Ochrana života od počatia po prirodzenú smrť je dlhodobou témou spoločenských diskusií a legislatívnych snáh na Slovensku. Umelé potraty sú vnímané ako tragédie, ktorým sa dá predísť, a to Marek Michalčík zdôrazňuje. Táto téma sa dotýka právneho statusu nenarodeného dieťaťa a zasahuje do legislatívy, zdravotníctva a spoločenského vnímania.
Snahy o legislatívnu ochranu života
Snahy o legislatívnu ochranu života nenarodených detí nie sú na Slovensku novinkou. Hneď po páde komunizmu sa začali otvárať témy, ktoré boli predtým tabu. Jedným z prvých krokov bolo prijatie opatrení umožňujúcich uplatňovanie výhrady svedomia. Počas vzniku samostatného Slovenska sa prijala ústava, ktorá v článku 15 hovorí o práve na život a hodnosti ochrany života už pred narodením.
V roku 1999 prijala skupina mimovládnych organizácií Deklaráciu práv počatého dieťaťa. V roku 2000 predložili poslanci za KDH návrh na novelizáciu ústavy, ktorá mala zabezpečiť ústavnú ochranu života od počatia. Táto novela však nebola prijatá z dôvodu nedostatočnej podpory. Odmietnutie tejto zmeny bolo priamym podnetom pre skupinu poslancov, aby podali podnet na Ústavný súd SR.
V roku 2003 sa Aliancia nového občana pokúsila o novelizáciu zákona o umelom prerušení tehotenstva formou rozšírenia o ustanovenia z vykonávajúcej vyhlášky s cieľom odstrániť nesúlad vyhlášky so zákonom. Parlament novelu prijal, ale prezident ju nepodpísal.
Podanie na Ústavný súd SR
Dňa 9. mája 2001 podala skupina 31 poslancov NR SR, zastúpených Pavlom Hrušovským, podnet na Ústavný súd SR. Podnet sa týkal súladu niekoľkých paragrafov Zákona 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva a niekoľkých paragrafov vyhlášky MZ SSR 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o umelom prerušení tehotenstva, s čl. 15 Ústavy SR. Poslanci spochybnili aj súlad vyhlášky s čl. 15 Ústavy SR.
Význam rozhodnutia Ústavného súdu
Rozhodnutie Ústavného súdu SR v tejto veci má zásadný význam pre legislatívu, zdravotníctvo a spoločnosť. Súd rozhoduje o práve na život a o právnom statuse nenarodeného dieťaťa. Od rozhodnutia závisí, ako sa bude na nenarodené dieťa nazerať v celom právnom systéme.
Kauza interrupčného zákona je najstaršou nerozhodnutou kauzou na Ústavnom súde SR. Predchádzajúce zloženie súdu si netrúflo rozhodnúť o takej závažnej veci v nekompletnom počte. Súd čakal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Vo verzus Francúzsko.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR ovplyvní oblasť interrupcií na dlhé obdobie. Bude mať priamy dopad na zdravotníctvo a mieru humanizácie, ktorú nález súdu a jeho následná aplikácia vnesú do zdravotníctva. Rozhodnutie môže zastaviť schizofréniu, ktorej sú lekári vystavení, keď na jednej sále usmrcujú dieťa a na druhej bojujú o život rovnako starého dieťaťa.
Legislatíva zohráva dôležitú úlohu pri formovaní názoru občanov na otázku umelých potratov. Mnohí považujú potrat za prípustné riešenie, ak je legálny. Rozhodnutie Ústavného súdu SR má preto dôležitý vplyv na ďalší vývoj spoločenského prostredia.
Národný pochod za život
Misiou Národného pochodu za života, ktorý sa chystá v septembri v Bratislave, je verejným spôsobom na celoslovenskej úrovni vyjadriť túžbu a žiadosť po tom, aby bol chránený život a dôstojnosť každého človeka. V súvislosti so zverejnenou informáciou, podľa ktorej medziročne klesol počet umelých potratov obyvateliek Slovenska o 1,3 percenta, to uvádzajú organizátori pochodu.
