Ľudia sú dvojnohí cicavci rozdelení na dve pohlavia, mužov a ženy, so šiestimi rozdielnymi druhmi. Farba kože a rozdiely v tvárových charakteristikách nám umožňujú rozlíšiť jednotlivé druhy ľudí. K reprodukcii bez použitia klonovacej a genetickej technológie treba obe polovice tejto rasy, mužov aj ženy. Vo väčšine prípadov trvá ľudské partnerstvo (manželstvo) sedem rokov a niektorí ľudia sa berú na celý život. Ľudské ženy sú plodné jedenkrát mesačne a ľudia sa často pária (sobášia), dokonca aj keď nie sú v tomto období. Ženy majú zvyčajne jedného potomka a ľudský samec pomáha pri výchove potomka. Muži zostávajú so ženou dosť dlho, aby porodila aspoň jedného životaschopného potomka, potom hľadajú nové manželstvo. Muži zostávajú so ženou, aby ju a potomka chránil a rodinu opúšťa medzi štvrtým a siedmym rokom. Ak muž zostane v rodine dlhšie než pätnásť rokov, šance na opustenie rodiny sú menšie a zostáva s vyvolenou ženou až do konca života.
I keď sú stále ešte diskusie o pôvode človeka, verí sa, že ľudia pochádzajú zo Severnej Afriky na ich domovskej planéte Zem. Ľudia sa vyvinuli z opíc, ktoré žijú v húštinách (džungliach) a stromoch. Na rozdiel od ostatných opíc ľudia z nejakého dôvodu putovali k južnejším vodám Afriky, najskôr kvôli dobe ľadovej boli prinútení ísť na juh.
Ľudia sú všežravci a jedia mnoho druhov zvierat. Ľudia radšej (preferujú) jedia veľké trávu jediace bylinožravce, ako napríklad kravy (pozri: planetárne druhy - Zem), okrem toho aj menšie tvory ako ošípané, ovce, zajace a menšie mačkovité šelmy. Hoci nie sú najsilnejším druhom, ľudia sú oveľa húževnatejšie (silnejšie) bytosti, než za aké sú považovaní. Ľudia môžu byť dni bez vody a týždne bez jedla. Môžu prežiť nižšie teploty než ostatné rasy ako napríklad Draziovia, alebo vysokoteplotné prostredia, ktoré môžu ľahko za deň zabiť Minbara.
Klasifikácia a definícia rasy
Východiskom klasifikácie ľudských rás sa v minulosti stali také fyzické znaky ako farba pokožky, typ vlasov, tvar rezákov alebo vzrast. Rôzni autori podľa nich vytýčili 3 až 60 rás. Ako vidieť, pojem rasa, pôvodne chápaný ako akýsi ekvivalent poddruhu alebo ešte nižšej taxonomickej jednotky, nebol v prípade človeka nikdy dobre definovaný. Dokonca sa zdá, že používať ho pre ľudský druh je celkom scestné.
Väčšina antropológov sa zhoduje, že rozdiely medzi ľudskými etnikami sú obvykle kultúrne - nadobúdajú výraznú podobu aj u geograficky susediacich populácií, ktoré sú od seba geneticky neodlíšiteľné. Tie odlišnosti, ktoré nie sú kultúrne, možno nájsť v rozličnom počte u rozličných etník alebo postupne stupňované naprieč geografickým priestorom. Takáto priestorová gradácia znamená, že znaky susedných populácii sa viac podobajú ako znaky vzdialenejších. Inými slovami, rasy ako veľké a osobité geografické jednotky s unikátnym genofondom u ľudí v skutočnosti vôbec neexistujú.
Genetika sa snaží vyhýbať pojmu "rasa", ktorý má nejasný obsah. Antropológovia viedli dlhé desaťročia spory o počte ľudských rás, o ich charakteristikách a názvoch, kým pred polstoročím uznali márnosť tohto konania. Dnes je výraz "rasa" nahradený pojmom "populácia".
