Cieľom tohto článku je vysvetliť, dokedy má rodič po skončení štúdia svojho dieťaťa na základnej škole, strednej škole alebo na vysokej škole nárok na daňový bonus, prídavok na dieťa a dokedy štát platí zdravotné poistenie.
Definícia nezaopatreného dieťaťa
Jednou z podmienok na priznanie nároku na daňový bonus a na prídavok na dieťa je, že dieťa je nezaopatrené.
Na účely priznania daňového bonusu i na účely priznania nároku na prídavok na dieťa sa dieťa posudzuje ako nezaopatrené podľa zákona č. 600/2003 Z. z.
Pokiaľ dieťa nemá zdravotnú indispozíciu, ktorá by štúdium či zárobkovú činnosť znemožňovala, považuje sa za nezaopatrené vtedy, keď:
- ešte nedovŕšilo 25 rokov veku,
- sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj štúdium na vysokej škole, ale len také, ktoré prebieha dennou formou. Externá forma sa teda za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie nepovažuje, a preto sa pri nej prídavok neposkytuje. Nedajte sa ale pomýliť; podľa zákona sa vzdelávacie činnosti môžu aj pri dennej forme štúdia uskutočňovať nielen prezenčnou, ale aj dištančnou či kombinovanou metódou.
Nárok na prídavok zaniká od 1. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nezaopatrené dieťa dovŕšilo 25 rokov veku alebo získalo VŠ vzdelanie 2. stupňa.
Ukončenie povinnej školskej dochádzky a nárok na dávky
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona platí, že povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.
Podľa § 22 ods. 1 školského zákona platí, že žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona, alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.
V praxi to znamená, že rodič má nárok na daňový bonus a prídavok na dieťa, kým dieťa neukončí 10 rokov vzdelávania, resp. do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov veku.
Štúdium na strednej škole
Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie (viď ďalej) alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 zákona o sociálnom poistení, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, resp. do dovŕšenia 30 roku veku, ktoré študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia.
Daňový bonus a prídavok na dieťa sa poberá za študenta SŠ poslednýkrát za mesiac august.
Podľa § 227 ods. 1 ZP sa za žiaka strednej školy, s ktorým môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov, považuje aj fyzická osoba v čase od ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.
Pri uzatvorení dohody sa nevyžaduje potvrdenie o štúdiu, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole (po maturite a pod.), avšak najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka.
Štúdium na vysokej škole
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na vysokej škole sa začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia (čo sú štátnice, pozor, nie do konca školského roka).
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu.
Nárok na daňový bonus a prídavok na dieťa pri VŠ štúdiu
Daňový bonus a prídavok na dieťa sa poberá za študenta 1. stupňa VŠ poslednýkrát za mesiac august.
Od 1.11. Daňový bonus a prídavok na dieťa sa znova začnú poberať za mesiac, v ktorom bude zápis na 2. stupeň VŠ.
Daňový bonus a prídavok na dieťa sa poberá poslednýkrát za mesiac, v ktorom študent ukončil štúdium na 2. stupni VŠ.
Nárok na daňový bonus tak končí v mesiaci, v ktorom dieťa získalo VŠ vzdelanie 2. stupňa - v praxi teda v mesiaci, v ktorom dieťa urobilo poslednú štátnicu na 2. stupni VŠ.
Poistenci, za ktorých platí poistné na zdravotné poistenie štát, sú definovaní v § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Štát platí poistné za nezaopatrené dieťa v súlade s § 11 ods. 7 písm. a) zákona. Kto je nezaopatrené dieťa, je dané odkazom na § 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z.
Poistencom štátu je aj študent dennej formy vysokoškolského štúdia - nezáleží na stupni - môže ísť o 1., 2. i 3. stupeň VŠ.
Ukončenie štúdia na vysokej škole a dohoda o brigádnickej práci študentov
Za študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, s ktorým môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov, sa považuje aj fyzická osoba v čase od ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Pre takúto osobu sa pri uzatváraní dohody nevyžaduje potvrdenie o štúdiu, ale doklad o ukončení štúdia na 1. stupni VŠ.
Za študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, s ktorým môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov, sa považuje aj fyzická osoba v čase od ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia druhého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Pre takúto osobu sa pri uzatváraní dohody nevyžaduje potvrdenie o štúdiu, ale doklad o ukončení štúdia na 2. stupni VŠ.
Zákonník práce nevymedzuje povinnosť skončenia dohody o brigádnickej práci študentov v prípade skončenia štúdia či už v riadnom termíne, alebo predčasne, pri prerušení štúdia a pod. Podľa názoru autora to znamená, že aj pri skončení štúdia môže dohoda pokračovať dovtedy, pokiaľ neuplynie dohodnutá doba (max. 12 mesiacov).
