Príbehy ľudí, ktorí bojujú s poruchami príjmu potravy, často začínajú tichým utrpením, ktoré sa dlho skrýva za fasádou normality. „Dlho som sa tvárila, že je všetko v poriadku. Možno som o tom presviedčala viac seba než okolie. Je predsa v pohode jesť 1x denne. Je v pohode cvičiť 5 hodín denne. Je v pohode vážiť sa 3x za deň. Lenže ono to v pohode nie je a nikdy nebolo…” hovorí jedna z nich. Ďalšia dodáva: „Prejedla som sa strašne moc a bolo mi tak zle, že som si povedala, že to už nikdy neurobím. Nemôžem to robiť, lebo sa ešte viac zničím. Bude mi zle, budem priberať, budú ma bolieť výčitky. Urobila som to prvý a posledný raz. Prvý áno, no posledný nie. Ďalší deň sa to zopakovalo. A ďalší deň tiež. Ďalší polrok.”
Tieto úprimné svedectvá pochádzajú z Centra Anabell, ktoré sa venuje poruchám príjmu potravy a starostlivosti o duševné zdravie. V snahe lepšie pochopiť túto komplexnú problematiku sme sa porozprávali s psychológom a terapeutom Martinom Murgašom z Centra Anabell.
Čo sú poruchy príjmu potravy a ako vznikajú?
Poruchy príjmu potravy nie sú len o jedle. Ako zdôrazňuje Martin Murgaš, „Vo vzťahu k jedlu sa často premieta niečo hlbšie.” Prvé kroky terapeutov preto často nesmerujú priamo k jedlu, ale k hľadaniu skutočných príčin problému.
Príčiny vzniku porúch príjmu potravy môžu byť rôznorodé a často súvisia s nasledujúcimi faktormi:
- Problémy v rodine
- Hyperprotektívni rodičia
- Absentujúca rola jedného z rodičov
- Šikana
- Falošný svet sociálnych sietí
- Naoko nevinné poznámky blízkych
Mnohí klienti Centra Anabell pochádzajú z prostredia, kde je kladený veľký dôraz na výkon. „Často sú to konzervatóriá - napríklad v tanci je zvýšený tlak na to, ako človek vyzerá, na ladnosť pohybu, štíhlosť tela. No nie je to iba záležitosť tanečného umenia. Paradoxne, bývajú to aj výtvarné a grafické odbory či športovci,” uvádza Martin Murgaš.
Výkonové zameranie sa prejavuje túžbou mať všetko zvládnuté na 100 %, pričom pre niektorých je aj 110 % málo. „Chcú mať neustále samé jednotky, áčka, dostať sa do reprezentácie,” opisuje terapeut. K tomu sa pridáva nutkanie mať všetko pod kontrolou. „Keď majú klienti alebo klientky pocit, že nemajú pod kontrolou nejakú oblasť v živote, rozhodnú sa mať pod kontrolou aspoň jedlo - alebo si to aspoň myslia,” vysvetľuje. V prípade anorexie sa rozhodnú nejesť, pri bulímii sa rozhodnú vyzvracať alebo inak znížiť kalorický príjem zjedeného jedla.
Rola rodičov a prostredia
Výkonová motivácia nemusí vždy vychádzať len z klienta. „Vo veľa prípadoch sú to práve rodičia a okolie, ktorí vyžadujú vysoké výkony a majú na dieťa neprimerané nároky,” upozorňuje Martin Murgaš. V takýchto situáciách chýba prijatie samého seba aj so svojimi nedokonalosťami.
Najrizikovejším obdobím pre rozvoj poruchy príjmu potravy je dospievanie, už od 11. roku života. Hľadanie vlastnej identity a miesta v spoločnosti je pre mladého človeka náročné. Štatistiky potvrdzujú, že približne v 40 % prípadov je nástup anorexie medzi 15. - 19. rokom života a až v 85 % sa rozvinie pred 20. rokom života.