Hoci nepoznáme žiadne rasové znaky, ktoré by boli typické iba pre príslušníkov jednej rasy, a všetky znaky majú súvislú variabilitu, niektorí odborníci tvrdia, že pre každú rasu je typická istá kombinácia časti variačnej šírky každého znaku považovaného za znak rasový. Každý človek rozozná príslušníkov rôznych ľudských rás.
Ľudská rasa je skupina ľudí, ktorí majú isté telesné znaky, ktoré vznikli v historickom vývoji a dedične sa prenášajú na potomkov. Vznikli v období sapientácie, asi pred 100 000 rokmi. Ľudstvo, všetky jeho rasy, tvoria jediný druh Homo sapiens.
Tradične sa ľudstvo delilo na tri hlavné rasy:
- Mongoloidná rasa: Kompaktná skupina, útlejšia telesná stavba, kratšie končatiny, široká a plochá tvár, úzka očná štrbina, rovné a tvrdé vlasy, slabo vyvinuté telesné ochlpenie, žlto hnedá farba kože. Príslušníci: Eskymáci, Sibírci, Laponci, Číňania, Mongoli, Japonci, Indiáni, Austrálski domorodci (neisté zaradenie), Melanézania.
- Europoidná rasa: Väčšinou štíhlejšia postava, dlhšie nohy, vlasy mäkké, jemné, vlnité, dosť silné telesné ochlpenie, farba očí, vlasov a pokožky rôzna. Príslušníci: Ainovia, Baltici, Arménci, Dinárci, Mediteránci, Nordici, Alpínci, Indovia, Arabi, Etiópania.
- Negroidná rasa: Najmenej jednotná rasa, tmavo pigmentované oči, vlasy a pokožka, mäsité pery, vlasy kučeravé. Nachádzajú sa tu najvyšší ľudia (Nilotidi, Masajovia) aj najnižší (Pygmeovia). Príslušníci: Sudanidi, Bantuidi, Nilotidi, Negrili, Negriti, Dravidovia, Veddovia.
Rozdiely medzi rasami sa prejavujú v pigmentácii pokožky, vlasov, očnej dúhovky, morfológii očnej štrbiny, tvare nosa, úst, pier a prsníkov.
Evolúcia a sociálny darwinizmus
Jedným zo základných poznatkov evolúcie je, že človek sa vyvinul z predchodcov dnešných opíc. Tento vývoj prebiehal v priebehu stotisícov rokov a zahŕňal zostup zo stromov, chôdzu po dvoch nohách, používanie rúk na výrobu nástrojov a zväčšenie objemu mozgovej dutiny. Tieto fakty viedli k tomu, že človek začal používať oheň a neskôr domestikoval zvieratá a obrábal pôdu.
Čo tento proces evolúcie skutočne poháňalo? Viacerí vedci hovoria, že rozhodujúcou vlastnosťou pri evolúcii človeka je schopnosť dlhodobej a egalitárnej, teda neegoistickej kooperácie. Ľudský druh je schopný vytvárať spoločnosti, ktoré fungujú ako jednotné organizmy s komplexnými ekonomickými vzťahmi, nie založené len na príbuzenských vzťahoch. Len človek dokázal vytvárať kmene a spoločnosti vyššie než rodiny, žijúce na egalitárnych princípoch.
V roku 1859 Charles Darwin publikoval On the Origin of Species. Ešte predtým, než Darwinova teória bola empiricky dokázaná, bol "darwinizmus" falošne interpretovaný a zneužitý pre reakčné ciele. Darwin bol už v 19. storočí čítaný tak, aby bol konformný s rasistickou ideológiou, a rasisti tvrdili, že iné rasy sa geneticky vyvinuli do podradnej pozície a že ich podradná pozícia v spoločnosti je prirodzená.
Sociálny darwinizmus bol rovnako aplikovaný nielen na rasy, ale aj na skupiny vo vnútri rasy, najčastejšie na ľudí so sociálne nežiadanými genotypmi a fenotypmi a na nižšie triedy. Títo reakční "darwinisti" sa snažili identifikovať kriminalitu, chudobu a psychické choroby s určitými génmi a obmedziť prirodzený výber obmedzením reprodukcie týchto génov. Nacistické Nemecko sa v tomto smere uchýlilo k sterilizácii a eutanázii pod zámienkou "prevencie potomstva s dedičnými chorobami" a "vyhubenia nehodnotného života".
