Skryté informácie o Medžugorí: Proroctvá, zázraky a duchovná obnova

V knihe sestry Emmanuely Skryté dieťa Medžugoria sa hovorí o veľmi starom mužovi z Medžugoria, ktorý vyslovil neuveriteľné proroctvo o prameňoch vody, ktoré budú prúdiť Podbrdom. Volá sa Matè Sego a narodil sa v roku 1901. Nikdy nechodil do školy, nevedel čítať ani písať. Pracoval na malom kúsku pozemku, spával na zemi, nemal ani vodu ani elektrinu. Bol to muž nesmierne obľúbený medzi ľuďmi v dedinke Bijakovici blízko Medžugoria. Vídali ho vždy s úsmevom a žartom na perách. Žil na úpätí hory zjavení Podbrdo. Život tohto jemného a rešpektovaného človeka, ktorého poznali všetci, je dnes navždy spojený so zjaveniami Panny Márie na tomto mieste.

Dlho predtým, ako sa vizionári začali rozprávať s Kráľovnou pokoja, Matè Sego začal popisovať nečakané udalosti, ktoré boli pre obyvateľov týchto dedín na tú dobu nemysliteľné. Raz Matè vyslovil tieto slová: „Jedného dňa bude za mojím domom veľké schodisko s toľkými stupienkami, koľko je dní v roku. Medžugorie bude veľmi dôležité, ľudia sem prídu zo všetkých kútov sveta. Budú tu prichádzať a modliť sa. Kostol nebude taký malý, ako je teraz, ale oveľa väčší a plný ľudí. Nepojme všetkých, čo prídu. Keď bude kostol môjho detstva zbúraný, v ten deň zomriem. Bude tu veľa ciest, mnoho budov, oveľa väčšie ako naše malé domy, ktoré máme teraz. Niektoré budovy budú obrovské.”

V tomto bode príbehu Matè Sego zosmutnie a pokračuje: „Naši ľudia rozpredajú svoju pôdu cudzincom, ktorí na nej budú stavať. Na mojej hore bude tak veľa ľudí, že v noci nebudete môcť spávať.” Tu sa pri jeho slovách Matèovi priatelia zasmiali a spýtali sa, či náhodou nevypil veľa grappy (alkoholický nápoj, pozn. red.). Matè však pokračuje: “Nestraťte zvyk modliť sa k Bohu za všetkých a za seba. Bude tu prameň - prameň, ktorý dá veľa vody, toľko vody, že tu bude jazero a našinci tu budú kotviť člny pri veľkej skale.“

Tak, ako bolo povedané mnohými vizionármi, prorokmi, domácimi mystikmi, aj tu hovoríme o sne, ktorý prerozprával seriózny a zdravý človek. Hovorí: “Viete, mal som sen, sníval som o viditeľnom znamení, že na Podbrde bude každý, keď nastanú tie tajomstvá. Prameň, prameň vody bude prúdiť z Podbrda. Snívalo sa mi, že som na Podbrde a že z malého otvoru v skale vytekal malý prúd vody. Voda stekala z kopca a prechádzala po zemi pomedzi kamene, až kým sa nedostala do budov pri vstupe na Podbrdo, ktoré pomaly začala zaplavovať. Veľké množstvá pútnikov spolu s obyvateľmi Medžugoria začali kopať, aby odviedli vodu z budov, ale zo zdroja vychádzalo viac a viac vody, až sa zmenila na skutočný prúd. A videl som hromady pôdy, ktorú ľudia vykopali, aby odviedli vodu na cestu vedúcej k hore. A voda stekala po ceste a smerovala k rovine vedúcej ku kostolu. Na okrajoch cesty sa nachádzali davy pútnikov. Samotná voda hĺbila dno potoka, ktorý sa premenil na prúd pretekajúci poza kostol sv. Jakuba. Všetci kričali na znamenie a modlili sa na okraji novej riečky.”

Tí, ktorí načúvali slovám Matèho Sega, nechápali. V roku 1978 zbúrali kostol, ktorý stál na tomto mieste, a práve v ten deň Matè Sego zomrel. Keď sa začali zjavenia Panny Márie, za prítomnosti šiestich detí - vizionárov začali slová Matého Sega dávať zmysel a všetko bolo zrozumiteľné. Matèho Sega preto možno považovať za prvého, ktorý oznámil, že Medžugorie sa stane svätým miestom.

A práve tu je akási podoba k tretiemu tajomstvu Medžugoria, ktoré hovorí o „veľkom znamení na kopci, ktoré ľudská ruka nedokáže vyrobiť. Bude viditeľné pre všetkých a zostane tam natrvalo.” Vodné pramene v Medžugorí, rieky či loďky sa zdajú byť absurditou pre krajinu, ktorá sa vždy borila s problémom vody. Bude to znamenie? Voda, ktorá očisťuje telá a srdcia ako v Lurdoch? Budeme čakať a modliť sa. Obráťme svoje srdcia.

Počiatky zjavení a svedectvá

Františkánska farnosť sv. Jakuba v dedine Medžugorie, štát Bosna a Hercegovina, sa stala v Herzegovine i vo svete známou prostredníctvom šiestich mladých ľudí, ktorí tvrdili, že videli Pannu Máriu. Pod jedeným z okolitých kopcov, nazývaný Crnica, na ktorý sa napája ďalší kopec zvamý Podbrdo („pod kopcom“) sa nachádza dedina Bijakovici. Podbrdo je miestom, na ktorom sa podľa výpovedí začali zjavenia 24. júna 1981.

