Božie narodenie, známe aj ako Prvý sviatok vianočný, je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, kedy si veriaci pripomínajú narodenie Ježiša Krista. Tento deň je tradične spojený s rodinnou pohodou, oddychom a samozrejme, s dobrým jedlom. Na Slovensku sa sviatočné vianočné jedlá líšia vzhľadom na zvyky v jednotlivých regiónoch, no vždy sa niesli v duchu hojnosti a pokoja.
Význam sviatku a tradície
25. december - Sviatok Božieho narodenia, patrí medzi najvýznamnejšie kresťanské sviatky. Podľa starých zvykov sa v tento deň nemalo pracovať ani upratovať. Verilo sa, že ak by niekto prijímal návštevy alebo sa pustil do práce, mohol si privolať nešťastie či smolu. Po dlhom adventnom pôste si všetci konečne dopriali oddych, dobré jedlo a rodinnú pohodu. Aj keď dnes sa už zvyky zmenili, zmysel sviatku zostáva rovnaký - zastaviť sa, upokojiť a tešiť sa zo spoločných chvíľ s blízkymi.
V minulosti Vianoce neboli hlavne o darčekoch, ale hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály. Mnohé magické úkony, ktoré robili počas Štedrého večera, slúžili na to, aby jednotliví členovia pochopili, že rodina je tá, na ktorú sa dá spoľahnúť a ktorá ich nikdy nesklame.
Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na Vianoce, pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V kresťanskom chápaní to bol čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky.
“Stridžie dni” trvali od Kataríny až do Vianoc. Ľudia v dávnej minulosti mali rešpekt pred tmou a verili, že sa aktivizujú démonické sily. Na sviatok svätej Barbory sa praktizovali zvyky spojené s ľúbostnou mágiou. Typické pre tento sviatok bolo tzv. púčikovanie konárikov. Na Luciu sa verilo, že stridžie dni vrcholia. Svätá Lucia sa pokladala za ochrankyňu proti zloprajným silám, najmä bosorkám.
K príprave na Vianoce patrilo vianočné upratovanie. V domácnosti, ale i v celom hospodárstve muselo byť všetko čisté. Posledné dni pred Vianocami sa každý snažil vrátiť požičané náradie, všetko sa opralo, bielizeň sa musela vysušiť, vyžehliť a uložiť na svoje miesto.
Najmä v predkresťanskom období ľudia nepoznali darčeky v hmotnej podobe. Obdarúvalo sa slovom, bola to mágia slova. Platilo, že čo človek z úprimného srdca zamýšľal, to sa aj malo stať.
Tradičné jedlá na Štedrý večer
Na Slovensku boli tradičné vianočné jedlá veľmi rôzne a záviselo to najmä od rodiny či regiónu. Predovšetkým treba zdôrazniť, že na slovenských štedrovečerných stoloch nikdy nechýbala ryba, v akejkoľvek podobe. Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína jedením oblátok s medom i cesnakom. Po prípitku zvyčajne nasleduje polievka, ktorej druh závisí od tradícií toho ktorého regiónu. Hlavné jedlo už tradične väčšinou tvorí vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom.
Na štedrovečernom stole nechýbajú štrúdle či záviny s makom, tvarohom, orechmi a jablkami, z lístkového alebo kysnutého cesta. Medzi archaické, tradičné štedrovečerné jedlá patrili opekance, lámance, lokše s makom, hrachová kaša, šošovica, hríbová polievka, kapustnica, ryba, ovocie, orechy či koláče.
Gazdinky piekli vianočné koláče ako kračún, baba, vianočka, roháče, calty, makovník, orechovník či tvarohovník. Všetko boli koláče z kysnutého cesta, hojne plnené plnkou. Neskôr prenikajú z mestského do vidieckeho prostredia aj ťahané štrúdle, metrový koláč, vianočná štóla alebo bábovky.
Na prestretom stole boli jablká, orechy, cibuľa, cesnak, oblátky, hriatô, pálenka, sviečka, biblia, chlieb. V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami a na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo.
Opekance (bobaľky, pupáčiky): Pripravovali sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávali posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom. V niektorých domácnostiach sa táto pochúťka podávala v kombinácii s tvarohom, bryndzou či dokonca kyslou kapustou.
