Výživa dojčiat je kľúčová pre ich zdravý rast a vývoj. V prvých mesiacoch života je ideálnou potravou materské mlieko, ktoré poskytuje všetky potrebné živiny. Ak dojčenie nie je možné, podáva sa umelé mlieko. Zavádzanie príkrmov sa zvyčajne začína medzi 4. a 6. mesiacom veku, pričom sa postupuje od jednodruhových zeleninových a ovocných pyré k zložitejším jedlám.
Mlieko a mliečne výrobky sú dôležitým zdrojom bielkovín, vitamínov (A, B2, B6, B12, D) a vápnika, ktoré by mali byť súčasťou každodenného jedálneho lístka dieťaťa. Je však dôležité byť opatrný pri zavádzaní kravského mlieka. Pre deti mladšie ako jeden rok nie je vhodné na pitie, ale od 10. mesiaca ho môžete v menších množstvách použiť pri príprave príkrmov. Po roku veku môže dieťa piť pasterizované plnotučné mlieko. Optimálnu výživu však predstavuje adaptovaná mliečna formula, ktorá lepšie zodpovedá potrebám dieťaťa až do 3 rokov.
Po prvom roku veku sú súčasťou jedálneho lístka aj tvarohové mliečne výrobky, syry a jogurty. Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nemôžu konzumovať mlieko ani mliečne výrobky. Pre nich sú vhodné špeciálne mlieka so štiepenou bielkovinou alebo zmesi aminokyselín.
Mliečne výrobky v strave dojčiat
Mlieko a mliečne výrobky sú zdrojom hodnotných bielkovín, vitamínov A, B2, B6, B12, D. Ceníme si ich však hlavne pre vysoký obsah vápnika. Bez mlieka a mliečnych výrobkov nie je jednoduché zostaviť taký jedálny lístok, ktorý by dieťaťu poskytoval vápnik v dostatočnom množstve.
Jogurty
Jogurty patria medzi najobľúbenejšie mliečne výrobky. Do výživy ich možno zaradiť sedem až osem-mesačnému dieťaťu. Pri výrobe jogurtov, ako aj iných kyslomliečnych výrobkov sa počas mliečneho kvasenia čiastočne rozkladá aj mliečna bielkovina, čím sa stáva ľahšie stráviteľnou a klesá jej schopnosť vyvolávať alergiu.
Začíname tým najjednoduchším druhom jogurtu - bielym, neochuteným. Podávajú sa smotanové jogurty, ktoré možno striedať s polotučnými, nízkotučné sú nevhodné. Prednosť by mali dostávať probiotické jogurty s obsahom živých kultúr, ktoré podporujú rozvoj imunitného systému. Po čase možno stravu spestriť i ochutenými jogurtmi, príchuť však treba prispôsobiť veku dieťaťa. Do 1 roka môže dieťa papať najmä jablkové, marhuľové, broskyňové, slivkové, či banánové jogurty, po roku možno podať i čokoládové, alebo citrusové. Biely jogurt sa dá ochucovať aj prídavkom čerstvého ovocia, džemu, kompótu, ovsených vločiek, či cereálii. Jogurty s obsahom umelých sladidiel sú nevhodné.
Jogurt je vhodné zaradiť až keď dieťatko papá tri základné príkrmy: zeleninový príkrm (s mäskom alebo žĺtkom), ovocný príkrm a kašu. Ak je dieťatko dojčené, s podávaním jogurtu sa netreba ponáhľať, pre dieťa je do roka výhodnejšie materské mlieko.
Acidko, tvaroh, puding
Z kyslomliečnych výrobkov sa môže už počas prvého roka podávať aj acidofilné mlieko, kefír, či actimel, do varených pokrmov možno používať kyslú smotanu. Tvaroh sa vzhľadom na vysoký obsah bielkovín odporúča až od jedného roka. Aj mliečne výrobky typu termix, pribináčik, či bobáčik obsahujú veľa tvarohu, ich zaradenie je preto vhodné koncom 1. roka. Je v nich približne iba polovičné množstvo vápnika než v mlieku alebo jogurtoch.
Pudingy sa v 1. roku pripravujú s umelým alebo materským mliekom. Puding sa uvarí vo vode a následne sa pridá potrebné množstvo práškového mlieka alebo materské mlieko. Po roku možno na prípravu pudingu použiť aj kravské mlieko.
