Svätí Cyril a Metod, solúnski bratia, sú významnými postavami v dejinách Slovanov a predovšetkým Slovákov. Slávni slovanskí vierozvestci tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Uctievame si ich ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa. Svätí Cyril a Metod patria k jedným z najvýznamnejších osobností v dejinách slovenského národa. S ich misionárskou činnosťou na Veľkej Morave sa spája skutočný rast Slovanov v kresťanskej viere a k ich odkazu sa dnes hlásia všetci Slováci bez rozdielu náboženskej či politickej príslušnosti. Význam ich misie a ich prínos k rozmachu kresťanstva v Európe vyzdvihol v roku 1980 svätý otec pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil za spolupatrónov Európy.
Pôvod a vzdelanie
Na začiatku cesty jedných z najvýznamnejších osobností európskej kultúry bol Solún. Toto mesto (po grécky Thessaloniké) leží v terajšom severnom Grécku, vtedajšej Byzantskej ríši. Pochádzali z gréckeho mesta Solún, kde bol ich otec v prvej polovici 9. storočia vysokým hodnostárom byzantského (východorímskeho) cisárstva. Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. O matke nevieme nič. Boli z rodiny s význačným spoločenským postavením.
Svätý Cyril, krstným menom Konštantín, sa narodil okolo roku 827 v Solúne v rodine zámožného cisárskeho úradníka Leva. Bol najmladším zo siedmich detí. Konštantín mal mimoriadne nadanie na filozofiu a iné humanistické náuky. Po otcovej smrti ho vysoký cisársky úradník Theoktistos povolal do Carihradu, aby tam na cisárskej škole študoval spolu s budúcim cisárom Michalom III. V učení tak vynikal, že mu dali prímenie „filozof“. Ako štrnásťročného ho poslali do Konštantínopola, aby sa tam vzdelával a bol spoločníkom mladého cisára Michala III. V tých rokoch vnikol do viacerých univerzitných predmetov, okrem iného i do dialektiky, ktorú ho učil Fótius. Jeho priatelia ho nazývali Konštantín - Filozof práve kvôli jeho vášni k Múdrosti, ktorá bola jeho poslaním a cestou. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole.
Metod, starší z bratov, sa narodil okolo roku 815. Metod bol pôvodne úradníkom, no neskôr sa neočakávane zriekol úradníckej práce a stal sa jednoduchým mníchom. Metod bol starším z bratov a stal sa dôležitým civilným úradníkom. Metod študoval právo a stal sa náčelníkom jednej župy, kde bolo slovanské obyvateľstvo. V tom úrade prežil 10 rokov. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora.
Konštantín však odmietal ostatné svetské radosti, nechcel sa oženiť a v snahe nájsť zmysel života utiahol sa do kláštora na hore Olymp, kde sa zdržiaval aj jeho brat Metod, ktorý sa zriekol vysokého postavenia a tiež hľadal duchovný život. Po veľkom prehováraní prijal funkciu igumena v monastieri Polychron. Konštantín sa zriekol svetských vecí a uchýlil sa do monastiera k svojmu bratovi Metodovi na Olymp.
Misia na Veľkú Moravu
V polovici 9. storočia bola Byzancia politicky stabilná a kultúrne rýchlo napredovala. Uskutočňovala svojráznu kultúrnu expanziu nasmerovanú nielen na Slovanov, ale aj na Arménsko, Gruzínsko, Taliansko, Chazarský kaganát a arabský svet. Náboženstvom, umením a literatúrou ovplyvňovala Východ aj Západ.
Začiatkom 9. storočia vznikla na dnešnom západnom Slovensku a juhovýchodnej Morave dŕžava našich predkov, ktorú pomenovali podľa rieky Moravy. Keď k nej boli neskôr pripojené aj ďalšie územia, dostala meno Veľká Morava alebo Veľkomoravská ríša. Tu sa začalo šíriť kresťanstvo už okolo roku 800. Prvými misionármi boli írsko-škótski mnísi a tiež nemeckí kňazi. Knieža Pribina vo svojom sídle v Nitre dal postaviť doteraz prvý známy kostol na Slovensku, ktorý roku 828 posvätil salzburský arcibiskup Adalrám na počesť sv. Emeráma.
Prekážkou obyvateľom však bol nezrozumiteľný jazyk a zlé vzťahy medzi Nemeckou ríšou a Moravským kniežatstvom. Preto sa vtedajší knieža Rastislav rozhodol získať misionárov, ktorí by hovorili ľudu zrozumiteľným jazykom. Okolo roku 861 sa najprv obrátil k pápežovi do Ríma, a keďže Rím nevyhovel, v roku 862 sa obrátil do Carihradu k byzantskému cisárovi Michalovi III. Ten určil pre túto misiu dvoch bratov: Konštantína a Metoda. Cisár Michal III. a patriarcha Fótios, ktorý podporoval zvestovanie Evanjelia a vzdelania, uvítali túžbu kniežaťa Rastislava po pravej viere a pravde. V roku 863 poslali na Veľkú Moravu bratov Cyrila a Metoda so sprievodom.