Ďalší kopec, nachádzajúci sa na druhej strane Crnice niesol do roku 1933 názov Sipovac, kedy na jeho vrchole postavili miestni farníci veľký kríž - na počesť a pamiatku 1900-tých rokov od smrti nášho Pána. Pri tejto príležitosti bol názov kopca premenovaný na „Križevac“ (krížový vrch). Odvtedy sa každoročne na tomto mieste zhromažďujú ľudia z farnosti a jej okolia v prvú nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie, na sviatok Povýšenia Kríža.

Kresťanská viera sa na tomto území zachovala vďaka Františkánom, ktorí sem prišli ako misionári v 14. storočí. Svätá stolica ich poverila zodpovednosťou účinkovaním v tejto neľahkej oblasti pod turecko-moslimskou nadvládou v rokoch 1478 - 1878. Bolo to obdobie ťažkých skúšok a veľkého utrpenia. Náročná práca v tejto malej vyprahnutej zemi - vo viniciach a tabakových poliach - neustály boj v dobrých i zlých časoch - naučila obyvateľov dediny vytrvalosti v ich konaní a dosahovaní cieľov. Nikdy ich neopustil bezprostredný optimizmus, dokonca ani pesimizmu sa nepodarilo narušiť ich túžbu po živote.

Prvé zjavenia

Ivanka, prvá z detí, ktoré videli Panny Máriu, na interview s Fr. Svetozárom vo februári 1983 hovorí o mimoriadnych udalostiach, ktoré sa odohrali 24. júna 1981, na sviatok Jána Krstiteľa: „Boli sme s Mirjanou u mňa doma a vybrali sme sa na prechádzku. Keď sme sa vracali domov, z nejakého dôvodu som sa pozrela na kopec a uvidela žiarivú postavu. Povedala som: ´Mirjana, pozri, Panna Mária!´ Mirjana kývla rukou a povedala: ´Ale choď, myslíš si, že by sa Panna Mária zjavila nám?!´ A pokračovali sme v ceste domov. Prišli sme k Milkinmu domu (mladšia sestra vizionárky Marija Pavlovic-Lunetti), ktorá povedala: ´Poďme zahnať ovce domov.´ Vybrali sme sa k nim (bolo to blízko miesta, kde sa dnes nachádza komunita Cenacollo) a po ceste sme sa rozprávali. Keď sme tam prišli, uvidela som Pannu Máriu držiacu v náručí dieťa Ježiša. Vtom ju uvideli aj Mirjana s Milkou.“

V interview s fr. Tomislavom Vlasicom 15. marca 1982 si Vicka spomína na to, čo sa vtedy udialo: „Vybrala som sa hľadať Ivanku a Mirjanu, pretože každé leto sme boli stále spolu. Keď som sa prišla na cestu, kde boli, videla som, ako na mňa kývajú a volajú, aby som k nim prišla. Mala som obuté papuče. Keď som k nim prišla, Mirjana povedala: ´Pozri tam hore - Panna Mária!´ Povedala som, ´Čo tým myslíš, Panna Mária?´ Hore som sa vôbec nepozrela, ani na krátku chvíľu. Vyzula som si topánky a bosá sa rozbehla po vozovke smerom k Cilici. Na svojej ceste späť som stretla Ivana Dragicevic a Ivana Ivankovic. Oberali jablká a opýtali sa ma, či si nedám. Povedala som, ´Nie´ a potom, ´Ivan (Dragicevic), Panna Mária - povedali, že sa im tam zjavila Panna Mária. Poď sa tam so mnou pozrieť, lebo ja mám strach.´ Ivan povedal, ´Samozrejme, že pôjdem, ale prečo sa bojíš?´ Pomyslela som si, ´ On nemá strach.´ Ale keď sme tam prišli a ja som sa obrátila k Ivanovi, aby som sa ho opýtala, ´Vidíš niečo?´, už tam nebol. Videla som, ako uteká preč. Potom som sa opýtala Ivana Ivankovic, ´Vidíš niečo?´ On povedala, ´Vidím niečo úplne biele, točí sa to.´ Milka bola vtedy s nami, a ja som sa jej opýtala, či tiež niečo videla. Povedala, ´Videla som Pannu Máriu´. Povedala som si, ´Ak oni neutekajú, ani ja neutečiem.´ Bolo niečo po 18:30 hod. Slabo sa rozpršalo a pomaly sa začalo stmievať... Bola som v šoku. Celá som zmeravela a nemohla sa pohnúť. Oni opisovali Pannu Máriu. Hovorili, aké má nádherné šaty, ich farbu a spôsob, ako stojí. Cítila som, ako ma niečo v mojom vnútri silne blokuje. Nedovolilo mi to dokonca pozrieť sa smerom na Podbrdo. Potom som v jedom okamihu pocítila, ako sa v mojom vnútri niečo odblokováva. Z môjho vlastného srdca a duše niečo vyšlo. Ako sa to stalo, zdvihla sa mi hlava a ja som sa mohla pozrieť na Podbrdo. Ako som sa pozrela hore, zreteľne som videla to, čo mi oni traja opisovali. Stáli sme na ceste a Panna Mária bola hore na kopci. Uvidela som niečo veľmi biele. Videla som šaty, tmavé vlasy. Celý čas odkrývala a zakrývala niečo, čo držala v náručí. Nedokázala som vidieť viac, ale vyzeralo to, akoby nám niečo ukazovala. Potom nás zavolala, aby sme k nej pristúpili bližšie - ale kto mal odvahu sa priblížiť? Jeden druhému sme si hovorili, ´Volá nás, ale kto pôjde?´ Domov som sa vybrala ako prvá. Oni tam zostali ešte asi päť - šesť minút. Neskoršie sme išli s malou Milkou k Mariji a povedali jej o tom, že sme videli na kopci Pannu Máriu. Ona sa zasmiala a nebrala to vážne. Niektorí ľudia si nás potom doberali. ´Mali ste si ju chytiť,´ povedal Marijin ujo. ´A pozdravuje vašich rodičov?´ Moja sestra povedala, ´Možno videli lietajúci tanier.´ Toto boli prvé reakcie; no my sme nedbali na to, čo hovoria ľudia.