Po skúsenosti z Druhej svetovej vojny a Holokaustu sa zdalo, že sociálny "darwinizmus" zmizne. Avšak s obnovením moderného fašizmu v niekoľkých krajinách je sociálny "darwinizmus" opäť v móde. Väčšina akademikov opustila názor a snahu aplikovať darwinizmus na spoločnosť, aplikujúc ho len na úroveň individuálnych biologických buniek.
Skutočnou chybou sociálneho "darwinizmu" nebola sociálna časť, ale úplné nepochopenie darwinizmu:
- Prirodzený výber nie je výber najlepšieho a najsilnejšieho, ale výber funkčných vlastností organizmov, ktoré sú závislé od podmienok.
- Gény nie sú substanciou, ale generátormi predprogramových náhod. Sú nositeľmi informácií a len prirodzený výber rozhoduje o ich aktivácii a prežití do ďalšej generácie.
- Gény nie sú aktérom evolúcie, slúžia len k prenosu informácií. Evolúcia sa odohráva mimo génov, prirodzený výber zabezpečuje reprodukciu funkčných vlastností. Evolúcia nemôže byť individuálna, prebieha v interakcii medzi organizmami a prostredím.
Skupinový prirodzený výber hrá obrovskú úlohu v evolúcii, najmä v evolúcii človeka. Evolúcia je dialektický proces.
Rasizmus vo vede a spoločnosti
Rasizmus je obrovskou súčasťou histórie ľudstva a dodnes sa vyskytuje po celom svete. Horšie je, že jediná vec, ktorej by ľudia mali veriť, samotná "veda", podporovala rasizmus počas celej histórie. Rasizmus je škodlivý a rozšírený problém, ktorý ovplyvňuje mnohé aspekty spoločnosti vrátane oblasti vedy.
Jednou z najvýraznejších foriem rasizmu vo vede je nedostatočné zastúpenie určitých rasových skupín vo vedeckom výskume. Dôvody tohto nedostatočného zastúpenia sú zložité, ale často súvisia s potrebou väčšej rozmanitosti medzi samotnými vedcami.
Frenológia je zdiskreditovaná teória, ktorá tvrdí, že konfigurácia a rozmery lebky môžu odhaliť intelektuálne schopnosti a osobnostné črty. V 19. storočí nadobudol rasizmus vo vede zákernejšiu podobu, keď sa vedci snažili dokázať biologický základ rasových rozdielov.
V súčasnosti existujú rôzne spôsoby, ako môže rasizmus vo vede existovať. Ďalšou formou je pretrvávanie rasistických stereotypov vo vedeckej literatúre, ako napríklad presvedčenie, že niektoré rasy sú prirodzene náchylnejšie k násiliu alebo kriminálnemu správaniu.
Zlepšenie transparentnosti a zodpovednosti vo vedeckom výskume, ako aj uprednostňovanie etického hľadiska, sú významnými krokmi k riešeniu rasizmu vo vede.
Čo je vedecký rasizmus?
Vedci našli v génoch dôkaz, že evolúcia ľudí sa zrýchľuje. Ľudia z rôznych kontinentov sú si čoraz menej podobní. Gény sa rýchlo vyvíjajú v Európe, Ázii i Afrike, avšak tieto zmeny sú rozdielne. Štúdie naznačujú, že tempo evolúcie urýchlila populačná explózia za posledných desaťtisíc rokov.
Tieto zistenia vyvolávajú obavy, že môžu podkopať princípy rovnosti medzi ľuďmi a podporovať rasizmus a diskrimináciu. Kritici tvrdia, že väčší vplyv na vývoj ľudí ako genetika má kultúra.
Vedci z Utahu hľadali genetické dôkazy prirodzeného výberu za posledných 80-tisíc rokov. Výrazné zmeny za posledných desaťtisíc rokov zaznamenala napríklad stavba kostry a zubov. Na gény pôsobila aj zmena stravy, výskyt chorôb či kolonizácia chladných oblastí.