Kombinované štúdium a nárok na prídavky
V súvislosti s pokračovaním v štúdiu na vysokej škole si mnohí rodičia i študenti kladú otázku, či je možné poberať rodinné prídavky aj počas vysokoškolského štúdia. V súčasnosti platí, že rodinné prídavky sa za istých okolností poskytujú až do dosiahnutia 25. roku veku dieťaťa, ak je dieťa nezaopatrené a študuje dennou formou.
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj štúdium na vysokej škole - ale len také, ktoré prebieha dennou formou. Externá forma sa teda za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie nepovažuje a preto sa pri nej prídavok neposkytuje.
Forma vs. metóda štúdia - ako to celé je?
Najvyšší správny súd SR sa k otázke prídavku na zahraničného študenta vyjadril v rozhodnutí, ktoré sa týkalo štúdia v ČR. Prípad začal rozhodnutím úradu práce o odňatí prídavku s odkazom na to, že štúdium prebiehalo tzv. kombinovanou formou. Podľa úradu ho preto nebolo možné považovať za štúdium v dennej forme.
Súd v prvom rade upozornil, že pre účely rozhodovania o prídavku na dieťa nemožno formu štúdia zamieňať s jeho metódou. Ako už bolo uvedené vyššie, z hľadiska slovenského zákona o vysokých školách môže byť forma štúdia denná alebo externá; pri oboch týchto formách môžu vzdelávacie činnosti prebiehať prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou metódou. Z rozhodnutia súdu ďalej vyplýva, že pri zahraničných VŠ nie je kľúčové, ako je spôsob organizácie štúdia pomenovaný, pretože aj pomenovanie na prvý pohľad evokujúce externé štúdium môže v skutočnosti zodpovedať jeho dennej forme. Nemožno preto automaticky vychádzať z jazykového prekladu; posudzovať sa musí obsah a časová náplň štúdia (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 9Sžsk/28/2021).
Zmeny v legislatíve od septembra 2024
Treba však upozorniť, že vyššie uvedené rozhodnutie NSS SR bolo vydané vo vzťahu k právnemu stavu, ktorý sa od septembra minulého roka čiastočne zmenil. Aj naďalej zostáva v platnosti nevyhnutnosť rozlišovania formy a metódy štúdia. Stále platí, že denná a externá je forma štúdia a vzdelávacie činnosti v rámci oboch foriem môžu byť uskutočňované prezenčnou, distančnou alebo kombinovanou metódou.
Zmena, ktorá oproti rozhodnutiu nastala, spočíva v tom, že pôvodne sa denná a externá forma štúdia líšili vymedzením časovej náročnosti. Zatiaľ čo denná forma štúdia predstavovala a aj stále predstavuje 1500 až 1800 hodín práce študenta za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti, externá forma do 31. 8. 2024 zahŕňala len 750 až 1440 hodín uvedenej činnosti. Od 1. 9. 2024 môže aj externá forma štúdia zodpovedať časovej náročnosti 1500 až 1800 hodín za akademický rok, a to pokiaľ ide o študijný program 1. a 2. stupňa alebo o študijný program spájajúci 1. a 2. stupeň. Časová dotácia 750 až 1440 hodín zostala platná pre externú formu štúdia pri študijnom programe 3. stupňa.
Zatiaľ čo do 31. 8. 2024 bolo teda možné podľa rozhodnutia NSS SR pomerne ľahké určiť, či zahraničné štúdium podľa časovej náročnosti zodpovedá dennej alebo externej forme, pre štúdium realizované od 1. 9. 2024 budú musieť úrady práce (a zrejme aj za pomoci súdov SR) hľadať aj iné kritériá, vďaka ktorým dennú a externú formu štúdia na zahraničných VŠ spoľahlivo rozlíšia.
Rodinné prídavky na vysokoškoláka
Rodinné prídavky na vysokoškoláka sú určené na pokrytie časti nákladov, ktoré vznikajú počas štúdia. Každá rodina by sa mala zaujímať o aktuálnu legislatívu, keďže výška rodinných prídavkov a podmienky na ich získanie sa môžu s časom meniť.
Rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní nároku na rodinné prídavky na vysokoškoláka je vždy vek a forma štúdia.
Zákon definuje dieťa ako nezaopatrené až do 25. roku veku, ak sa súvisle venuje dennej forme štúdia. Rodič pritom musí byť obyvateľom Slovenskej republiky, respektíve mať na území Slovenska trvalý alebo prechodný pobyt, a dieťa musí byť nahlásené v systéme sociálneho poistenia.
