Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je jednou z najčastejších porúch psychického vývinu u detí, ktorá významne ovplyvňuje kvalitu života postihnutých jedincov. Diagnóza ADHD, skratka pre Attention Deficit Hyperactivity Disorder, sa prejavuje najmä nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzivitou. Tieto príznaky sa zvyčajne objavujú už v ranom detstve a v mnohých prípadoch pretrvávajú až do dospelosti.
V súčasnosti je ADHD klasifikovaná v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH-10) v kategórii F90-F98, ktorá zahŕňa poruchy správania a emočné poruchy vyskytujúce sa prevažne v detstve a počas dospievania. Prevalencia ADHD na Slovensku každoročne stúpa, pričom v skupine detí s poruchami správania a emotivity predstavuje najčastejšiu diagnózu.
Prejavy ADHD
Príznaky ADHD sa u detí môžu prejaviť už okolo siedmeho roku života. Mladšie deti často vykazujú nadmernú hyperaktivitu, neobsedia na jednom mieste, sú neustále v pohybe a bývajú hlučné. V školskom prostredí sa to prejavuje vstávaním z lavice, prerušovaním vyučovania, vykrikovaním a nesplnením všetkých zadaní. Domáce úlohy môžu byť nedokončené kvôli problémom so sústredením.
V staršom veku sa čoraz viac prejavuje nepozornosť. Dieťa s ADHD môže strácať motiváciu a zaostávať za ostatnými spolužiakmi, ak mu nie je poskytnutý individuálny prístup. Tieto prejavy môžu negatívne ovplyvniť jeho budúce úspechy v dospelosti.
ADHD ovplyvňuje správanie dieťaťa počas celého dňa - v škole, pri popoludňajších aktivitách aj večer doma. U detí sa prejavy ADHD často objavujú už v predškolskom veku. Typickými znakmi sú problémy so sústredením na úlohy alebo hry a ľahká rozptýliteľnosť vonkajšími podnetmi. Nadmerná aktivita sa prejavuje neustálym pohybom, behaním, lezením a ťažkosťami zostať pokojne sedieť na mieste. Impulzívne správanie zahŕňa skákanie do reči, prerušovanie iných a neschopnosť počkať, kým príde na rad. Tieto príznaky môžu viesť k problémom v škole, pri nadväzovaní priateľstiev aj v rodinných vzťahoch.
ADHD v dospelosti sa môže prejavovať odlišne. Dospelí s touto poruchou často zápasia s organizáciou a plánovaním, majú ťažkosti s dodržiavaním termínov a záväzkov. Impulzívne rozhodovanie a správanie často vedie k problémom v osobných aj pracovných vzťahoch. Tieto prejavy môžu výrazne ovplyvniť pracovný výkon, vzťahy a celkovú kvalitu života.
Príznaky ADHD je možné klasifikovať do dvoch skupín behaviorálnych problémov: nepozornosť, hyperaktivita a impulzivita. Väčšie percento ľudí, ktorí trpia ADHD, sa potýka s problémami spadajúcimi do oboch skupín. Ako už bolo naznačené, niektorí ľudia s týmto ochorením môžu mať problémy s nepozornosťou, ale nie s hyperaktivitou alebo impulzivitou.
Včasné rozpoznanie príznakov ADHD je zásadné pre poskytnutie vhodnej podpory a liečby. Prvým krokom je podrobný rozhovor s pacientom a jeho rodičmi alebo opatrovníkmi. Lekár zbiera informácie o príznakoch, ich trvaní, rodinnej anamnéze, školských a sociálnych problémoch a celkovom zdravotnom stave. Následne sa využívajú štandardizované hodnotiace škály, ktoré merajú závažnosť príznakov. Medzi najčastejšie patria Connersova škála hodnotenia ADHD, ADHD Rating Scale a Vanderbiltov diagnostický dotazník.
Dôležitou súčasťou diagnostického procesu je pozorovanie správania. Odborník sleduje správanie pacienta v rôznych situáciách - počas rozhovoru, pri plnení úloh a v interakcii s rodičmi. Psychologické a kognitívne testy pomáhajú vylúčiť iné poruchy a posúdiť kognitívne funkcie. Patria sem IQ testy, testy pozornosti a exekutívnych funkcií, ako aj testy pamäti a učenia. Diagnostika ADHD by mala byť vždy vykonaná skúseným odborníkom.
ADHD vzniká vo veľkej miere na vrodenom podklade, nie je dôvodom na obviňovanie sa. Výchova dieťaťa s ADHD býva zložitejšia ako u iných detí. Rodičia sa cítia často bezmocní, nahnevaní a vyčerpaní. Porucha je liečiteľná, najvýraznejšie úspechy sa dosahujú použitím liekov, úpravou denného režimu dieťaťa a zapojením rodičov do liečby. Aj keď získate pre svoje dieťa odbornú pomoc, vaša úloha v liečbe ADHD je nezastupiteľná.
Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu.
Prejavy nepozornosti u detí: dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach, ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia, často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce, často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.), požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti, často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie.
Prejavy hyperaktivity u detí: dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť), býva nekľudné, niekedy aj v spánku, vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť, často je nadmerne hlučné.
Prejavy impulzivity u detí: dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania, nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby, veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku, v škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní, všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu.
Ak sú vám uvedené prejavy povedomé, ak má vaše dieťa problémy s nepozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzivitou do tej miery, že mu spôsobujú problémy v jeho bežnom fungovaní doma aj v škole, poraďte sa s detským lekárom a vyhľadajte pomoc odborníka (školský psychológ, psychológ v centre psychologicko‑pedagogického poradenstva a prevencie, detský psychiater).
Získajte čo najviac informácií o ADHD od odborníkov a z literatúry. Stanovte si poradie hodnôt a prispôsobte sa tomu, že vaše dieťa má túto poruchu. Vytvárajte dieťaťu pevné pravidlá a návyky. Dieťa s ADHD vyžaduje zvýšenú kontrolu pri bežných činnostiach aj pri príprave do školy. Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky. Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví, nebuďte „tvrdí“, stanovte dieťaťu jasné hranice, tresty sú nevhodné, neprinášajú žiaden efekt. Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte. Dieťa oceňujte, chváľte ho za všetko, za čo je možné ho pochváliť. Deti s ADHD majú často znížené sebavedomie. Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností. Buďte svojmu dieťaťu k dispozícii. Trávte s ním čo najviac času. Vzťah dieťaťa s vami je to najdôležitejšie. Posilňujte silné stránky svojho dieťaťa. Vytvárajte čo najviac príjemných a pokojných chvíľ. Rozprávajte sa s dieťaťom. Zaujímajte sa o to, ako vníma vás, svoje okolie a vzťahy s rovesníkmi. Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom. Zapojte sa do tréningu rodičovských zručností potrebných pri výchove detí s ADHD a vyhľadajte miestnu svojpomocnú rodičovskú skupinu.
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je neurovývinová porucha regulácie pozornosti, impulzov a aktivity človeka. Začína v detstve a často pretrváva u mnohých do dospelosti. Prejavuje sa pretrvávajúcou nepozornosťou, hyperaktivitou alebo impulzivitou neprimeranou veku a situácii. Ťažkosti môžu byť prítomné vo viacerých prostrediach a zhoršovať každodenné fungovanie. Rozlišujeme tri formy poruchy: **nepozornú, hyperaktívno-impulzívnu a kombinovanú.**
Príčiny sú viacnásobné, s výrazným podielom genetiky a odlišného vývinu mozgu. **ADHD nie je lenivosť, ani dôsledok zlej výchovy alebo pohodlnosti. Ide o poruchu s biologickým základom a špecifickými diagnostickými kritériami.** Diagnózu stanovuje psychiater alebo klinický psychológ po komplexnom vyšetrení a zbere údajov. Liečba je viacvrstvová a zahŕňa psychoedukáciu, tréning návykov a školské úpravy. Niekedy lekár odporučí liečba medikamentami, ktoré môžu zmierniť kľúčové symptómy v dôležitých situáciách.
Diagnostika ADHD
Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ.
Stanovenie diagnózy sa realizuje na základe záverov lekárskych, psychologických a ďalších špecializovaných vyšetrení. Diagnózu väčšinou určuje neurológ alebo detský psychiater. Na potvrdenie diagnózy sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia ako napr. štandardizované dotazníky a škály.
Medzi najčastejšie používané diagnostické nástroje patria:
- Connersova škála hodnotenia ADHD
- ADHD Rating Scale
- Vanderbiltov diagnostický dotazník
Okrem všeobecne zaužívaných štandardných postupov ako liečba medikamentmi a psychoterapiou sa na ovplyvňovanie priebehu ADHD neustále odborníkmi skúmajú stravovacie prístupy.
Vplyv stravy na symptómy ADHD
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Aj keď samotné potraviny a diéty ADHD nespôsobujú a ani úplne neliečia, suplementácia niektorými potravinami môže výrazne ovplyvniť priebeh a správanie nie len u detí.
