Podľa WHO (2018) bola v roku 2016 zaznamenaná obezita alebo nadváha až u 41 miliónov detí do 5 rokov a viac než u 340 miliónov detí a adolescentov vo veku 5 - 19 rokov. Najväčší problém je v tom, že z obéznych detí sa s vysokou pravdepodobnosťou stanú aj obézni dospelí, ktorí budú práve v dôsledku nadmernej hmotnosti zápasiť so závažnými chronickými ochoreniami.
Medzi rôznymi odbornými názormi panuje celkom dobrá zhoda na hodnote 80 %. Teda, že 80 % obéznych detí bude aj obéznymi dospelými. Obezita u detí skutočne vekom len tak nezmizne. Jej začiatky sa v mnohých prípadoch skutočne dajú vystopovať už u najmenších detí.
V tomto období majú deti, ich stravovanie a návyky vo svojich rukách ešte rodičia. Navyše riešiť obezitu s deťmi je v mnohých ohľadoch jednoduchšie a účinnejšie, než to nechať na obdobie dospievania.
Príčiny detskej obezity
Priberanie u dospelých v najväčšej miere znamená zväčšovanie tukových buniek (adipocytov). U vyvíjajúcich sa detí sa pri nadváhe hlavne zvyšuje počet tukových buniek, ktoré potom už dieťaťu zostanú prakticky na celý život. Ich zväčšovanie je až druhotné.
Nedostatok pohybu a zlé stravovacie návyky
Najčastejšou príčinou obezity dospelých je nedostatok pohybu. U detí je prevládajúcim vplyvom zlý jedálniček.
Funkcia tuku ako zásobárne energie je nepopierateľná. Avšak predovšetkým viscerálne tukové bunky sú zároveň veľmi hormonálne aktívne. Príliš veľa tukového tkaniva je spojené aj so zvýšenou hladinou stresového hormónu kortizolu, so slabým (tzv. nízkoprahovým) chronickým zápalom a rozvojom inzulínovej rezistencie.
1. Nedostupnosť čerstvých potravín a nadmerná konzumácia spracovaných potravín: Jedlo je v dnešnej dobe dostupnejšie, než kedykoľvek predtým. Nanešťastie tento trend tak trochu nahráva vysoko priemyselne spracovaným, konzervovaným či „polotovarovým“ potravinám na úkor čerstvej a nutrične vyváženej stravy. Práve vysoko priemyselne spracované potraviny bývajú našliapané energiou v podobe cukrov a nezdravých tukov. Vďaka tomu (a niekedy aj s pomocou soli a rôznych dochucovadiel) si dokážu úplne podmaniť (nielen) detské chuťové bunky.
2. Nesprávne asociácie s jedlom: Jedlo je prirodzene spojené s príjemnými životnými udalosťami. Začína to dojčením, keď je dieťa v náručí u mamičky. Neskôr potom patrí na oslavy a k najrôznejším spoločenským udalostiam. Avšak cukrovinka rozhodne nie je vhodným nástrojom odmeny pre deti. Sladkosť detskému organizmu neprináša nič hodnotné a navyše podnecuje túžbu po neprirodzene sladkej chuti. Sladká odmena odkloní zameranie dieťaťa od radosti z vydarenej činnosti. V neposlednom rade sa spojenie odmena = sladkosť fixuje ako návyk pre jeho budúci život. Okrem odmeňovania a trestania nie sú pre deti zdravé vzorce ani cukrík, "aby neplakalo," alebo dobrôtka, vďaka ktorým si ich u dieťaťa možné "podplatiť" náklonnosť.
3. Nadmerné užívanie obrazoviek: Či už hry na mobile, na tablete alebo sledovanie rozprávok - deti dokážu k obrazovke doslova prilepiť. Bez ohľadu na vplyvy na psychiku dieťaťa, vysedávanie pred obrazovkou berie deťom hodiny a hodiny času denne, ktoré by mohli tráviť hrami, pohybom alebo so svojimi rovesníkmi. Okrem nehybného sedenia majú na riziko detskej obezity vplyv aj reklamy na potraviny. Televízia alebo mobil často nahradí aj spoločníka na stolovanie.
4. Nedostatok spánku: Hranie na tablete dokáže byť často tak strhujúce, že potom nezostane ani dosť času na spanie. Únavu a nedostatočný spánok ale bude organizmus zase kompenzovať chuťami na sladké. Navyše spánková deprivácia zvyšuje množstvo stresu, ktoré dieťa prežíva. Následkom býva aj zhoršenie školského prospechu.
Genetické predispozície a vplyvy počas tehotenstva
Gény zásadným spôsobom ovplyvňujú náš život. Nie sú práve ony príčinou obezity u detí? Niektoré skupiny génov skutočne môžu s obezitou súvisieť. Genetická výbava znižujúca riziko obezity býva dokonca označovaná ako leptogénne gény, opakom sú potom gény obezitogénne. Niektoré zdroje dokonca odhadujú, že by gény mohli mať na predispozíciu k obezite až 30 % vplyv. Dispozícia však ešte neznamená obezitu.
