Viera a nádej v neľahkej ceste
Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. V tom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach.
Dlhodobo neplodní manželia sa nakoniec dočkali počatia svojho vytúženého dieťatka a po jeho narodení to z výberom mena “pre svojho syna” mali pomerne jednoduché. Dáš mu meno Ján, tak hovoril anjel spravodlivému a bezúhonnému mužovi Zachariášovi. Ten posunkovou rečou, mimikou tváre a písmom, vysvetlil svojej žene, čo sa v ten osudný deň odohralo v chráme, keď si konal kňazskú službu pred Bohom. Ktovie ako sa zatvárila Alžbeta po tlmočení posolstva a aká bola jej reakcia. Bola nadšená? Nedovolila si však spochybniť správu o zvestovaní, že bude matkou a dôverovala Pánovi napriek pokročilému veku. Čo Boh chce, to sa aj stane.
Alžbeta bola vychovávaná vo viere v Boha podľa Starého zákona. Bola milujúcou manželkou, ale jej lono bolo zatvorené. Zo svojim manželom sa dlhé roky pokúšali splodiť dieťa, no nijak im to nevychádzalo. Často sa v srdci modlila o dar dieťatka a nič. Zachariáš v tom nezaostával a aj on sa modlil. Nakoniec však boli vypočutí a “otehotneli,” zostala tehotná. Boh je milostivý.
Aj dnes je veľa žien a mužov neplodných. V jednom okamihu sa však smútok, môže premeniť na radosť. Bohu je totiž všetko možné. Mnohé ženy po vytrvalej modlitbe otehotneli. Ja poznám zámer, ktorý mám s vami, hovorí Pán: sú to myšlienky pokoja, a nie súženia. Dám vám budúcnosť a nádej. Poznám veľa prípadov, keď manželia dlhšiu dobu nemohli splodiť dieťa. Modlitba spravodlivého však veľa zmôže, tak hovorí Božie slovo. Poďte ku mne všetci manželia, ktorí nemôžete počať dieťa a ja vás posilním. Pán Ježiš pozýva ku sebe všetkých ľudí a chce aby sme boli veľmi šťastní. Dieťa je dar. On pozná zámer, ktorý má s nami.
Nedajme sa znechutiť, až nám niečo nevychádza podľa našich predstáv. Máme tendenciu hovoriť, tá žije tak a tak, ani do kostola nechodí a nemá problém počať dieťa. A my čo sa snažíme… Už tak nehovorme. Nepopudzujme Boha a nerobme ho nespravodlivým. On má s nami plán a on najlepšie vie čo potrebujeme. Ak poznáte nejaký manželský pár a doposiaľ nemajú žiadnych potomkov, skúste sa za nich pomodliť a konkrétne za počatie dieťatka pre ich spoločný život vo sviatostnom manželstve. Boh nám načúva. Alebo si myslíte, že ten ktorý stvoril uši a sluch, že by nepočul. Práve teraz nás tiež počúva a vie čo chceme. On totiž pozná aj naše myšlienky. Celý život je o dôvere v Božie prisľúbenia. Napíšte nám, pri Adoráciách v našom kostole sa budeme za Vás modliť. Nemusíte písať žiadne mená. Ján znamená, že Boh je milostivý. Tak, ako je vzdialený východ od západu, tak od nás vzďaľuje Pán naše neprávosti. Nezabudnime, Boh chce, aby sa deti rodili. On v tom nechce brániť. Najprv odstráňme hriech zo svojho života a vytrvalo sa modlime a prosme. Boh je milostivý. Oslovte aj Cirkev, aby sa modlila na tento váš úmysel.
Praktické rady pre úspešné otehotnenie
Snaženie sa o potomka je zrejme vzrušujúcou a zábavnou činnosťou, no keď prekročenie cieľovej čiary po niekoľkýkrát nie je ocenené trofejou, začína to byť trochu frustrujúce. Nejde vždy o jednoduchý proces a mnohé páry skúšajú otehotnieť aj niekoľko rokov.
