Slovenské umenie 20. storočia, často označované ako moderné slovenské umenie alebo slovenský modernizmus, začalo naplno rozkvitať až po vzniku Československej republiky. Hoci sa nepodarilo založiť akadémiu výtvarných umení ani špecializovaný umelecký časopis, vznikali spolky, ktoré kládli základy slovenskej histórie umenia a výtvarnej kritiky. Programovou úlohou sa stalo hľadanie svojského slovenského výtvarného výrazu.
Umelci, ktorí napĺňali tento program, často študovali v Prahe, kde nadväzovali kontakt s avantgardným umením a zároveň si ujasňovali spojitosť spoločenskej a umeleckej avantgardy. Maliari putovali po Slovensku a hľadali inšpiráciu pre svoje diela v tvaroch a náladách slovenskej krajiny, ako aj v bohatstve folklóru a ľudového umenia.
Zakladatelia a kľúčové osobnosti
Gustáv Mallý je považovaný za zakladateľa slovenského moderného maliarstva. Bol zdatným organizátorom početných výstav a založil prvú súkromnú maliarsku školu. Vo svojej tvorbe prešiel od realizmu k impresionizmu. Motívmi čerpal zo života slovenskej dediny a uchvacoval ho pohyb, ruch a trblietanie, dokonca aj tam, kde sa veci nehýbali. Príznačné pre jeho tvorbu je šrafovanie štetcom, snažil sa vyjadrovať hru svetla v jemných polotieňoch. Medzi jeho známe diela patria "Svadba na dedine", "Veselica na dedine" a "Pastierka".
V 30. rokoch 20. storočia vydali Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda "Súkromné listy", ktoré sa stali manifestom moderného umenia. Vyhlásili, že nechcú maľovať ľúbezné krajiny v jemných a sladkých farbách, ale chcú stvárňovať svoje sny a seba. Obaja pôsobili na bratislavskej Škole umeleckých remesiel, založenej na princípoch Bauhausu.
Ľudo Fulla
Ľudo Fulla bol maliar aj grafik. Čerpal z ľudového umenia nielen motivicky, ale aj duchovne, pričom využíval ornamentálne prvky a teplé, žiarivé farby. Tvorivo nadviazal na dekoratívnu funkciu a ornamentálnu tvorbu ľudového umenia, obohatenú o nové prvky vychádzajúce zo znalosti európskeho umenia a avantgardy. Vplývala naňho pravoslávna ikonografia a diela Marca Chagalla. Fulla bol majstrom knižnej ilustrácie. Medzi jeho významné diela patria "Mama", "Slovenská nevesta", "Jánošík na koni", "Jánošíkov posledný tanec" a "Madona v červenom". Obraz "Pieseň a práca" bol ocenený zlatou medailou na Svetovej výstave v Paríži a predstavuje symbiózu práce a oddychu slovenského ľudu. Bol inšpirovaný Chagallom, kubizmom a surrealizmom. Obraz "Pieseň a práca" je rozdelený do troch častí: ťažká práca na poli, zbieranie úrody a oddych po práci spojený so spievaním.
Mikuláš Galanda
Mikuláš Galanda bol protipólom Ľudovíta Fullu. Priateľstvo Fullu s Galandom sa časom stalo legendárnym. Pozoruhodným činom bolo vydávanie "Súkromných listov" Fullu a Galandu, ktoré predstavovali jedinečný výtvarný manifest v slovenskom umení. Upozornil kultúrnu verejnosť na túto výtvarnú dvojicu, o ktorej sa hovorilo s úsmeškom ako o siamských dvojičkách. Kým Fulla bol vášnivý kolorista, Galandovou doménou bola kultivovaná línia a kresba. Bol názoru, že slovenská maľba má byť duchom slovenská a namaľovaný slovenský folklór ešte neznamená slovenský obraz. Amputácia nohy v ňom vyvolala duševný otras, zanechávajúc trvalú črtu melanchólie a hĺbavosti. Diela najtrvalejšej hodnoty vytvoril v kresbe a grafike, pretože ich komorný ráz najlepšie vyhovoval subtílnemu, intímnemu, lyrickému charakteru umelca.
