Ako reagovať na psychicky narušené dieťa

Obdobie vzdoru a záchvaty hnevu u detí nie je veru ničím príjemným. Ešte včera trvala táto situácia minútku. Stačilo povedať pár slov a išli ste ďalej. No niečo sa zmenilo. Vaše dieťa odmietlo ísť ďalej, nestačilo ani ubezpečenie, ani inštrukcia. Ak nebude po jeho, bude explózia. A tá trvá už hodinu. Odkiaľ sa tu vzali tak silné záchvaty hnevu, pýtate sa. To je však nesprávna otázka.

Neexistuje perfektný ani jediný manuál na špecifické situácie, ktorý by nám mohol pomôcť vysporiadať sa s nimi, dal nám presné inštrukcie, čo robiť, nerobiť, ako sa správať a ako reagovať. Navyše je každé dieťa iné. Tak o čom chceme rozprávať? O zložitých situáciách, v ktorých sa ocitnete, keď vaše dieťa pochytí jeden z povestných záchvatov hnevu a zúrivosti, že nepočuje ani seba ani vás, že nevníma okolitý svet, len je pohltený silou emócie. Stáva sa to každému rodičovi - jednému viac, inému menej. To, čo máme spoločné, sú spôsoby, vďaka ktorým sme prišli na to, ako im možno predchádzať, zmierniť ich, alebo ich prosto prečkať.

Ide totiž o situácie, počas ktorých svojmu dieťaťu možno nerozumiete. Len chcete situáciu zvrátiť, zlepšiť, ukázať správnu cestu alebo správanie. Lenže niekedy svojimi snahami spôsobujeme viac škody ako úžitku a zhoršujeme to. Čo je frustrujúce, pretože úmysel je dobrý. Napokon to končí vyčerpávajúco pre rodičov aj deti. Výbuchy hnevu dajú zabrať. Pripravili sme niekoľko pomôcok, ktoré by vám pri takýchto výbuchoch mohli prísť vhod. Minimálne vás môžu inšpirovať, ako zmeniť postoj, vydýchnuť, nadýchnuť sa a ísť ďalej. Stačí sa obrniť trpezlivosťou - a to chce cvik.

Príčiny a prejavy psychických problémov u detí

Psychické poruchy u detí predstavujú náročnú výzvu nielen pre rodičov, ale aj pre pedagógov a odborníkov. Ich prejavy môžu byť rôznorodé - od nepozornosti a impulzívneho konania, cez agresivitu, až po odmietanie komunikácie. Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.

Medzi najčastejšie prejavy patria:

• Zmeny nálad a emócií: Extrémne zmeny nálad a emócií, ktoré sú intenzívnejšie ako zvyčajne, môžu byť prvým náznakom problému. Ak je dieťa zvyčajne veselé a zrazu sa stane podráždeným, je to dôvod na obavy.
• Sociálna izolácia: Stiahnutie sa do seba a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom s kamarátmi a rodinou môže byť varovným signálom psychickej poruchy, ako je úzkosť alebo depresia.
• Zmeny v spánku a stravovacích návykoch: Problémy so spánkom, ako nespavosť alebo nadmerná spavosť, a zmeny v apetíte, ako strata chuti do jedla alebo prejedanie sa, môžu naznačovať aj psychické problémy.
• Telesné ťažkosti: Opakované bolesti hlavy alebo brucha môžu byť znakom psychosomatických porúch.

Psychická porucha je stav, ktorý ovplyvňuje myslenie, pocity, náladu alebo správanie osoby, čo vedie k ťažkostiam v každodennom živote a poškodeniu sociálnych funkcií. Tieto faktory sa často vyskytujú spoločne a vytvárajú celkový klinický obraz.

Poruchy správania majú zložité príčiny, ktoré sú často kombináciou genetických, environmentálnych a psychologických faktorov:

Najčastejšie príčiny porúch správania

• Genetické faktory: Genetika môže hrať významnú rolu v sklone k poruchám správania. Ak rodičia alebo blízki príbuzní mali nejaké ochorenie, ako sú ADHD alebo poruchy správania, dieťa môže zdediť určité predispozície. Tieto faktory nemusia nutne určovať budúci vývoj, ale zvyšujú riziko.
• Traumatické zážitky: Udalosti ako strata rodiča, fyzické alebo emocionálne zanedbávanie, alebo často sa opakujúce konflikty v rodine môžu spôsobiť dlhodobú psychologickú záťaž na duševné zdravie dieťaťa. Tieto traumy môžu ovplyvniť schopnosť dieťaťa regulovať svoje emócie a správanie.
• Poruchy v ranom vývoji: Problémy, ktoré vznikli počas tehotenstva, ako napríklad nedostatočná výživa matky alebo vystavenie toxickým látkam môžu ovplyvniť vývin mozgu. Podobne aj komplikácie pri pôrode, napríklad nedostatok kyslíka, ktoré malo bábätko po narodení môžu mať negatívny dopad na neurologický vývoj dieťaťa.
• Zanedbané prostredie a výchova: Deti, ktoré vyrastajú v chaotickom prostredí bez jasných pravidiel a hraníc, môžu mať problémy so sebakontrolou a disciplínou. Rovnako dôležité je, aby deti mali pozitívne vzory, ktoré im ukazujú, ako riešiť konflikty a vyjadrovať emócie zdravým spôsobom.

Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.

Ako zvládnuť náročné správanie detí

Deti sa dovtedy len učia impulzy ovládať. Pravidlá porušovať budú, ale nemôžu za to. Proces učenia regulácie impulzov je pomalý a zdĺhavý. Kľúčom pre vás je preto byť trpezliví, ostať pokojní, nechať si čas na premyslenie a miesto „toto už nerob, nerob to viac, neopakuj to, opováž“ povedzte len „to je v poriadku, opravíme to nejako, čo povieš? Máš nápad?“

1. Nehovorte: „toto viac už nerob“

Podľa výskumov si 56% rodičov myslí, že deti do veku 3 rokov by mali byť schopné pochopiť, že nemôžu robiť niečo vyslovene zakázané. Že sú schopné odolať túžbe porušiť zákaz, racionálne mu porozumieť. Podľa vedcov a vedkýň sa pritom táto schopnosť vyvíja do 4 rokov veku dieťaťa a niektoré s tým aj tak môžu mať problém kvôli individuálnemu vývoju. To je len jeden z príkladov, kedy si rodičia mylne predstavujú, že ich deti sú schopné sebakontroly a nerozumejú ich impulzívnemu správaniu.

Ako je možné, že keď poviete - toto už nerob - nehádž telefónom o zem, dieťa to o jedinú sekundu neskôr spraví? Ide o impulz, ktorý vysiela mozog a nedokáže ho kontrolovať. Sebakontrola, kapacita rešpektovať hranice, uvedomovať si ich a logicky zdôvodniť tak, že sa dokážu zastaviť a premýšľať - toto všetko sa plne vyvinie, až keď dieťa dosiahne tínedžerský vek.

2. Za hyperaktivitou stojí aj priveľa stimulácie a podnetov

Všimli ste si, že v jednu chvíľu má vaše dieťa dobrú náladu a potom sa zrazu dramaticky zmení: je umrnčané, zdá sa vám byť unavené, nevrlé, nahnevané a hádže sa o zem, odmieta komunikovať, odvracia tváričku, menšie deti zatínajú pästičky, kopú a plačú, staršie deti sa tvária znudene, alebo žiadajú viac pozornosti.

Problém je, že deti niekedy vidia priveľa hračiek, svetiel, ľudských tvárí, vecí, počujú priveľa hluku, zažívajú priveľa aktivít, situácií, priveľa možností na výber - v obchodných centrách, preplnených uliciach, ihriskách či v parku. To má za následok hyperaktivitu, dieťa sa prestáva ovládať a vy máte pocit, že máte vedľa seba Vezuv. Ide o kumuláciu stresu v deťoch, ktorý nevidíme a necítime, preto niekedy nerozumieme, kde sa to v našich deťoch berie. To všetko sa odráža v ich náladách.

Nehovorte „upokoj sa, prestaň“, sú to frázy, ktoré nefungujú. Radšej sa spýtajte „si unavený/á? Potrebuješ pokoj a ticho?“ a poskytnite im prostredie, v ktorom sa môžu sami a v tichosti hrať, alebo odpočinúť si. Odložte aktivity na inokedy, redukujte intenzívne skúsenosti, aby ste dosiahli balans, rovnováhu v tom, čo denne prežívajú - a ich správanie sa zlepší.