Čoho sa vyvarovať pri snažení sa o dieťa:
- Naprogramovaný sex: Aj vy stále pozeráte iba na plodné dni? Odškrtávate v kalendári, kedy už prídu a máte sex iba počas nich? Veľká chyba! Niekedy sa môžete aj pomýliť vo výpočte a niekedy zase naopak sa príliš koncentrujete iba na plodné dni a vôbec si neuvedomujete, že tým negatívne vplývate na svoju psychiku. Koncentrovanie sa na niečo tak podstatné, ako je plodenie dieťaťa nie je však vždy užitočné a efektívne. Možno treba tomu nechať voľnejší priebeh. Psychika je mocný čarodej, netreba ju podceňovať.
- Príliš častý sex: Niektoré páry si myslia, že čím viac sexu majú, tým ľahšie sa im to podarí a zasvietia na tehotenskom texte dve čiarky. Nie je to vždy tak. Niekedy sa frekvenciou častého sexu znižuje kvalita a funkčnosť spermií. Tiež to môže znamenať, že sa príliš koncentrujete iba na to jedno.
- Nevhodné sexuálne polohy: Na otehotnenie je najlepší misionár, ostatné páry skúšajú akrobatické čísla. Áno, táto pozícia je skvelá, pretože spermie automaticky putujú do maternice. Ak žena leží s pokrčenými nohami, je to najvhodnejšia pozícia na prienik spermii. Niektoré páry skúšajú akrobatické polohy, ktoré nie sú veľmi vhodné pre oplodnenie. Preto sa radšej milujte iba v tejto pozícii.
- Sex iba v deň ovulácie: Niektoré páry si myslia, že stačí sexovať iba počas dňa ovulácie, kedy si ju vyrátajú. Nie vždy sa správne vyrátajú plodné dni, a preto sa treba milovať pár dní pred tým a pár dní potom. Nie je to nevyhnutné len v deň ovulácie, pretože spermie prežívajú v tele niekoľko dní aj po nechránenom sexe. Netreba sa preto stresovať a s námahou počítať. Každá žena cca vie podľa výtoku, chuti na sex, alebo výražok na tvári, kedy je čas ovulácie.
- Panikárenie a obviňovanie: Poznáte to, nedarí sa už pol roka a vy sa začnete s partnerom navzájom obviňovať, hádať, doťahovať, stúpa nervozita. Verte, že tadiaľto cesta nevedie. Musíte sa navzájom s partnerom počuť, rozprávať, komunikovať, rešpektovať a užívať si spoločné milovanie a nie sa obviňovať.
- Zmeňte snažilkovanie za milovanie: Áno, opäť dôležitý bod, niektoré páry sa koncentrujú až príliš na snažilkovanie, rátajú, sú frustrovaní, zameriavajú sa iba čisto na sex a na nič iné. Ostatný život im už začal unikať. Keď to nevyjde prvé mesiace, tak sú nešťastní. Zmeňte snažilkovanie za milovanie! A opäť sa so svojím partnerom milujte bez cieľu splodiť potomka. Doprajte si napríklad dlhšiu dovolenku pri mori, alebo v horách osamote a vedzte, že výsledok sa čoskoro dostaví.
- Použitie lubrikantov: Komerčné lubrikanty negatívne ovplyvňujú pohyblivosť spermií, čím je pre spermie ťažšie prejsť až do maternice. Ak musíte použiť lubrikant, skúste taký, ktorý spermie nijakým spôsobom neovplyvňuje. Ako lubrikant skúste použiť napr. olivový olej, rastlinný olej, kokosový olej, to je oveľa prirodzenejšie, ako chemické lubrikanty z lekárne.
- Nestaranie sa o svoj zdravotný stav: Často, keď sa páry snažia otehotnieť nie sú veľmi koncentrované na celkové zdravie. Vedia všetko o hliene, ovulácii, ale nestarajú sa napríklad o svoje zdravie vo všeobecnosti. Všetky zlozvyky ako fajčenie, nevhodná strava, pitie alkoholu, drogy, zlý životný štýl, to všetko vedie k neplodnosti. Nezanedbávajte svoje zdravie , navštevujte povinné prehliadky. Vyhýbajte sa zlozvykom ako to najviac ide a skúste sa koncentrovať na to, ako byť zdravý.