Prvých 7 dní zjavení Panny Márie v Medžugorí

Na druhý deň išla väčšina vizionárov na pole zbierať tabak. Prácu skončili skôr ako zvyčajne, a tak sa Ivanka, Mirjana, Vicka a Ivan Dragiceic rozhodli ísť ku kopcu. Na interview s Finebarom O’Learyim Vicka takto opisuje udalosti druhého dňa: „V tento deň Milka nemohla ísť s nami, pretože jej mama dala nejakú prácu. Mirjana a Jakov sa nás opýtali: ´Ak je pravdou, že vidíte Pannu Márii, prečo nás nevoláte, aby sme išli s vami? Nemusíme ju vidieť, ale chceli by sme byť pri tom.´ Keď sme prišli na miesto, Panna Mária bola už tam, zdalo sa, akoby na nás čakala. Ustúpila som trochu dozadu k Mariji a Jakovovi. Mirjana a Ivanka už čakali pod Podbrdom. Spoločne sme začali vystupovať na kopec. Kamene ani kríky sme vôbec necítili. Neboli pre nás problém. Zdalo sa, akoby nás Panna Mária viedla za ruku. Mali sme pocit, ako by sme leteli; pri výstupe sme neutŕžili žiaden škrabanec. Bolo to prvýkrát, čo sme boli tak blízko Panny Márie, hneď pri jej nohách.“

V ďalšej správe Fr. Tomislavovi Vicka hovorí: „Mirjana sa sťažovala Panne Márii: ´Naša milá Pani, nik nám nebude veriť, keď sa vrátime domov. Povedia, že sme sa zbláznili.´ Panna Mária sa iba usmiala.“ Tento druhý deň priniesol dva dôležité fakty: 1) v tento deň sa vytvorila stála skupina vizionárov, a 2) Panna Mária neskoršie určila tento deň, 25. mája, za svoj sviatok.

Správa o zjavenia sa rýchlo rozšírila i do vzdialenejšieho okolia a už na tretí deň sa na kopci zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí. Boli to ľudia z mnohých okolitých dedín - Miletina, Citluk, Ljubuski, ale aj zo vzdialenejších častí. Vicka uvádza: „Na tretí deň sme opäť išli na Podbrdo. Stará mama mi povedala, aby som so sebou vzala posvätenú vodu a urobila znak kríža. Keď sa zjavila Panna Mária, vzala som svätenú vodu a kropiac ju, povedala: ´Ak si Panna Mária, zostaň s nami a ak nie si, odíď.´ Panna Mária sa zasmiala. Videla som, ako kvapky svätenej vody miznú vo vzduchu. Bolo to pre nás veľmi jasný znak, že je to naozaj Panna Mária.“

Jakov, na interview s Fra Jozom, 28. júna 1981, hovorí: „Opýtali sme sa, ´Milá Panna Mária, prečo k nám prichádzaš?´ Ona odpovedala: ´Prichádzam, lebo je tu veľa veriacich ľudí!´ Potom povedala, že majú žiť všetci v pokoji a majú sa zmieriť (vyspovedať sa).“ Toto zjavenie trvalo 30 minút. Hneď po jeho ukončení začali deti spolu s ľuďmi zostupovať z kopca. Marija išla dole s nejakou ženou, keď sa jej znovu zjavila Panna Mária a Marija padla na kolená. Neskôr Marija povedala, že videla prázdny kríž bez tela vo farbách dúhy, pred ním stála Panna Mária a so slzami v očiach povedala: „Pokoj, pokoj, jedine pokoj. Zmierte sa.“

Na štvrtý deň zjavení, v nedeľu 27. júna, sa miestny štátny orgán v Ćitluku začal zaujímať o udalosti odohrávajúce sa vo farnosti Medžugorie a šesť detí predvolal na výsluch. Počas vypočúvania na policajnej stanici boli deti neoblomné vo svojom tvrdení, že videli Pannu Máriu. Z tohto miesta ich poslali na lekárske vyšetrenie k Dr. Ante Vejevicovi. Po tom sa deti vrátili na kopec, kde sa už s približujúcim časom zjavenia zhromaždil zástup ľudí.

