Keď konečne v rukách držíme naše vysnívané dieťatko, s ktorým sme sa deväť mesiacov zhovárali počas pobytu v brušku, ani nás nenapadne, či naše novorodeniatko vie rozlíšiť, čo je živá vec, čo neživá hračka, či tá plastová krabička vydávajúca zvuky žije, dýcha a má životný cieľ. Vedkyne a vedcov to samozrejme zaujíma dlhé roky. Ľudský mozog je fantastická vec. Veda je ním fascinovaná, no o čo väčšie prekvapenie im prichystal mozog malého dieťaťa - novorodenca, keď ho preskúmali magnetickou rezonanciou (počas spánku) a zistili, že sa podobá mozgu dospelého jedinca? Samozrejme, je ešte veľa času a priestoru na vývoj a „tesanie“ mozgu skúsenosťami a vedomosťami, ale niektoré časti sú vopred pripravené, naprogramované, vytvarované už na špecializované úlohy - napríklad rozpoznávanie TVÁRÍ a miest.
Rozpoznávanie tvárí a podnetov
Už pár hodín po narodení je totiž pohľad bábätiek prirodzene a neurobiologicky priťahovaný k ľudským tváram. Toto chovanie a následne MRI skeny ukázali, že vizuálny kortex je predprogramovaný na špecializované úlohy - rozpoznávanie miest a ľudských tvárí - a je podobnejší dospelému, než si vedkyne a vedci pôvodne mysleli.
V ďalšom výskume (2011, publikovaný na NCBI.nlm.gov) potvrdili, že bábätká sa prirodzene viac obracajú, sú viac priťahované k ľudským tváram - ak mali na výber medzi ľudskými a tvárami napríklad primátov (gorily), alebo ľudskými a inými časťami ľudského tela. Išlo o 3-6-mesačné bábätká. Čím sú staršie, tým vyššia je tendencia vyhľadávať zmyslami (evolučne daná) ľudské tváre. Vedkyne a vedci si nakrúcali pohyby hlavy a očí u 3-9-mesačných bábätiek.
Tváre podľa nich sú najcennejším zdrojom informácií, z ktorého sa učíme o našej spoločnosti a svete vôkol nás: zisťujeme vek, rasu, pohlavie, fyzické zdravie, emocionálny stav, pozornosť, mentálne rozpoloženie, bábätká rozpoznávajú identitu človeka a napríklad pozorne sledujú, kam smeruje náš pohľad.
Biologický pohyb vs. mechanický
Biologický pohyb vs. mechanický, zviera vs. hračka. Je dokázané, že bábätká venujú veľa pozornosti niektorým dôležitým črtám žijúcich bytostí, vďaka čomu sa učia, čo žije a čo je neživé: v prvom rade je to tendencia vyhľadávať tvár. Počas prvých dvoch mesiacov života si novorodeniatko dokonca vyvinie preferenciu pre tvár svojej matky (výskum 1976).
Ďalej majú novorodenci tendenciu obracať sa na veci, ktoré sa hýbu ako ľudia - teda vykazujú aktivitu s určitým cieľom (niečo dosiahnuť ako znak človeka, alebo živej bytosti). 4-12-mesačné bábätká, keď im pustili videá so zvieratami a videá s dopravnými prostriedkami ako autá, lode či helikoptéry (aby sa bližšie prizreli, ktorému pohybu dávajú prednosť - či mechanickému alebo biologickému), preferovali videá so zvieratami. Tomu zodpovedala aj emocionálna reakcia - u takmer všetkých detí pozitívna na zvieratá ako úsmev, smiech, mávanie rukami alebo bľabotanie (dokonca viac ako bľabocú na hračky a veci).
Tvár je dôležitá aj pri hračkách
Keď výskumníčky a výskumníci položili pred dieťa chlpatú hračku s tvárou a tú istú bez tváre, zistili, že tvár je signál, pomôcka pre deti, že by niečo mohlo spätne reagovať a byť živé: bábätká skúmali vec a dokonca na ňu reagovali bľabotaním. Ak hračkou s tvárou pohli a smerovali niekam jej pohľad, bábätká sa obracali tam, kam pohľad hračky.