- Sexuálne prenosné ochorenia: Plodnosť môžu ovplyvňovať najmä chlamýdie a ureaplazmy. Dajte sa preto vyšetriť v prvom rade na podobné sexuálne prenosné ochorenia.
- Bežanie hneď po sexe do sprchy: Nebežte hneď do sprchy, ale pokúste sa pôsobiť pozitívne svojou mysľou a pozitívne priťahovať. Vychutnajte si pôžitok z intenzívneho sexuálneho zážitku a nesprchujte sa hneď.
Osvedčené tipy na ceste „za dvomi čiarkami“
Páry by mali dbať o zdravý životný štýl a vyváženú stravu. Ženy by mali minimálne zvýšiť príjem kyseliny listovej, ktorá sa nachádza najmä v zelenej zelenine a vyhýbať sa vyššie spomenutým zlozvykom. Potom možno budete úspešnejší.
Zvyčajne lekári dávajú párom deadline jeden rok na to, aby sa im podarilo počať. Potom treba vyhľadať gynekológa a dať si spraviť testy plodnosti a pohlavných chorôb.
Osobná skúsenosť a zvládanie obáv
Tento mesiac je prvý mesiac, kedy sme sa s partnerom začali snažiť o bábätko…aj napriek tomu, že som sa zaprisahala, že ja do toho nespadnem, a nebudem sa tým zaoberať nonstop, tak sa to stalo nejako automaticky. Hneď ako sme sa začali snažiť som sa tým začala veľmi zaoberať, celé dni na to myslím, googlim, čítam koníka, komu to ako dlho trvalo atď. Uvedomujem si, že to nie je ok a ani to tak nechcem, no neviem čo mám robiť, aby som na to prestala myslieť. Samozrejme všade samé “nemysli na to, lebo sa to nepodarí” a pod. Boli ste na tom tiež takto? Čo vám pomohlo?
Prosím o radu ohľadom plánovania druhého tehotenstva. Mám 9 mesačného synčeka a snažím sa o vzťahovú výchovu (veľa sa nosíme, spinkáme spolu, dojčenie na požiadanie, atď). Vlastne ono to ani nie je snaženie, ale ide to samo. Moje tehotenstvo bolo však veľmi problematické, musela som byť v nemocnici (šlo o rôzne problémy o.i. aj ortopedické atd). Všetko dopadlo výborne, ale je tu reálna možnosť, že moje druhé tehu môže tiež skončiť v nemocnici (hoci dúfam, že nie). Otehotnieť by sme chceli hneď po naskočení menzes vzhľadom k môjmu veku - 34 r. (menštruácia zatiaľ neprišla). Nechcem synčeka umelo odstaviť, viem si predstaviť, že ho budem kojiť aj po narodení druhého dieťatka, ideálne obe naraz :) Mám veľké obavy otehotnieť druhýkrát kvôli možnému odlúčeniu od syna pri prípadných problémoch, keď by som musela zostať v nemocnici. Neviem si predstaviť, ako by v noci zaspával, zvyknutý je zaspávať jedine so mnou, počas kojenia a detto v noci niekoľko krát. Čo by ste mi poradili? Odstaviť synčeka hneď ako otehotniem? Alebo aj vzhľadom na vek ešte počkať s plánovaním tehu? Viem, že sa vám to možno zdá hlúpe, že to riešim dopredu, ale ja si naozaj neviem predstaviť, že bude synček bezomňa čo i len jednu noc spať (a ja bez neho), hlavne, keď je šanca, že skončím pod lekárskym dozorom reálna... Okolie tvrdí, že to preháňam, že malý je na mňa moc naviazaný, ale ja to proste robím tak, ako to cítim... ale druhé dietatko tiež veľmi chceme, len neviem, ako potom zvládnuť synčeka, ak by som musela byť v nemocnici, ako ho zvládnuť tak, aby mal čo najmenšiu ujmu... myslím, že pre dieťa, ktoré je vkuse s matkou musí byť také odlúčenie šok...
