Spoločné spanie rodičov s deťmi je téma, ktorá vyvoláva rozporuplné názory. Kým niektorí rodičia naň nedajú dopustiť, iní sa snažia podporovať nezávislosť svojich detí od útleho veku. Spoločné spanie znamená spánok bábätka a matky v jednej posteli. Ide o bežný, normálny a žiaduci spôsob nočnej starostlivosti o bábätká, ktorý bábätká v histórii bežne zažívali. Napriek tomu je v západných kultúrach spoločné spanie často diskutované a aj u nás je pre väčšinu rodičov samozrejmou súčasťou výbavy detská postieľka.
Výhody spoločného spania
Blízkosť rodiča počas spánku prináša dieťaťu pocit bezpečia a istoty. Tento fyzický kontakt môže pozitívne ovplyvniť emocionálny vývoj a upevniť vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Štúdie zamerané na novorodencov krátko po narodení poukazujú na to, že matkino telo pomáha upravovať dýchanie bábätka. Profesor James McKenna, riaditeľ centra behaviorálneho výskumu spánku matky a dieťaťa na Univerzite Notre Dame, poukazuje na skutočnosť, že matkina prítomnosť má priamy vplyv na fyziológiu dieťaťa a pomáha chrániť dieťa pred výskytom SIDS. Keď u dieťaťa nastane apnoe, vyruší dieťa svojím pohybom a dotykom. Toto považujeme za hlavný mechanizmus, ktorým sú deti spiace s matkou chránené pred syndrómom náhleho úmrtia. Inými slovami, mnoho prípadov tohto syndrómu u detí, ktoré spia samy, pripisujeme tomu, že sa tieto deti naučili prespať dlhé časové úseky vo veľmi skorom veku, takže sa ocitajú v dlhých fázach hlbokého spánku, nastane apnoe a nablízku nie je nikto, kto by to spozoroval a vyrušil ich, takže nezačnú znovu dýchať. Spoločné spanie tiež umožňuje matke monitorovať teplotu dieťaťa počas noci a byť pri ňom, keď vracia, rozkašle sa, či proste zabezpečiť normálne bezpečné prostredie, ktoré bábätko či dieťa prirodzene očakáva. Spoločné spanie znamená, že nebudete musieť k bábätku vstávať, nebudete ho musieť po dojčení vracať naspäť do postieľky a báť sa, že sa pri prekladaní prebudí, zjednoduší sa dojčenie, pomôže vám to pri budovaní vzťahovej väzby so svojím bábätkom, nezobudíte sa úplne a začnete bábätko dojčiť v polospánku a ani ono sa väčšinou nezobudí úplne, rýchlejšie a skôr zaspíte, nebudete ako matka vytrhnutá z hlbokého spánku, pretože sa vaše spánkové cykly zosúladia, svojím dýchaním budete pomáhať dýchať aj svojmu bábätku, vaše bábätko nebude spať neprimerane hlboko, čo ho bude chrániť pred príliš dlhými pauzami medzi nadýchnutiami, budete dojčiť dlhšie, budete regulovať teplotu bábätka, budete bábätku poskytovať istotu a budete môcť rýchlejšie reagovať na jeho potreby, vaše bábätko bude menej plakať. Spoločné spanie odporúčajú mnohí odborníci ako aj zdravotnícke organizácie ako Akadémia laktačnej medicíny či UNICEF, ktoré zároveň hovoria o tom, že spoločné spanie je prevenciou pre syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS). Matky inštinktívne spia so svojimi deťmi tak, že sú k nim obrátené tvárou. Blízkosť vyhráva a matka z nej benefituje. Fyzickým kontaktom sa vytvára hormón oxytocín, pri ktorom sa, na rozdiel od kortizolu pri separácii, optimálne rozvíja mozog, t. j. budúce IQ. Na produkciu oxytocínu pozitívne vplýva aj spoločné spanie, s čím je prepojené nočné dojčenie. Spoločné spanie považujem za prirodzenú súčasť rodičovstva. Rodičia tak spávali so svojimi deťmi celé tisícročia. Keď sa moje deti ku mne pritúlia a cítim ich krásny zamatový dych, je to jeden z najkrajších okamihov nášho dňa. Sme päťčlenná rodina a miesta na spanie máme dosť. Cítime sa príjemne, potvrdíme si náš dôverný vzťah a keby ste sa opýtali mojich starších detí, prečo to tak chcú, tak vám odpovedia, že sa cítia bezpečne. Počas dňa aj v noci môžete dieťa dojčiť podľa potreby a zabezpečíte tak úspešné dojčenie bez odkladania na neskôr a bez pochybnosti, či vaše dieťa prospieva. Ak sa rozhodnete praktizovať spoločné spanie, zistíte, že nemusíte vstávať k dieťatku a že ani neviete, koľkokrát za noc ste dojčili. A to je kľúčové. Nielen bábätká, ale aj matky spia omnoho lepšie.