Potraviny, ktorým sa vyhnúť alebo ich obmedziť
Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré môžu časom spôsobovať zhoršenie stavu. Konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na pocity prílišnej únavy alebo naopak nadmernej energie. V rôznych štúdiách nájdeme tvrdenia, že nadmerná konzumácia cukru môže spôsobiť hyperaktivitu. Aj keď odborníci nie sú v tejto problematike jednotní, zhodujú sa na tom, že zníženie množstva rafinovaného cukru v jedle a nápojoch u detí je určite prínosom.
Obmedzenie cukru sa obzvlášť odporúča u detí s ADHD, ktoré majú vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu vo vyššom veku. Obmedzenie sladkých jedál a nápojov okrem iného napomáha udržať primeranú hmotnosť. V skratke, obmedzenie príjmu bieleho cukru je zdravou voľbou pre každého, pretože môže znížiť riziko cukrovky, obezity, zubného kazu a ďalších zdravotných problémov.
Dr. Feingold v roku 1970 bol presvedčený o hypotéze, že salicyláty a potravinové aditíva, ktoré obsahujú syntetické farbivá a dochucovadlá, ovplyvňujú prejavy ADHD. Feingold svojím pacientom predpisoval diétu bez salicylátov, farbív a umelých dochucovadiel. Aj keď tieto hypotézy boli spochybnené, na druhej strane sa stali podnetom pre dôkladnejšie štúdie umelých farbív, dochucovadiel a konzervantov v potravinách. Konkrétne jedna štúdia sa zoberala problematikou umelých farbív a ich vplyvu na hyperaktivitu u detí. Skúmaním bolo zistené, že pri diéte, ktorá neobsahovala umelé farbivá u 75% skúmaných objektov došlo k zlepšeniu pri prejavoch hyperkativity.
Množstvo aditív, chemikálií, konzervantov, farbív a plastov v našej strave za posledné desaťročia výrazne vzrástlo. Pri ich zavádzaní do obehu sme nepoznali, čo môžu ľudskému organizmu spôsobovať. Medzi problematické zložky patria:
- Dusičnany a dusitany: Môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy ako aj schopnosť okysličovania krvi. Môžu zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny. Používajú sa na konzervovanie a zvýraznenie farby potravín.
- Umelé potravinové farbivá: Zvyšujú príznaky u detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou. Patrí sem napríklad E 102 (Tartrazín), E 104 (Chinolínová žltá), E 110 (Žltá SY), E 120 (Karmín), E 122 (Azorubín), E 124 (Ponceau 4R), E 131 (Patentná modrá).
- Kyselina benzoová a benzoáty (E 211-213): Konzervant, ktorý v kombinácii s umelými farbivami preukázane zvyšuje hyperaktivitu u detí. U citlivých ľudí môže zhoršovať príznaky kožných problémov.
V tejto dobe sa spomínaným substanciám nevyhneme, ale môžete uprednostniť produkty bez zbytočných konzervantov. Nakupujte viac čerstvého alebo mrazeného ovocia a zeleniny a menej spracovaného mäsa, najmä počas tehotenstva. Vo všeobecnosti je vhodné obmedziť konzervované jedlá a nápoje, a taktiež jedlá z fastfoodov a spracované jedlá.
Niektorí vedci predpokladajú, že odstránenie potenciálnych alergénov ako napr. lepok, pšenica, mlieko a pod. zo stravy môžu zlepšovať sústredenie a redukovať hyperaktivitu u detí. V roku 2011 bola zverejnená štúdia, ktorej predmetom bolo skúmanie reštrikčnej diéty (alergény) a jej vplyv na príznaky spojené s ADHD. Po piatich týždňoch u 64% detí bolo pozorované výrazné zlepšenie príznakov. Je však potrebné rozlišovať citlivosť na potraviny a alergiu na potraviny.
Potraviny prospešné pre ADHD
Omega-3 mastné kyseliny: Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Niektoré štúdie na základe klinických a biochemických výsledkov naznačujú, že nedostatky polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) v organizme môžu súvisieť s príznakmi ADHD. V tejto štúdií sa preukázalo, že deti a dospievajúci s ADHD majú významne nižšie plazmatické a krvné koncentrácie polynenasytených mastných kyselín, no najmä nižšie hladiny omega-3 mastných kyselín. Na druhej strane je množstvo štúdií, ktoré obsahujú záver, že suplementácia prináša mierne, avšak významné výsledky v redukcii symptómov ADHD.
Bielkoviny: Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD. Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery. Ide najmä o fenylalanín, tyrozín a tryptofan, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov, dopamínu, serotonínu a noradrenalínu. Neurotransmitery prenášajú signály medzi mozgovými bunkami a strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie. Bielkoviny stabilizujú energiu a odďaľujú hlad.