Milá Majka, otázky, ktoré sa pýtate, sú veľmi typickými otázkami mamičiek, ktorým dojčenie, spoločné spanie a nosenie - nástroje vzťahovej výchovy - pomohli omnoho citlivejšie vnímať potreby a pocity svojho dieťaťa. Nie je prekvapivé, že sa bojíte, ako bude dieťatku v situácii, ktorú doteraz riešilo len s vami. Jedna z vecí, ktorá sa však bude veľmi líšiť, je samotné vaše dieťa. 9-mesačné bábätko je nesmierne maličké a odkázané na matku. Aj vaše telo reaguje na to, že je na vás natoľko závislé tým, že ešte stále nemáte menštruáciu. Zmeny, ktoré spôsobia, že sa vaša plodnosť obnoví, budú vychádzať najmä z toho, že vaše bábätko porastie a bude iné a starostlivosť oň bude menej náročná. Predstavte si, aké veľmi iné bolo vaše dieťatko pred pol rokom a možno pochopíte, že o ďalšieho polroka bude z neho úplne iné dieťa. Staršie dieťatko je naďalej veľmi závislé na matke, naďalej potrebuje dojčenie a ostatné prvky vzťahovej výchovy. Ale to, čo sa zmení je, že bude pružnejšie reagovať na individuálne situácie. Vaša plodnosť, tehotenstvo - toto budú zmeny, ktoré budú veľmi vplývať aj na samotné dieťa. Nemá zmysel teraz synčeka „vychovávať“ k väčšej samostatnosti. Nemá zmysel ho vopred odstavovať. Nepomôže vám to v ničom. Momentálne vám vzťahová výchova pomáha k jednoduchšej starostlivosti o synčeka, k tomu, aby ste mu omnoho lepšie rozumeli. Keďže predpokladáte, že existuje možnosť, že vaše tehotenstvo bude rizikové, práve pre to by ste mali naplánovanie tehotenstva zvážiť do doby, kým bude vaše dieťatko o niečo väčšie. 34 rokov nie je vek, v ktorom by ste sa museli ponáhľať. Všetko má svoj čas, venujte teraz čas prvému dieťatku. Nejde len o dojčenie, ide aj o iné aspekty toho, čo dieťatku vaša prítomnosť poskytuje. Najlepšie, čo v tejto situácii môžete urobiť, je podporiť, aby sa vytvoriť vzťah medzi vašim synčekom a ďalšou dospelou osobou, ktorá by sa potenciálne starala o dieťatko, ak by ste potrebovali lekársku starostlivosť (otec, babička...). Ak by ste otehotneli a potrebovali by ste hospitalizáciu, človek, ktorý sa bude starať o dieťa, by s ním mal mať dostatočne hlboký vzťah. Synček tak prekoná odlúčenie od vás jednoduchšie. To, ako dobre tento čas prebehne, závisí od jeho skúseností so synčekom, od ich vzťahu, od toho, koľko času bežne so synčekom trávi a od tvorivosti opatrovateľa. Je možné, že niektoré situácie napriek tomu budú vo vašej neprítomnosti náročné. Situácia však bude o dosť iná, ako je teraz a navyše bude iná už len tým, že nebudete prítomná. Ak by ste medzičasom preventívne skúšali napr., či uspí syna babička, kým ste doma spolu s ním, bude to omnoho horšie, ako keď bude reálne situácia vyžadovať vašu hospitalizáciu. Deti sú veľmi vnímavé a dokážu sa prispôsobiť rôznym situáciám, v ktorých by ste si za normálnych okolností určite nemysleli, že to zvládnu. Ale aj v najhoršom prípade, že by synček niektoré situácie bude zvládať ťažko, je dôležité si uvedomiť, že preventívne synčeka odstaviť už teraz, či po tom, čo sa vám vráti menštruácia, nič nevyrieši. Predčasné odstavenie je pre bábätko traumatizujúce bez ohľadu na to, či sa snažíme ho odstaviť v roku alebo v dvoch či neskôr, ak nie je dieťa ešte na odstavenie samo pripravené.
