Detská mozgová obrna: komplexný prehľad

Detská mozgová obrna (DMO), známa aj ako cerebral palsy (CP), je zastrešujúci termín pre skupinu neurologických porúch, ktoré ovplyvňujú pohyb a držanie tela. Ide o trvalé, neprogresívne ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku poškodenia vyvíjajúceho sa mozgu, najčastejšie ešte pred narodením, počas pôrodu alebo v ranom detstve. DMO patrí k najčastejším ochoreniam nervového systému u detí a hoci súčasná medicína nedokáže DMO vyliečiť, existujú spôsoby, ako zmierniť jej príznaky a zlepšiť kvalitu života postihnutých jedincov.

DMO je dlhodobé ochorenie spojené s mnohými ťažkosťami zdravotného, pedagogického, sociálneho a spoločenského charakteru, ktoré si vyžaduje komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť. Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o DMO, jej príčinách, formách, diagnostike, liečbe a špecifikách starostlivosti, vrátane vzdelávania a psychologickej podpory. Cieľom je poskytnúť užitočné informácie pre rodiny, opatrovateľov a odborníkov pracujúcich s deťmi s DMO.

Čo je Detská Mozgová Obrna?

Detská mozgová obrna (DMO) je porucha pohybového aparátu, ktorá vzniká v dôsledku nedostatočného alebo žiadneho okysličenia mozgových buniek počas vývoja hybnosti. Vyskytuje sa približne u 3 z 1 000 živonarodených detí a predstavuje skupinu porúch, ktoré ovplyvňujú schopnosť pohybovať sa a udržiavať držanie tela. Funkčné schopnosti sa u jednotlivcov s DMO značne líšia. U ľudí s mozgovou obrnou sa často objavujú problémy s prehĺtaním a bežná je aj nerovnováha očných svalov, keď oči nedokážu sústrediť pohľad na ten istý objekt.

Detská mozgová obrna (DMO, cerebral palsy, CP) je neurologické ochorenie, prevažne spastická porucha nervovej a svalovej sústavy. DMO predstavuje skupinu chronických ochorení, ktoré sú charakteristické poruchou centrálnej kontroly hybnosti. Pri DMO dochádza k zlému vývoju, alebo poškodeniu motorických oblastí mozgu, čo má za následok nedostatočnú kontrolu hybnosti a chybné držanie trupu a končatín.

DMO nie je dedičná ani infekčná choroba, ale porucha pohybového aparátu, ktorá vzniká nedostatočným alebo žiadnym okysličením mozgových buniek, ku ktorému dôjde v priebehu vývoja hybnosti. Ide o neprogresívne ochorenie, čo znamená, že sa časom nezhoršuje, ale príznaky sa môžu meniť.

Vznik a Príčiny Detskej Mozgovej Obrny

Mozgová obrna vzniká v dôsledku abnormality alebo narušenia vývoja mozgu. V mnohých prípadoch nie je presne známa priama príčina. Príčin, prečo sa mozgovým bunkám nedostane kyslík, je niekoľko.

Vrodená DMO

Vrodená DMO vzniká už pred narodením dieťaťa. Nemusí byť v prvých mesiacoch života rozoznaná, ale vo väčšine prípadoch sa prejaví do 3 rokov života. Príčina vzniku vrodenej DMO je stále nejasná. Matka môže predísť vrodenej DMO zdravým životným štýlom a pestrou stravou. Medzi príčiny vrodenej DMO patria: Krvácanie matky počas tehotenstva, vážne úrazy v gravidite, infekcie, komplikácie s pupočnou šnúrou, komplikované alebo zle vedené pôrody, komplikácie pri pôrode.

Získaná DMO

Získaná DMO je spôsobená poškodením mozgu v prvých mesiacoch alebo rokoch života. Príčinou môže byť aj infekcia mozgu (zápal mozgových blán) či mechanické poranenie mozgu (pri pôrode, po páde, pri týraní a pod.). DMO môže dôjsť v dôsledku poranenia mozgu v ranom veku.