Kapustnica: V niektorých rodinách sa varila buď už na Štedrý deň alebo až na Nový rok. Kapustnicu si rodiny pripravovali po svojom, na západe do nej pridávali mäso, smotanu či slivky, obyvatelia zo stredného Slovenska okrem toho dávali do sviatočnej polievky aj kvalitné klobásy. Oravské gazdinky zase pripravovali kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Rybia polievka: Tradičná bola aj rybia alebo mliečna hubová polievka. Tá sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou, v určitých regiónoch sa do nej pridáva aj klobása.
Hrachová kaša: Veľa sa varilo zo sušených strukovín ako bola fazuľa, či hrach. A tak strukovinové kaše nesmeli v kuchynskom repertoári chýbať.
Čo na Prvý sviatok vianočný (Božie narodenie)?
Prvý sviatok vianočný - Božie narodenie - patril k rodinným sviatkom. Počas tohto dňa všade vládol pokoj, navštevovala sa len najbližšia rodina, ľudia si vychutnávali prítomnosť a súdržnosť. Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovali jedlá, ktoré už nemuseli mať pôstny význam, a teda nechýbalo mäso, či rôzne zabíjačkové výrobky ako klobásy, jaternice a huspenina.
Na slávnostný stôl sa väčšinou pripravovala kačka, morka či hus s dusenou červenou kapustou a knedľou. V ostatných rokoch sa už pôvodné tradičné menu mení, pribudli predjedlá, namiesto kapra sa konzumuje losos, pstruh, zubáč a pod.
Jednou z pochúťok, na ktorú sa v modernej kuchyni často zabúda, sú staročeské lokše - tenké zemiakové placky, ktoré sa výborne hodia k pečenej husi, kačke alebo morke. Lokše namiesto knedlí Kým dnes sa k pečenej hydine najčastejšie podávajú knedle, kedysi patrili k sviatočnému jedlu zemiakové lokše. Sú tenké, jemné a voňavé, pečú sa nasucho na panvici a po upečení sa potierajú maslom alebo bravčovou masťou. Lokše sa dokonale hodia k pečenej husi, kačke aj kapuste, no dajú sa pripraviť aj na sladko - napríklad potreté slivkovým lekvárom, makom alebo medom.
Recept na zemiakové lokše
- Potrebujete: 1 kg uvarených a vychladnutých zemiakov (najlepšie z predchádzajúceho dňa), približne 300 g hladkej múky, štipku soli, rozpustené maslo alebo bravčovú masť na potretie.
- Postup: Ošúpte zemiaky a nastrúhajte ich na hrubom strúhadle. Pridajte múku a soľ, rukami vypracujte vláčne cesto - mäkké, ale nie lepkavé. Na pomúčenej doske vytvarujte z cesta valček a nakrájajte ho na asi 1,5 cm hrubé kúsky. Každý kúsok rozvaľkajte na tenkú placku. Lokše pečte nasucho na rozohriatej panvici z oboch strán, kým nezískajú zlatisté fľaky. Po upečení ich potrite rozpusteným maslom alebo masťou.
Dusený kaleráb na spôsob kapusty - lahodná a netradičná príloha. K pečenej husi alebo kačke sa zvyčajne podáva kyslá kapusta, no kedysi sa pripravoval aj dusený kaleráb na spôsob kapusty. Má jemnejšiu, sladkastú chuť a skvelo dopĺňa mastnejšie jedlá.
Ako na to: Ošúpte tri väčšie kaleráby a nastrúhajte ich nahrubo. Dajte ich do hrnca, osoľte, pridajte trochu rasce a podlejte malým množstvom vody - len toľko, aby neboli úplne ponorené. Varíte ich, kým nezmäknú. Medzitým si pripravte svetlú zápražku - na masle alebo masti opražte jednu väčšiu cibuľu do sklovita, pridajte dve lyžice múky a miešajte, kým nezíska svetlý zlatistý odtieň. Kaleráb čiastočne sceďte, vývar si odložte, pridajte zápražku a podľa potreby rozrieďte vývarom. Nechajte ešte pár minút povariť a nakoniec dochuťte cukrom a octom - výsledná chuť má byť jemne sladkokyslá. Tento dusený kaleráb sa výborne hodí nie len k sviatočnej husi, ale aj k bravčovej pečienke či pečenému králikovi.
V niektorých krajinách si ráno na Božie narodenie ešte len rozbaľujú darčeky. Je tak v mnohých krajinách, najmä západnej Európy a USA. Zaujímavý zvyk majú v tento deň Fíni, ktorí si ešte len na Boží hod stavajú vianočný betlehem, alebo jasličky.
Na Božie narodenie je tradičným pokrmom pečená hus. Na Božie narodenie patrí k tradičným zvykom tiež rodinná prechádzka.