Vitamíny a minerály: Niektoré štúdie spájajú prejavy ADHD s nízkou hladinou určitých vitamínov a minerálov. Zinok a horčík sú mikronutrienty, ktorých nedostatok je najviac spájaný s príznakmi tejto poruchy. Prejavy nedostatku týchto minerálov v organizme sú podobné príznakom ADHD. Nízka hladina horčíka môže vyvolávať zvýšenú nervozitu, úzkosť, nepokoj, nespavosť, problémy s koordináciou a problémy s učením. Vedci, ktorí skúmali hladinu horčíka u 116 detí s ADHD, zistili, že 95% detí s ADHD trpí nedostatkom magnézia v organizme. Na základe týchto údajov došli k záveru, že deti trpiace ADHD trpia častejšie nedostatkom magnézia ako deti bez tejto diagnózy.
Komplexná liečba ADHD
Liečba ADHD predstavuje proces, ktorý zvyčajne zahŕňa kombináciu rôznych prístupov. Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát a atomoxetín. Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.
Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
Medzi ďalšie podporné metódy patria:
- Výchovné metódy: trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
- Arteterapia: práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
- Muzikoterapia: počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
- Rečová terapia: logopédia.
- Hra divadla: umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
- Kontrolovaný pohyb: skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.
Úprava režimu, najmä dostatočný spánok, je tiež dôležitý. Dostatok fyzickej aktivity je tiež kľúčový, pretože pomáha uvoľniť prebytočnú energiu a zlepšuje koncentráciu.
Pre úspešné zvládanie ADHD je kľúčová podpora v škole i na pracovisku. Odborná pomoc môže významne zvýšiť kvalitu života s ADHD.
Intervencia detí sa nedá bez vzájomnej úzkej spolupráce rodiča, lekára a učiteľa. Učiteľ by sa určite nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt.
ADHD je často nepochopená diagnóza spojená s mnohými mylnými predstavami. Rozšíreným mýtom je, že ADHD predstavuje len výhovorku pre zlé správanie. V skutočnosti ide o reálnu neurologickú poruchu s biologickým základom. Výskumy potvrdzujú odlišnosti v štruktúre a fungovaní mozgu u ľudí s ADHD. Ďalší mýtus tvrdí, že ADHD postihuje len chlapcov. Hoci sa častejšie diagnostikuje u chlapcov, postihuje aj dievčatá. Mnohí veria, že deti z ADHD "vyrastú". Aj keď niektoré príznaky môžu s vekom ustúpiť, u mnohých ľudí ADHD pretrváva do dospelosti. Ďalším mýtom je predstava, že ľudia s ADHD sú menej inteligentní. ADHD nemá žiadny súvis s inteligenciou. Mnoho ľudí s touto poruchou je nadpriemerne inteligentných a kreatívnych.
Niektorí ľudia veria, že ADHD spôsobuje nadmerné sledovanie televízie alebo hranie videohier. Neexistujú však dôkazy, že by médiá vyvolávali ADHD. Obavy vyvoláva aj mýtus, že lieky na ADHD sú návykové a nebezpečné. Správne predpísané a užívané lieky sú bezpečné a účinné. Pomáhajú mnohým pacientom zlepšiť kvalitu života. Posledným častým mýtom je, že ľudia s ADHD sa nedokážu sústrediť na nič. Osoby s ADHD môžu mať problém s udržaním pozornosti, ale zároveň môžu zažívať tzv. hyperfocus, kedy sa dokážu extrémne sústrediť na činnosť, ktorá ich zaujíma.
Pochopenie týchto faktov je kľúčové pre správnu diagnostiku a liečbu ADHD. Ak máte podozrenie na ADHD u seba alebo svojho dieťaťa, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc a absolvovať komplexné vyšetrenie.
Určenie jednej konkrétnej diéty alebo stravovacieho prístupu pri poruche ADHD je veľmi náročné. Štúdie nám neponúkajú jednoznačné závery a je potrebné si počkať na ďalšie odborné publikácie a informácie v tejto problematike. Taktiež organizmus každého jedinca reaguje rozlične na spomínané zložky potravy. Človek trpiaci ADHD by však mal prijímať vyvážené jedlá, ktoré sa skladajú najmä z celistvých potravín. V zložení jednotlivých jedál je dôležité prihliadať na komplexné sacharidy, polynenasýtené kyseliny omega-3 a dostatočné množstvo bielkovín. Na druhej strane je lepšie vyhýbať sa rôznym aditívam v potravinách. Zdravý životný štýl v podobe kvalitného stravovania a fyzickej aktivity prospieva všetkým bez ohľadu na to, či človek trpí nejakou poruchou.
ADHD 101 - Prečo deti s ADHD potrebujú rôzne rodičovské stratégie