Príčiny a rizikové faktory DMO

DMO vzniká kvôli poškodeniu ešte nezrelého mozgu plodu počas tehotenstva, pôrodu alebo krátko po narodení. Prenatálne príčiny: Ochorenia u matky (napr. infekčné ochorenia), komplikácie počas tehotenstva, Rh nekompatibilita, zvýšené psychické zaťaženie matky, vplyv RTG žiarenia, intoxikácia (alkohol, lieky, drogy, olovo), hladovanie matky, pridružené ochorenia (hypertenzia, cukrovka, epilepsia, duševné poruchy), vývojové anomálie, znížené prekrvenie placenty a hypoxia plodu. Perinatálne príčiny: Komplikácie pri pôrode (napr. nedonosenosť, predčasný pôrod, dlhé prenášanie plodu, kliešťový pôrod, pôrod koncom panvovým, nízka pôrodná hmotnosť, nedostatok kyslíka, viacplodová tehotnosť). Postnatálne príčiny: Infekcie u novorodenca (napr. zápal mozgových blán, čierny kašeľ), novorodenecká žltačka, poškodenie mozgu následkom úrazu.

Rizikové faktory vzniku DMO

Medzi rizikové faktory, ktoré môžu viesť k vzniku DMO, patria: Predčasný pôrod (narodenie pred 37. týždňom tehotenstva), nízka pôrodná hmotnosť (pod 2500 g), krvácanie z maternice medzi 6. a 9. mesiacom tehotenstva, vysoký obsah bielkovín v moči matky v posledných týždňoch tehotenstva, zvýšená činnosť štítnej žľazy, duševná zaostalosť a epilepsia matky, ťažký pôrod (koniec panvový, s pomocou klieští, vákuumextraktora), nízke Apgar skóre, vývojové chyby (napr. rázštep chrbtice), viacpočetné tehotenstvo.

Formy Detskej Mozgovej Obrny

DMO sa prejavuje zmenou svalového napätia. Niektoré deti s mozgovou obrnou majú abnormálne svalové napätie už ako novorodenci. Existuje niekoľko foriem DMO, ktoré sa líšia podľa prejavov a postihnutých oblastí. Rozlišujú sa tri formy, z ktorých každá súvisí s poškodením inej časti mozgu.

• Spastická forma: Je vôbec najbežnejšou formou a postihuje 70-80% ľudí s DMO. Je charakterizovaná trvalo zvýšeným svalovým napätím, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach. Spasticita tiež spôsobuje kĺbovú stuhnutosť. Typický obraz je nasledovný - nohy v bedrách sú pokrčené, do uhla a vytočené dovnútra. Lakeť, zápästie a koleno majú tendenciu stuhnutých flexií. Predlaktie je zohnuté a palex vytočený dovnútra. Členok a chodidlo sú v tzv. špičkovom postavení (pes equinovarus).
• Dyskinetická forma: Vyskytuje sa u 10-20% pacientov a prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach. Ide o poškodenie bazálnych ganglií. Typickými príznakmi sú atetóza (prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby) a chorea (drobné mimovoľné neovládateľné trasľavé pohyby). Tu patrí aj hypotonická forma DMO - ktorá sa prejavuje znížením svalového napätia na trupe a končatinách. Je typická v kojeneckom veku a neskôr prechádza do niektorých zo spastických alebo najčastejšie do dyskinetických formiem.
• Ataktická forma: Je pomerne vzácna a postihuje len 5-10% pacientov s DMO. Ide o poškodenie mozočku (5-10% pacientov). Pri tejto forme je poškodené vnímanie rovnováhy a citlivosti, čo spôsobuje poruchu koordinácie pohybov. Chôdza je nestabilná a chodidlá sú kladené ďaleko od seba - tzv. opilecká chôdza.

