Diktát je vynikajúci spôsob, ako čo najrýchlejšie zistiť, čo dieťa nevie. Prečo? Aby sme to mohli ešte precvičiť a upevniť predtým, než pôjdeme s učivom ďalej. Diktát potreujeme. Ak má dieťa skúsenosť, že sa mu práca podarí, nebude sa báť. Naopak. Pokiaľ dieťa nemá istotu, že sa dá zvládnuť, diktát je stresujúci. Veľa záleží na tom „AKO diktuje“, či už učiteľ v škole, alebo rodič doma.
Ako vytvoriť čo najlepšie podmienky na písanie diktátu?
V 1. ročníku diktáty nie sú povinné, ale je dobré ich dávať, aby sa postupne vytváral návyk už od začiatku. Posadíme žiakov tak, aby nemali možnosť odpisovať. Odstránime všetky rušivé veci okolo. Je ticho, nič na lavici okrem zošitu a pera, očný kontakt. Diktát nenarúšame NIČÍM, okrem potrebného diktovaného obsahu!
Začíname s takýmto diktovaním napríklad: „Napíš veľké písané písmeno M a čiarku za ním.“ Povieme to len 1x a ticho čakáme, kým všetci žiaci napíšu a následne zdvihnú hlavu. Pre nás je to signál, že môžeme ďalej diktovať. „Napíš malé písané písmeno a a čiarku za ním.“ Povieme to len 1x a ticho čakáme, kým všetci pozrú na nás, že majú napísané. Ticho čakáme. „Napíš veľkú slabiku Má.“ V tomto prípade naznačujeme aj gestikuláciou, že je tam dĺžeň (tak, že dlaňou zhora dole pred sebou akoby pretneme vzduch). Takto pokračujeme.
Dôležitá je spätná kontrola. Diktujeme všetko ešte raz a pomaly. Teraz žiaci perom prechádzajú ponad každé jedno písmenko a kontrolujú si napísané. Ak sa dieťa pomýli, prečiarkne a pokračuje ďalej. Zátvorky sa mi neosvedčili. Od písmen, cez slabiky, prechádzame k písaniu slov. Slovo si pred písaním rozdelíme na slabiky a gestikulujeme pri tom všetci. Rozlišujeme dlhú a krátku slabiku. Dvojhláska v slabike = dlhá slabika, čiže gestikulujeme ako pri dĺžni. Ak sa nám v slove stretnú dve a viac spoluhlások pri sebe (pr. slovo rozprávka), slabikujeme tak, že prvú spoluhlásku dáme do prvej slabiky a ostatné do druhej slabiky (roz- práv- ka).
Proces diktovania a opravy
V 2. - 4. ročníku máme 10 kontrolných diktátov počas školského roka. Jeden do mesiaca. V 2. ročníku už píšeme jednoduché vety. Od dvojslovných až k viacslovným. Prečítame plynule s intonáciou celý obsah textu. Následne povieme: „Začíname písať. Začiatok vety: Miško, mäkké i, Miš- ko“ slabikujeme ako v prvom ročníku a píšeme. Čakáme, kým sa pozrú na nás, že hotovo a pokračujeme „číta, čí- ta“ slabikujeme a píšeme. Takto prejdeme všetky vety diktátu. Postupne vynechávame gestikuláciu a slabikovanie. Zrýchľujeme celý proces diktovania. Pridávame na obtiažnosti, podľa učiva.
Pozor! Tempo diktovania určujeme tak, že sa postavíme k „pomalšiemu žiakovi“ a nenápadne pozorujeme, či stíha písať. Oprava diktátu žiakmi je dôležitou súčasťou. Pri opravovaní používame korektorské značky. Rozdelenie na konci riadka je chybou až od 3. - 4. ročníka. K značke pre chybné písmeno už nedopisujeme NIČ, žiak musí sám prísť na to, čo je asi na písmene chybné: dĺžeň? mäkčeň? i/y? veľké písmeno?
Kľúčové funkcie mozgu pri písaní diktátu
Písanie diktátu si vyžaduje komplexnú súhru viacerých mozgových funkcií. Ak má mozog aj len čiastkový deficit v niektorej z týchto oblastí, dieťa pravdepodobne bude mať ťažkosti v písaní diktátov, ale často aj pri odpise, prepise. Rozvojom takýchto dielčích funkcií je preto nevyhnutné sa zaoberať už dlho v predškolskom veku.
- Počúvať učiteľa (sluchová pozornosť): Dieťa sa nesmie nechať rozptyľovať inými zvukmi a musí sa sústrediť na hlas učiteľa.
- Udržať vetu v pamäti (sluchová pamäť): Dieťa musí byť schopné si krátkodobo zapamätať vyslovenú vetu.
- Analyzovať a syntetizovať hlásky (sluchová analýza a syntéza): Dieťa musí vedieť slovo rozdeliť na jednotlivé hlásky a poskladať ho z hlások.
- Rozlišovať hlásky (sluchové rozlišovanie): Dieťa musí odlíšiť podobne znejúce hlásky, napríklad dlhé od krátkych.
- Vyhľadať grafické tvary písmen (zraková pamäť): Dieťa musí spojiť počutú hlásku s jej grafickou podobou.
- Nezamieňať podobné tvary písmen (zrakové rozlišovanie): Dieťa nesmie zamieňať písmená, ktoré vyzerajú podobne (napr. m-n, d-b).