Hoci mesto bolo grécke, na okolí vtedy žili Slovania, a tak sa aj títo dvaja bratia naučili tamojší starosloviensky jazyk. Na žiadosť moravského kniežaťa Rastislava boli byzantským cisárom Michalom III. a carihradským patriarchom svätým Fótiom poslaní ako misionári na Moravu. Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií.
Roku 863 teda Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu (tzv. inkulturácia).
Prv než sa obaja bratia vydali na Veľkú Moravu, Konštantín zostavil slovienske písmo, hlaholiku, a začal prekladať do staroslovienskej reči sväté knihy, začínajúc evanjeliom sv. Jána: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Bohom bolo Slovo.“ Toto sú prvé slová napísané v staroslovienskej reči. Cyril vytvoril slovanské písmo a potom z gréckeho jazyka preložili Evanjelium a bohoslužobné texty do slovanského jazyka. Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Tá sa považuje za predchodkyňu cyriliky, písmo, ktoré dostalo meno práve po sv. Cyrilovi. Do jazyka starých Slovanov preložili dokonca aj celú liturgiu (texty bohoslužieb) a takisto aj časť Biblie. Bola to veľká revolúcia v tom čase, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina. Slovania od toho času mohli slúžiť bohoslužby v zrozumiteľnom jazyku a počúvať o živote a pôsobení Isusa Christa.
Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže východofranských) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku 885 mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade Devín.
Cyril a Metod prinášajú ostatky sv. Klimenta do Ríma, freska, 11. storočie. V roku 867 sa vybrali na cestu späť z Veľkej Moravy. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že so súhlasom veľkomoravských panovníkov Rastislava (v dnešnej Morave) a Svätopluka (v Nitrianskom kniežatstve) od počiatku smerovali do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Iní sa zase domnievajú, že sa vybrali do Konštantínopola, ale kvôli politickému prevratu (Michal III. bol zavraždený a Fótios poslaný do vyhnanstva) boli v Benátkach nútení zmeniť cieľ svojej cesty.
Cesta do Ríma a schválenie slovanskej liturgie
Po 40 mesiacoch účinkovania na Morave šiel Konštantín a Metod v roku 867 do Ríma získať oficiálne schválenie nového liturgického jazyka a vysvätiť svojich učeníkov. Rímskym pápežom bol vtedy Hadrián II. Keď sa dozvedel, že svätí bratia nesú so sebou pozostatky sv. Klementa, vyšiel im v ústrety osobne v slávnostnej procesii. Pozostatky uložili v bazilike, zasvätenej sv. Klementovi.
V Benátkach ich zastihlo posolstvo rímskeho pápeža Mikuláša I., ktorý ich pozval do Ríma. Tam pápežovi Hadriánovi II., ktorý ich prijal (Mikuláš I. medzičasom zomrel), odovzdali relikvie svätého Klimenta Rímskeho a súčasne si nechali vysvätiť svojich žiakov za kňazov a diakonov. Konštantínom zostavené slovanské knihy boli slávnostne položené na oltár Baziliky svätého Petra a bohoslužobné knihy na hlavný oltár baziliky Santa Maria Maggiore, čo znamenalo schválenie a potvrdenie ich misijného pôsobenia. V roku 868 v Ríme vysvätil biskup Formozus za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho Gorazda a juhoslovanov Klimenta a Nauma) a dvoch z nich urobili diakonmi.
Úspechom cyrilo-metodskej práce je dišputa solúnskych bratov s trojjazyčníkmi v Benátkach koncieľ roka 867 a obrana slovanského jazyka a bohoslužby. Pozícia jeho protivníkov je dogmatická a neoblomná: „Človeče, povedz nám, prečo si zostavil teraz Slovenom [Slovanom] písmená a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštoli, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieronym, ani Augustín. My totiž poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách chváliť Boha: hebrejský, grécky, latinský.“ Na tieto argumenty Filozof reaguje poetickou a precítenou rečou, v ktorej sa odráža silná osobná angažovanosť a humanistický pátos: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce?“
Smrť Cyrila a Metoda a ich učeníkov
14. februára 869 Konštantín v Ríme zomrel a krátko predtým prijal mníšske meno „Cyril“. Pochovaný bol v Ríme, a to aj napriek tomu, že jeho starší brat nástojil na prenesení ostatkov do vlasti. Pochovali ho v bazilike sv. Klementa.