Hospodárske a sociálne dôsledky
Xenofóbia - strach z neznámeho, a hospodárske dôvody - snaha ovládnuť slabšieho, kolonializmus a pod., sú často spojené s rasizmom.
V USA majú príslušníci čiernej rasy IQ o 15 až 20 bodov nižšie ako belosi. Je však dôležité poznamenať, že schopnosti merané inteligenčnými testami nie sú totožné s vrodenými vlohami. Výsledky testov závisia od školského vzdelania, dedivosť IQ je pravdepodobne podstatne nižšia ako 80%, a rovnaké sociálno-ekonomické prostredie ešte neznamená rovnaké životné okolnosti. Pre rozvoj dieťaťa má veľký význam vzťah s rodičmi, pričom matka významnejšou mierou vplýva na IQ detí ako otec. Testy sú často robené na belošskej populácii.
Často sa poukazuje na to, že medzirasoví miešanci sú delikventi. Vo väzniciach je veľa miešancov, ktorí už pri sobáši s partnerom inej rasy boli vydedení z oboch rodičovských prostredí, dostali sa na perifériu spoločnosti a potom medzi zločincov. Medzi miešancami však nachádzame aj vynikajúce postavy ako Puškin či Alexandre Dumas.
Nadočnicové valy sú u ľudoopov, austrálskych domorodcov a belochov, najslabšie sú u černochov. Perá chýbajú u ľudoopov, najvýraznejšie sú u černochov. Silné ochlpenie tela je u ľudoopov, Austrálčanov, belochov, u černochov málo.
Príslušníci čiernej rasy v USA majú IQ o 15 až 20 bodov nižšie ako belosi. Skutočnosť, dokázaná konkrétnymi výskumami, teda dá sa proti názoru, že čierni sú menej inteligentní niečo povedať? Schopnosti merané inteligenčnými testami nie sú totožné s vrodenými vlohami, výsledky testov závisia aj od školského vzdelania, dedivosť IQ je pravdepodobne podstatne nižšia ako 80%, rovnaké sociálno - ekonomické prostredie ešte neznamená rovnaké životné okolnosti, pre rozvoj dieťaťa má veľký význam vzťah s rodičmi (do 6 rokov), matka významnejšou mierou vplýva na IQ detí ako otec, testy sú robené na belošskej populácii.
Často sa poukazuje na to, že medzirasoví miešanci sú delikventi. Skutočne je vo väzniciach veľa miešancov, ktorí už pri sobáši s partnerom inej rasy boli vydedení z oboch rodičovských prostredí, dostali sa na perifériu spoločnosti a potom medzi zločincov. Medzi miešancami nachádzame aj vynikajúce postavy: Puškin, Al. Dumas,...
V Afrike, Ázii, Južnej Amerike (zbytky) a v Melanezii žijú skupiny veľmi malých ľudí, ktorí ako prírodné skupiny žijú na úrovni doby kamennej. Pre ich malú telesnú výšku nachádzame pokusy vysvetliť ich endokrinnou poruchou, ktorá sa však zatiaľ nedokázala. Trpasličie skupiny považujeme za dolný okraj variačnej šírky tela druhu Homo sapiens. Žijú vo vnútrozemí Afriky, v Kongu, pri rieke Ituri. Sú to najmenší ľudia na svete: priemerná výška tela mužov je 142,7 cm, priemerná výška tela žien je 136,0 cm. Rozdeľujú sa na rôzne kmene (Bambuti, Akka, Batwa,...). Pre ich stavbu tela je charakteristické: dlhý trup a krátke končatiny, veľká hlava (až 1600 ccm), hojné telesné ochlpenie.
Rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás. Zakladateľom rasizmu sa stal J. A. C., ktorý v diele "Štúdia o nerovnosti ľudských rás" dokazuje, že príčiny rozdielov medzi rasami treba hľadať "hlbšie" ako len v podmienkach prostredia. Podľa neho sa každá civilizácia udrží len dovtedy, kým sa jej podarí vyhnúť sa miešaniu s "menejcennými rasami". Za najvyššiu rasu považoval rasu bielu (árijskú).
tags: #reprodukcia #ludskej #rasy