Marija, ktorá nebola s ostatnými, uvidela zvláštne svetlo a rozbehla sa za ním na kopec. Keď Marija vyšla približne o 20 metrov vyššie, ako bolo miesto, na ktorom sa zjavila Panna Mária v druhý deň, uvidela pred sebou stáť Panna Máriu, ktorá potom zmizla; počas tohto zjavenia Panna Márie nepovedala nič. Keď k nej prišli ostatní vizionári, začali sa spoločne modliť - Otče nás, Zdravas´ Mária a Verím v Boha - potom spievali. Všetci ľudia na kopci sa pridali k modlitbe i spevu. Deti vo svojom vnútri silne prežívali, že sa Panna Mária vráti, a tak sa i stalo. Keď zbadali, ako zástup šliape po dlhom závoji Panny Márie, upozornili ľudí, aby sa upokojili, no zhromaždení dav bol nekontrolovateľný. Panna Mária znova zmizla. Niektorí z prítomných sa trochu upokojili, no keď sa Panna Mária znova zjavila, jeden chlapec jej stúpil na závoj a ona opäť zmizla. Keď sa znova zjavila, ľudia stojaci okolo vizionárov sa správali disciplinovanejšie a zjavenie trvalo dlhšie.

Deti sa opýtali Panny Márie niekoľko otázok. Fra Jozo chcel vedieť, čo chce Panna Márie niečo odkázať kňazom. Panna Mária povedala: „Nech majú pevnú vieru a nech si ju strážia!“ Vicka požiadala Pannu Máriu, aby potvrdila svoju prítomnosť medzi nimi. Panna Mária povedala: „Nech tí, čo ma nevidia, veria, akoby ma videli.“ Mirjana bola veľmi ustarostená obvineniami skeptikov, ktorí zjavenia posudzovali za halucinácie drogovo závislých ľudí alebo epileptikov - a zvlášť ju. Keď vyjadrila túto svoju starosť, Panna Mária jej povedala: „Medzi ľuďmi je stále nespravodlivosť. Nestaraj sa o to, čo hovoria ľudia.“ Tieto slová veľmi potešili nie len Mirjanu, ale i ostatné deti. Keď sa Ivanka opýtala Panny Márie na jej meno, ona odpovedala: „Som požehnaná Panna Mária.“ Panna Mária povedala deťom: „Ste moji anjeli, moji drahí anjeli,“ a potom prisľúbila, že príde aj na ďalší deň.

Fra Zrinko Cuvalo, pomocný kňaz vo farnosti a fra Viktro Koris sprevádzali deti na kopec, i keď nemohli byť kvôli tlačiacemu sa davu a rýchlosti, akou deti kráčali na kopec bezprostredne pri nich. Bolo to prvý deň, kedy sa kňaz zúčastnil s deťmi na mieste zjavení. Darinka Glamuzina, lekárka zo zdravotníckej pohotovosti z Ćitluku, hlásiaca sa za ateistku, bola poslaná na miesto zjavení, aby celú záležitosť prešetrila. Svedectvo tých, ktorí ju videli po tom, ako zišla po zjavení dole z kopca bolo, že vyzerala hrozne prestrašená. Neskoršie sa vôbec nezapájala do prešetrovania.

V pondelok, šiesty deň zjavení, boli deti opäť predvolané do Ćitluku, odkiaľ ich poslali do Mostaru na neuro-psychiatrické vyšetrenie do nemocnice Safet Mujic. Očakávalo sa, že deti budú prehlásené za mentálne choré, alebo blúzniace a pod. V dôkladnom lekárskom vyšetrení však zvládli každý test a na otázky odpovedali bez úskokov alebo zaváhania, a tak ich lekár Mulija Dzudza vyhlásil za normálne a zdravé.

Keď sa deti vrátili domov, večer mali znova zjavenie. Najskôr sa opýtali Panny Márie, či je šťastná, že sú tam prítomní i ľudia. Ona odpovedala úsmevom naznačujúcim svoju radosť. Keď sa jej deti opýtali, koľko dní bude ešte s nimi, odpovedala: „Tak dlho, ako si budete priať.“ Na zjavení bol prítomný jeden chlapec Daniel, ktorý bol hluchonemý. Deti sa opýtali Panny Márie: „Bude Daniel niekedy hovoriť? Prosíme, urob zázrak, aby nám každý uveril. Títo ľudia ťa veľmi milujú. Drahá naša Pani! Urob zázrak! (Ona sa na chlapca pozerala.) Milá naša Matka! Povedz niečo.“ Panna Mária odvetila: „Nech majú pevnú vieru (Danielovi rodičia), že bude uzdravený.“

V siedmy deň zjavení odviedli sociálni pracovníci deti od miesta zjavenia a kvôli tomu sa deti počas čase zjavenia nachádzali v dedine Cerno, zatiaľ čo na nich tisícky ľudí čakali na kopci v Bijakovići. Ako povedala Mirjana fra Jozovi, počas zjavenia „som sa opýtala Panny Márie, či nie je nespokojná kvôli tomu, že sme odišli z kopca na iné miesto.

Duchovné posolstvá a pôst

Panna Mária vo svojich posolstvách vyzýva k modlitbe, pokániu, obráteniu a pôstu. Pôst o chlebe a vode v stredy a piatky sa stal jednou z charakteristických praktík spájaných s Medžugorím. Pôst má hlboké korene v mnohých náboženstvách a kultúrach po celom svete. V kresťanstve sa pôst tradične spája s obdobím prípravy na významné sviatky, ako je Veľká noc alebo Vianoce. Cieľom pôstu je očistiť telo i ducha, posilniť vôľu a priblížiť sa k Bohu.