Pri detskej mozgovej obrne rozlišujeme 3 základné formy, ktoré súvisia s poškodením inej časti mozgu:

• Spastická forma: Najčastejšia forma (70 - 80 % prípadov), pri ktorej je svalové napätie patologicky zvýšené, pohyb v kĺboch je obmedzený a končatiny sú tuhé. Rozlišujeme: Diparetická forma: Postihuje zväčša obe dolné končatiny. Svalstvo je tuhé, dieťa chodí po špičkách, má stiahnuté lýtkové svaly, problémy s chôdzou (s oporou alebo sa nenaučia chodiť). Jemná motorika na rukách je narušená, hrubá motorika je dobrá. Hemiparetická forma: Postihnuté sú obe končatiny na jednej strane (pravej alebo ľavej), pričom horné končatiny bývajú postihnuté viac. Vznik je obvykle podmienený poškodením jednej polovice mozgu. Kvadruparetická forma: Postihnutie všetkých končatín.
• Nespastická (dyskinetická) forma: Vzácnejšia forma (5 - 10 % prípadov), charakteristická rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľňovania svalstva v postihnutých oblastiach. Môžeme si všimnúť mimovoľné pohyby, zášklby tváre, nezrozumiteľnú a pomalú reč, poruchu sluchu. Patrí sem aj hypotonická forma. Hypotonická forma: Zníženie svalového napätia na trupe a končatinách, v dôsledku čoho sú končatiny abnormálne ohybné. Táto forma sa objavuje predovšetkým u novorodencov. Dieťa je chabé, novorodenec sa vyznačuje tým, že mu veľmi dlho zapadá hlavička. Táto forma prechádza do niektorej spastickej alebo dyskinetickej formy (približne vo veku 3 rokov). Ak táto forma pretrvá, hovoríme o tzv. hypotonickej forme.
• Ataktická forma: V tomto prípade ide o poškodenie vnímania rovnováhy a citlivosti, čo ovplyvňuje celkovú motorickú koordináciu. Chôdza je nestabilná a chodidlá sú kladené ďaleko od seba - tzv. opilecká chôdza.

Zmiešaná forma: Kombináciou týchto 3 hlavných foriem DMO môže vzniknúť zmiešaná forma DMO.

Príznaky Detskej Mozgovej Obrny

Najvýraznejším prejavom DMO je ochrnutie. Rozsah poškodenia mozgových buniek a pohybových mozgových centier je závislý od dĺžky nedokysličenia. DMO je nevyliečiteľné, jeho typickým znakom je rôzne ťažké obmedzenie hybnosti. Nejde však o dedičnú chorobu.

• Oneskorený psychomotorický vývoj (napr. dieťa sa nezačne otáčať na bruško, nedvíha a neudrží hlavičku, neposadí sa, nezačne chodiť)
• Zmeny svalového napätia (hypotónia - znížené svalové napätie alebo hypertónia - zvýšené svalové napätie)
• Problémy s koordináciou pohybov
• Poruchy reči (dyzartria)
• Problémy so zmyslovým vnímaním (koncentrácia, únava)
• Epilepsia (u 35-55% detí)

Deti s DMO môžu mať abnormálne svalové napätie už ako novorodenci - hypotóniu (zníženie svalového napätia - prílišné uvoľnenie - dieťa bezmocne leží, nedokáže zaktivovať svalovú aktivitu, alebo len s veľkou námahou. Naopak hypertónia je nárast svalového napätia - dieťa je neohybné, tuhšie). V niektorých prípadoch hypotónia prejde po prvých mesiacoch života do hypertónia.

K DMO sa môžu pridružovať mentálna retardácia alebo autizmus. Mozgová obrana má teda aj vplyv na ostatné oblasti ako reč, vnímanie a emocionalita. V oblasti zmyslového vnímania sa tieto zmeny prejavujú aj v prípade, že dieťa nemá zmyslové postihnutie. Problémy sa prejavujú v oblasti koncentrácie, deti sú ľahko unaviteľné. Zapamätajú si útržkovito a náhodne. Vývin je reči môže byť oneskorený alebo nevivinutý. Typická je dyzartria - porucha reči sprevádzaná narušeným dýchaním, tvorbou a moduláciou hlasu a rezonanciou. U 35-55% detí sprevádza DMO epilepsia. DMO nevzniká z epilepsie, ale dôsledkom poškodenia mozgu je mozog náchylný na vznik epilepsie. Zvyšuje sa pravdepodobnosť abnormálnej aktivity neurónov, čo vyústi do vzniku záchvatu.