Bezpečné spoločné spanie
Hoci je spoločné spanie prospešné najmä pre najmenšie deti, treba myslieť na bezpečnosť. Matrace musia byť pevné, okolie postele upratané od vankúšov a prikrývok, ktoré by mohli dieťaťu brániť v dýchaní. Ako sa môžete pripraviť na spoločné spanie? Zabezpečte dostatočne veľký priestor na spanie pre seba i pre bábätko. Zabezpečte posteľ tak, aby sa z nej bábätko nemohlo spadnúť a aby ste ho vy nemuseli celú noc strážiť a báť sa, či nespadne. Zábrana proti spadnutiu by nemala byť taká, aby sa do nej bábätko mohlo zakliesniť či zaboriť tak, aby nemohlo dýchať. Pri spoločnom spaní je potrebné, aby bábätko spalo popri vašom boku a bolo v polohe na chrbátiku, nie na brušku; nemá byť umiestnené na vašom hrudníku, odkiaľ by sa mohlo zosunúť dolu. Odstráňte z postele veľké, ťažké vankúše, veľké, ťažké periny ako aj všetky ostré predmety či zakryte ostré hrany, prípadne čokoľvek, do ktorého by sa mohlo bábätko zamotať či zaboriť tak, že by nemohlo dýchať; majte v posteli minimum vecí (nedávajte do nej napríklad plyšové hračky). Čo treba urobiť, aby bolo spoločné spanie bezpečné? Pre spoločné spanie maličkých bábätiek existujú zásady, ktoré je dobré dodržať na to, aby bolo bezpečné. Je zrejmé, že situácia je iná, ak ide o spanie so starším viacročným dieťaťom, v porovnaní so spaním s novorodencom. Správanie dojčiacej matky a dojčeného bábätka je za bežných okolností regulované biologickými mechanizmami, ktoré zaručia bezpečné spanie. Dojčenie je jeden z faktorov, ktorý zaisťuje bezpečný spánok; kŕmenie umelou výživou patrí medzi možné rizikové faktory. Medzi rizikové faktory pre spoločný spánok s bábätkom ďalej môže patriť to, ak vy alebo váš partner, ktorý tiež spí s vami v posteli: ste pili alkohol, fajčíte, ste neprimerane unavení, beriete lieky, ktoré môžu ovplyvňovať váš spánok či schopnosť zobudiť sa (lieky proti bolesti, antihistaminiká, lieky na spánok a pod.), beriete drogy, máte v posteli zvieratá, máte v posteli staršie deti, máte extrémne dlhé rozpustené vlasy, do ktorých by sa dieťa mohlo zamotať, ste extrémne obézni. Čomu sa treba pri spoločnom spaní vyhnúť? Nezaspite posediačky s bábätkom v náručí. Nespite s bábätkom inde než v posteli, ktorú ste vopred zabezpečili. Nespite v kresle či hojdacom kresle, na sedačke, na gauči, vo vodnej posteli, na príliš mäkkom či príliš preliačenom matraci, či inde, kde by sa bábätko mohlo dostať do polohy, v ktorej nemôže dýchať. Nedávajte bábätko spať niekde, kde je medzi koncom matraca či postele a napríklad stenou miesto, do ktorého by mohlo zapadnúť alebo by sa mohlo zaboriť. Nedávajte bábätko do zavinovačky či do príliš veľkého množstva oblečenia, aby ste zabránili prehriatiu. Matrac na posteli má byť primerane tvrdý, rovný a posteľ bez ťažkých perín, ťažkých vankúšov či predmetov, do ktorých by sa bábätko mohlo zaboriť či zamotať. Bezpečné spoločné spanie zaisťuje kontakt koža na kožu (matka vyzlečená od pol pása nahor, bábätko vyzlečené len do plienky). Vďaka nemu sa dá zabezpečiť aj bezpečné spoločné spanie s predčasne narodeným bábätkom - na zaistenie bezpečného dýchania takéhoto bábätka použite špeciálne zásady pre predčasne narodené deti, prípadne špeciálnu košeľu pre predčasne narodené deti, ktorá im hlavičku udrží v pozícii zaisťujúcej správne dýchanie a priechodnosť dýchacích ciest.