3. Za náladami stojí záhada menom hlad, priveľa cukru, únava či choroba

Emocionálne zvrtnutie nálady, teda v jednom momente dobrá, v druhom mrzutá, môže byť spôsobená aj faktormi, ktoré deti nemusia ešte vedieť vysvetliť alebo pomenovať. Skúste si spomenúť na situáciu, že ste v práci nevrlí, nechce sa vám komunikovať, najradšej by ste niekoho pohrýzli. Čo za tým stojí? Zlá noc, začínajúca choroba, hádka s manželom, stres alebo hlad. To isté sa deje deťom. S jediným rozdielom - deti nemajú emocionálnu kontrolu plne vyvinutú, nevedia nálady zvládať.

Potrebujete preto vysledovať znakyTakejto únavy a zvrtnutej nálady a pomôcť dieťaťu prísť na to, čo sa deje a ako by ste mu mohli pomôcť. Potrebujete vedieť, ako sa cítia, čím prechádzajú - a na to potrebujete pokojné prostredie. Tam sa na deti môžete plne sústrediť. Naša nervozita vie totiž preskočiť aj na dieťa.

4. Silné emócie potrebujú uvoľniť miesto pozitívnym

Ak deti vyjadrujú, ventilujú silné emócie, psychológovia a psychologičky radia - nechajte ich, emócie potrebujú vyjsť von. Nesmiete ich brať osobne, nereagujte, nehodnoťte ich. Len tam s nimi buďte a situáciu pozorujte - možno vám reakcie detí sami objasnia, o čo ide a čo potrebujú. Navyše keď výbuch prefrčí, dieťa zvyčajne samo nájde riešenie svojho problému, alebo sa len potrebuje pritúliť a uistiť sa, že je všetko v poriadku a vy ho stále ľúbite. Navyše sa mnohé deti vlastných výbuchov vedia zľaknúť.

Deti nemajú kapacitu vyjadriť svoje pocity slovami, regulovať výbuchy a ovládať emócie. Hnev, zúrivosť, úzkosť, strach, stres, nervozita, obavy, zahanbenie, vina, frustrácia, vzrušenie, smútok, žiarlivosť - ide o emócie s veľkou silou.

Myslite na to, že za každým správaním stojí emócia - treba ju pomenovať, aby sa jej deti nebáli. Identifikujte pocity v druhých, aby si ich deti vedeli spojiť. Učte ich, akým správaním ich môžu vyjadriť. Dajte im priestor, pokoj a čas. A hlavne buďte prítomní - tu a teraz.

5. Deti sú aktívne a potrebujú sa stále hýbať

Ako rodičia nám nie je celkom jasné, ako je možné, že deti aj z obyčajnej ľahkej a rýchlej aktivity dokážu spraviť niečo komplikované a zdĺhavé. Že sa potrebujú stále hýbať, behať, robiť niečo s rukami, nohami, lietať, loziť, skákať, prečo sú stále aktívne? Sú plné energie a potrebujú od nás pochopenie a zapojenie - veľakrát stačí pomôcť deťom energiu vybiť a napríklad sa pridať k šanteniu, aby sme s nimi zdieľali tieto pozitívne „vybúrenia“. Alebo im strčte pod zadok bicykel, na nohy korčule, skateboard, bežecké topánky, dajte ich na plávanie, futbal, akýkoľvek vyhovujúci šport. Ide o vývojovú potrebu, ktorej nepomôže naše „neskáč, nebehaj, nebi sa, nenaháňaj sa“. Deti nie sú zlé, len energické.

6. Vývojová potreba byť nezávislý

Malé dieťa sa prebudí a odíde si do kuchyne spraviť raňajky. Má len tri roky a na tanier si naloží kinder čokoládu. Nie sú to správne raňajky a nerozumela som, prečo sa takto začala moja dcérka zrazu správať - lenže pre dieťa je vývojovo prirodzené, keď sa samo rozhodne realizovať svoje plány, iniciovať nápady, riešiť situácie po svojom. Odstrihnúť si vlasy, obuť rôzne topánky, vyzliecť sa donaha. Ide o potrebu separovať sa, byť samostatnejšie a nezávislejšie, pretože sú myšlienkovo vyvinutejšie a chcú sa stať vlastnými pánmi. Nie všetky ich rozhodnutia a realizácie sú vhodné či správne, ale môžete ich aspoň podporiť v snahe robiť ich.

Miesto „nie takto, toto nerob, ja to spravím, radšej ti pomôžem“ povedzte „to si spravil/a úplne sám/a? Vyzerá to perfektne! Podarilo sa ti to!“ Podporte u detí ich pokusy o autonómiu, ide o potrebu, ktorú potrebujú rozvíjať aj do budúcnosti. Ukážete im, že ich rešpektujete, dôverujete a posilníte ich sebadôveru. Uvidíte, ako pyšne a spokojne sa budú tváriť.