Napriek tomu, že rodičia môžu prispieť k rozvoju poruchy, často sú to práve oni, ktorí vyhľadajú pomoc. „Všimnú si, že doma niečo nie je v poriadku a chcú sa poradiť. Na prvé stretnutie často prídu sami - len aby sa o tom s niekým porozprávali,” hovorí terapeut. Vtedy sa rodičia učia, ako s dieťaťom komunikovať a ako mu citlivo povedať, že ich problém trápi.
Spolupráca s dospievajúcimi, ktorí na terapie prichádzajú z iniciatívy rodičov, môže byť náročná. „Nie je výnimkou, že počas prvých sedení dieťa iba mlčí,” opisuje Martin Murgaš. Rodič však na neutrálnej pôde často prehovorí viac a prizná, že potrebuje pomoc. Deti vidia, že to rodičov skutočne trápi, a to môže byť zlomovým bodom.
„Obrovský úspech je priznať si problém,” zdôrazňuje terapeut. Okolo 14. roku života začínajú mať tínedžeri tajnosti, no zároveň už dokážu komunikovať svoje potreby. „Priznajú, že majú problém, ale že by ho radšej riešili bez prítomnosti rodičov. My túto požiadavku o vlastnú autonómiu plne rešpektujeme. Je to obrovský posun na ceste k uzdraveniu,” dodáva. Popri individuálnej terapii často prebiehajú aj rodinné sedenia.
Zdravý životný štýl a alternatívne stravovanie
Dnes je povedomie o zdravom stravovaní a pohybe vysoké. Niektorí však každý kúsok zeleniny či vynechanie mäsa označia za prehnanú snahu chudnúť. Ak je strava kaloricky dostačujúca a zodpovedá potrebám organizmu, nie je dôvod na paniku.
„V kontexte porúch príjmu potravy sa nebavíme iba o samotnom jedle, ale aj o ostatných faktoroch, ako je napríklad cvičenie, problémy v súkromnom živote, pocit menejcennosti, problémy vo vzťahoch,” upozorňuje Martin Murgaš. Poukazuje najmä na extrémny energetický výdaj, ktorý ľudia s poruchami príjmu potravy často podstupujú - každodenný dvojhodinový beh či dvojfázové náročné tréningy.
Záchvatové prejedanie vs. nevinné prejedenie
Podľa Martina Murgaša závisí rozlíšenie od kontextu. „Každému sa to občas stane, to však ešte neznamená, že ide o záchvatové prejedanie.” Kľúčové sú pohnútky. Pri záchvatovom prejedaní nezáleží na tom, čo ľudia jedia, často to robia v tajnosti a hanbia sa. Jedlo je vtedy spôsob, ako zvládajú stres či emočné problémy.
Po krátkom pocite šťastia a spokojnosti nasledujú „obrovské pocity viny.” Záchvatové prejedanie sa často preklopí do bulímie: „Zjedol som veľa, čo teraz? Nechcem byť tučný!” A z pocitu viny sa snažia jedlo odstrániť.
Hranica medzi jednotlivými poruchami príjmu potravy nie je ostrá. Klientky často priznávajú, že sa vracať snažili, ale nešlo im to. Nasleduje buď rapídne obmedzenie jedla (anorexia) alebo iné snahy o zníženie príjmu (laxatíva, nadmerné cvičenie).
Prvotné príznaky poruchy príjmu potravy
Chudnutie nie je zďaleka prvým signálom. Hlavné varovné príznaky, pri ktorých by ste mali zbystriť pozornosť, sú:
- JEDLO: mdlé, pomalé jedenie, babranie sa v jedle, krájanie na malé kúsky, schovávanie či vyhadzovanie jedla
- VZŤAHY: uzatváranie sa do seba, vyhýbanie sa rodinným či pracovným obedom
- CVIČENIE: nadmerné vysiľovanie, niekoľkohodinové kardio
- HORMONÁLNE ZMENY: u žien chýbajúca menštruácia, slabosť, únava
- OSTATNÉ: oslabená imunita, vypadávanie vlasov, zubné kazy, problémy so zubnou sklovinou (bulímia), poruchy termoregulácie (pocit chladu), nosenie voľného oblečenia, zneužívanie laxatív, zvracanie (odreté hánky, zápach z úst), váženie niekoľkokrát za deň
Kde hľadať pomoc?
