Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Toto pravidlo platí aj po dovŕšení 18. roku veku dieťaťa, pričom sa mení spôsob jeho plnenia.
Platenie výživného po dovŕšení plnoletosti
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi, môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.
Priamo zákon určuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Inak povedané, pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti predstavuje pomerne významnú okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. Plnoletosť sa v zásade nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony. Z hmotnoprávneho hľadiska teda plnoleté dieťa už nepotrebuje zákonných zástupcov, ktorými boli až do tohto momentu rodičia dieťaťa. Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča.
Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Je vhodné, aby ste mali zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domáhať napr. zvýšenia výživného.
Kedy trvá vyživovacia povinnosť po 18. roku?
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Toto pravidlo platí aj pre plnoleté deti, najmä ak sa sústavne pripravujú na svoje budúce povolanie, napríklad štúdiom na vysokej škole. V prípade, ak dieťa študuje dennou formou a popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečilo všetky svoje životné potreby, potom mu patrí výživné. Avšak, nie je možné túto povinnosť zneužívať. Ak by sa dieťa popri štúdiu mohlo samo živiť, výživné mu nepatrí.
V prípade, ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu Mgr./Ing./MUDr. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Pokiaľ by štúdium prerušilo, vyživovacia povinnosť by zanikla. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by začalo o nejaký čas znovu študovať.
Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Určenie výšky výživného
Zákonom nie je presne stanovený spôsob výpočtu výšky výživného. Existuje však niekoľko pravidiel, na základe ktorých súd určí výšku výživného. Súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súdy spravidla určujú pri jednom dieťati výživné vo výške cca 20% z príjmov povinného rodiča, pričom tieto percentá nie sú určené zákonom. Dieťa má právo zdieľať životnú úroveň svojho rodiča. Pri určovaní výšky výživného súd vždy prihliadne nielen na odôvodnené potreby osoby, ktorá o výživné žiada, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery toho, kto má platiť.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň, výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard.
| Príjem rodiča (netto mesačne) | 1 dieťa (do 6 rokov) | 1 dieťa (6-18 rokov) | 1 dieťa (nad 18 rokov, ak nie je schopné sa živiť) |
|---|---|---|---|
| Do 300 EUR | 30% | 35% | 40% |
| 301 - 500 EUR | 25% | 30% | 35% |
| 501 - 1000 EUR | 20% | 25% | 30% |
| 1001 - 2000 EUR | 15% | 20% | 25% |
| Nad 2000 EUR | 10% | 15% | 20% |
Poznámka: Ide o orientačné percentá, ktoré súdy používajú ako metodickú pomôcku. Konečná výška výživného závisí od konkrétnych okolností prípadu, najmä od odôvodnených potrieb dieťaťa a majetkových pomerov rodičov.
Spätné výživné a premlčanie
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (napríklad závažné zdravotné problémy alebo iné objektívne prekážky v podaní návrhu na súd).
Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú. Započítanie vzájomných pohľadávok na výživné je prípustné len dohodou. Proti pohľadávkam na výživné, ktoré sa poskytuje maloletým deťom, nie je takéto započítanie prípustné.
Vymáhanie výživného
Ak povinný rodič neplatí výživné, existuje niekoľko možností, ako ho vymôcť. Jednou z možností je exekúcia na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronicky. V prípade, ak povinný rodič neplatí výživné najmenej dva mesiace v období dvoch rokov, môže sa dopustiť trestného činu zanedbania povinnej výživy, a je možné podať trestné oznámenie. V určitých prípadoch, ak si povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť a sú splnené podmienky, je možné požiadať o náhradné výživné od štátu.
Platenie výživného na dieťa je komplexná oblasť rodinného práva, ktorá sa dotýka mnohých aspektov života rodičov a detí. Je dôležité poznať svoje práva a povinnosti, aby nedochádzalo k zbytočným nedorozumeniam a konfliktom.