7. Nekomentujte osobnosť dieťaťa, iba jeho správanie

Každé dieťa je iné - jedno je skvelé v matematike, ale doma nechce umývať riad, radšej kalkuluje a robí výpočty, čo s vreckovým. Iné je športovo zdatné, pomáha doma, ale nedokončí ani jednu domácu úlohu. Nič z toho neznamená, že je dieťa lenivé, neposlušné, nezodpovedné či zlé. Za zlé môžete označiť jedine jeho správanie - pretože to sa dá zmeniť. Ak označíte dieťa zlým, môže tomu uveriť a rezignovať na zmenu. Okrem toho na kritizovanie sú deti obzvlášť citlivé - kritika ich zráža k zemi, ničí motiváciu, necítia sa dosť dobré a teda hodnotné, prestanú si veriť, pretože si to berú k srdcu.

Je potrebné, aby ste sa ako rodičia naučili odlišovať správanie dieťaťa v tom ktorom momente od toho, aké je - neodvádzali jeho osobnosť od jeho správania. Je lepšie im citlivo ukázať, čo za správanie nie je vhodné, nepovažujete za správne a ako to nabudúce spraviť inak. Tak im pomôžete lepšie.

8. Hra je všade a vo všetkom - je to základ pre učenie

Maľuje si vaše dieťa tvár jedlom, steny fixkami, zo zubnej kefky sa stala loď bez kapitána - pozóóór, stroskotá! Na podlahe sú blatové stopy, jedenie bez naháňačky neexistuje - toto všetko je hra a nie neposlušné dieťa. Deti vidia hru vo všetkom a všade, v každom čase a nečase. Nie je ani zlé, ani sa nesnaží prekaziť vám všetky plány či narušiť režim. Deti milujú novosť, dobrodružstvo, zvláštnosti, vzrušenie, smiech, radosť. A vidia ich, vytvárajú. A zdieľajú ich - s nami, rodičmi.

Hra je fundamentálny základ pre učenie a rast, pomáha deťom vyvíjať sa, spoznávať svet vôkol seba a svoju úlohu v ňom. Preto miesto „prestaň s tým už konečne“ sa k nim radšej pridajte a nechajte sa nakaziť dobrou náladou. Vytvárate si spoločne prekrásne spomienky. A budujete úžasný vzťah.

9. Deti sú špongie - a emóciami dospelých sa ľahko nakazia

Deti ako špongia reagujú na nálady, emócie a správanie dospelých vôkol seba. Ak je dospelý človek vystresovaný skoro stále, podľa neurovedy bude správanie detí túto náladu vyjadrovať - nepôjde však len o kopírovanie gest a tvárovej expresie, o imitáciu správania. Ale o doslova „emocionálnu nákazu“. Podľa výskumov stačia milisekundy na to, aby sme emóciami ako entuziazmus, radosť, smútok, strach, hnev nakazili ďalšiu osobu. A to bez toho, aby si to uvedomil jeden či druhý. Nieto naše deti.

Nevedomky preberáme pózu, gestá, vystupovanie, držanie tela, neverbálnu komunikáciu, čo prebudí v nás túto emóciu, ktorú „mimikrujeme“ a začneme ju zažívať, vyjadrovať. Preto je pre vývoj detí dôležité pokojné prostredie, v ktorom môžu kopírovať zdravé pozitívne aj negatívne emócie. A ak to nejde, pomôcť by mohol smiech, ale aj obklopenie sa pozitívnymi vecami ako fotografie, talizmany, osobné veci špeciálneho významu, ktoré v nás vyvolávajú nádherné spomienky, lásku či nadšenie.

10. Deti len reagujú na nekonzistentné pravidlá

Jeden večer prečítate jednu rozprávku, ďalší dve - potom sa nečudujte, že sa dieťa hnevá, ak nasledujúci odmietnete prečítať znovu dve alebo rovno tri rozprávky. Za pekné správanie dostane cukrík, tak prečo ho nedostane znovu, keď sa správa pekne? Ide o nekonzistentné pravidlá, ktoré sami rodičia nedodržiavajú, preto deti nerozumejú, prečo sa nemôžu naďalej meniť ako doteraz. Prežívajú frustráciu, plačú, hnevajú sa, lamentujú, vyjednávajú, protestujú.