Keď túžba po dieťati nie je obojstranná
Ako ste sa zmierili s tým, že muž netúži po ďalšom bábätku. Snažíme sa teda ale muž nie je nadšený. Ja som ho viac menej presvedčila, on veľmi nechcel. Snažíme sa skoro rok ale nič. Stále básnim o ňom, že možno malé dievčatko. A dnes povedal, že môžeme už po dcére začať predávať veci čo sú v pivnici. Na to som mu povedala, že však ešte bude asi dcérka. A neodpovedal. Keď poviem niečo na túto tému tak je ticho. Je mi z toho ťažko a viem, že keď sa aj dariť nebude on pre to nič nespraví, aby sa podarilo.
Cesta k materstvu: Od pozitívneho testu po pôrod
Od pozitívneho testu po pôrod je pomerne dlhá a neraz aj náročná cesta. Pretože ten je tou prvou lastovičkou toho, že vaše snaženie nebolo márne. Na ten moment, kedy ste si na teste našli pozitívny výsledok, len tak ľahko nezabudnete. Možno ste trošku v šoku, nemôžete tomu uveriť. A to aj vtedy, ak tehotenstvo nie je plánované. Ste na začiatku jedinečnej cesty. Každé tehotenstvo je iné, prináša nové zážitky a skúsenosti. Tak si to užite.
Ak sa ešte len chystáte urobiť si tehotenský test, prečítajte si, ako na to. To, čo vám prezradil tehotenský test, ešte potvrdí lekár. Trošku počkajte. Na vyšetrenie vám stačí ísť najskôr dva týždne po meškaní menštruácie, najneskôr mesiac po meškaní. Gynekológ vám urobí vstupné vyšetrenie, počas ktorého vám potvrdí pozitívnu správu. S najväčšou pravdepodobnosťou máte oznámenie tehotenstva partnerovi už za sebou. Pokiaľ ale chcete partnerovi oznámiť tehotenstvo originálnym spôsobom, prezradíme vám zopár tipov. Po partnerovi nasleduje rodina.
Obdobie prvého trimestra u budúcich mám vzbudzuje najväčšie obavy. Je s ním spojené vyššie riziko potratu. Po ukončení prvého trimestra toto riziko výrazne klesá. V tomto období vám môže začať vykúkať bruško, pomaly miznú ranné nevoľnosti a vy si začnete tehotenstvo viac užívať. Najprv budete mať pocit, že sa vám to len zdá. V brušku budete cítiť drobné chvenie. To sa bude opakovať a naberať na intenzite. Z jemného chvenia postupujúcim tehotenstvom vzniknú silné kopance, ktoré sa nedajú nevšimnúť. Ak čakáte prvé dieťatko, prvé pohyby bábätka môžete zaregistrovať okolo 20. týždňa tehotenstva.
Zatiaľčo niektoré páry sa nechajú prekvapiť a pohlavie bábätka sa dozvedia až po narodení, iné chcú vedieť pohlavie čím skôr. „Nedočkavci“ môžu využiť služby genetických laboratórií, ktoré dokážu zistiť pohlavie bábätka z krvi budúcej mamy už od 10. týždňa gravidity. Môžete si počkať aj na ultrazvukové vyšetrenie, ktoré vám to približne od 20. týždňa tehotenstva dokáže prezradiť. Zistenie pohlavia bábätka veľa žien považuje za jeden z najdôležitejších tehotenských míľnikov. Je to dôležitý moment, ktorý vám oznámi, že sa (konečne) dostávate do tretej tretiny.
Aj keď sa vám môže zdať, že termín pôrodu je v nedohľadne, utečie to ako voda. Únava sa viac bude hlásiť o slovo, taktiež opuchy nôh. Môžete sa cítiť nemotorne a nepríťažlivo. Vydržte! Dočkali ste sa. Prvé predpôrodné kontrakcie alebo termín sekcie dávajú zreteľne najavo, že chvíľa, na ktorú ste tak dlho čakali, je tu. Pôrod býva náročný a vyčerpávajúci. Možno máte aj strach a obavy. Po pôrode sa konečne stretávate s bábätkom. Stali ste sa mamou. Srdečne blahoželáme!