Okrem motívu robotníkov a prostých ľudí z ulice bol častým námetom hlavne postava ženy - matky, alebo námet chudobnej mestskej rodiny, ale aj motív harlekýna, ktorého kreslil farebnými ceruzkami v radostných tónoch. Sústreďoval sa na tri hlavné témy:
- Duchovné zameranie a vysoká kultúra umožňovali Galandovi zaoberať sa témou ženského princípu od erotiky, cez materstvo až po zjav duchovnej ženy. Objavujú sa ženy - prebúdzajúce sa ráno, češúce sa, na pláži, s dieťaťom v náručí, no aj milenci. Dôraz kládol na nežnosť, lyrickosť a jemnú zmyslovosť. Ako vyšší princíp ženy, dušu všetkého živého, zobrazoval madonu.
- V protiklade k ženskej téme vystupuje u Galandu spracovanie mužského princípu, symbolizovaného drevorubačmi a zbojníkmi. Predstavujú zmenu tvaru i farebného vyznenia - ružové tóny vystriedala studená stupnica modrých, modrošedých a zelených tónov, pôsobiacich s dramatickým podtextom. Jemnosť a plynulosť línie nahradila hranatosť a tvarová abstrakcia. Slovenské prostredie charakterizoval ako „melancholické, spevné a trochu hranaté".
- Ilustrácie k Dobšinského "Prostonárodným slovenským povestiam". Povesti vychádzali v zošitovom vydaní. Vynikal tu jeho nevšedný zmysel pre charakteristiku postáv, ktoré pôsobia ľudovo, skromne, akoby išlo o prirodzený talent bez formálneho školenia.
Galanda graficky upravil a vyzdobil prvé číslo časopisu DAV, poznačil ho dobovým avantgardným cítením a navrhol jeho obálku. Tvoril aj grafický cyklus "Láska v meste". Mestské motívy, charakteristické pre bežný život veľkomesta, stvárňoval na výtvarne a formálne vysokej úrovni, využívajúc kontrast plôch a štylizáciu tvaru a línie. Medzi jeho známe diela patria "Smutní zbojníci", "Ružová Madona", "Matkino objatie", "Gajdoš", "Dve ženy", "Na liptovských holiach", "Drevorubači pod Salatínom", "S batohmi", "Zo žatvy".
Miloš Bazovský
Na Miloša Bazovského vplýval impresionizmus a neskôr expresionizmus so svojou baladičnosťou. Putoval stredným Slovenskom, hľadajúc svojrázne motívy. Učarila mu najmä Detva, Horehronie a liptovské zákutia, pričom hľadal „dušu motívu“. Vidiecke námety majú baladickú atmosféru. Nadsadzoval, deformoval, umocňoval, aby dosiahol vzruch, rytmus a dynamiku kompozície a zároveň vyjadril spevnosť, silu, zaostalosť, poverčivosť a iné vlastnosti slovenského vidieckeho života. Medzi jeho diela patria "Detvianska melódia", "Porada", "Rozhovor", "Ahasver", "Samota", "Horúci deň", "Pri ohníku".
Janko Alexy
Janko Alexy vytvoril expresívne kompozície Jánošíkov, neskôr sa stal majstrom pastelu. Jeho diela majú aj lyrický prízvuk, akoby sa započúval do ľudovej piesne, povesti či porekadla. Sú krehké, snivé a básnické. Neskôr sa venoval mestským motívom, maľoval zákutia Bratislavy, obľuboval aj historické motívy. Bol tiež spisovateľ - prozaik a organizátor umeleckého života. Medzi jeho diela patrí "Lúžnianska madona".
Jozef Kollár
Jozef Kollár žil v Banskej Štiavnici, kde vytvoril množstvo obrazov stvárňujúcich toto slávne historické mesto a jeho čarokrásne okolie.