Roku 869 poslali Metoda z Ríma s listom určeným slovanským kniežatám Rastislavovi (približne dnešná Morava), Svätoplukovi (približne dnešné Slovensko) a Koceľovi (približne dnešné juhozápadné Maďarsko). List obsahoval poverenie Metodovi, aby vyučoval a prekladal vo Veľkomoravskom učilišti. Keď Metod nemohol pred odporom bavorského kléru založiť v Blatnohrade nové učilište, poslal Koceľ Metoda späť do Ríma, kde ho mal pápež Hadrián II. vymenovať za panónskeho biskupa, čo by mu umožnilo samostatne rozhodovať o zriadení slovanského učilišťa. Pápež začiatkom roka 870 Metoda vymenoval za (nielen za biskupa ale za) arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil ju priamo Rímu.
Svetskí a cirkevní predstavitelia Východofranskej ríše nesúhlasili s vytvorením pápežovi podriadenej panónskej cirkevnej provincie, ktorej väčšinu územia mal v moci salzburský arcibiskup (severne od Drávy) a akvilejský patriarcha (južne od Drávy). Cestou späť na Veľkú Moravu na jar roku 870 však nového arcibiskupa v Zadunajsku na rozkaz bavorských biskupov Adalvina, Hermanricha, Annona a Lanfrieda zajali, na synodálnom sneme v Rezne v prítomnosti kráľa Ľudovíta Nemca odsúdili na doživotné väzenie, uväznili a mučili v kláštore v Bavorsku-Východofranskej ríši (Ellwangen alebo Reichenau). Až keď Veľká Morava v roku 872 porazila Východofranskú ríšu, odvážil sa Rím Metodovi pomôcť. Nový pápež Ján VIII. poslal listy východofranským biskupom, Ľudovítovi Nemcovi a Karolmanovi, synovi Ľudovíta Nemca, v ktorých odsudzuje postup bavorskej cirkvi a nariaďuje prepustenie Metoda.
V roku 873 sa potom ujal správy cirkvi na Veľkej Morave, obnovil a spravoval Veľkomoravské učilište, na ktorom sa okrem výchovy kléru pestovala literárna činnosť. Metod christianizoval Visliansko (od 874), teda územia na sever od Karpát, aj ďalšie oblasti následne pričlenené k Veľkej Morave. Po roku 874 často Metoda u Svätopluka (priaznivca skôr latinskej liturgie) a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave - Ján z Benátok (zároveň Svätoplukov poradca) a Viching (Wiching; švábsky benediktínsky mních). Vyvolali tak početné spory. V cirkevnom živote sa postupne sformovali nepriateľské tábory, ktorými boli fransko-latinský a byzantsko-sloviensky. Odlišovali sa najmä liturgickým jazykom.
Približne v tom istom čase (879/880) sa Veľká Morava prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na diecézy. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa Metoda vzniklo v Nitre. Roku 880 sa Metod vybral do Ríma, aby sa očistil od vyššie uvedených ohováraní. Pápežské skúšky bezchybne zvládol a Viching, ktorý ho sprevádzal, bol vysvätený za biskupa. Po návrate na Veľkú Moravu (881) Metod zosadil Vichinga ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Viching Svätoplukovi napísal falošný „pápežský“ list, podľa ktorého má byť Metod zosadený a vyhnaný z Veľkej Moravy. V roku 881 sa spolu so Svätoplukom zúčastnil na vojnovej akcii v Zátisí. Koncom roku 881 alebo začiatkom roku 882 sa Metod vybral do Konštantínopolu na pozvanie byzantského cisára. Zanechal tam dvoch žiakov, jedného kňaza a jedného diakona aj s odpisom slovanských bohoslužobných kníh. Existuje názor, že cisár Basileios I. ich poslal na dvor bulharského kniežaťa Borisa na misijnú činnosť. Niektorí predpokladajú, že jedným z nich bol Konštantín Preslavský, ktorý sa stal neskoršie biskupom. Po návrate z Byzancie Metod spolu so svojimi žiakmi zasvätil svoju činnosť prekladateľskej práci (dokončenie prekladu biblie, možno aj omšových textov západnej liturgie, homílií na celý rok, podieľal sa na biografii o Konštantínovi), takže na konci jeho života (6. apríla 885).
Spory medzi Metodom a Svätoplukom sa vyhrotili v roku 885, keď Metod navrhol za svojho nástupcu kňaza Gorazda. Skôr, ako sa mohol spor vyriešiť, arcibiskup Metod zomrel. Na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) Gorazda pochádzajúceho z územia dnešného Slovenska za svojho nástupcu vo Veľkomoravskom učilišti a 6. apríla 885 Metod zomrel na Veľkej Morave, kde bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole štátu. Po Metodovej smrti sa dostal na čelo veľkomoravského duchovenstva Viching, ktorý so Svätoplukovým súhlasom dal uväzniť Metodových žiakov a neskôr ich vypovedal z krajiny.