Moderné Vianoce a návrat k tradíciám
V posledných rokoch sa už pôvodné tradičné menu mení, pribudli predjedlá, namiesto kapra sa konzumuje losos, pstruh, zubáč a pod. Dva vianočné dni sa nesú v znamení rodinných návštev, takže voľba jedla je potom na hostiteľovi.
V súčasnosti dávame pod obrus šupiny z kapra. Kedysi sa pod obrus dávalo obilie, strukoviny, drobné mince, do ošítky na stôl sa dalo zoomorfné pečivo, toľko kusov, koľko mali v hospodárstve kravičiek. Preto, aby počas nasledujúceho roka bola v dome všetkého hojnosť, aby sa úroda vydarila, aby dobytok nepostihli žiadne choroby a aj korunka aby sa v domácnosti držala.
Za symbol Vianoc dnes považujeme stromček. Je to ale pomerne novodobá záležitosť, poznáme ho z konca 19. storočia, na našom vidieku sa objavil dokonca aj neskôr. Ale Betlehem alebo jasličky majú svoje korene v 13. storočí, keď prvý živý betlehem urobil sv. František z Assisi. Betlehemy boli pravým symbolom Vianoc.
Naše tradičné Vianoce už pomaly zanikajú, pritom sú bohaté i plné múdrosti a z vianočných zvykov našich predkov sa môžeme veľa naučiť aj dnes. Žijeme rýchlym spôsobom života. Je ťažké povedať, aké zvyky z minulosti ešte pretrvajú. Čo však zostalo, sú najmä niektoré typy tradičných jedál.
Sviatočné vianočné jedlá sa líšili vzhľadom na zvyky v jednotlivých regiónoch. Predovšetkým treba zdôrazniť, že na slovenských štedrovečerných stoloch nikdy nechýbala ryba, v akejkoľvek podobe. Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína jedením oblátok s medom i cesnakom. Po prípitku zvyčajne nasleduje polievka, ktorej druh závisí od tradícií toho ktorého regiónu. Hlavné jedlo už tradične väčšinou tvorí vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom.
Na štedrovečernom stole nechýbajú štrúdle či záviny s makom, tvarohom, orechmi a jablkami, z lístkového alebo kysnutého cesta. V ostatných rokoch sa už pôvodné tradičné menu mení, pribudli predjedlá, namiesto kapra sa konzumuje losos, pstruh, zubáč a pod.
Dva vianočné dni sa nesú v znamení rodinných návštev, takže voľba jedla je potom na hostiteľovi. Na 1. sviatok vianočný tzv. Božie hody či narodenie Ježiša Krista a potom i na Štefana sa zvyčajne raňajkuje to isté, čo na Štedrý deň, prípadne sa dojedia zvyšky od večere (vyprážaný kapor so šalátom).
Na slávnostný stôl sa väčšinou pripravuje kačka, morka či hus s dusenou červenou kapustou a knedľou, príp. Vianočné sviatky sa u nás nekončia Štedrým večerom. Po darčekoch, stromčeku a rodinnej večeri prichádzajú ešte ďalšie dva sviatočné dni - Božie narodenie a sviatok svätého Štefana.
Jednou z pochúťok, na ktorú sa v modernej kuchyni často zabúda, sú staročeské lokše - tenké zemiakové placky, ktoré sa výborne hodia k pečenej husi, kačke alebo morke.
Božie narodenie - deň pokoja a radosti. 25. december, teda Sviatok Božieho narodenia, patrí medzi najvýznamnejšie kresťanské sviatky, keď si veriaci pripomínajú narodenie Ježiša Krista. Podľa starých zvykov sa v tento deň nemalo pracovať ani upratovať. Ľudia verili, že ak by niekto prijímal návštevy alebo sa pustil do práce, mohol si privolať nešťastie či smolu. Po dlhom adventnom pôste si všetci konečne dopriali oddych, dobré jedlo a rodinnú pohodu.
Aj keď dnes sa už zvyky zmenili, zmysel sviatku zostáva rovnaký - zastaviť sa, upokojiť a tešiť sa zo spoločných chvíľ s blízkymi.
Sviatok svätého Štefana - deň veselosti a zdieľania. 26. december patrí svätému Štefanovi, ktorý bol podľa tradície prvým kresťanským mučeníkom. Položil svoj život za vieru v Krista a zomrel ukameňovaný okolo roku 40 po Kristovi. V minulosti sa na Štefana chodilo koledovať, kňazi posväcovali osivo a v dedinách zneli piesne i smiech. Bol to deň radosti a hojnosti, počas ktorého sa tiež výdatne hodovalo. Na stôl sa kládla pečená hus, kačka alebo morka - jednoducho to najlepšie, čo gazdiná mala.