Pôst o chlebe a vode, na prvý pohľad asketická praktika, môže byť pre mnohých skrytou diétou nielen pre telo, ale aj pre dušu. Inšpiráciou pre túto cestu sa často stáva pútnické miesto Medžugorie, kde veriaci nachádzajú silu a motiváciu k praktizovaniu pôstu ako prostriedku k duchovnému rastu a osobnej transformácii. Hoci sa pôst o chlebe a vode môže zdať ako obmedzujúca a náročná praktika, pre mnohých veriacich predstavuje cestu k hlbšiemu prežívaniu viery, k posilneniu vôle a k objaveniu skrytých rezerv v sebe samom.

Symbolika chleba a vody: Chlieb je symbolom Eucharistie a voda je predobraz očisty a života. Keďže aj ľudské telo je viac ako z polovice tvorené vodou, vraciame sa tak k svojej podstate, pripomíname si krst. Pečivo zas pripomína mannu na púšti, ktorú jedli Izraeliti po ceste do zasľúbenej zeme. Keď sa postíme, akoby sme hovorili, že v ten deň žijeme len z Boha.

Pôst nie je súťaž, ale cesta k podstate. Nie je to o tom, kto zje menej krajcov chleba alebo vypije menej vody. Boh nám dal predsa zdravý rozum, aby sme rozlišovali, čo je pre nás dobré a čo nie, a svätý Pavol v liste Korinťanom dodáva: „Všetko smiem, ale nie všetko osoží.“ (1 Kor 6, 12) Pôst sprevádzajú mnohokrát naše ľudské zlyhania. Netreba sa však vzdávať. Príde ďaľší piatok alebo streda a pokračujeme ďalej.

Ovocie pôstu: Vďaka pôstu môžme spoznať naše životné povolanie, dosiahnuť pokoj v rodine, zastaviť vojny vo svete aj v nás. Úsilie, ktoré musíme vynaložiť počas pôstu, je stokrát viac zaplatené v ovocí pôstu, v porovnaní s obetou, ktorú musíte vykonať.

Osobná skúsenosť s pôstom o chlebe a vode

Jedna z pútničiek, ktorá navštívila Medžugorie, sa podelila o svoju osobnú skúsenosť s pôstom o chlebe a vode. Po návrate z pútnického miesta sa rozhodla praktizovať pôst v stredy a piatky. Spočiatku to nebolo jednoduché, najmä kvôli okoliu, ktoré jej nadšenie nezdieľalo. Sestry jej robili napriek a provokovali ju s čokoládou. Neskôr, počas štúdia v Nemecku, bol pôst ešte náročnejší, pretože nemecký chlieb jej nechutil a na druhý deň bol tvrdý ako kameň. Postupne si začala pôst prispôsobovať po svojom, raz suchármi, raz ryžovými chlebíkmi.

Napriek ťažkostiam si táto žena uvedomila, že pôst jej pomáha prekonávať prekážky a dosahovať svoje ciele. Kedykoľvek sa jej niečo nechcelo, obetovala to za manžela a všetky nepríjemné činnosti sa zvládali ľahšie. Jej vzorom v pôste bol aj jej otec, ktorý začal s pôstom po návrate z Medžugoria a pokračuje už viac ako päť rokov. Hovoril jej o zjaveniach Panny Márie, ktorá vyzvala k pôstu už v roku 1995.

Dôležité upozornenie: Dôležité je podotknúť, že deti, chorí a starší ľudia nemusia pôst dodržiavať. Boh nám dal predsa zdravý rozum, aby sme rozlišovali, čo je pre nás dobré a čo nie. Všetko smiem, ale nie všetko osoží.

Zázraky, obrátenia a duchovné dary

Je známe, že dvaja významní požehnaní svätci dvadsiateho storočia, pápež Ján Pavol II. a matka Tereza z Kalkaty, verili zjaveniam v Medžugorí a každý deň dokazovali, že sa modlia s Madonou z Medžugoria. Je však menej známou skutočnosťou, že aj sv. Pápežský vyslanec, ktorý dozerá na pastoračnú situáciu v Medžugorí, hovorí, že miesto mariánskych zjavení je preniknuté „démonickými aktivitami“ zo strany mafie. Vo svojej homílii hovorí o boji medzi dobrom a zlom. Dodáva, že „zlé sily“ pôsobia v pútnickom meste v Bosne a Hercegovine.

Existujú názory, že deti pred zacelením prednej fontanely majú schopnosť vnímať nadzmyslové, čo je neviditeľné pre dospelých. Hoci nie všetky deti túto schopnosť prejavujú, u niektorých sa môže prejaviť v podobe videnia mŕtvych alebo iných javov, ktoré sú mimo bežného chápania. V takýchto prípadoch je dôležité nájsť spoľahlivého duchovného sprievodcu, ktorý dieťaťu pomôže s týmto darom pracovať a naučí ho nebáť sa.

Podľa katolíckej viery môžu duše mŕtvych prísť na modlitbu a prosiť o pomoc. V takýchto prípadoch sa odporúča modliť sa ruženec alebo modlitbu Gregora Veľkého a požiadať o omšu za tieto duše. Okrem toho je dôležité chrániť sa pred démonmi, ktorí sa snažia človeka zviesť na hriech. V tejto súvislosti sa odporúča posypať dom požehnanou soľou a vodou, prednášať modlitbu otca Amortha za vyslobodenie a nosiť pri sebe ruženec, ktorý démoni nenávidia.

