François Rabelais [čítaj Rablé] (* 1494 - † 9. apríl 1553, Paríž) bol hlavný spisovateľ francúzskej renesancie, lekár, kňaz a humanista. Je označovaný ako avantgardný spisovateľ fantasy, satiry, grotesiek, oplzlých vtipov a pesničiek. Jeho otec si prial, aby sa stal kňazom, preto začal študovať u benedektínov, ale čoskoro prestúpil k františkánom, kde sa v roku 1511 stal kňazom. V roku 1530 François Rabelais študoval medicínu a roku 1532 sa stal hlavným lekárom v nemocnici v Lyone. Roku 1535 získal od Pavla III. bulu odpúšťajúcu mu jeho opustenie rádu, vďaka tomu rozhodnutiu sa mohol vrátiť do Paríža, kde roku 1537 získal titul doktora.
Rabelais bol už človek renesancie, výborný humorista, nezmieriteľný odporca myšlienkovej zaostalosti. Jeho predstavivosť dokázala vymýšľať scény a príhody s úžasnou dávkou fantázie. Bez milosti odhaľoval zlo, ľudskú hlúposť, zákernosť, lož, nepoctivosť. Rabelais je majstrom satiry a grotesky, ktoré používa ako základné postupy pri zobrazovaní vtedajšieho francúzskeho života. Vysmial sa hlavne kláštornému životu, súdnictvu a školstvu (mechanickému učeniu sa naspamäť). Jeho názory na vzdelanie a výchovu sú už ovplyvnené humanizmom.
Hoci sa pojem „Rabelaisova diéta“ priamo nevyskytuje v jeho dielach, môžeme ho interpretovať ako metaforu pre jeho prístup k životu a umeniu: hodovanie na poznaní, smiechu a kritickom myslení. Rabelaisove diela sú bohaté na múdre výroky a postrehy, ktoré platia aj v súčasnosti.
Zrodenie obrov a ich apetít
Už samotný začiatok príbehu Gargantuu naznačuje Rabelaisov záujem o telesnosť a prebytok. Obr Gargantua, budúci otec Pantagruela, sa po jedenásťmesačnom tehotenstve vynorí z ľavého ucha svojej matky a dožaduje sa pitia. Táto scéna, predstavená na začiatku druhého zväzku päťdielneho románového cyklu Françoisa Rabelaise, ktorý bol prvýkrát vydaný, naznačuje, že jeho narodenie je monumentálny čin sám o sebe. Je jasné, že obra Pantagruela čakajú veľké veci a román, ktorý nesie jeho meno, zaznamenáva pozoruhodný život bujarého mladíka: od jeho nenasytnej… Táto scéna je len prvým z mnohých príkladov, kde Rabelais zdôrazňuje dôležitosť jedla a pitia, nie len pre prežitie, ale aj pre potešenie a spoločenské väzby.
Gargantua a Pantagruel: Cesta za poznaním a zábavou
Román sleduje históriu kráľovského plemena obrov. Prvá kniha sa začína narodením Gargantuu, syna obra Grandgousiera, pokračuje jeho výchovou a objavmi. Štúdiom v Paríži, vojnou, ktorú vedie značne donkichotským spôsobom, a založením utopického Thelémskeho opátstva. Pantagruela autor privádza na svet v druhej knihe, ktorá sleduje jeho štúdium a dospievanie, a dobrodružné cesty s priateľom Panurgom. V tretej knihe prichádzajú na rad zábavné Pantagruelove úvahy o ženení a jeho rozhodnutie navštíviť vzdialenú veštiareň. Vo štvrtej a piatej knihe Pantagruel putuje - na spôsob Odysey či plavby Argonautov - zvláštnymi krajinami a stretáva ich podivných obyvateľov, aby nakoniec získal vytúženú veštbu a jej výklad.
Rabelaisov jazyk je plný slovných hračiek, rýmovačiek a popevkov, neologizmov a archaizmov.
Múdrosti a postrehy z Rabelaisových diel
Tu je niekoľko príkladov múdrych výrokov a postrehov z Rabelaisových diel:
- "Čo je najväčšou stratou času? Rátanie hodín."
- "Bežte vždy za psom a nepohryzie vás, pite vždy pred smädom a nebudete ním trpieť."
- "Právo je iba krásny talár vyšívaný lajnom."
- "Zlosť je nebezpečná, človeka ponižuje."
- "Veľa dlhujem: nič nemám, zvyšok dám bedárom."
- "Tajomstvo života je poznať, aby sme mohli milovať."
- "Šťastný lekár, privolaný, keď choroba už ustupuje."