Lokše namiesto knedlí Kým dnes sa k pečenej hydine najčastejšie podávajú knedle, kedysi patrili k sviatočnému jedlu zemiakové lokše. Sú tenké, jemné a voňavé, pečú sa nasucho na panvici a po upečení sa potierajú maslom alebo bravčovou masťou. Lokše sa dokonale hodia k pečenej husi, kačke aj kapuste, no dajú sa pripraviť aj na sladko - napríklad potreté slivkovým lekvárom, makom alebo medom.
Recept na zemiakové lokše Potrebujete: 1 kg uvarených a vychladnutých zemiakov (najlepšie z predchádzajúceho dňa) približne 300 g hladkej múky štipku soli rozpustené maslo alebo bravčovú masť na potretie Postup: Ošúpte zemiaky a nastrúhajte ich na hrubom strúhadle. Pridajte múku a soľ, rukami vypracujte vláčne cesto - mäkké, ale nie lepkavé. Na pomúčenej doske vytvarujte z cesta valček a nakrájajte ho na asi 1,5 cm hrubé kúsky. Každý kúsok rozvaľkajte na tenkú placku. Lokše pečte nasucho na rozohriatej panvici z oboch strán, kým nezískajú zlatisté fľaky. Po upečení ich potrite rozpusteným maslom alebo masťou. Tieto jednoduché placky sú hotové za pár minút, no chuťovo prekonajú aj knedle. Podávať ich môžete nielen k pečenej hydine, ale aj k dusenej kapuste či ako sladký dezert.
Dusený kaleráb na spôsob kapusty - lahodná a netradičná príloha K pečenej husi alebo kačke sa zvyčajne podáva kyslá kapusta, no kedysi sa pripravoval aj dusený kaleráb na spôsob kapusty. Má jemnejšiu, sladkastú chuť a skvelo dopĺňa mastnejšie jedlá. Ako na to: Ošúpte tri väčšie kaleráby a nastrúhajte ich nahrubo. Dajte ich do hrnca, osoľte, pridajte trochu rasce a podlejte malým množstvom vody - len toľko, aby neboli úplne ponorené. Varíte ich, kým nezmäknú. Medzitým si pripravte svetlú zápražku - na masle alebo masti opražte jednu väčšiu cibuľu do sklovita, pridajte dve lyžice múky a miešajte, kým nezíska svetlý zlatistý odtieň. Kaleráb čiastočne sceďte, vývar si odložte, pridajte zápražku a podľa potreby rozrieďte vývarom. Nechajte ešte pár minút povariť a nakoniec dochuťte cukrom a octom - výsledná chuť má byť jemne sladkokyslá. Tento dusený kaleráb sa výborne hodí nie len k sviatočnej husi, ale aj k bravčovej pečienke či pečenému králikovi.
Návrat k poctivým tradíciám. Sviatky Božieho narodenia a svätého Štefana sú o rodine, pokoji a poctivom jedle. Staré recepty našich predkov majú v sebe jednoduchosť, úprimnosť a chuť domova. Ak teda chcete počas sviatkov prekvapiť svojich blízkych niečím tradičným, skúste pripraviť pečenú hus s lokšami a duseným kalerábom. Nie je to len jedlo - je to spomienka na časy, keď sa sviatky slávili v pokoji, pri stole a s láskou.
Božie narodenie sa ľudovo nazýva Boží hod a oslavuje sa 25. decembra na I. Božie narodenie 25.december, je dňom narodenia Krista a tradične patrí k najväčším vianočným sviatkom. V niektorých krajinách si ráno na Božie narodenie ešte len rozbaľujú darčeky. Je tak v mnohých krajinách, najmä západnej Európy a USA. Zaujímavý zvyk majú v tento deň Fíni, ktorí si ešte len na Boží hod stavajú vianočný betlehem, alebo jasličky. Na Božie narodenie je tradičným pokrmom pečená hus. Na Božie narodenie patrí k tradičným zvykom tiež rodinná prechádzka.
Vianoce našich predkov neboli hlavne o darčekoch, ale hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály. Mnohé magické úkony, ktoré robili počas Štedrého večera, slúžili na to, aby jednotliví členovia pochopili, že rodina je tá, na ktorú sa dá spoľahnúť a ktorá ich nikdy nesklame. Sú to nepísané, ale na Slovensku tradované pravidlá.