Výrazne zvýšené riziko detskej obezity je u matiek-fajčiarok a to až 1,5-2x. Ak plánujete otehotnieť, mali by ste s týmto zlozvykom čo najrýchlejšie prestať. Okrem obezity fajčenia zvyšuje riziko vývojových chýb, kognitívnych porúch, nízkej pôrodnej hmotnosti ai. Po narodení bábätko trpí abstinenčnými príznakmi a má zvýšené riziko vzniku náhlej smrti novorodencov (SIDS).
Fajčenie má nežiaduce zdravotné dopady na celý organizmus. To sa prejavuje na plodnosti žien aj mužov. U žien dochádza napríklad k problémom s ovuláciou alebo uhniezdením vajíčka. Páni majú menej kvalitné spermie čo do počtu aj do pohyblivosti. Navyše u nich fajčenie kvôli škodlivému vplyvu na cievy môže viesť k impotencii.
Odchýlky v pôrodnej hmotnosti na obe strany sú rizikom pre vznik obezity v detstve. U malých bábätiek je konkrétne riziko v zmene metabolizmu leptínu (hormónu produkovaný tukovými bunkami), ktoré sprevádza nasledujúce obdobie rýchleho priberania na váhe. Nadmerná pôrodná hmotnosť potom môže zvyšovať riziko vzniku metabolického syndrómu. Často k nej dochádza v súvislosti s tehotenskou cukrovkou, ktorú je nutné pod vedením lekára v priebehu gravidity správne kompenzovať. Príčinou býva aj obezita budúcej mamičky.
Riziko obezity u dieťaťa výrazne rastie, pokiaľ je jeden z rodičov obézny. Keď majú obezitu obaja, je situácia ešte horšia. Okrem génov je totiž ďalším neovplyvniteľným faktorom detskej obezity prostredie, do ktorého sa narodí.
Následky detskej obezity
Medzi rizikami detskej obezity si ochorenie kardiovaskulárneho systému zaslúži 1. miesto. Obezita u detí totiž zapríčiňuje ochorenie typické až pre dospelosť.
Zdravotné komplikácie
Obézne deti nezriedka trpia hypertenziou (zvýšeným krvným tlakom) už pred dovŕšením 17. roku veku, obvyklé je aj zvýšenie krvných lipidov. Obézne deti často v noci chrápu a chrápanie sprevádza aj spánkového apnoe. Apnoe najviac postihujú obéznych chlapcov po 12 roku veku.
Pokiaľ má dieťa zároveň obezitu a astmu, má u neho ochorenie ťažší priebeh. Pri extrémnej obezite je veľmi závažný tzv. syndróm spánkového apnoe. Za problémy so spánkom u obéznych detí často môže byť už vyššie zmienené spánkového apnoe. Nedostatok spánku potom prináša dôsledky v podobe únavy cez deň alebo paradoxne aj hyperaktivity.
Metabolický syndróm je súbor faktorov, ktoré významne zvyšujú riziko chronických chorôb. Tukové bunky produkujú niektoré hormóny, medzi ne patria aj ženské pohlavné hormóny - estrogény. U obéznych chlapcov naopak môže prísť puberta až neskôr. Pôsobenie estrogénnych hormónov u nich vyvoláva niektoré telesné zmeny označované ako pseudogynekomastia.
Strava s nadbytkom cukrov a tukov a nedostatkom vlákniny pozmeňuje črevnú mikroflóru detí. Čo môže mať široké dôsledky nielen v ztráviacom trakte, ale aj na imunitu alebo reguláciu pocitu hladu.
Nezdravá strava a obezita môže byť aj u detí príčinou vzniku žlčníkových problémov vrátane žlčových kamienkov.
Nadmerná hmotnosť znamená aj nadmerné zaťaženie kĺbov. U rastúceho dieťaťa to môže byť príčina zakrivenia nôh alebo bolesti v bedrách. Rastúce tukové tkanivá niekedy koža nestačí. Dôsledkom je vznik strií (pajazvičiek), ktoré inak obvykle spájame len s tehotenským bruškom.
Psychické a sociálne dôsledky
Problémy obéznych detí v kolektíve rozhodne nemožno prehliadať. Kvôli kilogramom navyše sa stanú terčom posmeškov rovesníkov, navyše pri bežných aktivitách ostatným nestačia. Neskôr v dospievaní nezriedka podliehajú negatívnemu sebahodnoteniu a pocitom menejcennosti. Kvôli týmto pocitom mnoho obéznych detí obmedzí svoje sociálne kontakty.
Prevencia a liečba detskej obezity
Nadváhe a obezite je vždy jednoduchšie prechádzať. Pokiaľ ale máte obézneho potomka, nevešajte hlavu. S liečbou obezity začnite pokojne hneď! Malé dieťa si desiatu samo nekúpi ani si samo nenadá horu cestovín na tanier. Presedieť pri televízii celé popoludnie mu tiež musel niekto dovoliť. A keď budú doma plné šuplíky sladkostí, určite nedokáže odolať. Dieťa je zrkadlom toho, čo sa deje v rodine. Veď všetko, čo vie, niekde muselo vidieť. Zbaviť sa detskej obezity preto nejde bez zapojenia celej rodiny!
