na gymnáziu v maďarskom Miškovci, kde začal písať svoje prvé básne po maďarsky. Od štvrtej triedy prešiel na gymnázium do Kežmarku a počas pokračujúceho štúdia a ľudského dozrievania dospel k slovenskému národnému povedomiu a začal tvoriť v slovenčine. Maturoval r. 1870. Štúdiá ukončil na dvojročnej právnickej akadémii v Prešove r. 1872.

Po praxi u viacerých advokátov (v Dolnom Kubíne, Martine, Senici) zložil r. 1875 advokátsku skúšku v Budapešti, čo mu umožnilo otvoriť si vlastnú advokátsku kanceláriu v Námestove na severnej Orave. V roku 1876 sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou dolnokubínskeho ev. farára - seniora Samuela Nováka, a dostal miesto na súde v sídle oravskej župy. V štátnej službe však vydržal iba krátky čas: r. 1879 sa vrátil k slobodnému advokátskemu povolaniu znovu v Námestove, kde zotrval nasledujúce dve desaťročia. R. 1899 sa presťahoval opäť do Dolného Kubína, no tu sa mu už nepodarilo pokračovať v advokátskej praxi, a tak sa jej r. 1902 aj formálne vzdal. Venoval sa už len literárnej tvorbe, pôvodnej i prekladateľskej.

Jednoslovným pseudonymom Hviezdoslav si Pavol Országh naplnil sen z detstva, keď ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy posiatej množstvom hviezd a súhvezdí. V roku 1877 Pavol Országh použije prvý krát pseudonym Hviezdoslav, konkrétne v básnickom nekrológu uverejnenom v periodiku Národné noviny po smrti Villiama Paulínyho-Tótha. Básnické meno malo byť výrazom toho, čo chcel vo svojej poézii oslavovať - hviezdny kozmos a jeho vzťah k človeku.

Prvú poéziu začal písať ako gymnazista v maďarčine a nemčine. Hviezdoslavov vstup do slovenskej literatúry je spojený s almanachom Napred. Počas štúdií v Prešove patril k jeho zostavovateľom a bol jeho hlavným autorom, v osemdesiatych rokoch 19. storočia.

Najplodnejším obdobím Hviezdoslavovej básnickej tvorby boli dve desaťročia pobytu v Námestove (1879-1899), keď vytvoril vrcholné lyrické a epické diela. Popri lyrike a epike už ako zrelý umelec vytvoril drámu Herodes a Herodias.

Hlavné diela a tematické okruhy

Hviezdoslav bol najvšestrannejší a najplodnejší básnik slovenského realizmu. Jeho tvorba je rozsiahla a má veľký význam. Opisuje život ľudu a kritizuje spoločnosť. Hviezdoslav písal reflexívnu poéziu, epické verše, veľké lyrické skladby, drámu - veršovanú, preslávil sa aj ako prekladateľ.

Lyrická tvorba

• Cyklus SONETY (1882-1886): Skladá sa z 21 básní, v ktorých Hviezdoslav uvažuje a filozofuje o vesmíre, o spoločnosti a jej dejinách, zamýšľa sa nad životom, smrťou, nad svojím poslaním.
• Cyklus LETOROSTY (1885-1893): Najrozsiahlejšia Hviezdoslavova lyrická skladba, rozdelená do troch častí. V prvej časti vyslovuje kritiku spoločnosti a ľudských vzťahov, znovu sa zaoberá ťažkým osudom národa. V druhej časti prevažuje smútok nad stratou blízkych. V básni K VÁM URODZENÝM, VEĽKOMOŽNÝM odsudzuje pánsku spoločnosť. V tomto cykle sa nachádza aj známa báseň Ó, MLÁDEŽ NAŠA..., v ktorej sa obracia k mládeži s dôverou v krajšiu budúcnosť.
• Cykly PRECHÁDZKY JAROM a PRECHÁDZKY LETOM (1898): Venované krásnej oravskej prírode, ktorá sa básnikovi stala druhým domovom.
• Cykly STESKY (1903) a DOZVUKY (1909-1911): Napísané v staršom veku, uvažuje o svojom živote, starobe, smrti, hodnotí svoju doterajšiu prácu. V básni K ĽUDU, K ĽUDU MLÁDEŽ MOJA vyslovuje svoj životný odkaz mládeži. Báseň Ó, PRÁCI VŠETKA ČESŤ je oslavou práce. V dozvukoch prevažujú motívy starnutia a myšlienky na blížiacu sa smrť.
• KRVAVÉ SONETY (1914, knižne až 1919): Posledný cyklus, 32 sonetov, ostrý protivojnový protest.

Epická tvorba

• HÁJNIKOVA ŽENA (1884-1886): Najznámejšia a najkrajšia Hviezdoslavova skladba, lyricko-epická báseň zasadená do prostredia oravskej prírody. Stavia proti sebe dva svety - ľudový a panský, pričom vyzdvihuje morálnu čistotu ľudu.
• EŽO VLKOLÍNSKY (1890) a GÁBOR VLKOLÍNSKÝ (1897-1899): Rozsiahle básnické skladby spracúvajúce námety zo zemianskeho prostredia, opisujúce vzťah zemianstva k ľudu a proces ich splývania.

Dramatická tvorba

• HERODES A HERODIAS (1909): Najvýznamnejšia Hviezdoslavova dráma, päťdejstvová tragédia.

Prekladateľská činnosť

Hviezdoslavova prekladateľská činnosť je mimoriadne bohatá. Prekladal diela ruských básnikov (Alexander Sergejevič Puškin, Michail Jurievič Lermontov), nemeckých básnikov (Johann Wolfgang Goethe, Friedrich Schiller) a tiež diela z poľštiny (Adam Mickiewicz, Juliusz Słowacki). Jeho preklady sú verné obsahu a duchu originálu.

Odkaz Pavla Országha Hviezdoslava

Hviezdoslav bol jednou z vedúcich osobností slovenskej literatúry a kultúry sklonku 19. storočia a začiatku 20. storočia. Jeho dielo je univerzálne, spája v sebe konkrétnu pozemskosť s "hviezdnymi" pomysľami a ideami. Jazyk jeho diel umožňuje pochopiť tragiku aj idylu života, vyjadriť pokoru aj revoltu, precítiť zúfalstvo aj nádej.

V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v českej Prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Česko-Slovenska a s ním aj utvorenie reálnych perspektív pre slobodný rozvoj slovenského národného života.

Pavol Országh Hviezdoslav zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne, kde je aj pochovaný a kde sa nachádza aj múzeum venované jeho pamiatke.

Vyšný Kubín je rodiskom nielen Hviezdoslava, ale aj ďalších významných osobností, akými sú spisovateľka Margita Figuli a Anton Vojtech Gazda, zakladajúci člen Bernolákovho učeného Tovarišstva. Obec je spojená aj s rodom Kubínyi.

tags: #spisovatel #narodeny #vo #vysnom #kubine