Imro Weiner Kráľ
Imro Weiner Kráľ študoval v Budapešti, Prahe, Nemecku a v Paríži, kde sa zapojil aj do protifašistického odboja. Bol buričom proti starým konvenciám, spočiatku ironizoval malomeštiacke maniere - prázdnu okázalosť, namyslenosť, hlúpu zvedavosť, klebetníctvo. Svet svojich obrazov spriadal z výtvarných metafor, raz ironických, poetických, nežných, inokedy drsných. Vplýval naňho Chagall a surrealizmus, ktorému dal slovenský rozmer. V kompozične náročných dielach dával do vzájomných vzťahov osoby, veci a krajiny, ich obrazovou montážou odhaľoval nové súvislosti a u diváka bohaté asociácie. Silné sociálne cítenie striedal s poetickými výjavmi. Medzi jeho diela patria "Okno", "Sen pltníka", "Búrka", "Židovská ulica". Najčastejšími motívmi boli Don Quijote, prenasledovaní ľudia na úteku, kone symbolizujúce protest, odchod a únik do nenávratna. Známe sú aj "Dve postavy z albumu".
Ján Mudroch
Ján Mudroch bol spočiatku ovplyvnený impresionizmom, neskôr Goyom. Jeho témy zahŕňali ženu matku, zátišia a kytice. Medzi jeho diela patria "Zavražděný básnik" a "Žena v čiernom".
Slovenská grafika
Pre slovenské umenie je charakteristický sociálno-baladický tón, ktorý sa najzreteľnejšie prejavil v grafike.
Koloman Sokol
Koloman Sokol je považovaný za najvýznamnejšieho sociálneho grafika. Vplýval naňho Van Gogh a nemecký expresionizmus. Sokolov rozsiahly výtvarný program vychádzal z jeho silnej vnútornej energie, ktorú venoval najbiednejšej vrstve - utláčaným a poníženým. Vášnivo protestoval proti neľudskosti a hrôzam vojny, proti nespravodlivosti a krivdám. Nikdy nebol idealistom, ale realistom vo všetkých podobách. Koloman Sokol sa nikdy nenechal vtesnať do dobových, umeleckých či názorových klišé. Nijaký iný motív sa v jeho tvorbe neobjavoval tak často, ako jeho láska k Mexiku. Vždy hľadal svoju vlastnú pravdu. Často spracúva mytologické témy - Kentaur, Bitka, Zápas. Otázka života a smrti je vyjadrená v jednej z jeho najsugestívnejších kresieb - „Daj, aby bol čas na odchod sladký.“ Pre "Ahasver" a "Autoportrét" je charakteristický prenikavý sugestívny pohľad priamo na diváka, na rozdiel od diel s témami prostitútok, kde je pohľad odvrátený iným smerom. Venoval sa predovšetkým realistickým figurálnym štúdiám - "Štúdia ženskej hlavy", "Štúdia športovca", ktoré svedčia o autorovej znalosti anatómie. Medzi jeho diela patria aj "Sediaci akt", "Dve ženy", "Obor so zajačikom", "Prometeus", "Výjav z koncentráku", "Revolúcia". V týchto dielach absentuje konkretizácia prostredia, dôraz je položený na dynamické spracovanie figúr. Absenciu konkrétneho priestoru nahrádza symbolikou, napr. ostnatý drôt. K akcentu napomáha situovanie tmavých figúr na svetlom pozadí a dôraz na expresívny výraz. V diele "V ohni", drevoryte, je ústredná postava zobrazená s expresívnymi črtami.
Drevoryt "Rodina" uprednostňuje ešte zobrazovanie typov, nie typizáciu postáv. Z každého detailu vyžaruje beznádejná chudoba, v tvárach sa odráža prázdnota a smútok. Dielo "Odsúdená" vyjadruje motív prostitútky, odsúdenej ísť s kýmkoľvek za pohár lacného alkoholu. Dielo "Hladný" je inšpirované zážitkom z detstva, keď sa kočiši jeho strýka bili o jedlo. Drevoryt "Pastierka" sa vymyká svojou témou - dedinským námetom. Dielo "Leda a labuť" zachytáva krásu a ošklivosť. Lept "Vysilený" zobrazuje ležiaceho muža, ktorý sa z posledných síl zúfalo pridržiava kolíka trčiaceho zo zeme. Siaha tu ku krajnému momentu medzi životom a smrťou. V drevoryte "Ahasver - Portrét Žida" sa mu podarilo zachytiť históriu národa premietnutú do tváre jedného muža s pohľadom, ktorý ukrýva v sebe niekoľkotisícročnú strastiplnú cestu. Je to portrét, ktorý mohol vytvoriť len autor schopný preniesť sa nad obmedzenie času a ponoriť sa v hlbokom rozrušení do utrpenia iných. Dielo "Traja králi" zobrazuje nádej i očakávanie so strachom, prosbu i výkrik zároveň. Dielo "Pltník" je zobrazený prihrbený a bosý, s pohľadom upreným na rieku, bez akéhokoľvek patetizmu. Dielo "Pád" je temne, precízne modelovaný motív koňa v poslednom smrteľnom kŕči alebo motív neustálych ľudských zápasov. Motív koňa sa v jeho diele často opakuje.