Advent ako predzvesť Vianoc. Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na Vianoce, pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. Adventné obdobie sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom. V kresťanskom zmysle to bol čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia sa usilovali dať do poriadku aj svoje domácnosti, v advente však malo ísť najmä o duchovnú stránku. Bolo treba, okrem iného, pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry.
Počas adventu sú zakázané svadby a podobné veselice. Keďže ide o čas pôstu a rozjímania, pokánia a prípravy na príchod narodenia Ježiša Krista v kresťanskom zmysle slova, muzikanti odložili hudobné nástroje. Po Slovensku sa žartovne hovorievalo, že v advente aj psy tichšie brešú.
V 30. rokoch 20. storočia prenikol na Slovensko zvyk pripravovať adventný veniec, pospletaný z vetvičiek ihličnanov a doplnený štyrmi sviečkami. Každú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna. Táto tradícia vznikla v protestantskom prostredí, ale rozšírila sa aj do katolíckych chrámov a domácností. Originálne vyzdobené vence sa nosia prvú adventnú nedeľu do kostola na posvätenie.
„Stridžie dni“ v slovenskej ľudovej kultúre. Stridžie dni trvali od Kataríny až do Vianoc. Ľudia v dávnej minulosti mali rešpekt pred tmou a verili, že sa aktivizujú démonické sily. Vyplašení dedinčania sa snažili pred nimi chrániť svätenou vodou, osvedčil sa aj strúčik cesnaku, ktorým urobili krížik na dverách maštale či domu.
Na sviatok svätej Barbory sa praktizovali zvyky spojené s ľúbostnou mágiou. Typické pre tento sviatok bolo tzv. púčikovanie konárikov. Z čerešne sa odrezala vetvička a vložila do vody. Ak do Vianoc rozkvitla, bol to znak, že sa dievčina do roka vydá.
Ľudia verili, že okolo sviatku Lucie stridžie dni vrcholia. Svätá Lucia sa pokladala za ochrankyňu proti zloprajným silám, najmä bosorkám. Preto sa na gazdovstvách od Lucie až do Štedrého večera, cez deň aj v noci, maštale zamykali, nikomu sa nič nepredávalo ani nepožičiavalo, aby do domu nevpustili nikoho cudzieho.
Ak sa ľudia chceli navždy zbaviť bosoriek, na Luciu začali s výrobou dreveného stolčeka, na ktorom nesmelo byť nič zo železa.
Predvianočné obdobie našich predkov. K príprave na Vianoce patrilo vianočné upratovanie. V domácnosti, ale i v celom hospodárstve muselo byť všetko čisté. Vápnom sa bielili interiéry domu, vymazala sa hlinená podlaha, drevené dlážky sa vydrhli lúhom, umyli sa obloky. Posledné dni pred Vianocami sa každý snažil vrátiť požičané náradie, všetko sa opralo, bielizeň sa musela vysušiť, vyžehliť a uložiť na svoje miesto.
Izby sa vyzametali, hospodárske budovy sa vyčistili a dbalo sa, aby počas vianočných sviatkov neviseli šaty na klinci. Lebo ten, koho by boli, mohol do roka zomrieť. Počas sviatkov platil zákaz akejkoľvek práce. Nemalo sa priasť, šiť, tkať a rúbať drevo. Dbalo sa, aby každý člen rodiny mohol zasadnúť k štedrovečernému stolu spolu s ostatnými. Preto sa drotári, plátenníci, šafraníci vždy na Vianoce vracali domov k svojim.
Najmä v predkresťanskom období ľudia nepoznali darčeky v hmotnej podobe. Obdarúvalo sa slovom, bola to mágia slova. Platilo, že čo človek z úprimného srdca zamýšľal, to sa aj malo stať. Ľudia tomu skutočne verili.
Sladkou predzvesťou Vianoc boli perníčky. Medovníky piekli v kláštoroch, ale aj v šľachtických a meštianskych rodinách a boli nezdobené. Gazdiny piekli vianočné koláče ako kračún, baba, vianočka, roháče, calty, makovník, orechovník či tvarohovník. Všetko boli koláče z kysnutého cesta, hojne plnené plnkou. Neskôr prenikajú z mestského do vidieckeho prostredia aj ťahané štrúdle, metrový koláč, vianočná štóla alebo bábovky.