Existujú mnohé svedectvá mystikov a exorcistov, ktorí sa stretávali s dušami v očistci a bojovali proti démonom. Medzi najznámejšie patria Mária Simma, Natuzza Evolo a otec Gabriel Amorth. Ich knihy a rozhovory sú dostupné aj v slovenčine a môžu poskytnúť cenné informácie a rady pre tých, ktorí sa stretávajú s podobnými javmi.

Svedectvo o zázračnom obrátení syna: Jedna z matiek sa podelila o svedectvo o zázračnom obrátení svojho syna, ktorý bol 17 rokov závislý na omamných látkach. Vďaka modlitbe Pompejského ruženca a pobytu v komunite Cenacolo sa jej syn vymanil zo závislosti a dostal dar živej viery. Toto svedectvo poukazuje na silu modlitby a spoločenstva pri prekonávaní závislostí a hľadaní cesty k Bohu.

Komunita Cenacolo je spoločenstvo, ktoré pomáha mladým ľuďom závislým na drogách a iných návykových látkach. Svedectvá a skúsenosti z tejto komunity poukazujú na silu viery, modlitby a spoločenstva pri prekonávaní závislostí a hľadaní zmyslu života.

Pri hľadaní cesty k Bohu a pochopeniu duchovných záležitostí sa ľudia často obracajú k rôznym náboženským praktikám a spoločenstvám. Avšak, nie vždy je táto cesta jednoduchá a priamočiara. Niektorí jedinci, obzvlášť citliví a vnímaví, môžu zažívať udalosti a stavy, ktoré sú ťažko vysvetliteľné racionálnymi argumentmi a vedeckými poznatkami.

Je dôležité pristupovať k týmto javom s kritickým pohľadom a zdravým rozumom. Nie všetko, čo sa zdá nadprirodzené, musí byť skutočne nadprirodzené. Mnoho javov môže mať racionálne vysvetlenie a je dôležité ich dôkladne preskúmať predtým, ako sa prikloníme k duchovným alebo náboženským interpretáciám.

Panna Mária často koná cez deti, pretože majú čisté srdce a ich úprimnosť je prirodzená. Dňa 24.6.1981. Okolo 18. hodiny deti: Ivanka Ivanković, Mirjana Dragićević, Vicka Ivanković, Ivan Dragićević, Ivan Ivanković a Milka Pavlović videli v časti zvanej Podbrdo (na kopci Crnica) krásnu, mladú ženu s dieťaťom v náručí. Na druhý deň, 25. júna 1981, sa deti dohodli a opäť v rovnakom čase išli na miesto, kde sa im predchádzajúceho dňa zjavila Panna Mária v nádeji, že ju opäť uvidia. A zrazu sa zableslo svetlo. Deti súčastne zbadali aj Pannu Máriu, ale bez dieťaťa na rukách. Bola neopísateľne krásna, naradostená a usmiata. Rukami im dala znamenie, aby k nej išli bližšie. Deti sa k nej odvážne priblížili. Okamžite padli na kolená a začali sa modliť Otče náš, Zdravas Mária a Sláva Otcu. Panna Mária sa modlila s nimi, okrem modlitby ,,Zdravas Mária.“ Po modlitbe sa začala s deťmi rozprávať. Ivanka sa jej najprv spýtala na svoju matku, ktorá asi dva mesiace predtým zomrela. A Mirjana žiadala od Panny Márie nejaké znamenie, aby bolo vidieť, že deti neklamú a že nie sú šialené, ako niektorí ľudia o nich hovorili. Celá tá scéna podľa svedectva detí bola neopísateľná. V ten deň z detí, ktoré videli Pannu Máriu v predchádzajúci deň, neboli na Podbrde - kopci Zjavenia Ivan Ivanković a Milka Pavlović. Namiesto nich prišli Marija Pavlović a Jakov Čolo. Odvtedy sa týmto šiestim deťom, podľa ich svedectva, Panna Mária pravidelne zjavuje.