Každé dieťa potrebuje vedieť, čo má očakávať, na čo sa môže spoľahnúť, čo sa bude stále opakovať. To zlepšuje ich správanie. Stačí len, aby v prvom rade rodičia dodržiavali sebou stanovené pravidlá.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak takéto správanie pretrváva dlhšie ako šesť mesiacov a ovplyvňuje bežný život dieťaťa, je vhodné navštíviť odborníka a poradiť sa. Lekár či psychológ vám pomôže diagnostikovať poruchy ako ADHD, autizmus alebo poruchy opozičného vzdoru (ODD).

Poruchy správania u detí nemusia byť len problémom, ale aj príležitosťou. Príležitosťou spoznať ich svet, odhaliť, čo prežívajú, a ukázať im, že nie sú na svoje výzvy samy. Duševné zdravie detí je základným kameňom ich celkového blaha a úspešného fungovania v spoločnosti.

Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.

Farmakoterapia: Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Vhodná je kombinácia psychoterapie a farmakoterapie, nakoľko aj lieky môžu zmierňovať niektoré nežiadúce prejavy správania.

Ak má vaše dieťa prejavy úzkosti, rodič ho môže podporiť aj doma. Pomôcť môže to, že rodič rozpozná strachy dieťaťa - neignoruje ich, situáciu nezľahčujte, nezosmiešňujte dieťa. Rodič by sa mal vyhnúť tomu, aby hovoril pred inými ľuďmi o svojom dieťati ako o hanblivom či ustráchanom.

Keď obavy pretrvávajú a zasahujú do schopností dieťaťa až tak, že zabraňujú v školskej práci, fungovaní doma, stupňujú sa príznaky, je vhodný čas vyhľadať odbornejšiu pomoc. Odbornú pomoc pre všetky deti poskytujú centrá poradenstva a prevencie (CPP). V liečbe úzkostných porúch môže výrazne pomôcť psychoterapia.

Rodinné prostredie hrá kľúčovú rolu pri uzdravovaní, keď má dieťa stres zo školy. Harmonické rodinné prostredie môže viesť k škodlivým účinkom na psychiku dieťaťa. Je nevyhnutné zabezpečiť emocionálnu stabilitu a otvorenú komunikáciu.

Škola by mala dieťa podporovať a povzbudzovať. Rodičia by sa mali naučiť rozpoznávať varovné signály. Dôležité je všímať si akékoľvek zmeny u dieťaťa - smútok, úzkosť, depresívne prejavy, ale aj nárast agresívneho správania.

Učitelia sledujú dieťa denne v rôznych situáciách. Niekedy sú deti iné doma a v škole, škôlke. Preto sa oplatí poradiť sa s nimi. Škola je spoločenská inštitúcia zaisťujúca všestranný rozvoj osobnosti každého žiaka v rámci plnenia si svojej výchovno-vzdelávacej a socializačnej úlohy.

Mýty a fakty o psychických poruchách u detí:

• Mýtus: Psychické problémy u detí sú len fázou a prejdú samé. Fakt: Ak sa psychické problémy ignorujú, môžu mať vážny emocionálny vplyv, najmä ak nie sú správne zvládnuté.
• Mýtus: Duševné choroby sa nedajú liečiť. Fakt: Väčšina duševných chorôb sa dá úspešne liečiť pomocou terapie, liekov a podpory.
• Mýtus: Duševné choroby postihujú len dospelých. Fakt: Deti môžu trpieť úzkosťou, depresiou a inými duševnými poruchami.
• Mýtus: Psychické problémy sú znakom slabosti alebo zlej výchovy. Fakt: Psychické problémy sú komplexné a ovplyvňujú ich genetické predispozície, skúsenosti z detstva a životné stresory.

Ak máte dojem, že vás tento človek manipuluje, nastavte si hranice, doprajte si čas na spomalenie a vedomé reagovanie (vyhnite sa impulzívnej reakcii), zamerajte sa na jasný popis faktov. Vzdelávajte sa spoločne o poruche, jej prejavoch a možnostiach zvládania. Napríklad prostredníctvom odborných článkov, publikácií, podcastov… Podporujte ho v návšteve odborníka, ako napríklad psychológa, psychiatra, alebo vyhľadajte možnosti skupinovej terapie. Spoločne oslavujte malé úspechy, napríklad keď sa vám zverí s problémom, keď vyhľadá psychológa, keď sa rozhodol pracovať na svojom duševnom zdraví.

tags: #psychicky #narusene #dieta #ako #reagovat