Už počas adventu bol na Slovensku v katolíckych oblastiach tzv. malý pôst, keď sa jedlo viacej strukovín, kašovitých jedál a menej mäsa. Na Štedrý deň pôst vyvrcholil, väčšina ľudí v minulosti jedla mäso až na Prvý sviatok vianočný.
Vianočný čas je ideálny na to, aby ste si vytiahli z kuchynských šuplíkov zabudnuté recepty a potešili svojich blízkych tradičnými dobrotami. Sladké pečivo, ktoré poteší chuťové poháriky, je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Vanilkové venčeky s kvapkou rumu sú klasika z odpaľovaného cesta, ktorá sa perfektne doplní sviatočné zákusky.
Vanilkové venčeky s kvapkou rumu
Suroviny na odpaľované cesto:
- 250 ml voda
- 50 g maslo
- 1 štipka soľ
- 150 g hladká múka
- 1 štipka kypriaci prášok
- 4 ks vajcia
Suroviny na plnku:
- 500 ml mlieko
- 1 balíček vanilkový puding (prášok)
- 50 g kryštálový cukor
- 150 g zmäknuté maslo
- 2 balíčky vanilkový cukor
- 1 PL rum
- trochu práškový cukor na posypanie
Postup:
- Venčeky: Rúru rozohrejeme na 200°C. V rajnici privedieme k varu vodu, maslo a soľ. Múku so štipkou kypriaceho prášku prisypeme naraz a miešame, až kým sa cesto nezačne oddeľovať od stien hrnca. Keď sa začne na dne hrnca robiť biely povlak a cesto vytvorí celok, presunieme ho do misy a necháme vychladnúť, aby bolo na dotyk vlažné.
- Potom postupne (po jednom) zašľaháme celé vajíčka a vzniknuté hladké cesto striekame na plech cukrárskym vreckom krúživým pohybom do venčekov. Venčeky pečieme v rúre vyhriatej na 200°C zhruba 25 minút do zlatista. Necháme vychladnúť a po obvode ich rozrežeme na polovice.
- Plnka: z mlieka pudingu a kryštálového cukru uvaríme hustý krém, ktorý preložíme do misky, prekryjeme fóliou a necháme plne vychladnúť.
Krakovský tvarožník
Vynikajúci mrežovník s tvarohovou plnkou a hrozienkami.
Suroviny na cesto:
- 270 g hladká múka
- 1 KL kypriaci prášok
- 0.25 KL soľ
- 50 g kryštálový cukor
- 125 g studené maslo
- 2 ks vajce
- 50 ml smotana na šľahanie
Suroviny na plnku:
- 100 g zmäknuté maslo
- 500 g jemný tvaroh
- 100 g kryštálový cukor
- 1 KL vanilkový extrakt
- 2 ks vajce
- 125 g hrozienka
- 2 PL hladká múka
Postup:
- Cesto: múku v miske premiešame s kypriacim práškom, soľou a cukrom. Pridáme kocky studeného masla a končekmi prstov čo najrýchlejšie spracujeme mrveničku. Potom do misky rozklepneme celé vajíčka, prilejeme smotanu a vypracujeme celistvé hladké cesto, ktoré zabalíme do fólie a uložíme do chladničky na 60 minút.
- Neskôr cesto rozrežeme na polovicu. Polovicu vrátime do chladu a z polovice vyvaľkáme plát o veľkosti plechu (20 x 20 cm). Plát preložíme do hlbšieho plechu, ktorý sme vystlali papierom na pečenie a husto ho poprepichujeme vidličkou, aby sa pri pečení nenafukovalo.
- Prvý plát vložíme do rúry vyhriatej na 180°C na 15 minút.
- Medzitým si pripravíme tvarohovú plnku: v miske spolu vyšľaháme zmäknuté maslo s tvarohom do krémova. Potom pridáme cukor, vanilku, vyšľaháme a po jednom primiešame aj celé vajcia. Nakoniec už len zľahka zapracujeme múku a hrozienka a plnku rozotrieme a zarovnáme na vrch upečeného plátu.
- Druhú polovicu cesta vyvaľkáme na tenký plát, z ktorého pomocou radielka vykrojíme tenké pásiky (1 cm hrubé) a poukladáme ich do tvaru mriežky na plnku.
Šuhajdy - recept na vianočný nepečený koláč
Sviatočné Vianoce sú časom, kedy sa stretávame s našimi najbližšími a spoločne trávime vzácne chvíle. Aj keď dnešné Vianoce sú často ovplyvnené modernou dobou a komerciou, stále si môžeme pripomenúť a užiť krásu tradičných zvykov a jedál.