Čo sa týka pudingu, názory rodičov a odborníkov sa rôznia. Niektorí rodičia začínajú s pudingom už okolo 6. mesiaca, zatiaľ čo iní čakajú až do 1. roku alebo neskôr. Pediatri zvyčajne odporúčajú zavádzať kravské mlieko až po 1. roku veku, a to v menších množstvách pri príprave príkrmov. Pudingy z prášku by sa mali podávať až po 1. roku, a to len občas ako pochutina, nie ako hlavný zdroj výživy. Uprednostňovať by sa mali domáce pudingy z kvalitných surovín, s minimom cukru a bez prídavných látok. Ak chcete svojmu dieťatku pripraviť puding počas prvého roka, používajte iba materské alebo umelé mlieko. Puding uvarte vo vode a následne pridajte materské mlieko.
Syry
Syry sa zaraďujú do výživy dieťaťa po 1. roku. Najprv podávame tvarohové syry a až neskôr tvrdé a topené syry. V prípade tvarohových syrov je vítané, že majú nižší obsah soli a bielkovín, zároveň však obsahujú i menej vápnika. Tvrdé syry sú síce slanšie, ale sú veľmi bohaté na vápnik. V primeranej dávke, čo je cca 15-20 g plátok, ich môže dostávať aj malé dieťa. Tavené syry sú chudobnejšie na vápnik než tvrdé syry, navyše taviace soli zhoršujú využitie vápnika v organizme.
Ako spestrenie jedálneho lístka sa môžu syry zaraďovať už od 10. mesiaca. Najvhodnejšie je začať s čerstvými, prírodnými syrmi, z ktorých telo vápnik získava najlepšie. Neskôr môžete pridať tvrdé syry - tie sú síce slanšie, ale zasa obsahujú veľké množstvo vápnika. V primeranom množstve ich tak môžu jesť aj malé deti. Ak však ide o tavené syry, tu na seba narážajú odporúčania vôbec nepodávať a podávať raz za čas. Dôvodom zákazu je skutočnosť, že tavené syry obsahujú taviace soli, na ktoré sa vápnik viaže a ten je tak v tejto forme pre telo zle využiteľný. Tieto syry navyše obsahujú aj veľké množstvo fosforu a sodíka - sú teda veľmi slané. Niektoré tavené syry sa navyše ako syry iba tvária, v skutočnosti však ide o výrobok z rastlinných tukov - a tieto výrobky by vaše dieťatko skutočne jesť nemalo. Na druhej strane sú však na trhu aj kvalitné tavené syry, ktoré svojmu dieťaťu môžete bez obáv občas dopriať. Na kvalitu by ste mali napokon hľadieť pri nákupe všetkých mliečnych výrobkov i ďalších potravín.
Bryndza, cmar
Po 1. roku možno podávať i bryndzu, avšak iba pasterizovanú. Nepasterizovaná môže obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, ktoré dieťaťu s nie úplne zrelým imunitným systémom môžu spôsobiť ochorenie. Z podobných dôvodov nie sú pre malé deti vhodné plesňové syry vyrobené z nepasterizovaného mlieka.
Cmar a srvátku možno zaradiť do výživy dieťatka po 1. roku. Cmar a nápoje z neho vyrobené si zachovávajú vysoký obsah vápnika, v srvátke je jeho obsah o polovicu nižší než v mlieku.
Odporúčania pre zavádzanie mliečnych výrobkov
Malé dieťa má denne spapať 500-600 g (ml) mlieka a mliečnych výrobkov. Vo výžive malých detí sa majú uprednostňovať smotanové alebo aspoň polotučné mliečne výrobky. Nízkotučné nie sú vhodné, pretože dieťaťu neposkytujú dostatočné množstvo energie, majú tiež nižší obsah vitamínov.
Pre deti, ktoré odmietajú piť mlieko, sú plnohodnotnou náhradou mliečne výrobky. Najvhodnejšie sú jogurty, alebo kyslomliečne nápoje, ktoré v 100 g obsahujú približne toľko vápnika ako mlieko. Hoci deti s intoleranciou laktózy nemôžu piť bežné druhy mlieka, zväčša dobre znášajú kyslomliečne výrobky a syry. Čo sa týka iných mliečnych výrobkov, ako pribináčiky alebo termixy, treba overiť, ako ich dieťa znáša a či sa po ich konzumácii neobjavia ťažkosti. Iba v ťažkých prípadoch intolerancie treba vylúčiť nielen mlieko, ale aj všetky mliečne výrobky. Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nemôžu konzumovať mlieko a ani mliečne výrobky.
Kedy a ako začať s tuhou stravou pre vaše dieťa | AAP
V prípade, že máte akékoľvek pochybnosti o vhodnosti konkrétnych potravín pre vaše dieťa, vždy sa poraďte s pediatrom.