Interrupcia alebo umelé prerušenie tehotenstva je lekársky zákrok, ktorého prevedenie je upravené zákonom. Je to zákrok, pri ktorom dochádza k ukončeniu tehotenstva (gravidity). Zákrok je vykonávaný prevažne na prianie ženy, ktorá nechcene otehotnela a dostala sa tak tehotenstvom do ťažko riešiteľnej životnej situácie. K prerušeniu tehotenstva môžu byť dôvody aj zdravotné, kedy tehotenstvo ohrozuje zdravie alebo život ženy, vývoj plodu by mohol byť ohrozený ochorením matky ( napr. infekcia) alebo liekmi, ktoré žena užívala na začiatku tehotenstva a sú pre vývoj plodu nebezpečné ( vrodené vývojové chyby). Tehotenstvo sa dá tiež ukončiť, ak vzniklo z kriminálneho činu - znásilnenia.
Interupcia (potrat) nie je problémom iba dnešnej doby. Jej počiatky sú známe už od antických čias, len v iných podobách. Starovekí Gréci odporúčali potrat na reguláciu populácie a na udržanie stabilných ekonomických a sociálnych podmienok. V období stredoveku bol postoj k interrupciám výrazne ovplyvňovaný učením cirkvi v zmysle sprísnenia kritérií konania. Na Slovensku bolo umelé prerušenie tehotenstva (interupcia, potrat) do roku 1950 trestným činom. Prijatím zákona č. 86/1950 sa pripustil jediný dôvod pre interupciu - zdravotné príčiny. Štatistika potratov potvrdzuje ich výrazný nárast najmä po roku 1958, keď zákon č. 68/1957 okrem zdravotných dôvodov povoľoval interupciu aj zo sociálnych príčin.
Interupčný zákon je v Slovenskej republike pomerne liberálny. Jeho filozofia vychádza z faktu, že výrazná reštrikcia by na jednej strane bola výrazným porušením slobodného rozhodnutia ženy plánovane otehotnieť a na druhej strane by viedla k ilegálnym potratom eventuálne k tzv. Liberálnosť tohto zákona je tŕňom v oku mnohým inštitúciám, na čele s rímskokatolíckou cirkvou a v poslednej dobe sa stáva aj predmetom politického boja. Odporcovia interrupcií argumentujú nespochybniteľným právom jedinca na život a snažia sa dokázať, že plod je v dobe prerušenia tehotenstva už stvorenie so všetkými právami.
Právne rámce a možnosti prerušenia tehotenstva
Podľa zákona, žena môže požiadať o prerušenie tehotenstva (potrat) najneskôr do dvanásť týždňov jeho trvania. V súčasnej dobe nie je potrebné udávať dôvod - predpokladá sa, že sa žena dostala nechceným počatím do obtiažne riešiteľnej životnej situácie. O prerušenie tehotenstva požiada svojho obvodného gynekológa, ktorý so žiadateľkou spíše tzv. Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva. Podmienkou je, že v posledných 6 mesiacoch žena nepodstúpila umelé prerušenie tehotenstva. Ak má žena viac ako 35 rokov a má 2 žijúce deti, potom toto časové obmedzenie odpadá.
Zákon upravuje okolnosti, pri ktorých žena môže žiadať o prerušenie z tzv. zdravotnej indikácie. Jednotlivé stavy sú v zákone presne vymenované, a je potrebné doložiť lekárske potvrdenie o zdravotných indikáciách od príslušného odborníka. Pri vážnych psychiatrických dôvodoch sa môže urobiť výnimka, napríklad ak má pacientka samovražedné sklony, alebo je inak ohrozený život jej dieťaťa, vtedy je možné zákrok robiť do šestnásteho týždňa gravidity.