Nevýhody a prechod na samostatné spanie
Hoci je spoločné spanie praktické v prvých mesiacoch života dieťaťa, môže mať nevýhody, ak pokračuje príliš dlho. Jednou z najčastejších výziev je, že deti sa môžu stať závislými na prítomnosti rodičov pri zaspávaní. Spoločné spanie môže mať negatívny dopad aj na vzťah medzi rodičmi. Keď sa všetok večerný čas sústredí na uspávanie dieťaťa, rodičia často strácajú príležitosť venovať sa jeden druhému. Tieto „stratené večery“ môžu ovplyvniť partnerskú intimitu a narušiť vzájomnú komunikáciu. Odborníci preto odporúčajú, aby rodičia vedome plánovali čas na seba, aj keď je spoločné spanie súčasťou ich rutiny. Každé dieťa je jedinečné, a preto neexistuje presný vek, kedy by malo prejsť na samostatné spanie. Väčšina odborníkov sa však zhoduje, že tento prechod by mal nastať medzi druhým a štvrtým rokom života, keď dieťa začína rozvíjať pocit nezávislosti. Rodičia môžu začať tým, že dieťa uspávajú vo vlastnej postieľke, no zostávajú pri ňom, kým nezaspí. Postupne môžu skracovať čas, ktorý pri dieťati strávia, až kým sa naučí zaspávať samo. Úspešný prechod na samostatné spanie si vyžaduje kombináciu rutiny, podpory a trpezlivosti. Deti ocenia pravidelné večerné rituály, ktoré im poskytujú pocit bezpečia. Okrem toho je dôležité zabezpečiť správne prostredie na spánok. Tlmené nočné svetlá dokážu vytvoriť pokojný priestor, ktorý podporuje pocit bezpečia. Okrem podpory dieťaťa by rodičia nemali zabúdať na udržiavanie svojho vzťahu. Spoločné večery, ktoré deti často narušia svojou prítomnosťou v rodičovskej posteli, môžu byť dôležitým momentom na upevnenie vzájomnej blízkosti. Vytváranie vyvážených spánkových návykov je tak nielen otázkou detského vývoja, ale aj harmónie v celej rodine. Spoločné spanie môže byť prínosné, no iba v prípade, ak nezasahuje negatívne do života rodiny. Podpora samostatného spánku dieťaťa je dôležitou súčasťou jeho vývoja, ktorá posilňuje nezávislosť a sebadôveru. Rodičia by mali byť trpezliví a používať overené stratégie, aby tento prechod prebehol hladko.
Individuálny prístup k spánku
Keď príde bábätko na svet, všetko je preň nové a neznáme. Dovtedy bolo skryté v bezpečí, teple a tme v maminom brušku, a zrazu sa musí vyrovnať s množstvom nových podnetov, zvukov, ostrým svetlom, rozdielmi teplôt. Ako bábätku uľahčiť adaptáciu na život „vonku“? Jedným zo spôsobov je napríklad kontakt koža na kožu, ktorý si mnohí rodičia užívajú s bábätkom už v pôrodnici. Niektorí psychológovia sú presvedčení o tom, že práve takýto blízky kontakt s rodičom je tým ideálnym prostredím, v ktorom novorodenci optimálne prospievajú. A naopak, dlhodobejšia separácia od mamy v prvých dňoch po pôrode môže negatívne ovplyvniť ich psychickú pohodu. Z výskumov so zvieratami máme jasné dôkazy o škodlivosti separácie v citlivom období po pôrode, počas ktorej prežívajú intenzívny stres. Preto sa výskumný tím z Univerzity v Kapskom meste pod vedením Baraka Morgana rozhodol preskúmať, či je pre novorodenca separácia od mamy skutočne stresujúca. Merania sa uskutočnili vždy počas spánku, pretože vtedy mali bábätká porovnateľnú úroveň aktivity. Keď porovnali túto aktivitu každého bábätka počas spánku na maminej hrudi a počas samostatného spánku, zistili, že ich autonómna aktivita sa pri samostatnom spánku zvýšila o 176 % oproti kontaktu koža na kožu. Bábätká sú ešte veľmi nezrelé, čo sa týka nervovej sústavy a mozgu. Prišli z úplne iného