- "Pite vedu, pite pravdu a pite lásku!"
- "Obcuj s ľuďmi vznešenej povahy a sám budeš povýšený a povznesený."
- "Nikdy som sa nepodriaďoval hodinám, hodiny sú vyrobené pre človeka a nie človek pre hodiny."
- "Nevzdelanci trpia na čudnú chorobu - necítia, že sú nevzdelanci."
- "Keď chýbajú peniaze, chýba všetko, je koniec frašky."
- "Idem hľadať to veľké azda."
Tieto citáty odrážajú Rabelaisov humanistický pohľad na svet, jeho dôraz na vzdelanie, slobodu myslenia a kritické prehodnocovanie spoločenských noriem.
Rabelaisova diéta ako metafora
Ak chápeme "Rabelaisovu diétu" ako metaforu, môžeme ju interpretovať ako výzvu k vyváženému a plnohodnotnému životu. Rabelais nám pripomína, že by sme sa nemali obmedzovať len na jednu oblasť života, ale mali by sme sa s chuťou vrhnúť do všetkých jeho aspektov: do jedla, pitia, zábavy, vzdelávania, kritického myslenia a spoločenských interakcií.
Princípy "Rabelaisovej diéty"
- Hojnosť a Rozmanitosť: V Rabelaisovom svete sa jedlo objavuje v obrovských množstvách a v neuveriteľnej rozmanitosti. Opisy jedál sú plné detailov a zmyselnosti. Diéta v tomto kontexte neznamená obmedzovanie, ale skôr oslavu všetkého, čo príroda a ľudská vynaliezavosť ponúkajú.
- Spoločenský Aspekt: Jedlo nie je len prostriedkom na prežitie, ale aj dôležitou súčasťou spoločenského života. Hostiny, pitky a oslavy sú príležitosťou na stretávanie sa, zábavu a upevňovanie vzťahov.
- Zmyselnosť a Pôžitok: Rabelais sa nehanbí za telesné pôžitky. Naopak, oslavuje ich ako prirodzenú súčasť ľudskej existencie.
- Paródia a Satira: Autor často využíva opisy jedla na parodovanie a satirizovanie spoločenských nedostatkov a pokrytectva. Prejedanie sa a obžerstvo sú v tomto kontexte symbolom morálnej skazenosti a duchovnej prázdnoty.
- Zdravý Rozum a Miernosť: Hoci Rabelais oslavuje hojnosť a pôžitok, nezabúda ani na dôležitosť zdravého rozumu a miernosti. Prejedanie sa a obžerstvo vedú k chorobám a utrpeniu.
Ohlas a vplyv Rabelaisových diel
V čase svojho vydania táto kniha vzbudila veľké pobúrenie a útoky zo strany parížskej Sorbonny, ktorej scholastické prístupy Rabelais zosmiešňoval, neskôr sa ku kritike pridal aj reformátor Ján Kalvín a nakoniec Gargantuu a Pantagruela zaradila katolícka cirkev na slávny Index zakázaných kníh, kde zostala až do roku 1900 - nie preto, že by cirkev nebodaj poopravila svoj názor, ale z dôvodu, že v Indexoch z dvadsiateho storočia prestali byť uvádzané zakázané knihy spred roku 1600. Autor sa našťastie vyhol závažnejšiemu prenasledovaniu, ani mu, napodiv, nešlo o krk, pretože bol až do svojej prirodzenej smrti pod ochranou kardinála Jeana du Bellay.
Gargantuu a Pantagruela obdivuje množstvo súčasných autorov, medzi nimi napríklad aj Milan Kundera. Kniha bola významnou inšpiráciou pre Laurenca Sterna, Nikolaja Vasilieviča Gogoľa či Vladislava Vančuru, ale i pre Alfreda Jarryho a jeho Kráľa Ubu, ktorému sa miestami nápadne podobá.
Rabelais vs The Establishment | Literature's Greatest Rebel
Kniha Michaila Bachtina Francois Rabelais a ľudová kultúra stredoveku a renesancie patrí ku klasickým dielam historickej literatúry druhej polovice 20. storočia. Po svojom vydaní v ruskom origináli bola veľmi záhy preložená do všetkých svetových jazykov a stala sa modelovou štúdiou o stredovekej a renesančnej smiechovej kultúre. Bachtin v nej prostredníctvom Rabelaisovho románu Gargantua a Pantagruel objavil tému karnevalu, sveta prevráteného naruby, zábavy, narážok a veselosti, jež boli považované vďaka asketickým prístupom stredovekých mníchov za cudzie kultúre 13.-17. storočia.