Jednou z možností je anonymne zavolať na linku Anabell. „Ak má človek nutkanie sa prejesť, no chce s tým bojovať, môže nám zavolať. Pomôžeme mu upokojiť sa, stabilizovať,” približuje Martin Murgaš.
V Centre Anabell si zakladajú na spolupráci psychológa - terapeuta a nutričného terapeuta. Odborník upozorňuje na riziko riešenia porúch príjmu potravy s výživovým poradcom bez náležitého vzdelania.
Počítanie kalórií pri poruchách príjmu potravy odborník neodporúča. „Ľudia, ktorí bojujú s anorexiou, strácajú kontakt s realitou. Už si nepamätajú, ako vyzerá normálna porcia jedla,” vysvetľuje. V Centre Anabell dávajú prednosť atlasu porcií a rámcovému jedálničku bez čísel.
Menej známe poruchy príjmu potravy
Okrem anorexie a bulímie existujú aj menej známe poruchy ako bigorexia (svalová dysmorfia) či ortorexia. Bigorexia sa prejavuje neprimeranou honbou za svalnatou postavou a chorobnou nespokojnosťou. Ortorexia sa týka obsesívneho zamerania na zdravé stravovanie, ktoré začína významne zasahovať do života.
Martin Murgaš poukazuje aj na to, že muži si často nepripustia, že by mohli mať problém, pod tlakom okolia sa presviedčajú, že musia byť tí silní. Je ťažké priznať si zlyhanie a vyhľadať pomoc.
Hyperprotektívni rodičia a ich vplyv
Výskumy ukazujú, že hyperprotektívne rodičovské správanie, kde rodičia prehnane chránia svoje dieťa pred akýmkoľvek rizikom či negatívnou skúsenosťou, môže mať nežiaduce dôsledky na vývoj dieťaťa. „Opičiu lásku” charakterizuje prílišné ochranárstvo s prvkami majetníctva.
Takíto rodičia sa snažia dieťa uchrániť od neúspechov a sklamaní, čo však môže viesť k tomu, že dieťa nie je pripravené čeliť bežným výzvam života. „Helikoptéroví rodičia komunikujú svojim deťom na podvedomej rovine, že nebudú v bezpečí, pokiaľ tam nebude mama alebo otec,” vysvetľuje psychologička Mgr. Opičiu lásku môžeme nájsť pod rôznymi termínmi - napríklad „hyperprotektívne“ či „helikoptérové rodičovstvo”.
Nadmerná ochrana môže vzniknúť aj u rodičov s úzkostnými poruchami či posttraumatickou stresovou poruchou. „Hyperprotektívni rodičia bývajú ustráchaní ľudia, ktorí sú zameraní na elimináciu nebezpečenstiev a možných rizík,” uvádza sa v jednom z výskumov.
Deti vychovávané v takomto prostredí sa môžu stať egocentrickými, neschopnými samostatného rozhodovania a čeliť úzkostiam či depresiám. „Ak nikdy nezažili zlyhanie, môže sa u nich vyvinúť obrovský strach zo zlyhania a sklamania ostatných,” dodáva.
Kľúčová je komunikácia. Je rozdiel vyžadovať veci príkazom a vysvetlením. „Láska neznamená vlastniť,” pripomína jedno z múdrych hesiel. „V úcte prijať, v láske vychovať, v slobode prepustiť.”
Príznaky poruchy príjmu potravy
Je dôležité, aby sa rodičia naučili nechať deťom priestor na vlastné skúsenosti, učili sa z chýb a budovali si vlastnú sebadôveru. V prípade potreby je možné vyhľadať odbornú pomoc, ktorá pomôže prelomiť generačné vzorce a budovať zdravé vzťahy.