Nárok na rodinné prídavky na vysokoškoláka ostáva za určitých okolností v platnosti aj v prípade prerušenia štúdia, avšak iba vtedy, ak dôjde k prerušenému štúdiu zo závažných dôvodov, napríklad z dôvodu choroby alebo iného zdravotného hendikepu. O takýchto situáciách sa vždy rozhoduje individuálne a je dôležité preukázať, že dôvody prerušenia naozaj spadajú pod zákonné výnimky.
Ak vysokoškolák plánuje v rámci štúdia odísť na stáž alebo výmenný pobyt, zväčša to nárok na prídavky neovplyvní, pokiaľ stále ide o riadnu súčasť denného štúdia a neprekročí sa tým povolená dĺžka.
Dieťa, ktoré navštevuje dennú formu vysokoškolského štúdia, je pre zákon nezaopatrené až do dňa, kým nedovŕši 25 rokov, prípadne kým úspešne neukončí štúdium. Právna úprava teda zohľadňuje fakt, že mnohí študenti končia prvý stupeň vysokej školy okolo 22. roku života, no ak sa rozhodnú pokračovať aj v druhom stupni, nárok môže pretrvať.
Vplyv príjmu študenta na poberanie prídavkov
V zásade platí, že poberanie prídavkov je viazané na nezaopatrenosť dieťaťa, nie na jeho príjmy z príležitostnej brigády alebo dohody. Inými slovami, ak študent popri škole pracuje na dohodu a nestráca štatút denného študenta, nárok zväčša zostáva zachovaný.
Ak by študent začal vykonávať pracovný pomer, ktorý je v rozpore s podmienkami denného štúdia, jeho postavenie by sa mohlo zmeniť a tým by zanikol nárok na prídavky.
Rodičia by takisto nemali zabúdať, že rodinné prídavky na vysokoškoláka sú priznané iba vtedy, ak je dieťa skutočne zapísané v systéme vysokej školy a reálne navštevuje predmety podľa študijného programu. Ak by sa študent rozhodol, že do školy chodiť nebude, môže dôjsť k reálnemu prerušeniu štúdia bez ohľadu na formálne zápisy, a to opäť ohrozí nárok na prídavky.
Ako požiadať o rodinné prídavky na vysokoškoláka
Prvým krokom k tomu, aby ste mohli poberať rodinné prídavky na vysokoškoláka, je získať od školy potvrdenie o dennej forme štúdia. Vysoké školy vystavujú takéto potvrdenia na vyžiadanie a zväčša slúžia ako oficiálny dôkaz o tom, že študent plní všetky povinnosti súvisiace s riadnym vysokoškolským štúdiom.
Samotné konanie o priznaní prídavkov sa začína podaním žiadosti spolu s vyplneným tlačivom, do ktorého sa uvádzajú základné údaje o dieťati i rodičoch. Niektoré údaje si úrad overuje aj elektronicky, avšak potvrdenie od školy ostáva nevyhnutnou prílohou.
Podstatné je sledovať všetky zmeny v štúdiu, lebo ak študent štúdium ukončí alebo preruší, treba o tom informovať príslušné úrady. Ak totiž poberáte prídavky neoprávnene, môže sa stať, že vás úrad vyzve na vrátenie príslušnej sumy.
Sirotský príspevok a kombinované štúdium
Sirotský príspevok je dôležitá dávka sociálneho zabezpečenia, ktorá má za cieľ pomôcť nezaopatreným deťom po strate rodiča. V kontexte kombinovaného štúdia, ktoré predstavuje špecifickú formu prípravy na povolanie, vznikajú otázky ohľadom nároku na túto dávku.
Podľa dostupných informácií štúdium popri zamestnaní, kombinované štúdium a štúdium jednotlivých vyučovacích predmetov nie sú považované za sústavnú prípravu na povolanie.
Príklad 1: Kombinované štúdium a sirotský príspevok
Dieťa študuje na strednej škole formou kombinovaného štúdia a zároveň pracuje na dohodu o brigádnickej práci študentov. V tomto prípade sa štúdium nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie, a preto dieťa nemá nárok na sirotský príspevok.
Rodinné prídavky a vydatá študentka
Čo sa týka situácie vydatej študentky denného štúdia, na poberanie prídavku na dieťa je odteraz oprávnenou osobou vaša dcéra. Zákon o nej hovorí ako o plnoletom nezaopatrenom dieťati, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie. Stačí, aby išla na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a oznámila im zmeny. So sebou nech si vezme sobášny list. Potvrdenie o návšteve školy v jej spise bude, ďalšie stačí priniesť v septembri.
Komplikovanejšie je to s daňovým bonusom. Ak je dcéra študentkou denného štúdia a manžel rovnako nemá žiadny príjem, môže si uplatniť daňový bonus ten daňovník, ktorý je rodičom dieťaťa za podmienky, že dieťa s ním žije v jednej domácnosti.
tags: #pridavky #na #dieta #kombinovane #studium