prostredia a všetko sa im obrátilo naopak. V realite spia v malých blokoch počas celého dňa. Deň má 24 hodín a ony majú tesne po pôrode sedem až osem rôznych krátkych spánkov. Je skvelé, ak to má niektoré bábätko viac koncentrované do nočnej časti. Rodičia vedia dokonca už pomerne skoro podporiť, aby sa to tam začalo presúvať. Bežne sa to však konsoliduje do troch až štyroch mesiacov a úsek, ktorý prespia v noci, nie je dlhší ako pár hodín. Vstupujú do toho aj veľké individuálne rozdiely. V potrebe spánku novorodencov sa uvádzajú rôzne čísla, môže sa to pohybovať od jedenástich hodín až po osemnásť, čo je naozaj veľký rozptyl. Keď bábätká zaspia, majú najprv ľahký spánok, ktorý trvá 20-30 minút. Vtedy sa ho ani nepokúšajte zložiť z prsníka, lebo sa ľahko zobudia. Stojí za to počkať do hlbokého spánku. Ten prvý, ľahký spánok, je špecifický v tom, že bábätká spia plytko, pritom sa hýbu a vydávajú rôzne zvuky. Niekedy rodičia nie správne identifikujú, čo sa deje a začnú do toho zasahovať. Nie je to potrebné, ony naozaj spia. Problém nastáva v prechode medzi fázami. Určite poznáte kopec prípadov, kedy dieťa spáva 20 minút a bodka. Nemá ešte zrelý mechanizmus, ktorý mu pomôže prehupnúť sa do ďalšej spánkovej fázy. Ak na začiatku bábätko nerozlišuje deň a noc, vieme mu v tom pomôcť. Zohráva tam rolu hormón melatonín, ktorý sa vylučuje aj dospelým, aj deťom. Melatonín sa dá trochu regulovať. Vylučuje sa v súvislosti s tým, koľko svetla prijímame, a preto je fajn rešpektovať prirodzený cyklus striedania svetla a tmy. Buď tým, že ho cez deň berieme spávať von alebo spí vnútri pri prirodzenom dennom svetle. Aj keď je zamračené, denné svetlo kvalitnejšie reguluje melatonín ako umelé osvetlenie. Deti, ktoré dostanú naozaj výdatnú dávku denného svetla, spia kvalitnejšie. Po druhé, noc je noc. V noci sa s dieťaťom nerozprávam, nehrám, som najnudnejší rodič na svete, prebalím ho, nadojčím a spí sa ďalej. Nerozsvecujem, pretože to tiež ovplyvňuje vylučovanie melatonínu. Odporúčam zredukovať spotrebiče, ktoré vylučujú rôznu tóninu svetla a svetlá obrazoviek. Nie je možné povedať, či je v poriadku, ak dieťa spí trikrát do dňa po 40 minút. Vždy treba vychádzať z potrieb bábätka; individuálna potreba spánku je veľmi rozdielna. Pre jedno bábätko to môže byť v poriadku, pre iné nie. Najprv sa musíme pozrieť na všetko, čo sa okolo toho deje. Ako má nastavený cyklus, kedy chodí večer spať, kedy ráno vstáva, ako sa správa cez deň; či zaspí, ak ostane chvíľočku nehybné. Ale! Ono ešte nemá nástroj a vyvinutú sebareguláciu na to, aby sa dokázalo znovu uspať. Rodič má úlohu láskavého učiteľa, ktorý mu supluje to, čo dieťa nemá. Ak nedokáže zaspať, nájde spôsob, ako ho uspať a pomôcť mu prehupnúť sa. Existuje veľa prípadov detí, ktoré predtým spávali 40 minút a našiel sa spôsob, ako im umožniť spať dlhšie. Buď sú v šatke na mame, niekomu funguje kočík. Mama však potrebuje odstúpiť od svojho rigidného presvedčenia „nadojčím - položím - nefunguje - smola“. Intuitívne vieme a výskum to aj potvrdzuje, že veľa spánku je fajn a bábätká prospievajú. Je to dobré a netreba sa báť, že keď im pomôžeme teraz, navyknú si na to. Rodičia sa často obávajú, že keď naučia dieťa na zaspávanie v nejakom zariadení, už sa to nezmení. Toto pri maličkých bábätkách vôbec nefunguje. Odporúčam neriešiť nič iné, len sledovať svoje bábätko a hľadať, skúšať, zlaďovať sa. Vincent bol tiež dieťa krátkych spánkov. Snažila