Pred 80 rokmi, 14. septembra 1937, zomrel Tomáš Garrigue Masaryk, štátnik, filozof a prvý prezident Československej republiky. Jeho odchod oznámili české a slovenské noviny na titulných stranách mimoriadnych vydaní. Masaryk, známy aj pod skratkou TGM a ľudovo nazývaný "tatíček", zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách oboch národov.
Masaryk sa narodil 7. marca 1850 v Hodoníne. Jeho otec Jozef bol pôvodom Slovák z Kopčian, matka Terézia Kropáčková pochádzala z moravského prostredia. Po štúdiách vo Viedni a Lipsku sa stal univerzitným profesorom filozofie. Jeho intelektuálny a politický vplyv sa rozšíril aj na Slovensko, kde bol členom pražského spolku slovenských študentov Detvan. Tam ovplyvnil mnohých budúcich slovenských politikov, ako napríklad Milana Rastislava Štefánika.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bol Masaryk zvolený za jej prvého prezidenta. Jeho politické pôsobenie bolo charakteristické snahou o budovanie demokratického štátu založeného na princípoch humanizmu a sociálnej spravodlivosti. Aj keď sa niekedy uvádza, že jeho skutočným otcom mohol byť cisár František Jozef, táto teória zostáva nepotvrdená.
Masaryk mal blízky vzťah k Slovensku, kde často pobýval, najmä v Topoľčiankach, ktoré si obľúbil ako svoju letnú rezidenciu. V Topoľčiankach sa dodnes spomínajú jeho návštevy a aktivity, ako napríklad darovanie zvonov miestnemu kostolu či ustajnenie jeho obľúbeného koňa Hektora v žrebčíne.
Napriek tomu, že Masaryk bol pre mnohých symbolom nádeje a pokroku, jeho politické názory neboli vždy bezvýhradne prijímané. Niektorí slovenskí nacionalisti a komunisti ho vo voľbách nepodporili. Jeho koncepcia čechoslovakizmu, ktorá spájala Čechov a Slovákov do jedného národa, bola neskôr kritizovaná pre nedocenenie špecifických emancipačných snáh Slovákov.
Masarykovo druhé funkčné obdobie bolo poznačené zhoršujúcim sa zdravotným stavom. V roku 1934 abdikoval, no v roku 1935 bol napriek tomu po štvrtýkrát zvolený za prezidenta. Jeho zdravotný stav mu však už nedovoľoval aktívne vykonávať funkciu. Po jeho abdikácii 14. decembra 1935 sa stal novým prezidentom Edvard Beneš.
Smrť Tomáša Garrigue Masaryka 14. septembra 1937 vyvolala v celej krajine hlboký smútok. Správa o jeho úmrtí sa rýchlo rozšírila a na znak smútku boli po celom Slovensku vyvesené čierne zástavy. Jeho štátny pohreb na Pražskom hrade bol monumentálnou udalosťou, na ktorej sa zúčastnili desaťtisíce ľudí a početné zahraničné delegácie.
Masaryk bol štvornásobným prezidentom Československa, pričom riadne zvolený bol trikrát. Jeho prezidentské obdobia boli formované ústavnými pravidlami, ktoré sa však v jeho prípade občas interpretovali výnimočne. Diskusie o jeho pôsobení a odkaze pokračujú dodnes, pričom českí a slovenskí historici sa snažia objektívne zhodnotiť jeho prínos pre vznik a rozvoj spoločného štátu.
Jeho syn, Ján Masaryk, bol významným politikom a diplomat. Jeho smrť v roku 1948 dodnes obklopujú nejasnosti, pričom polícia ju napokon klasifikovala ako vraždu.
Masarykov vzťah k Slovensku
Napriek tomu, že Masaryk občas vyjadroval názory, ktoré sa dnes považujú za prejav čechoslovakizmu, jeho vzťah k Slovensku bol hlboký a úprimný. Vždy sa hlásil k slovenskému pôvodu svojho otca a často navštevoval slovenské regióny. Jeho politické aktivity v rámci Pražského spolku Detvan svedčia o jeho záujme o slovenskú otázku.
Masaryk bol presvedčený, že vznik Československa zachránil Slovákov pred úplnou asimiláciou a maďarizáciou. Aj keď neskôr odmietal plnú platnosť Pittsburskej dohody týkajúcej sa autonómie Slovenska, jeho snaha o vytvorenie spoločného štátu bola motivovaná aj starostlivosťou o slovenský národ.
Masaryk a jeho rodina
Tomáš Garrigue Masaryk mal päť detí s manželkou Charlotte Garrigue-Masarykovou, Američankou českého pôvodu, ktorú si vzal v New Yorku. Medzi jeho najznámejšie deti patrili dcéra Alica, ktorá stála pri zrode Československého Červeného kríža, a syn Ján, ktorý pôsobil ako minister zahraničných vecí.
Masaryk ako symbol
Tomáš Garrigue Masaryk zostáva jednou z najvýznamnejších postáv českých a slovenských dejín. Jeho odkaz je spojený s ideálmi demokracie, humanizmu a snahou o národné oslobodenie. Aj po 80 rokoch od jeho smrti si jeho pamiatku pripomíname ako "Prezidenta Osloboditeľa", ktorý zohral kľúčovú úlohu pri formovaní moderného Československa.
Tomáš Masaryk: Otec Československa
Masarykovské obdobie bolo zlatým vekom rozvoja v mnohých oblastiach. V čase jeho prezidentovania došlo k budovaniu infraštruktúry, rozvoju kultúry a vedy. Jeho filozofické a politické postoje ovplyvnili generácie.
Jeho zásluhy o Slovákov a Slovensko boli vyjadrené už v čase jeho pôsobenia. Jozef Országh vo svojom prejave uviedol: „Stáli sme na okraji priepasti, hrozila nám skaza našej reči po otcoch zdedenej, zánik našej kultúry, boli sme chudobou oslabení, ponížení a znevážení, vyradení z toku života štátneho.“ Masarykovo vedenie vtedy predstavovalo záchranu pred takýmto osudom.
Aj napriek kontroverziám a rôznym interpretáciám jeho odkazu, Tomáš Garrigue Masaryk zostáva významnou postavou, ktorej vplyv na formovanie stredoeurópskeho priestoru je nespochybniteľný.