Výnimku tvoria tzv. genetické indikácie. Tu je hranica ukončenia tehotenstva posunutá do 24. týždňa. Každá tehotná žena prechádza v priebehu tehotenstva v 16. týždni tzv. biochemickým screeningom vrodených vývojových chýb plodu. Na základe pozitívneho screeningu je jej doporučené vyšetrenie plodovej vody - amniocentéza. Amniocentéza je vyšetrenie, ktoré na vysoké percento pravdepodobnosti určí, či čakané dieťa nie je, resp. nebude postihnuté. Tento zákrok sa robí v čase, kedy je dieťa dostatočne veľké, aby chorobu dokázali určiť a zároveň kedy je ešte možná interupcia. Z odobratých vzoriek sa stanovuje karyotyp plodu, teda jeho genetická výbava.
Ďalším zvláštnym prípadom je tzv. fetocída - redukcia počtu plodov v maternici. Pri tzv. umelom oplodnení alebo ľudovo, pri oplodnení zo skúmavky sa pre väčšiu úspešnosť koncepcie vkladajú do maternice až 4 oplodnené vajíčka. Pravdepodobnosť, že sa ich uchytí viac ako jedno sa pochopiteľne zvyšuje. Ak sa uchytia všetky vajíčka a žena čaká napr. štvorčatá, je pravdepodobnosť tehotenských komplikácií extrémne vysoká. Najčastejšie hrozí potrat alebo predčasný pôrod ťažko postihnutých detí. Preto sa týmto ženám ponúka redukcia počtu plodov v maternici a tým sa výrazne zlepší prognóza úspešne ukončeného tehotenstva. Čiže sa prevádza redukcia plodov zo 4 na 2, 3 na 2, ale je možné za určitých okolností požiadať o redukciu z 2 na 1. Plody sa vlastne usmrtia injekciou draslíku do srdca. Výkon sa prevádza okolo 10. týždňa gravidity. Do konca tehotenstva sa zvyšky usmrtených plodov úplne vstrebú.
Posledné a najsmutnejšie sú prípady, kedy sa v ďalšom priebehu tehotenstva zistí, že plod je poškodený, a chyba ktorú pôrodník odhalil, je nezlučiteľná so životom. Aj v týchto zložitých prípadoch je možné požiadať o ukončenie tehotenstva, teda kedykoľvek v priebehu tehotenstva, kedy je chyba zistená. Tehotenstvo je možné ukončiť kedykoľvek v priebehu tehotenstva aj v prípadoch, kedy by ohrozilo tehotnú na živote.
Priebeh lekárskeho zákroku
O prerušenie tehotenstva požiada svojho obvodného gynekológa, ktorý so žiadateľkou spíše tzv. Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva. Lekár je povinný poučiť ženu o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia tehotenstva aj o spôsoboch používania antikoncepčných metód a prostriedkov. Ak lekár nezistí podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva, môže žena do troch dní písomne požiadať o preskúmanie jeho záveru riaditeľa zdravotníckeho zariadenia, ktorý túto žiadosť preskúma najneskôr do dvoch dní od jej doručenia. Na preskúmanie žiadosti si riaditeľ zdravotníckeho zariadenia prizve dvoch ďalších lekárov z odboru gynekológie a pôrodníctva, prípadne aj lekára z iného odboru. Ak zistí, že podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva sú splnené, oznámi žene, v ktorom zdravotníckom zariadení sa umelé prerušenie tehotenstva vykoná.
Po spísaní žiadosti sa žena podrobí gynekologickému vyšetreniu a ultrazvukovému vyšetreniu, ktoré overí, či je plod uložený skutočne v maternici, overí, že sa jedná o živý plod a zároveň sa spresní doba tehotenstva. Za spísanie žiadosti a prevedenie príslušných vyšetrení a samotný zákrok sa platí.
Pri samotnej operácii sa najprv musí zistiť veľkosť maternice - robí sa sondáž krčkového kanála a dutiny maternice kovovou sondou. Potom sa musí kanál krčka maternice (ktorý je zatvorený) rozšíriť (dilatovať) kovovými nástrojmi (dilatátormi). Po umelom rozdilatovaní krčka maternice sa do dutiny maternice zavedie kanyla z umelej hmoty, ktorá sa napojí na výlevku a po vytvorení primeraného podtlaku v maternici sa obsah dutiny maternice sa šetrne odsaje. Veľkosť kanyly závisí od dĺžky tehotenstva, čím staršie je tehotenstvo, tým širšiu kanylu treba použiť.
tzv. miniinterupcia sa technicky nelíši od normálnej interupcie. Len dilatácia krčka maternice je menšia (takmer o polovicu) a použitá kanyla je užšia. Strata krvi je minimálna. Tzv. miniinterupciu môžeme previesť do 8. týždňa tehotenstva. Miniinterupcia je ambulantný zákrok, tzn. že po niekoľkých hodinách, ak je všetko v poriadku, žena opúšťa nemocnicu.