som sa to uchopiť, stiahla som si appku a zaznačovala som si, koľko spí s tým, že v tom možno nájdem vzorec. Bolo to vtipné, mala som tam samé náhodné čiarky, pretože spal hocijako. Nakoniec si sám našiel režim, a síce vtedy by som tomu neverila, ale dnes už niekedy prespí cez deň aj dve hodiny. Nikdy s tým nerátam a za 20 minút, čo sa odcucne, stihnem všetko upratať a nachystať, až potom si sadnem. Pomáha nám zmena prostredia. Vidíš, dala si mu, čo potreboval a upravilo sa to. Netreba sa stresovať: „Preboha, on spí len v kočíku, v živote nebude spať na posteli!“ Naozaj neodporúčam robiť invazívne zásahy hneď od začiatku, začnite od tých najjemnejších. Toto je veľmi dôležité posolstvo: Bábätká potrebujú pomoc, doprajme im ju. Uvediem konkrétny príklad. Novorodenec sa mrví a badáte na ňom známky únavy. Netreba ho hneď brať na ruky, sadnúť si na fit loptu a skákať po plafón. Skúste si k nemu najprv sadnúť alebo ľahnúť. Ak ho to neupokojuje a nervozita narastá, položte mu ruku na hrudník. Netlačte, len položke. Ruka je pre novorodenca ťažká a jej tlak ho upokojí. Prípadne ho jemne pokývte. Toto je poučka na celý život: Buďme láskaví učitelia. Pomáhajme. Nie však viac, ako potrebujú a ako je nevyhnutné. Dajme dieťaťu možnosť, aby sa samo rozvinulo. Keď sme písali knihu, prišli sme na jednu milú radu: „Správajte sa k dieťaťu v spánkových veciach tak, akoby ste už jedno dieťa mali.“ Toto asi najlepšie pochopia druhorodičia. Znamená to neštartovať skôr, ako dieťa zamrnčí. A keď už zamrční, ešte malú chvíľu trvá, kým druhému dieťaťu podáte pohár vody. Vždy idete, vždy reagujete. Nedeje sa to však prirýchlo a prehnane, „prvorodičovsky“. Pristupujte k dieťaťu s rešpektom. Ono zvládne veľa aj samo, my ho musíme len podporiť. Kedysi bývali štandardnou výbavou v pôrodnici zavinovačky. Pokúsila som sa ju uspať len tak. Ona, chúďa, rozhadzovala ručičkami, celú noc nezavrela oči a nerobila iné, len vrešťala. Zaspala iba na mne. V šoku sme zavolali našim, ktorí mi doniesli zavinovačku. Druhú noc sme ju do toho zabalili a ona spala! Odvtedy, keď už bola napapaná a v polospánku a ja som ju položila na zavinovačku, sama si zložila ručičky a nechala sa zavinúť. To je opäť veľmi individuálne a neexistuje na to pravidlo. Som rada, že sa o tom hovorí. Áno, kontakt je dôležitý a zavinovačka dosť obmedzuje dieťa. Necíti mamu tak, ako ju cíti, keď je mimo zavinovačky. Avšak pre deti, ktoré to potrebujú, je to skvelá vec. A opäť sme pri princípe, že je to pomôcka na obmedzený čas, ktorá reaguje na individuálne potreby bábätka. Čím viac dojčenia, tým lepšie. Dávajte si preto pozor, aby ste dieťa častým zavinovaním neodpojili od spontánnej aktivity, ktoré môže mať vplyv na dojčenie. Základ je sledovať dieťa a ustriehnuť si dojčenie. Každopádne poznám veľmi veľa detí, ktorým zavinovanie pomohlo. Pripomína im to vnútromaternicové prostredie. Ekvivalent toho je nosenie v šatke, v ktorých sú pekne zabalené a keď sa k tomu pridá pohyb, ľahko odkväcnú. Po všetkom, čo som si preštudovala a odpracovala, nezastávam rigidne len jeden prístup. Niektoré veci považujem za dôležité a kľúčové, ale na veci ako „zavinovať-nezavinovať“, „cumlík-necumlík“, neexistuje jediná a jednoznačná odpoveď. Veľmi bojujem proti tomu, aby sa ľuďom vnucoval len jeden postup a navzájom na seba zazerali. Každé bábätko je iné, tu sa však z komentovania druhých mám stala spoločenská záležitosť. Ja som začala považovať Vincentov spánok za problémový kvôli poznámkam typu: „Už by ti mohol prespať celú noc“ … „Koľkokrát sa ti zobudil?