Ďalším signálom, že by niečo mohlo byť živé a teda to stojí za preskúmanie, bol pre bábätká pohyb - za hračkami sa natiahli ľudské ruky alebo neživá palička. Detičky venovali väčšiu pozornosť ľudským rukám než neživým paličkám, teda vedeli rozlíšiť, že ľudská ruka má na rozdiel od paličky istý cieľ, zámer či úmysel, ktorý vycítili. Verili, že ruka je na rozdiel od paličky živá či patrí živej osobe. Išlo o 5-9-mesačné bábätká.
Ako bábätká zistia, či niečo žije alebo nie?
Hoci nevyzerajú ako človek, bábätká vypozorujú, vytušia, že sa pohybujú za nejakým cieľom a tento pohyb vychádza zvnútra organizmu. 9-12-mesačné bábätká podľa výskumov očakávajú, že ak sa niečo hýbe, musí to mať nejaký cieľ, hoci to nemá ani ruky, nohy či tvár. Pohyb je teda ďalším signálom, z ktorého sa deti učia rozlišovať medzi živou a neživou vecou.
Napokon ďalším zo signálov dôležitým pre učenie sú zvuky, ktoré organizmy vydávajú - a môžu to byť pokojne aj neživé veci. Ak je hračka naprogramovaná tak, že reaguje na bľabotanie a zvuky bábätka, dieťa naň reaguje a prirodzene očakáva, že ide o živú bytosť. Aspoň u novorodeniatok. Vec nemusí mať ani tvár, ruky, nohy či vykazovať pohyb. Zvukovými hračkami deti síce akoby mýlime, keď sa učia rozpoznávať, či je niečo živé alebo nie, zároveň sa vekom učia (do budúcnosti), že zvuky a hlas nemusia byť znakom živej bytosti.
Vývojové míľniky 2-mesačného dieťaťa
V prvom mesiaci života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Motorika: Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.
Bábätko sa v priebehu 2. mesiaca začína intenzívnejšie zaujímať o svoje okolie. Začína registrovať ostatné tváre, pohybujúce sa predmety, dokáže sa usmievať a z hľadiska motoriky konečne dokáže v obmedzenej miere cielene ovládať pohyby svojich končatín. Počas fyzického vývinu sa u dvojmesačného dojčaťa rozvíja jemná i hrubá motorika a taktiež zmyslové vnímanie. Oproti prvému mesiacu už dieťa dokáže v limitovanej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Z hľadiska jemnej motoriky sú pre ležaní na chrbte už dlane zvyčajne pootvorené alebo úplne otvorené a prsty ohybnejšie. Preto dokáže dieťa po krátku dobu v ruke udržať predmet. Je vhodné stimulovať jeho hmatové zmysly. Pri ležaní na brušku dokáže hlavičku dvíhať a otáčať konkrétnym smerom. Pohyb hlavičky už môže byť izolovaný - neotáča hrudník a telo, ale len hlavičku. Bábätko pozoruje svoje ruky a prsty. Pri ležaní na chrbte dokáže ruky - prsty nasmerovať k ústam a pästičky si vkladá do úst a oblizuje. Takisto dochádza k spájaniu pravej a ľavej ruky, čo indikuje súhru oboch hemisfér mozgu. Nožičky dvíha v polohe na chrbte nad podložku a chvíľu ich udrží vo vzduchu. Brušné svalstvo už spevňuje. V polohe na brušku môže mať bábätko snahu sa opierať o lakte a dvíhať hlavu. Dieťatko čoraz lepšie ovláda krk. Má snahy sa naťahovať za predmetmi - hračkami v jeho ohniskovej vzdialenosti, no uchopiť ju ešte dokonale nedokáže.