Príbehy o strate a nádeji
Keď do niečoho idem, tak s optimizmom. Hlavne, ak výsledok závisí odo mňa (ak v tomto prípade nerátam manžela). Dva mesiace po svadbe sme sa tešili, že naše hneď prvé snaženie nevyšlo nazmar. K lekárovi som sa neponáhľala, veď načo rušiť malého človiečika tak skoro po uhniezdení sa v brušku. Keď som vstupovala do dverí ambulancie, ani ma nenapadlo, že by nemalo byť niečo v poriadku. Bola som v 14. týždni gravidity, ale mrňúsik bol veľký na 9. týždeň a nehýbal sa, ani mu nebilo srdiečko. Nevedela som si predstaviť, že mám fungovať v práci, ako keby sa nič nestalo a čakať na ďalšiu kontrolu. Bolo mi veľmi smutno. O to viac, že som túto zlú správu znášala sama. Manžel bol na šesťtýždňovej služobke na opačnom konci zemegule a vrátil sa dva dni po tom, ako som prišla z nemocnice domov. Tam som podstúpila kyretáž. Začala som pátrať po informáciách o zamĺknutých potratoch. V nemocnici mi po kyretáži odobrali krv na vyšetrenie infekčných chorôb (TORCH - toxoplazmóza, brucelóza, cytomegalovirus, rubeola, listéria). Iné vyšetrenia sa po prvom potrate, myslím, nerobia.
Po 5. mesiacoch od kyretáže sme mali znovu dôvod na radosť, ale tentokrát už aj na strach. Verila som, že sa to znova nezopakuje, ale v 11. týždni gravidity som na obrazovke znova videla bábätko, ktoré sa nehýbe, netlčie mu srdiečko (hoci týždeň predtým bolo vitálne). Tentokrát som to znášala veľmi zle. Nasledovala kyretáž. Bohužiaľ, nie celkom vydarená, a tak som sa 2 dni po prepustení z nemocnice musela vrátiť späť a nasledovalo ďalšie čistenie. Absolvovali sme s manželom genetické vyšetrenie karyotypu, vyšetrenie spermiogramu, odber krvi na antifosfolipidový syndróm/trombofilné mutácie (myslím, že súvisí so zrážanlivosťou krvi a zisťuje sa, či sa netvoria krvné zrazeniny, ktoré by mohli zastaviť prísun živín k dieťatku), znova TORCH. Keďže sa vyšetreniami takmer na nič neprišlo, príčinou mohlo byť geneticky zle založené plodové vajce. Príroda si teda poradila sama, bábätká nemali šancu prežiť. Mala som podstúpiť aj endoskopické vyšetrenie maternice (hysteroskopiu), ale už som bola z toho všetkého taká vyčerpaná, že som to celé nechala tak a povedala si, že o ďalšie bábätko sa nezačneme snažiť skôr ako o rok. Dovolenka mi pomohla, zregenerovala som sily, získala nadhľad a túžba po bábätku znova zvíťazila. Štyri mesiace po kyretáži som opäť otehotnela. Raz sa to predsa musí podariť! Všetko prebiehalo v poriadku a v lete sa nám narodila Vikinka. Chceli sme pre ňu súrodenca, o dva roky neskôr som otehotnela znova. Ťažko uveriť, že sa všetko zopakovalo v 3. mesiaci znova. Odporučili mi vyšetrenie štítnej žľazy, tá bola v poriadku. Lenže ja sa tak ľahko nevzdávam! Sedem týždňov po kyretáži sme sa opäť pokúsili a vyšlo to! Pravdou je, že v tomto boji bol dôležitý môj nezlomný optimizmus a aj to, že som vždy otehotnela hneď na prvý pokus, to ma povzbudilo k ďalšiemu boju. Nebolo to pre mňa jednoduché, ale o bolestných pocitoch by som písala dlho. Chcem hlavne povzbudiť maminky, ktoré niečo podobné zažili, aby sa nevzdávali. Vždy, keď sa zjavia v kalendári dátumy 8.6., 22.1., 19.6., spomeniem si na mojich nenarodených anjelikov, ale každý deň sa dívam a teším z tých narodených. Stálo to zato!
