Parkinsonova choroba je progresívne neurologické ochorenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré priamo súvisí s ubúdaním nervových buniek v strednom mozgu. Konkrétne v čiernej hmote, ktorá hrá významnú úlohu v riadení pohybu. Podkladom na vznik Parkinsonovej choroby je nedostatok dopamínu - látky, ktorá slúži ako prenášač biologickej informácie medzi bunkami. Je to nevyliečiteľná choroba postihujúca ľudí vo vyššom veku, najčastejšie sa objaví u mužov nad 60. rokov.
Medzi známe osobnosti, ktorých toto ochorenie zasiahlo, patrí pápež Ján Pavol II., maliar Salvador Dalí, herečka Katharine Hepburnová, boxer Muhammad Ali či herec Michael J. Fox. Prvý ho pred 200 rokmi popísal anglický lekár James Parkinson. Symbolom ochorenia je červený tulipán. Svetový deň Parkinsonovej choroby pripadá každoročne na 11. apríla. Je to dátum, keď sa v roku 1755 narodil James Parkinson, ktorý v roku 1817 ako prvý popísal príznaky tohto ochorenia.
Parkinsonova choroba začína najčastejšie medzi 40. a 70. rokom života, no riziko, že sa objaví, sa vekom zvyšuje. Odhad počtu ľudí s klasickou formou Parkinsonovej choroby na Slovensku je medzi 15- až 20-tisíc pacientov. Výskyt Parkinsonovej choroby sa zvyšuje s vekom, a tak so starnutím slovenskej populácie bude počet pacientov do budúcnosti zákonite narastať. Podľa súčasných odhadov bude v roku 2050 oproti súčasnosti dvojnásobný. Podľa údajov NCZI sa Parkinsonova choroba týka takmer 20.000 občanov Slovenska, ročne tu pribudne 4000 prípadov.
„Najčastejším a typickým iniciálnym príznakom je tras jednej z horných končatín. Neskôr sa pridružujú samovoľné pohyby, stuhnutosť, pomalosť, problémy s artikuláciou, písaním či nehybná tvár,“ vysvetľuje neurológ Peter Valkovič z Univerzitnej nemocnice Bratislava. Medzi ďalšie príznaky patria bolesti ramien a chrbta, poruchy rovnováhy, zhoršená mimika, únava a poruchy spánku, depresie.
Príčiny a rizikové faktory
Na vzniku Parkinsonovej choroby sa zúčastňuje viacero faktorov. V našom regióne je približne desať až pätnásť percent prípadov Parkinsonovej choroby podmienených geneticky, pričom pre niektoré z týchto genetických foriem sa už začína vyvíjať prvá experimentálna liečba. V súčasnosti prebieha v špecializovaných centrách na Slovensku veľký genetický projekt, ktorý by nám mal odhaliť, či a v akej frekvencii sa tieto genetické formy u nás vyskytujú.
U väčšiny pacientov ide o formu ochorenia, ktoré nie je dedičné a na jeho vzniku sa podieľajú rôzne faktory vonkajšieho prostredia. Napríklad dlhodobé vystavenie toxínom, herbicídom, pesticídom a iným látkam, v súčinnosti s genetickými faktormi, ktoré však samy osebe nie sú postačujúce na spustenie ochorenia. Môže byť následkom aterosklerózy mozgových ciev, zápalového procesu v mozgu, otravy oxidom uhoľnatým, ale môže ísť aj o neznámu príčinu.
Dnes vieme, že ide o oveľa komplexnejší problém. Podľa údajov WHO sa výskyt ochorenia za uplynulých 25 rokov zdvojnásobil. Ochorením v súčasnosti trpí vo svete desať miliónov ľudí. Väčšina pacientov má viac ako 60 rokov, ale jeden z desiatich nemá ani 50 rokov. Podľa svetových štatistík je postihnutých o niečo viac mužov ako žien. Je spôsobené hromadením proteínov známych ako alfa-synukleín (alfaSyn) v mozgu a nervovom systéme. Predpokladá sa, že k tomuto hromadeniu dochádza roky predtým, ako sa začnú objavovať fyzické príznaky ochorenia. Čo ale vedie k vzniku týchto proteínov, to sa vedcom zatiaľ nepodarilo zistiť. Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a environmentálnych faktorov.
Salvador Dalí a jeho boj s Parkinsonovou chorobou
Salvador Dalí, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov surrealizmu, sa narodil v roku 1904 v Španielsku. Parkinsona mu diagnostikovali vo veku 77 rokov. Hlavnými prvkami jeho umenia boli provokácia a šok. Stal sa jedným z najpopulárnejších umelcov 20. storočia. Zomrel v roku 1989.
Napriek vážnej diagnóze, ktorá ho postihla v neskoršom veku, Dalí pokračoval v tvorbe a jeho jedinečný štýl zostal rozpoznateľný. Choroba ovplyvnila jeho motorické funkcie, čo sa mohlo odraziť aj v jeho neskorších dielach, kde sa často objavovali témy času, rozkladu a nestálosti, ktoré môžu byť interpretované aj ako odraz jeho osobného boja s postupujúcim ochorením.