Úprava stravovacích návykov
U detí (na rozdiel od dospelých) sa najväčší podiel na rozvoji obezity prisudzuje jedlu. Napriek tomu u detí nie je miesto na drastické alebo jednostranne zamerané diéty, ktoré by zaťažovali už tak dosť namáhanú detskú pečeň.
- Nápoje: 3 porcie by mala byť obyčajná voda, ďalšie porcie môžu byť nesladený čaj, mlieko aj riedený džús.
- Veľkosť porcií: Jednoduchou pomôckou pre odhad správnej veľkosti porcie je veľkosť päste dieťaťa. Napríklad jedna porcia ovocia (ako súčasť raňajok).
Obéznym deťom často chýbajú vitamíny rozpustné v tukoch hlavne vitamín A a D. Pozor ale aj na nedostatok minerálu vápnika. Vápnik je dôležitý pre pevné kosti, ale zďaleka to nie je jeho jediná funkcia v tele. Tento minerál sa zapája do metabolizmu tukových buniek. Podľa výživových odporúčaní by ho preto mal byť v jedálničku (nielen) detí s vyššou hmotnosťou dostatok. Ideálnym zdrojom vápnika sú mliečne výrobky, z ktorých sa dobre vstrebáva.
Dôležitosť pohybu a zdravého životného štýlu
Stravovanie najmenších detí je úplne v rukách rodičov. Až si dieťa neskôr (hlavne v období dospievania) bude samo určovať, čo dá do pusy a čo nie, bude nutne potrebovať mať dávno zafixované zásady zdravého životného štýlu. Na rodičovské poučky v tom čase už bude neskoro.
1. Zdravá životospráva pred a počas tehotenstva: Ženy plánujúce otehotnieť majú nielen zanechať fajčenie, ale mať aj zdravú telesnú hmotnosť.
2. Dojčenie a zavádzanie príkrmov: Materské mlieko má veľkú protektívnu funkciu pred vznikom detskej obezity. Výlučné dojčenie sa odporúča do 6 mesiacov, pokračovať je potom vhodné až do 2 rokov. Pri zaraďovaní príkrmov by sa dieťa malo zoznámiť s čo najpestrejšou škálou chutí. Neodporúča sa odkladať zaradenie lepku a iných potenciálnych alergénov. Tiež zaradenie stravy v pevnej forme do 10. mesiaca má veľký význam. Dieťa sa totiž so zeleninou a ovocím zoznámi a naučí sa ich prijímať skôr, ako prídu prvé obdobia vzdoru. Navyše pri mixovanej strave ľahšie dochádza k prekrmovaniu.
3. Trpezlivosť pri zavádzaní nových potravín: Má rado jabĺčko, ale mrkvičku nie? Potravinu, ktorú dieťa odmietne hneď nezavrhujte. Často sa dieťaťu musí ponúknuť aj viac ako 3x, než ju prestane odmietať ako niečo neznáme.
4. Pravidelné stravovanie a obmedzenie sladkostí: Nový režim stravovania spoločne s nástupom do škôlok a škôl má svoje nové výzvy. Dôležité je predovšetkým pravidelné stravovanie. Deti by nikdy nemali vynechávať raňajky. Po celonočnom hladovaní vyvíjajúci sa detský organizmus jednoducho potrebuje energiu. Cukrovinky a sladené nápoje by v jedálničku detí nemali mať miesto. Striktná prohibícia pochutín ale u detí naopak môže vyvolať túžbu po „zakázanom ovocí“. Ako najvhodnejšia sa preto zdá uvoľnenejšia cesta. Jeden cukrík obezitu nespôsobí, ale mal by byť ideálne doplnkom k fyzickej aktivite.
5. Podpora fyzickej aktivity: Puberta a dospievanie je obdobie náročné samo o sebe. Na rady rodičov ohľadom stravovania a trávenia voľného času staršie deti často už z princípu nedajú. Pre deti nie je nič prirodzenejšie ako práve pohyb, hry, bláznenie a šantenie. Nielen že nie je správne ich v pohybe obmedzovať, ale každé dieťa potrebuje v pohybovej aktivite povzbudzovať a mať v rodičoch podporu.
Obdobie preventívnych koronavírusových opatrení sa významne podpísalo na počte obéznych detí. Zatiaľ čo počas dištančnej výučby sedeli doma a nemohli sa venovať svojim športovým krúžkom, po uvoľnení reštrikcií sa mnohé z nich k pôvodným aktivitám už nevrátili. Cvičenie pre obézne alebo extrémne obézne deti potom musia rešpektovať ich fyzické obmedzenia. Pohyb zvyšuje citlivosť buniek na inzulín, pomáha spaľovať kalórie a zlepšuje fyzickú zdatnosť aj náladu!
Ako motivovať svoje dieťa k pohybu? Inšpirujte sa s týmito cvičeniami (1.časť) | Najmama
tags: #obtarovanie #dospely #dieta