Význam Cyrila a Metoda
Cyril a Metod predstavujú naozaj klasický príklad toho, čo sa dnes označuje termínom „inkulturácia“: každý národ musí vpustiť do svojej kultúry zjavené posolstvo a vyjadriť jeho spásonosnú pravdu jazykom, ktorý mu je vlastný. To predpokladá veľmi náročnú prekladateľskú prácu, lebo si to vyžaduje nájsť výrazy, ktoré vhodne predložia bohatstvo zjaveného Slova bez toho, aby sa zmenil jeho zmysel.
Ich misia mala aj kultúrny, politický a spoločenský význam. Solúnski bratia ohlasovali vieru iným spôsobom než ostatní svätí. Misia Cyrila a Metoda bola výnimočná tým, že pre starosloviensku reč vytvorili písmo nazývané hlaholika. Dôležitosť ich misie spočíva aj v tom, že mala zároveň kultúrny, politický aj civilizačný význam.
Svätí Cyril a Metod sú najväčšími dobrodincami našich národov. Veď získali široké ľudové vrstvy láskou pre kresťanskú vieru a okrem toho urobili slovanský jazyk jazykom bohoslužobným a spisovným. Cyrilometodské dedičstvo bolo u nás vyhubené, udržalo sa však u Bulharov, Srbov, Rusov, Ukrajincov a Bielorusov, teda u slovanských pravoslávnych národov. Avšak aj pre náš národ, napriek tomu že bolo zničené, malo veľký význam, lebo tým sme sa pričinením svätých Cyrila a Metoda stali kresťanmi, boli sme ušetrení od násilného spôsobu pokresťančenia a okrem toho sme v období cyrilometodskom nadobudli také národné sebavedomie, že sme aspoň z väčšej časti odolali nebezpečenstvu odnárodnenia, akému podľahli Polabskí Slovania.
Slovenská republika (SR) si 5. júla pripomína štátnym sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu. Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike. Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok sv. Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii, pripomínali si ho aj na Ukrajine. Svätých mužov si štátnym sviatkom 24. mája pripomínajú v Bulharsku a Severnom Macedónsku.
Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára.
Objavte neznámy príbeh „svätého Cyrila a Metoda“: Tajomstvo ich pozoruhodného odkazu!
Pri sv. O našom povolaní a daroch Ducha Sv. Pavla. predkov v r. 863 (pred 1161 rokmi). o ich činnosti. a v Zadunajsku (dnešné západné Maďarsko). znamená pre nás pamiatka na sv. Cyrila a Metoda? Ústava SR, prijatá 1. 9. vlastného štátu. Sv. pod názvom Veľká Morava. Pri dnešnej sv. apoštola Pavla Efezanom. Efez na pobreží Malej Ázie (v dnešnom Turecku). boli jedni pôvodom Židia a druhí pohania, najmä Gréci. azda okrem hmotných záujmov. hodní svojho povolania, znášajte sa v láske. zväzku pokoja. Veď máte jedného Ducha a Pána, jednu vieru, jeden krst. v dokonalého človeka podľa Ježiša Krista“ (Ef 4,1-5.11-13). lebo dobre vystihuje, čo chcela dosiahnuť misia sv. Cyrila a Metoda. na Slovensku v 9. slobodných a otrokov. vyspelejších krajín ako na nekultúrnych a primitívnych. a nižšie postavení sa báli svojich vládcov. „zákona silnejšieho“. Prvým kresťanským misionárom, ktorí prišli po r. žili na opevnených hradiskách. dôvodov. Do tejto situácie prichádzajú sv. a pochopenej. cez predstavy o hodnote človeka podľa Ježišovho evanjelia. vzdelávanie a školstvo v tomto jazyku. misie trvalo pomerne krátko. Sv. 885. Veľká Morava ako štát zaniká niekedy po r. 907. menom Uhorsko. je živou pamiatka sv. odpoveď. pripomínajú upálenie Jána Husa. Profesorka sa pýtala žiaka, čo si pripomíname 5. júla. napovedala mu, že príchod vierozvestov. „A čo si pripomíname 6. pokračovala. Čo môžeme urobiť, aby naše hodnoty, hmotné i duchovné dedičstvo neprevzali po nás sebci a individualisti, ale vďační, múdri a zodpovední ľudia? Budúcnosť nemáme vo svojej moci a nemáme pod kontrolou ani vlastné deti. Ale na seba môžeme mať vyššie nároky. Prepájajme teda v odkaze na sv. Cyrila a Metoda našu vieru s kultúrou a múdrosťou a žime túto svoju vieru s hrdou vďačnosťou i priateľskou radosťou!