Dňa 26. júna 1981 v čase okolo 18.00 hod. Ešte pred odchodom z domu na podnet starších žien, jeden muž zo sprievodu, ktorý išiel s deťmi na miesto zjavenia, vzal so sebou svätenú vodu, aby deti pokropili zjavenie a tak sa ochránili od satana. Keď už boli s Pannou Máriou, Vicka vzala svätenú vodu a pokropila ju hovoriac: ,,Ak si Panna Mária, zostaň s nami; ak nie, choď od nás!“ Panna Mária sa na to len usmiala a zostala s deťmi. V ten istý deň, keď deti zostupovali z Podbrda, Panna Mária sa zjavila znova, ale len Mariji Pavlović a povedala: ,,Pokoj, pokoj, pokoj len pokoj“ Za ňou bol kríž. 27. júna 1981, Panna Mária sa deťom zjavila trikrát. Pri tej príležitosti sa jej na všeličo pýtali, pričom pre kňazov povedala: ,,Nech kňazi pevne veria a nech ochraňujú vieru l’udu!“ Mirjana a Jakub ju opäť prosili, aby zanechala nejaké znamenie, pretože sa začalo šíriť, že deti sú klamári. 28. júna 1981 sa na kopci Zjavenia zhromaždilo okolo 15 tisíc ľudí. V obvyklom čase sa Panna Mária znovu zjavila. V ten deň Panna Mária niekoľkokrát prišla a odišla. Pri jednej príležitosti sa jej deti opýtali, prečo sa nezjaví vo farskom kostole, kde ju môžu vidieť všetci ľudia. Dňa 29. júna 1981, deti boli prevezené do Mostaru na lekárske vyšetrenie a po vyšetreniach boli vyhlásené za zdravé. V ten deň bolo na kopci Zjavenia, viac ľudí ako inokedy. Akonáhle deti prišli na obvyklé miesto a začali sa modliť, Panna Mária sa im hneď zjavila. V ten istý deň lekárka, ktorá deti sprevádzala a pozorovala ich počas zjavenia, chcela sa dotknúť Panny Márie. A keď na podnet detí sa svojou rukou dotkla Jej ramena, pocítila akési brnenie prechádzajúce cez ňu. Dňa 30. Deťom a aj ľuďom už nebolo dovolené tam prichádzať, avšak Panna Mária sa im stále zjavovala na skrytých miestach: v ich domoch a na poli. Deti už boli smelšie, otvorenejšie sa rozprávali s Pannou Máriou a radi počúvali jej rady, varovania a posolstvá. Takto to trvalo až do 15. januára 1982. Medzitým miestny farár začal pútnikov privádzať do kostola, aby sa išli modliť ruženec a sláviť Eucharistie. Prichádzali aj deti a predmodlievali sa ruženec. Farár páter Jozo Zovko, raz počas modlitby ruženca videl Pannu Máriu, v tej chvíli prerušil modlitbu a spontánne pokračoval piesňou ,,Krásna si, krásna, Panna Mária.“ Celý kostol si všimol, že sa s ním deje niečo nezvyčajné. Neskôr aj on sám potvrdil, že pri tej príležitosti skutočne videl Pannu Máriu.

Panna Mária sa v súčasnosti denne zjavuje vizionárom Mariji, Vicke a Ivanovi; Mirjane sa zjavovala do 2. marca 2020, každého druhého v mesiaci a okrem toho raz ročne 18. marca. Ivanke a Jakubovi sa zjavuje raz ročne - Ivanke na výročie zjavenia 25. júna a Jakubovi na Vianoce 25. Posolstvá dáva pre farnosť a celý svet; posolstvá z 2. v mesiaci, ktoré dávala Panna Mária prostredníctvom Mirjany sa zvlášť týkajú tých, ktorí nespoznali Božiu lásku a povedala jej aby sa modlila na tento úmysel. Každý z viziony má osobitnú misiu. Mirjane Panna Mária odhalila 10 tajomstiev, ktoré oznámi svetu prostredníctvom kňaza, ktorého si ona vybrala - pátra Petra Ljubičića. Tieto tajomstvá sa týkajú celého ľudstva a sú napísané na akomsi druhu papiera podobnom pergamenu.

Panna Mária sa prihovára, ale je to Kristus, ktorý nám dáva silu. „On vám dá silu a radosť v tomto čase. Som vám nablízku so svojím prí...

Nasledujúci text je stručným zhrnutím najdôležitejších informácií o desiatich tajomstvách Medžugoria. Aj keď Panna Mária o tajomstvách nehovorí veľa, pre nás je dôležité práve to, že o nich hovorí. Vizionári nám hovoria, že všetko, čo Panna Mária robí alebo hovorí, má hlboký význam. Ak sa Panna Mária rozhodla dať šiestim vizionárom desať tajomstiev, ktoré sú dôležité pre celý svet, musíme venovať pozornosť tomu, čo povedala a urobila v súvislosti s tajomstvami, ktoré ešte neboli odhalené. Sú ľudia, ktorí chcú utíšiť reči o tajomstvách. Panna Mária, hoci v tejto chvíli nechce odhaliť ich obsah, chce, aby sme vedeli, že existuje 10 tajomstiev. Vieme dosť o tom, aby sme si uvedomili, že niektoré sú veľmi vážne. Áno, Panna Mária túži po tom, aby sme vedeli, že existujú tajomstvá, a aby toto poznanie bolo impulzom na naše obrátenie už teraz. Chce, aby sme nečakali na tajomstvá, pretože potom už bude pre mnohých neskoro. Otec Petar bude čítať každé tajomstvo desať dní pred jeho uskutočnením. Bude sa postiť 7 dní. Nie všetky tajomstvá sú pre všetkých vizionárov rovnaké.

Bezprostredným účinkom okolo medžugorského úkazu je veľký a rastúci počet ctiteľov na celom svete a množstvo ľudí, ktorí tam chodia na púte z najrozličnejších končín. Pozitívne ovocie sa prejavuje predovšetkým ako podpora zdravého praktizovania života viery v súlade s tým, čo je prítomné v tradícii Cirkvi. To sa v kontexte Medžugoria týka tak tých, ktorí boli od viery vzdialení, ako aj tých, ktorí doteraz praktizovali vieru povrchne. Špecifickosť tohto miesta spočíva vo veľkom počte takýchto plodov: hojné obrátenia, častý návrat k sviatostnej praxi (Eucharistia a zmierenie), početné povolania do kňazského, rehoľného a manželského života, prehĺbenie života viery, intenzívnejšie praktizovanie modlitby, mnohé zmierenia medzi manželmi a obnova manželského a rodinného života. Treba spomenúť, že k takýmto zážitkom dochádza najmä v súvislosti s púťami na miesta pôvodných udalostí, a nie počas stretnutí s „vizionármi“, ktorí sa zúčastňujú na údajných zjaveniach.