„Chceme dosiahnuť spoločenskú i legislatívnu ochranu života každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. V dôsledku umelých potratov prichádza Slovensko každý rok o obyvateľov v počte obyvateľov Gelnice či Vrbového. Žiadny človek nie je iba číslo, každý potrat je tragédia, ktorej sa dá predísť. Vždy existuje lepšie riešenie. Aj nenarodené deti sú takí istí ľudia ako my, len im musíme dovoliť rozvinúť svoj potenciál. Preto si chceme historicky tretím Národným pochodom za život v septembri pripomenúť, že zákon i nastavenie celej spoločnosti by ich malo chrániť rovnako ako každého iného človeka,“ hovorí Marek Michalčík, ktorý zodpovedá za prípravu pochodu.
Národné pochody za život v Bratislave (2015) a v Košiciach (2013) navštívilo vyše 150 tisíc ľudí. Tretí Národný pochod za život sa uskutočnil 22. marca. V Prahe sa konal 23. marca Národný pochod za život, ktorému predchádzala svätá omša v kostole sv. Juraja. Na pochode vystúpili Jitka Chalánková, Nina Nováková, Tomáš Zdechovský a Tomio Okamura. Okamura zdôraznil nutnosť politickej podpory rodiny založenej na manželstve muža a ženy. Prítomní politici upozornili na realitu českých žien, ktoré sú k potratu donútené.
Marek Michalčík pricestoval na podujatie zo Slovenska a tlmočil pozdrav od organizátorov slovenského Národného pochodu za život, Fóra života a europoslankyne Anny Záborskej (KDH). Povzbudil českých účastníkov k vytrvalej aktivite a pozval ich na Národný pochod za život, ktorý sa uskutočnil 20. septembra.
Dôsledky umelých potratov
Podľa štatistík prichádza Slovensko v dôsledku umelých potratov každý rok o obyvateľov v počte obyvateľov Gelnice či Vrbového. Organizácie na ochranu života zdôrazňujú, že žiadny človek nie je iba číslo a každý potrat je tragédia, ktorej sa dá predísť.
Fórum života: Poslanie a činnosť
Fórum života (FŽ) je platforma združujúca 24 členských organizácií s jednotiacim cieľom - úcta k životu. FŽ má tri hlavné smery činnosti: advokácia (sledovanie a obhajovanie legislatívy, práv detí), prevencia (zvyšovanie informovanosti o pozitívach úcty k životu a negatívach kultúry smrti) a konkrétna pomoc ľuďom v ťažkostiach.
Marek Michalčík, ktorý zodpovedá za prípravu Národného pochodu za život, vysvetľuje svoje osobné presvedčenie o úcte k životu ako dedičstvo z rodiny. Vyrastal v atmosfére úcty k druhému človeku, jeho jedinečnosti a slobode. V jeho rodine bola otázka hodnoty dieťaťa často témou diskusií, kde sa porovnávala s najvzácnejšími vecami, čím sa posilňovalo uvedomenie si jeho nenahraditeľnej hodnoty.
Fórum života nie je jedinou organizáciou, ktorá sa venuje ochrane života. Už začiatkom 90-tych rokov bolo aktívne hnutie Donum Vitae, ktoré organizovalo úspešné pro-life kongresy. Po útlme v neskorších rokoch došlo k oživeniu iniciatív s novou generáciou mladých ľudí koncom 90-tych rokov.
Fórum života sa venuje aj osvete a prevencii, pričom zdôrazňuje holistický pohľad na život. Podľa FŽ človek nie je len telo, ale komplexná bytosť, ktorej plné poznanie je stále výzvou. Táto perspektíva je základom pre prístup k človeku s úctou, ktorú súčasný svet často nevidí, nahrádzajúc ju zjednodušenými predstavami.
Potratová tabletka a legislatíva
Vláda Ľudovíta Ódora je úradnícka a jej úlohou je riešiť otázky, ktoré dovedú Slovensko k predčasným voľbám. Návrh zákona poslancov SaS o zavedení potratovej tabletky na Slovensku vyvolal reakciu Mareka Michalčíka, člena vedenia KDH. Upozornil na alarmujúci pokles pôrodnosti a výzvu na zvrátenie tohto trendu.