Písal o tom aj slávny maliar Salvador Dalí. „Pamätám si na toto obdobie, akoby to bolo včera,“ písal a súčasne dúfal, že jeho spomienky na obdobie pred narodením pomôžu druhým získať naspäť stratené chvíle odohrávajúce sa pred tým, než prišli na svet. V súčasnosti sa vedci domnievajú, že nie je možné spomenúť si ani na prvé roky života, nieto ešte na čas pred narodením.
Liečba a nádej
Pri doposiaľ nevyliečiteľnom ochorení však pre pacientov prichádza nová nádej vďaka pokroku medicínskych technológií, napríklad hĺbkovej stimulácii mozgu. Tá prostredníctvom implantovaného neurostimulátora a elektród zavedených do mozgu pomáha pomocou pravidelných elektrických impulzov zmierňovať nepríjemné prejavy Parkinsonovej choroby.
Pri neurostimulácii dokážeme priamo ovplyvniť aktivitu určitých štruktúr v mozgu, ktoré svojou rušivou aktivitou spôsobujú pacientom problémy s pohybom. Hĺbková mozgová stimulácia pôsobí na tieto časti mozgu tlmivo - teda ich vyblokujeme, čím pacientovi umožníme normálnu pohyblivosť. Ďalšou výhodou je možnosť znížiť dávku liekov, keďže chemickú stimuláciu mozgu nahradíme elektrickou, ktorá je stabilná počas celého dňa.
Neurostimulátory implantujeme pri troch základných skupinách ochorení - Parkinsonovej chorobe, pri iných formách trasu a u pacientov s dystóniou, pričom pri všetkých troch skupinách by mal byť vek pacientov od 70 až 75 rokov. Operácia je vhodná najmä pre ľudí s Parkinsonovou chorobou, ktorým efekt liekov v priebehu dňa výraznejšie kolíše. To znamená, že lieky im chvíľu fungujú a potom efekt vyprchá, alebo sa, naopak, objavujú v určitej fáze dňa mimovoľné pohyby, pričom sa opakujú viackrát za deň. Neurostimulátor dokáže tieto výkyvy odstrániť a zabezpečí pacientovi vyrovnanú pohyblivosť počas celého dňa.
Vďaka hĺbkovej stimulácii mozgu sa podľa Valkoviča pacienti znovu dokážu zapojiť do plnohodnotného života, sú schopní sa o seba sami postarať, mnohí sa vrátia späť do práce a môžu sa venovať svojim koníčkom. „Získavajú späť sebaúctu, sebadôveru, vieru vo vlastné sily, celkovú psychickú pohodu, čo len napomáha celkovej liečbe,“ zdôraznil.
Na Slovensku už podstúpilo takúto liečbu viac ako 100 pacientov. Terapiu, ktorá je plne hradená z verejného zdravotného poistenia, vykonávajú lekári v Univerzitnej nemocnici v Bratislave a Košiciach a v nemocniciach v Banskej Bystrici, Martine a v Prešove.
Prevencia a životný štýl
V rámci prevencie poznáme pomerne málo spôsobov, ako sa pred vznikom ochorenia chrániť - napríklad aktívnym pohybom, stredomorskou diétou alebo pitím kávy. Stredomorská diéta, bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, ryby a olivový olej, môže prispieť k celkovému zdraviu a potenciálne aj k zníženiu rizika neurodegeneratívnych ochorení. Pitie kávy bolo v niektorých štúdiách spojené s nižším rizikom Parkinsonovej choroby.
„Pacienti prestávajú byť schopní sa sami o seba postarať a sú odkázaní na pomoc najbližších. Prichádzajú o prácu. Túto chorobu má na Slovensku približne 15.000 ľudí, najčastejšie po 50. roku života. V Európe je to viac ako milión pacientov,“ uvádza sa v texte. Správna výživa a dostatočný príjem vitamínov a minerálov sú dôležité pre udržanie celkového zdravia a imunity, čo môže byť obzvlášť významné pre ľudí s chronickými ochoreniami.
Ako schudnúť bez DIÉTY keď nemáš čas cvičiť? Jednoduchý, dlhodobý plán pre udržateľné chudnutie
Roman Šarközi z Nitry, ktorý má ešte len 30 rokov, prvýkrát pocítil, že s jeho telom niečo nie je v poriadku, keď dávnejšie pracoval ako čašník v Nemecku: „Najprv ma pobolievalo ľavé rameno, potom som začal mať problémy s jednou rukou. Nazdával som sa, že to môže súvisieť s nosením tácní v reštaurácii." Šarközi ozrejmil, ako môžu pomôcť parkinsonikom nielen ich blízki, ale všetci ľudia, s ktorými prídu do kontaktu: „Veľmi mi pomáha, keď vidím, že ľudia si nevšímajú moje mimovoľné pohyby. Vďaka tomu sa môžem cítiť viac uvoľnený. Dáva mi to pozitívnu energiu, lepšiu náladu."
„Našťastie som vnútorne dosť silný človek, takže som sa s tým rýchlo vyrovnal. Každému, koho by postihlo toto ochorenie, by som poradil rovnaký prístup. Treba sa naučiť s Parkinsonovou chorobou naučiť žiť. Všetci vieme, že život máme iba jeden… Zmenil som prácu. Doma som si vytvoril grafické štúdio, začal som sa venovať fotografovaniu.“