Rozvod alebo rozchod rodičov predstavuje pre dieťa náročnú životnú situáciu, ktorá ovplyvňuje jeho citový vývoj a stabilitu. Jedným z kľúčových aspektov je rozhodovanie o tom, s ktorým z rodičov bude dieťa bývať a ako bude vyzerať styk s druhým rodičom. Hoci právne predpisy neumožňujú dieťaťu priamo rozhodovať o tom, s ktorým rodičom bude bývať, jeho názor má v konaní pred súdom značnú váhu.
Je len mýtus, že dieťa sa od nejakého veku môže na súde vyjadriť, s kým chce žiť. Zvyčajne sa medzi ľuďmi hovorí, že od 13 rokov. Je to fáma. Správne a zákonne je to inak. Dieťa sa nie môže, ale musí vyjadriť ku všetkým sporom, ktoré sa ho dotýkajú, a jeho názor sa zisťuje spôsobom, ktorý je veku primeraný. Citlivo, tak, aby naozaj rozumelo, čo od neho dospelí chcú.
Toto vypočutie zvyčajne realizuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je v konaní ustanovený za kolízneho opatrovníka, teda za zástupcu dieťaťa v súdnom konaní. Toto sú tie nenápadné správy z návštevy dvoch pracovníčok u vás a z niekoľkominútového rozhovoru s deťmi. V zložitejších prípadoch, keď je postoj rodičov diametrálne odlišný, sa deti vypočúvajú aj na úrade, zvyčajne za prítomnosti psychológa, a niekedy je dokonca situácia taká nejasná, že musí byť ku konaniu privolaný znalec.
Takže odpoveď je jednoduchá. Súd sa vašich detí určite bude pýtať. Bez toho, aby poznal ich názor, váš spor s partnerom nerozhodne.
Vplyv veku a vyspelosti dieťaťa na súdne rozhodnutie
V desiatkach prípadov nebol názor dieťaťa riadne zaznamenaný, v iných deti vôbec nevypočuli. Súd by mal na jeho názor prihliadať, pokiaľ je vzhľadom na jeho vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť dôsledky súdneho konania.
V prípade, že dieťa už dosiahlo plnoletosť, môže sa samo rozhodnúť, s kým chce žiť. Jedinou otázkou, ktorú ešte môže súd vo vzťahu k nemu riešiť, je otázka výživného, a to iba v prípade, že ešte študuje dennou formou na vysokej škole.
Ako postupovať v prípade nezhôd
V prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť o otázkach rodičovských práv a povinností, o tom, ktorému rodičovi bude dieťa zverené, rozhodne súd. Súd rozhodne o ďalšom výkone rodičovských práv od daného okamihu bez ohľadu na mimosúdnu dohodu.
Snažte sa zrealizovať s partnerom dohodu o starostlivosti o deti po rozchode. Nájdite si mediátora alebo dobrého psychológa či iného poradcu a skúste sa ešte predtým, než vstúpite do súdnej siene, dohodnúť mimosúdne. Ak je dohoda ťažšia, skúste požiadať o intervenciu úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Z každého stretnutia na úrade si dajte zhotoviť záznam. Budete to mať ako poistku.
Každé súdne rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu je možné zmeniť, ak nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia. V prípade, že chcete zmeniť starostlivosť o dieťa na striedavú, tak sa môžete buď s druhým rodičom dohodnúť na zmene starostlivosti a danú dohodu dať schváliť súdu, alebo v prípade, ak dohoda nie je možná, tak bude potrebné podať na súd návrh na zmenu pomerov.
Manipulácia dieťaťa a citové vydieranie
Čo robiť s dieťaťom, ktoré môže byť zmanipulované? Tu je už odpoveď nejasná. Takmer vždy dokázali oceniť toho férovejšieho rodiča, toho, ktorý im menej vymýval hlavu, toho, ktorý im dal väčší priestor na to, aby mohli „dýchať“. Nie je určite pravda, že deti ostávajú s bonitnejším rodičom.
Súdny znalec môže posúdiť psychický stav dieťaťa a jeho schopnosť odolávať manipulácii. V prípadoch, keď je dieťa psychicky labilné alebo je vystavené citovému vydieraniu, súd prihliada na jeho najlepší záujem a snaží sa zabezpečiť prostredie, kde bude chránené a nebude vystavené psychickému nátlaku.
Dopad rozvodu na deti: Tamara D. Afifi na TEDxUCSB
Právo dieťaťa na vyjadrenie názoru
Hoci právne predpisy neumožňujú dieťaťu priamo rozhodovať o tom, s ktorým rodičom bude bývať, jeho názor má v konaní pred súdom značnú váhu. Súd by si mal vypočuť jeho názor, venovať mu patričnú pozornosť a citlivo vnímať jeho nespracovanú bolesť. Dieťa nemožno nútiť do toho, aby názor pred súdom, ak má problém, vyjadrilo. Maloletý má teda možnosť zvukové záznamy „zisťovania názoru“ odmietnuť.
Zisťovanie názoru maloletého sa deje bez prítomnosti rodičov a ich právnych zástupcov za účasti psychológa. V trestnom konaní sa výsluch maloletého spravidla audiovizuálne zaznamenáva, aby sa predišlo jeho opakovanému vypočúvaniu.
Počas medzinárodnej vedeckej konferencie s názvom Spoločne pre deti, ktorú organizoval Úrad komisára pre deti, na tieto práva upozorňovali viacerí odborníci. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský vysvetlil, že ak to súd nenariadi, zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemá povinnosť vyhotoviť zvukový záznam. Ak o názor dieťaťa požiada súd, mal by byť urobený zvukový záznam aj v prípade, keď dieťa odmietne využiť svoje právo.
Cochemská prax ako cesta k dohode
Známa Cochemská prax, ktorá pochádza z Nemecka, sa stáva čoraz častejším prístupom aj na Slovensku. Jej cieľom je, aby sa rodičia, súdy, kolízni opatrovníci, psychológovia a advokáti spojili a pomohli rodine dohodnúť sa - namiesto toho, aby sa roky súdila.
Tento prístup zdôrazňuje potrebu konštruktívnej komunikácie a spolupráce medzi rodičmi s cieľom nájsť riešenie, ktoré bude v najlepšom záujme dieťaťa.
Faktory ovplyvňujúce rozhodnutie súdu
Pri rozhodovaní o tom, komu pripadne dieťa do starostlivosti, súd zohľadňuje viacero faktorov:
- Záujem dieťaťa: Súd prihliada na to, ktorému z rodičov je lepšie zveriť dieťa do starostlivosti, aby bolo zabezpečené jeho stabilné a harmonické prostredie.
- Finančná situácia rodičov: Súd posudzuje finančnú situáciu oboch rodičov a ich schopnosť zabezpečiť bývanie a potreby dieťaťa.
- Vek a zdravotný stav rodičov: Vek a zdravotný stav rodičov môžu tiež ovplyvniť rozhodnutie súdu.
- Vplyv rodinného prostredia: Zdravý duševný vývoj dieťaťa je úzko spätý s citovo vrelým a stálym prostredím. Rodina a domov sú pre dieťa miestom istoty, prijatia a bezpečia.
Súd tiež prihliada na to, ako sa ktorý z manželov podieľal na nadobudnutí majetku, ktorý patrí do BSM (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov).
Vždy platí, že záujmy maloletého dieťaťa sú nadradené záujmom rodičov.