KDH vyzýva k zmene myslenia a zameraniu sa na budúcnosť národa, pričom zdôrazňuje potrebu kvalitnej rodinnej politiky, prístupu k vzdelaniu, dôstojnej práce a zdravotnej starostlivosti.
Kresťanskí demokrati považujú tvrdenia o "zdravšej a bezpečnejšej" medikamentóznej forme potratu za zavádzajúce. Upozorňujú na zdravotné riziká, ako je nebezpečné krvácanie, a psychickú záťaž pre ženu, ktorá sa musí s touto situáciou vyrovnať sama. Argumentujú, že potratová tabletka neznižuje riziká a komplikácie, pričom riziko silného krvácania alebo pozostatkov plodu v maternici môže byť dokonca vyššie ako pri chirurgickom zákroku.
Právne aspekty a výhrada svedomia
Súčasný zákon o umelom prerušení tehotenstva na Slovensku je vnímaný ako benevolentnejší ako napríklad nemecký, pretože žena môže ísť na potrat bez udania dôvodu. Tento zákon prenáša obrovský tlak na ženu, čo je považované za jeho zlý rys. Vyhláška umožňuje umelé prerušenie až do piateho mesiaca tehotenstva, prípadne až do konca tehotenstva pri vážnych chybách, čo naznačuje, že postihnutí nie sú hodní ochrany.
Od februára 2005 platí na Slovensku možnosť utajene porodiť. Existuje aj možnosť dieťa odložiť do verejného inkubátora. Fórum života vidí priestor na realizáciu štátu, mimovládnych organizácií a spoločnosti v sociálnej pomoci ženám a v investíciách do zodpovedného rodičovstva.
Od roku 2000 existuje zmluva medzi Slovenskom a Svätou Stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Táto zmluva by mohla prinútiť k hlbšiemu zaoberaniu sa úpravou výhrady svedomia v konkrétnych prípadoch, čím by sa vytvorila možnosť pre ľudí nerobiť veci, ktoré považujú za zlé.
História a filozofia potratov
Potraty sú staré ako ľudstvo samo. Staroveké texty a Hippokratova prísaha svedčia o snahách o vypudenie plodu. O histórii umelých potratov v modernom ponímaní sa dá hovoriť až v novoveku. Lenin bol prvý, kto zlegalizoval umelé potraty, čo malo vplyv na nízku informovanosť a úctu k nenarodeným deťom v bývalom sovietskom bloku.
Niektorí vidia korene legalizácie potratov v ľavicovom pohľade na život, ktorý uprednostňuje spoločnosť a štát. Na Západe sa tento trend spájal s hnutím oslobodenia človeka od obmedzujúcich štruktúr, ako sú rodina a manželstvo.
Fašizmus a komunizmus mali odlišný prístup k otázke potratov. Fašizmus protežoval isté skupiny, pre ktoré bol potrat zlou vecou, zatiaľ čo ho odporúčal "podradným rasám". Telesne a mentálne postihnutých vnímali ako podradných ľudí.
Alternatívy k potratu
Na Slovensku existuje niekoľko možností pre ženy, ktoré nechcú dieťa, okrem potratu. Medzi ne patria špecializované organizácie, adopcia a možnosť utajene porodiť. Fórum života zdôrazňuje potrebu všestrannej pomoci, aby ženy v rozhodnutí nezostali samé.
Investície do zodpovedného prístupu k rodičovstvu, propagácia materstva a motivácia žien, aby si nechali deti, sú kľúčové pre štát, mimovládne organizácie a spoločnosť.
Demografická situácia a budúcnosť národa
Súčasný nízky počet narodených detí na Slovensku je alarmujúci a vyžaduje si pozornosť spoločnosti a štátu. Marek Michalčík zdôrazňuje, že namiesto hľadania nových možností, ako ukončiť život nenarodených detí, by sa mala spoločnosť zamerať na zvrátenie tohto trendu a zabezpečenie budúcnosti národa.
Úbytok ľudského kapitálu je vážnym problémom, ktorý si vyžaduje kvalitnú rodinnú politiku, prístup k vzdelaniu a dôstojnej práci, ako aj zdravotnú starostlivosť zameranú na pacienta a pomoc v núdzi.