Vincent Hložník
Na Vincenta Hložníka vplývali Picasso, Matisse, El Greco, Daumier a obdivoval Sokola. Vie dokonale kresliť, zaoberá sa grafikou, ilustráciami, je autorom olejov, gvašov a pastelov. Zameranie sa na sociálne témy, protest proti bezpráviu. Spočiatku sa sústredil na prostredie nočných podnikov, mestských výjavov, cirkusov, oslavu matky. Jeho obrazy vyrastajú z expresívneho základu, tvary postupne zvnútorňoval. Jeho obrazy prinášajú etický pátos. Medzi jeho diela patria "Útek do Egypta" a "Harlekýn".
Albín Brunovský
V dielach Albína Brunovského je cítiť virtuozita grafického prejavu, filozofická hĺbka, morálne posolstvo. Preslávil sa aj maľbami na drevo, v ktorých dosahuje imaginatívnosť. Je vynikajúcim ilustrátorom, napr. "Zelená kniha rozprávok".
Vývoj umenia v 20. storočí na Slovensku
Slovenské umenie 20. storočia je úzko späté s celkovým vývojom európskeho modernizmu a avantgardy. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa slovenské umenie začalo formovať v nových spoločenských a politických podmienkach. Umelci reagovali na svetové trendy, ale zároveň sa snažili hľadať a definovať vlastný národný výtvarný prejav.
V období pred druhou svetovou vojnou sa na Slovensku presadzovali rôzne smery, od impresionizmu a expresionizmu až po vplyvy kubizmu, surrealizmu a bauhausovského funkcionalizmu. Významnú úlohu zohrala Škola umeleckých remesiel v Bratislave, ktorá ovplyvnila generáciu umelcov.
Po druhej svetovej vojne, s nástupom socializmu, bolo umenie podriadené ideologickým požiadavkám socialistického realizmu. Napriek tomu sa v neskorších obdobiach začali opäť presadzovať moderné umelecké smery, reagujúce na svetové dianie a snažiace sa o väčšiu slobodu tvorby.
V druhej polovici 20. storočia, po páde socializmu, slovenské umenie zaznamenalo ďalší rozvoj, otvárajúc sa novým interdisciplinárnym prístupom a globálnym trendom.
Reprodukcia výtvarného diela
V kontexte 20. storočia je dôležité rozlišovať medzi originálom, kópiou a reprodukciou výtvarného diela. Originál je prvotné umelecké dielo vytvorené autorom. Kópia je dielo vytvorené napodobnením originálu, ktoré sa snaží zachovať jeho materiálové a rozmerové charakteristiky. Reprodukcia je zobrazenie výtvarného diela vytvorené tlačovou technikou, ktoré slúži na šírenie umenia do širších vrstiev.
Sieťotlač (serigrafia) je jednou z grafických techník, ktorá sa používa na sériovú tvorbu diel. Princíp sieťotlače sa začal používať v 19. storočí a v 20. storočí sa rozšíril najmä po druhej svetovej vojne. Umelecká sieťotlač sa líši od komerčnej.
Reprodukcie diel, najmä plagátov a reprodukcií, by sa nemali zamieňať s originálmi. Originál je dielo vytvorené samotným autorom alebo jeho dielňou. Kópia sa snaží o zhodu s originálom, pričom môže byť vytvorená aj v niekoľkých exemplároch.
V histórii umenia existujú aj prípady falšovania obrazov, napríklad diela A. Dürera či Vermeerových obrazov.
tags: #reprodukcia #vytvarneho #diela #20 #storocia