Plný klinický obraz DMO sa vyvinie až po niekoľkých mesiacoch. Po narodení je náročné stanoviť diagnózu. Je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa.

Diagnostika Detskej Mozgovej Obrny

Detskú mozgovú obrnu (DMO) možno diagnostikovať až po niekoľkých mesiacoch života. Diagnózu stanovuje neurológ na základe pozorovania pohybu, svalového tonusu a reflexov. Vzhľadom k tomu, že plný klinický obraz DMO sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť diagnózu hneď po narodení. Je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa.

Na potvrdenie diagnózy sa často používajú zobrazovacie metódy:

• Magnetická rezonancia (MRI): Využíva rádiové vlny a magnetické pole na vytvorenie detailných trojrozmerných alebo prierezových obrázkov mozgu dieťaťa. MRI môže často identifikovať akékoľvek lézie alebo abnormality v mozgu.
• Ultrazvuk mozgu: Používa vysokofrekvenčné zvukové vlny na získanie snímok z mozgu.
• Elektroencefalografia (EEG): Ak má dieťa záchvaty, pomocou vyšetrenia EEG je možné zistiť, či je prítomná aj prípadne možná epilepsia, ktorá sa často vyskytuje u ľudí s mozgovou obrnou.

Diagnostikovať detskú mozgovú obrnu možno až po niekoľkých mesiacoch života. V prípade, že dieťa je z tzv. rizikovej skupiny (predčasne narodené, s nízkou pôrodnou hmotnosťou, alebo s komplikovaným pôrodom), je nevyhnutné jeho sledovanie. MRI môže často identifikovať akékoľvek lézie alebo abnormality v mozgu. Kraniálny ultrazvuk: Používa vysokofrekvenčné zvukové vlny na získanie snímok z mozgu. EEG (elektroencefalografia): Ak má dieťa záchvaty, pomocou vyšetrenia EEG je možné zistiť, či je prítomná aj prípadne možná epilepsia, ktorá sa často vyskytuje u ľudí s mozgovou obrnou.

Liečba a Starostlivosť o Dieťa s DMO

DMO je neprogresívne ochorenie, ale nie nemenné postihnutie vyvíjajúceho sa mozgu s poškodením viacerých oblastí. Prevencia voči DMO nie je možná. Dôležitá je včasná identifikácia a včasne začatá terapia - najmä rehabilitácia, ktorá má dôležitý a rozhodujúci význam. Včasná rehabilitácia, najmä do 1 roka, dokážu zlepšiť kvalitu života s DMO aj ich rodiny. Celkový vývin pohybových schopností je pomalší ako u zdravého dieťaťa. Základom terapie je ucelená a pravidelná terapia určená rehabilitačným lekárom. Liečba DMO je dlhodobá, obyčajne veľmi namáhavá a vyžaduje obetavého a trpezlivého rodiča. Celkové vyliečenie zatiaľ však nie je možné. Ak sa s liečbou začne čo najskôr - ešte v kojeneckom veku - môže výrazne pomôcť zmierniť poruchy hybnosti a najmä zabezpečiť aj primeraný nástup reči. Rodič je obyčajne odporúčaný do starostlivosti ambulancie pre rizikových novorodencov, na neurologické vyšetrenia a následne absolvuje celý rad pravidelných rehabilitácií, často aj operácií, liečení.

Skutočná liečba detskej mozgovej obrny nie je možná, môžeme iba zmierniť dôsledky choroby, aby bol život človeka čo najlepší. Starostlivosť o dieťa musí byť komplexná a vyžaduje zapojenie viacerých odborníkov (neurológ, psychiater, fyziater, pedagóg, logopéd).