Pri tehotenstve medzi 8. až 12. týždňom je pre veľkosť maternice a plodu výkon o niečo technicky náročnejší aj rizikovejší. Hrozí väčšie krvácanie a preto sú ženy na 24 hod. hospitalizované. Tieto ženy by mali mať k výkonu zistenú krvnú skupinu a Rh faktor.
Prerušenie tehotenstva po 12. týždni tehotenstva je potrebné pre riziko vážnych komplikácií, prevádzať iným spôsobom. Cez brušnú stenu sa priamo do dutiny maternice, do amniálneho vaku, aplikuje látka prostaglandin, ktorá vyvolá maternicové kontrakcie a maternica sama plod vypudí. Dôjde teda k indukovanému samovoľnému potratu. Následne sa v celkovej narkóze maternicová dutina šetrne kyretou zreviduje, aby bola istota, že je bezpečne prázdna.
Samotný výkon sa prevádza na gynekologických oddeleniach. Bezbolestnosť výkonu je zaručená analgosedatívnou, alebo celkovou anestéziou. Operačný zákrok, pri nekomplikovanom priebehu zvyčajne trvá 10 až 15 minút.
Možné komplikácie a následky
Riziko komplikácií pri tejto operácii je pomerne malé - pohybuje sa okolo dvoch percent. Jednou z najľahších komplikácií je silnejšie krvácanie v pooperačnom období. Toto sa zvyčajne dá riešiť injekciami na „stiahnutie“ maternice (uterotoniká), liekmi na zníženie krvácania (hemostiptiká) alebo v niektorých prípadoch hormonálnymi tabletkami na niekoľko dní či mesiacov.
V niektorých prípadoch môže byť príčinou krvácania aj infekcia, ktorá sa počas operácie dostala z pošvy do maternice. Vtedy má žena aj bolesti v podbrušku a zvýšenú teplotu. Po niekoľkých dňoch sa môže objaviť krvácanie, neurčité bolesti v podbrušku prechádzajúce až do kŕčov s následným vzostupom telesnej teploty. Jedná sa o zápal sliznice maternice endometritídu, ktorá pokiaľ včas žena nevyhľadá lekára, môže prejsť do zápalu celej maternice a jej okolia.
Ďalšou komplikáciou, ktorá sa môže prejaviť krvácaním, bolesťami alebo aj teplotou, sú reziduá po potrate (v maternici zostanú malé súčasti plodového vajca) alebo ak je tehotenstvo veľmi mladé a umiestnené tak nešťastne, že výkonom nie je prerušené a pokračuje ďalej. Pri interupcii sa môže aj „príliš zoškrabať“ sliznica maternice. V maternici sa potom vytvoria zrasty a žena nemenštruuje, alebo len veľmi slabo, pretože sliznica je veľmi nízka alebo takmer žiadna („Ashermanov syndróm“).
Počas operácie môže dôjsť aj k poraneniu maternice operačnými nástrojmi. Najmenej ohrozujúce je čiastočné poranenie steny maternice (krytá perforácia), ktoré sa zvyčajne spontánne vyhojí v priebehu niekoľkých dní. Poranenie (perforácia), ktoré preniká celou stenou maternice, vyžaduje v niektorých prípadoch laparoskopické ošetrenie (cez dva až tri dvojcentimetrové rezy na bruchu sa pod optickou kontrolou v celkovej narkóze ošetrí krvácajúce poranenie maternice). Zriedkavo je poranenie maternice také závažné a hrozivé, že je nutné odstránenie celej maternice.