Dieťa omnoho viac interaguje s okolím. Má lepšiu pozorovaciu schopnosť, sleduje dynamický pohyb a zrak sa zlepšuje. Stále ešte nedokáže pohyby očí koordinovať jedným smerom. Preto môže dieťatko škúliť. Schopnosť koordinovať pohyb očí sa objaví až v priebehu 3. až 6. mesiaca. Vtedy by už škúlenie malo odznieť. Inak je potrebná diagnostika u očného lekára. Periférne videnie sa rozvíja taktiež až okolo 3. - 6. mesiaca. Farebné videnie u bábätka ešte stále nie je úplne rozvinuté. Stále dieťatko vidí na pomerne krátku vzdialenosť. Mozog však spracúva informácie o obrysoch a tvaroch (rozpoznáva hrany).
Dožaduje sa interakcie, očného kontaktu, dotykov, nosenia na rukách. Okrem plaču začína komunikovať úsmevom a občasnými grimasami. Často ho svojím úsmevom rozosmejete a ono vám ho opätuje. Dieťa vníma zvuky, nielen hlasy, ale aj melódie, hrkanie a zachytáva niektoré hlásky. Dokáže rozpoznávať hlasy matky či otca. Za istý „druh reči“ u dvojmesačného bábätka možno považovať vŕkanie, mrnkanie a občasné hrdlové zvuky pripomínajúce samohlásky „óóó“ - „ááá“. Rôzna intenzita plaču môže znamenať hlad, mokrú plienku či bolesť. Ak zvuk bábätko indikuje, snaží sa ho hľadať očami. Občasné bľabotanie naprázdno akoby imitovalo reč človeka. Radosť a nevôľu môže vyjadrovať aj pohybom rúk a nôh.
Vhodné hračky pre 2-mesačné dieťa
Výber správnych hračiek pre 2-mesačné bábätko je dôležitý pre jeho správny vývoj a stimuláciu zmyslov. V tomto veku bábätká začínajú reagovať na zvuky, tváre a rôzne podnety.
- Hrkálky: Klasická hračka, ktorá rozvíja sluch a motoriku. Vyberajte ľahké hrkálky, ktoré dieťa ľahko uchopí.
- Hryzátka: Pomáhajú pri prerezávaní zúbkov a zároveň masírujú ďasná.
- Mäkké/maznacie hračky: Poskytujú dieťaťu pocit bezpečia a pohodlia.
- Hračky so zvukom (nie príliš hlasné): Stimulujú sluch a učia dieťa rozpoznávať rôzne zvuky.
- Rôzne menšie hračky/tvary vhodné do malej ručičky: Rozvíjajú úchop a jemnú motoriku.
- Hračky, ktoré môžu deti samé uviesť do pohybu (hojdacie, s kolieskami, atď.): Podporujú koordináciu pohybov.
- Hracia deka: Multifunkčná hračka, ktorá stimuluje zrak, sluch a hmat. Obsahuje rôzne prvky ako šuštiace papieriky, hrkálky a zrkadielka. Je to super, motivuje k chytaniu hračiek a k pretáčaniu.
- Hrazdička: Alternatíva k hracej deke, dá sa zavesiť nad postieľku alebo kočík.
- Leporelo: Ideálne pre rozvoj zraku a motoriky.
Pri výbere hračiek je dôležité dbať na bezpečnosť - hračky by nemali obsahovať malé časti, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť, a mali by byť ľahko umývateľné. Striedanie hračiek pomôže udržať záujem dieťaťa. Najlepšou hračkou ste však vy sami - venujte dieťaťu svoj čas a pozornosť, rozprávajte sa s ním, spievajte mu a hrajte sa s ním.
ROZVOJOVÉ AKTIVITY pre 2 a 3-mesačné bábätko
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja individuálne. Niektoré bábätká môžu prejavovať väčší záujem o hračky skôr, iné neskôr. Dôležité je akceptovať individuálne tempo vývoja vášho dieťaťa a poskytovať mu láskyplné prostredie, podporu a stimuláciu.