Rehabilitácia

Základom liečby sú rehabilitácie, v rámci ktorých môžu byť odporúčané napr. Vojtova metóda, Bobathova metóda, hipoterapia (jazda na koňoch), hydroterapia (rehabilitácia spojená s plávaním). Základ však tvorí pravidelná, často celoživotná rehabilitácia v domácom prostredí, zabezpečovaná rodičmi. DMO je celoživotná diagnóza, ale včasná a správna rehabilitácia dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa.

Najdôležitejšia je pravidelná a komplexná rehabilitácia, a to predovšetkým v 1. roku života. V dojčenskom veku je rehabilitácia dôležitá kvôli poruchám hybnosti. Cvičeniami udržiavame kĺby v “neutrálnej“ polohe, aby sme zabránili skráteniu svalov, čo by obmedzilo rast kostí. Na Slovensku sa najčastejšie využívajú dve metódy - Bobathova a Vojtova. Bobathov koncept: Zameriava sa na neurovývojové poruchy, nesprávne pohyby a prejavy. Vojtova aktivačná metóda: Podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia. Snaží sa o odblokovanie oslabených alebo nepoužívaných svalov.

Chirurgická liečba

Pacienti s DMO častokrát podstupujú chirurgickú liečbu za účelom uvoľnenia stuhnutého a nefunkčného svalstva a šliach, operácia poškodených kĺbov alebo operácia skoliózy. Pri ťažkých deformáciách kostí alebo kĺbov môže byť potrebná chirurgická operácia, ktorá upraví polohu nôh a predĺži skrátené svaly či šľachy.

Pomôcky

Pre uľahčenie chôdze sa používajú chodúľky alebo barle.

Logopédia

Zameriava sa na zlepšenie výslovnosti a komunikácie.

Ergoterapia

Terapeut sa venuje stravovaniu a slineniu, nácviku bežných denných činností a úprave prostredia.

Psychoterapia

Pomáha pacientom a rodinám vyrovnať sa s emocionálnymi a psychickými ťažkosťami.

Alternatívne terapie

Muzikoterapia, canisterapia, hipoterapie: Alternatívne prístupy, ktoré môžu dopĺňať konvenčnú liečbu.

Experimentálna liečba

Na Slovensku už bola po prvý raz vydaná vlastná pupočníková krv na experimentálnu liečbu v oblasti regeneratívnej medicíny. Odborníci vkladajú veľkú nádej do bunkovej terapie, postavenej na obnove poškodených tkanív.

Multidisciplinárny Prístup

Dieťa postihnuté detskou mozgovou obrnou si vyžaduje špeciálnu starostlivosť, na ktorej sa podieľa praktický lekár pre deti a dorast, detský neurológ, rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, ortopéd i oftalmológ. Súčasťou celkovej starostlivosti sú zásahy psychológa, logopéda i špeciálneho pedagóga.

Pracovná Terapia

Pracovná terapia podporuje rehabilitáciu zdôrazňovaním aktivít každodenného života. Vyškolení terapeuti a terapeutickí asistenti používajú každodenné úlohy (povinnosti) ako terapeutické nástroje, posilňujúce schopnosti pacientov a pomáhajú im rozvíjať životne dôležité zručnosti. Pracovná terapia je nevyhnutná v liečebnom programe pre pacienta s mozgovou obrnou. Terapeuti z radov pracovníkov sú tu preto, aby zvýšili schopnosť dieťaťa vykonávať každodenné úlohy a ciele, ktoré nielen zvyšujú celkovú kvalitu života, ale aj zvyšujú šťastie jednotlivcov. Prostredníctvom rôznych aktivít a cvičení sa každý zameriava na vykonávanie funkčných úloh; rehabilituje zranenia a posilňuje nezávislosť. Pomáha deťom všetkých vekových kategórií, trpiacimi detskou mozgovou obrnou. Keď je zhoršený kognitívny vývoj, pracovná terapia podporuje praktické plánovanie a pomáha pacientom s DMO sledovať denné postupy. Deti s motorickým poškodením profitujú z rôznych techník pracovnej terapie určených na zvýšenie funkcie a zmiernenie individuálnych obmedzení. Pracovná terapia podporuje zdravý vývoj a pomáha deťom s DMO v rôznych prostrediach. Pediatrická pracovná terapia od útleho veku prispieva k pozitívnej hre a vzdelávaniu, pomáha deťom angažovať sa v spoločnosti a zúčastňovať sa na škole.