V drvivej väčšine sú všetky vyššie popísané komplikácie zvládnuté bez trvalých následkov. Ale je treba si uvedomiť, že zápal môže prejsť do chronického štádia a výsledkom sú zmeny na vajíčkovodoch, ktoré môžu viesť k sterilite ženy. Tieto ženy potom končia v programoch asistovanej reprodukcie (umelého oplodnenia). Niektoré ženy majú po umelom prerušení tehotnosti určité psychické problémy (depresívne stavy) a časť žien má problémy so sexuálnym životom (sexuálne dysfunkcie). Neplodnosť patrí medzi neskoré komplikácie zákroku. Najčastejšie je spôsobená upchatím vajíčkovodov (zápalom, zrastami), ktoré sú potom nepriechodné pre spermie a vajíčko. V niektorých prípadoch sa dá problém riešiť operáciou, v iných je jedinou šancou ženy na dieťa umelé oplodnenie.
Dôsledky interrupcie sa môžu prejaviť aj v nasledujúcej tehotnosti. Uzáverový aparát krčka maternice sa môže po interrupcii oslabiť a nedokáže udržať celú „ťarchu“ tehotnosti. U žien po interupcii je vyššie riziko potratu či predčasného pôrodu. Ďalšou komplikáciou v nasledujúcej tehotnosti môže byť nepriaznivé uloženie placenty (vcestná placenta = placenta praevia), alebo problém s odlučovaním placenty po pôrode (placenta sa neodlučuje, lebo pevne drží na stene maternice, alebo je dokonca do nej rôzne hlboko vrastená).
Aj keď zdanlivo všetko dobre dopadne, umelé prerušenie tehotenstva je zásah do psychiky každej ženy, ktorá je nútená ho podstúpiť. Sú tisíce dôvodov a pohnútok, prečo sa k tomuto zákroku rozhodla a od toho sa odráža aj miera určitého previnenia. Zvlášť u mladých dievčat sa stretávame so stavmi, keď po interupcii majú nejaký čas depresívne stavy, odmietajú sex, sťažujú sa na bolesti v oblasti genitálu pri normálnom gynekologickom náleze. V ňom dominuje úporná snaha ženy o vytesnenie akýchkoľvek prežitkov potratu z podvedomia a zúfalé, niekedy až patologické úsilie preniesť všetku vinu na plecia partnera, či dokonca lekára. Občas vzniká závažná psychóza konfrontácie s krutými výčitkami v prebdených nociach, seba obviňovanie a prejavy sexuálnej frigidity, ba až nenávisti.
Dôležité informácie po zákroku
Prvý týždeň po výkone by sa žena mala telesne šetriť, do menštruácie by sa mala vyhýbať nadmernej telesnej záťaži napr. pri športe. Za dva týždne po výkone by bezpodmienečne mala navštíviť svojho gynekológa, na kontrolné vyšetrenie. Sexu by sa mala vyhnúť do prvej menštruácie, najmenej však 14 dní po výkone. Žena by mala dbať v tomto období na úzkostlivú hygienu.
Prvá menštruácia po interupcii býva spravidla silnejšej intenzity a nemôžu sa počas nej používať tampóny. Často je bolestivá a dostaví sa do 6 týždňov po výkone. Po prvej menštruácii by mala nasledovať ďalšia kontrola u gynekológa, rovnako aj, pokiaľ sa menštruácia do 6 týždňov nedostaví.
Prerušenie bez komplikácií nemá žiadne negatívne účinky na plodnosť. Najbližšia ovulácia nastane približne 2 týždne po prerušení. Pritom môžete byť ihneď zas tehotná, ak nepoužijete bezpečnú ochranu. Pri medikamentóznom prerušení môžete začať s metódou Vami vybranej hormonálnej antikoncepcie v deň, keď nastane krvácanie.
Možnosť nastania komplikácií po umelom prerušení tehotenstva je veľmi malá, ale ak máte pocit, že niečo predsa len nie je v poriadku, môžete sa na nás kedykoľvek obrátiť.
Umelé prerušenie tehotenstva
tags: #otehotnenie #po #umelom #preruseni #tehotenstva