Intenzívna každodenná pastoračná práca vo farnosti Medžugorie sa zvýšila kvôli „medžugorskému úkazu“. Denne môžeme pozorovať recitáciu rôznych častí ruženca, svätú omšu (s početnými sláveniami aj vo všedné dni), adoráciu Najsvätejšej sviatosti, početné spovede. Mimo farského kostola sa nachádzajú dve Krížové cesty, veľká sála na katechézu a malá kaplnka na adoráciu. Okrem bežného sviatostno-duchovného života sa v Medžugorí koná množstvo pravidelných aktivít, ako sú každoročné semináre rôzneho druhu, festival mládeže, duchovné cvičenia pre kňazov, pre manželské páry, pre organizátorov pútí, pre vedúcich mierových centier a modlitebných skupín. Medžugorská farnosť je už desaťročia aj naďalej hlavným cieľom pútnikov. Zdá sa, že na rozdiel od iných pútnických miest, ktoré sú spojené so zjaveniami, ľudia prichádzajú do Medžugoria predovšetkým obnoviť svoju vieru, a nie kvôli konkrétnym prosbám; zaznamenaná je dokonca prítomnosť skupín pravoslávnych kresťanov a moslimov.

Mnohí veriaci objavili svoje povolanie ku kňazstvu alebo zasvätenému životu v súvislosti s „medžugorským úkazom“. Príbehy týchto ľudí sú veľmi odlišné, zbiehajú sa však v rovnakej duchovnej skúsenosti pocitu povolania k takémuto nasledovaniu Ježiša. Niektorí ľudia tam išli, aby spoznali Božiu vôľu vo svojom živote, iní len zo zvedavosti alebo vôbec neverili. Viacerí ľudia uvádzajú, že dostali milosť povolania pod silnou túžbou úplne sa odovzdať Bohu na hore údajných zjavení, iní v rámci adorácie pred Najsvätejšou sviatosťou. Mnohým ľuďom sa zmenil život po tom, ako prijali medžugorskú spiritualitu do svojho každodenného života (posolstvá, modlitba, pôst, adorácia, svätá omša, spoveď...), a v dôsledku toho sa rozhodli pre kňazské alebo rehoľné povolanie. Niektorí cítia, že v Medžugorí dostali rozhodujúce potvrdenie povolania, ktoré v nich už nejaký čas dozrievalo. Existuje aj mnoho prípadov objavenia konkrétneho povolania mimo Medžugoria, ale v rámci skupín inšpirovaných jeho spiritualitou a čítaním kníh o tejto skúsenosti. Nechýbajú ani skutočné obrátenia ľudí vzdialených od Boha a Cirkvi, ktorí prešli od života poznačeného hriechom k radikálnym existenčným zmenám orientovaným na evanjelium. V súvislosti s Medžugorím sú hlásené aj početné uzdravenia. Mnohí ďalší objavili krásu toho, že sú kresťanmi. Pre mnohých sa Medžugorie stalo miestom, ktoré si Boh vybral na obnovu ich viery: sú ľudia, ktorí toto miesto prežívajú ako nový východiskový bod na svojej duchovnej ceste. V niektorých prípadoch mnohí dokázali vďaka medžugorskej skúsenosti prekonať svoje duchovné krízy. Iní uvádzajú túžbu, ktorá sa v nich v súvislosti s Medžugorím prebudila, hlbšie sa venovať službe Bohu v poslušnosti Cirkvi alebo sa viac angažovať v živote viery vo svojej domácej farnosti. V mnohých krajinách sveta medzitým vzniklo mnoho modlitebných a mariánskych zbožných skupín inšpirovaných duchovnou skúsenosťou z Medžugoria. Vznikli aj charitatívne diela spojené s rôznymi spoločenstvami a združeniami, najmä tými, ktoré sa starajú o siroty, narkomanov, alkoholikov, mladých ľudí s rôznymi problémami a zdravotne postihnutých. Zvlášť pozoruhodná je prítomnosť mnohých mladých ľudí, mladých párov a dospelých, ktorí v Medžugorí prostredníctvom Panny Márie znovu objavujú kresťanskú vieru: táto skúsenosť ich nasmeruje ku Kristovi v Cirkvi. Svedectvom silnej prítomnosti mladých ľudí v Medžugorí sú každoročné festivaly mládeže. Okrem týchto konkrétnych plodov je toto miesto vnímané ako priestor veľkého pokoja, rozjímania a úprimnej a hlbokej zbožnosti, ktorá nakazí. Na záver možno podať súhrnný obraz pozitívnych plodov spojených s touto duchovnou skúsenosťou, ktoré sa medzičasom oddelili od skúsenosti údajných vizionárov, ktorých už nemožno vnímať ako ústredných sprostredkovateľov „medžugorského javu“, uprostred ktorého Duch Svätý pôsobí množstvo krásnych a pozitívnych vecí.

Mária sa prihovára, ale je to Kristus, ktorý nám dáva silu. „On vám dá silu a radosť v tomto čase. Som vám nablízku so svojím prí...

tags: #skryte #dieta #medzugoria