Pracovná terapia sa odporúča pre deti s detskou mozgovou obrnou, keď deti potrebujú pomoc pri vykonávaní denných činností a úloh. Pracovná terapia je neoddeliteľnou súčasťou procesu liečby a zlepšovania všetkých funkcií, ktoré zvyšujú kvalitu života detí s detskou mozgovou obrnou. Terapeuti venujú veľkú pozornosť a začínajú sa zameriavať na oblasti príležitostí na zlepšenie životných príležitostí pre jednotlivcov s detskou mozgovou obrnou. Rôzne nástroje a vybavenie pomáhajú terapeutom maximalizovať výhody pracovnej terapie.

Diagnóza detskej mozgovej obrny môže byť náročná pre rodiny zodpovedné za starostlivosť a pohodlie dieťaťa s DMO. Rodičia, ktorí čelia požiadavkám DMO, hrajú dôležité úlohy pri tvorbe a implementácii plánov liečby. Jedným z cieľov terapie je zvýšenie nezávislosti a účasti dieťaťa na samoobsluhe s cieľom zmierniť tlak na opatrovateľov. Pracovná terapia uľahčuje opatrovateľovi stres a stimuluje pocit pohody v rodinách čeliacich detskej mozgovej obrne.

Pracovná terapia je mnohostranná, takže každý pacient podstúpi komplexné hodnotenie pred odporúčaním liečby. Každý pacient dostane dôkladné vyhodnotenie, vrátane konzultácií s rodičmi a opatrovateľmi. Pracovní terapeuti pracujú s rodičmi na identifikácii silných a obmedzujúcich stránok každého dieťaťa. Pracovné terapeutky sa tiež môžu zaoberať postojom a temperamentom, vrátane schopnosti dieťaťa prispôsobiť sa iným. Cieľom pracovnej terapie je zlepšiť celkovú kvalitu života pacientov s DMO. Terapeuti sa snažia zlepšovať podmienky vo vašom dome, škole, práci a komunite. Schopnosť udržiavať a riadiť každodenné úlohy doma je rozhodujúca pre podporu detí alebo jednotlivcov s detskou mozgovou obrnou.

Špecifiká vo Vzdelávaní Detí s DMO

Dieťa s touto diagnózou sa môže vzdelávať:

• V špeciálnej škole pre deti a žiakov s telesným postihnutím (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety)
• V špeciálnej triede pre žiakov s telesným postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
• V každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky

Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je dôležitá najmä prognóza jeho zdravotného stavu - či je stav relatívne stabilizovaný, zlepšujúci sa, alebo zhoršujúci. V pedagogickej praxi sa vychádza najmä z toho, či je dieťa chodiace alebo nechodiace a z toho, či žiak s týmto postihnutím dokáže pri vyučovaní:

• Udržať polohu tela v sede a v stoji - problémy môžu nastať v tom, že neudrží vzpriamený trup a hlavu, takže potrebuje oporu, nie je schopný stáť alebo stojí len s oporou
• Vykonávať lokomočné pohyby, pričom môže byť neschopný chodiť s pomocou - je imobilný, schopný chodiť s pomocou (druhej osoby, barly) - čiastočne mobilný, schopný chodiť samostatne - mobilný
• Vykonávať manipulačné pohyby - obmedzenie podľa druhu a rozsahu porúch hybnosti horných končatín

Žiak s touto diagnózou môže mať do svojho vzdelávania zaradené aj tieto špecifické predmety:

• Rozvíjanie komunikačných schopností a grafomotorických zručností (v prípravnom + 1.-4.ročníku) - obsahom predmetu je rozvoj grafických zručností a jemnej motoriky na uľahčenie osvojovania písania podľa individuálnych možností žiaka, taktiež aj skvalitňovanie zrakového, sluchového a hmatového vnímania, rozvíjanie jeho poznávacích a vyjadrovacích schopností
• Rozvíjanie pohybových zručností (v prípravnom + 1.- 4.ročníku) - s obsahom zameraným na získanie základných pohybových zručností, zdokonaľovanie správneho držania tela, koordinácie pohybov, rozvíjanie pohybových návykov, pohybovej pamäte, orientácie v priestore, utvrdzovanie základných hygienických návykov.
• Zdravotná TV (môže byť zaradená v oblasti špec.pedagogická podpora na nižšom stupni stredného vzdelávania) - prispieva k upevneniu optimálneho zdravotného stavu žiaka, plní úlohu preventívnu, výchovnú, vzdelávaciu, sociálnu aj psychologickú.

Psychologická Podpora

V správaní sa môže prejaviť nepokoj, nestálosť, neposednosť alebo naopak pomalosť, nezáujem, náladovosť, afektívna dráždivosť. Súčasťou celkovej starostlivosti sú zásahy psychológa, logopéda i špeciálneho pedagóga.

Pomoc Rodinám Detí s DMO

Život s diagnózou detská mozgová obrna nie je vôbec ľahký a netýka sa iba pacientov, ale tiež ich rodín. Nevyliečiteľné celoživotné ochorenie im dáva zabrať aj v oblasti rodinného rozpočtu. Nadácia Pomoc druhému je mimovládna nezisková organizácia so zameraním na pomoc deťom s detskou mozgovou obrnou a ich rodinám. Základným cieľom nadácie je zmeniť život a postavenie každého dieťaťa s DMO a jeho rodiny tak, aby DMO či iná neurologická porucha nebola prekážkou v jeho rozvoji, aby malo...

Existujú aj mnohé neziskové organizácie, ktoré pomáhajú rodičom po emocionálnej stránke, ako aj s financovaním. Existujú aj občianske združenia rodičov s postihnutými deťmi, ktoré plánujú spoločné stretnutia, akcie, výlety, súťaže a iné udalosti.

Život s DMO

Detská mozgová obrna je diagnóza na celý život, ktorá si vyžaduje dlhodobú a komplexnú starostlivosť. Deti aj dospelí s mozgovou obrnou vyžadujú dlhodobú a komplexnú starostlivosť.

Aspekty života s DMO

• Pohyb a mobilita: DMO môže ovplyvniť schopnosť chodiť, sedieť, používať ruky a vykonávať bežné pohyby.
• Komunikácia: DMO môže spôsobiť problémy s rečou, prehĺtaním a porozumením.
• Kognitívne funkcie: K DMO sa môžu pridružovať mentálna retardácia alebo autizmus. Mozgová obrana má teda aj vplyv na ostatné oblasti ako reč, vnímanie a emocionalita.
• Emocionálne a psychické zdravie: DMO môže viesť k emocionálnym ťažkostiam, úzkosti, depresii a problémom so správaním.
• Zdravotné komplikácie: U 35-55% detí sprevádza DMO epilepsia. DMO nevzniká z epilepsie, ale dôsledkom poškodenia mozgu je mozog náchylný na vznik epilepsie. Zvyšuje sa pravdepodobnosť abnormálnej aktivity neurónov, čo vyústi do vzniku záchvatu. Deti s hemiplégiou alebo kvadruplégiou sú najviac náchylné k vzniku epilepsie.

Prevencia DMO

Prevencia voči DMO nie je možná. Matka však môže predísť vrodenej DMO dieťaťa svojím zdravým životným štýlom, pravidelnou prenatálnou starostlivosťou a pestrou stravou, pričom je nevyhnutné, aby sa počas tehotenstva vyvarovala fajčenia, pitia alkoholu a užívania drog. Proti niektorým ochoreniam budúcej matky, medzi ktoré patrí napr. rubeola, ktorá môže plodu spôsobiť DMO, je možné očkovanie. Dôležitá je včasná identifikácia a včasne začatá terapia - najmä rehabilitácia, ktorá má dôležitý a rozhodujúci význam.

tags: #matka #a #dieta #s #dmo #kniha