- Prepojiť zmyslové oblasti (intermodálne vzťahy): Počuté hlásky sa musia spojiť s videnými písmenami.
- Spojiť obraz písmena s pohybom ruky (vizuomotorická koordinácia): Mozog musí riadiť pohyby ruky a prstov pri písaní.
- Správne umiestniť písmená na papieri (priestorová orientácia): Dieťa musí dodržať správne umiestnenie písmen na linajke a smer písania.
- Dodržať poradie hlások a písmen (vnímanie časového sledu): Dieťa nesmie prehodiť poradie písmen v slove ani na ne zabudnúť.
Ako pomôcť deťom doma?
Slovenský jazyk mnohé deti považujú za nepríjemný vyučovací predmet len preto, lebo im nejde pravopis a ony občas dostanú z diktátu horšiu známku. Väčšina detí, ktoré pravidelne čítajú knihy a občas im aj doma rodičia nadiktujú diktát alebo dajú urobiť nejaké pravopisné cvičenie, postupne majú s pravopisom čoraz menej problémov.
Deti majú v škole slovenský jazyk každý deň, a tak sa s preberaným javom stretávajú aj niekoľkokrát do týždňa. Väčšinou učivo pochopia v škole. Musia však dávať pozor na hodine. Existujú však žiaci, ktorí si potrebujú preberaný jav precvičiť ešte aj doma, aby sa im učivo lepšie zafixovalo do pamäti. Niekedy naozaj stačí len 10-15 minút denne a z dieťaťa, ktoré nosilo z diktátov zlé známky, sa postupne stáva jednotkár-dvojkár. Nejde to však hneď. Musíte sa pripraviť na to, že to trvá dlhší čas. Niekedy aj pol roka, rok. Naozaj je dôležitá systematickosť. Ak sa dieťaťu venujete a k náprave nedochádza, treba uvažovať aj nad tým, či dieťa nemá napríklad nejakú poruchu učenia.
Typy cvičení a diktátov
- Prepisovanie textu: Upozorní dieťa na potrebu pozornosti. Dieťa odpisuje text, chyby sa napíšu správne a tri-štyri razy do riadka.
- Prečítanie a diktovanie: Dieťa si pred napísaním diktátu text najprv prečíta, potom mu ho môžete nadiktovať. Dôležitá je oprava diktátu.
- Prepisovanie básne spamäti: Využite učenie sa básne na prepísanie do zošita.
- Komentovaný diktát: Vhodný pri preberaní vzorov podstatných alebo prídavných mien.
- Vypisovací diktát: Dieťa vypisuje z čítaného textu len tie slová, ktoré sa momentálne preberajú (napr. len podstatné mená).
- Tvorba príbehu: Dieťa napíše príbeh podľa osnovy, v ktorom používa preberaný jav (napr. aspoň päť zámen).
- Klasický diktát: Precvičuje písanie súvislých textov, rýchlosť písania, jemnú motoriku, úhľadnosť a čitateľnosť písma.
- Dopĺňací diktát: Dieťa dopĺňa v texte nejakú hlásku alebo veľké a malé písmená.
- Autodiktát pre 1. ročník: Dieťa pomenúva obrázky a potom ich napíše.
V dnešnej dobe existuje viacero možností, ako si precvičovať pravopis. Dôležité je striedať typy diktátov alebo cvičení, aby sa dieťa nenudilo. Ale čo je najpodstatnejšie, ak chce byť vaše dieťa úspešné, nemali by ste zabúdať na pravidelnosť precvičovania.
V prvom rade už od malička veďte deti k čítaniu. Zlepšujú si tým slovnú zásobu a dostávajú „do oka“, ako sa slová píšu. V prípade, že si čítate aj nahlas, dostanú slová aj „do uší“, pretože sa zapája zároveň sluch aj zrak. Druhým krokom k lepšiemu písaniu diktátov je odpisovanie. Bez cvičenia žiadne úspechy nebudú, tvrdá drina však určite prinesie svoje ovocie. Deťom môžete dať prepisovať aj z jeho obľúbenej knižky, z novín alebo časopisov. Aby to malo zmysel, odpisujte s deťmi aspoň 3x týždenne.
Ak má vaša ratolesť stres z diktátov, prekonáte ho tým, že budete precvičovať diktáty doma. Ak si ich dieťa nacvičí doma v „bezpečnom“ prostredí, keď vlastne o nič nejde, na ostro v škole bude pokojnejšie a zvládne ich lepšie. Po každom domácom diktáte si spolu rozoberte, kde spravilo chybu a prejdite si, ako si správny pravopis zapamätať a vyvarovať sa gramatických chýb do budúcnosti. Cvičné diktáty pre žiakov nájdete aj na internete, stačí si ich vyhľadať.
Poslednou možnosťou, keď ste už so silami v koncoch, ste na svojho drobca prikrátki a neviete si rady ako ďalej, nájdite mu doučovanie. Prenechajte to na odborníka, ktorý mu podrobne vysvetlí pravidlá pravopisu, precvičí si s ním a prejde všetky slová, kde robí dieťa chyby. Najdôležitejšie je zbytočne dieťa nestresovať, ak sa mu spočiatku v diktátoch nedarí, doprajte mu čas, po domácom tréningu sa určite v písaní diktátov zlepší aj v škole. Nezabudnite ho po každom úspechu pochváliť a motivovať ho tak k ďalšiemu pokroku.