“ Keď som povedala, že aj štyrikrát, prípadne každú hodinu, nasledovali reakcie: „Preboha!“ Až potom som si uvedomila, že mňa jeho budenie až tak neruší. Keď sa mrví, chvíľu počkám, dám mu prsník a spím ďalej. Samotná tá formulácia „On ti nespí“… To kde sme? V jednom období som začala experimentovať. Hovorila som si, že sa možno pri nás budí, keď spí s nami v posteli a začala som ho dávať do postieľky, skúšala som aj zavinovačku. Priznám sa, že mu to dosť rozhádzalo spánok. Je to v pohode, netreba sa tým vôbec stresovať. Dajte si akurát pozor na vytváranie extrémne neudržateľných návykov ako je napríklad vozenie v aute. Štúdie ukazujú, že spánok sa konsoliduje aj do dvoch rokov. Nešpekulujte pritom s (ne)dojčením, dajte dieťaťu to, čo potrebuje. Poznám veľa prípadov, kedy sa zrušilo dojčenie alebo sa dieťa nechávalo vyplakať. Ono sa to človeku vráti, pretože to, ako dieťa (ne)spí, súvisí s temperamentom. Niektoré neprespia celú noc ani v dvoch rokoch. Uvediem extrémny príklad. Keď si niekto kúpi psa, ráta s tým, čo ho čaká. Chodiť trikrát denne von, zbierať hovienka… Kým u detí máme predstavu, že budú v noci spať. Choďte do toho s rešpektom, že každé dieťa je iné a spoznávajte ho. Môžete si načítať veľa literatúry, ale ako aj hovoríme v našej knihe - vykladajte si z týchto poznatkov to, čo bude dávať zmysel vám a vášmu dieťaťu. Keď bábätko zaspáva pri dojčení, z prsníka sa stáva superzbraň na uspávanie. V určitom momente však na prsníku prestane zaspávať, pretože sa rýchlo napije a potom by chcelo možno aj zaspať, ale nevie ako. Súvisí to so spánkovými cyklami a prechodmi do spánkových fáz, o ktorých sme hovorili predtým. Existuje niečo ako spánková asociácia, a to je spôsob, ktorým bábätko zaspáva. Pokiaľ je to na prsníku, zaspí na prsníku. Túto asociáciu potrebuje aj keď sa ide prehupnúť do ďalšej spánkovej fázy. Ako aj deti, aj dospelí sa budia niekoľkokrát za noc, my však o tom nevieme. Prevrátime sa na druhú stranu a spíme ďalej. Bábätká na to potrebujú ten nástroj, ktorým sa uspali. Bábätká, ktoré zaspia samy alebo s našou minimálnou pomocou, potom dokážu lepšie zaspať počas nočných prebudení. Dojčenie je skvelá spánková asociácia. Výskumy potvrdzujú, že v celkovom počte hodín dojčiace matky nespia menej. Naopak, niektoré štúdie potvrdili, že spia viacej a sú lepšie oddýchnuté. Pokiaľ dôjde k tomu, že dojčenie ako spánková asociácia už nefunguje, vyskúšajte niečo iné, prípadne to spojte. Existuje mnoho nástrojov od čičíkania po hojdanie. Keď sa bábätko nadojčí, spojte to s ďalšiu pomôckou. Jeden veľmi dobrý spánkový výskumník James McKenna urobil mnohé nádherné spánkové experimenty. Okrem iného zistil, že bábätko upokojuje a pomáha mu spať, ak vedľa neho rodič leží, pokojne dýcha a simuluje hlboký spánok. Bábätko nás veľmi vníma - vrátane našej neverbality. Vníma aj náš strach z toho, že zase nezaspí, pričom sa dokázalo, že keď rodič dýcha pokojne vedľa bábätka, pomáha mu zaspať. Na druhej strane nervozita uvoľňuje rôzne hormóny, chvejú sa pritom ruky, dýchanie je iné aj tlak, akým držíme bábätko. Predtým, ako idete bábätko ukladať, pýtajte sa sama seba, ako sa cítite. Čo pre vás znamená, že teraz bude bez vás šesť hodín spať.
Ako prinútiť deti zaspať samy, vo vlastnej posteli
Je dôležité si uvedomiť, že aj naše predstavy o tom, ako a koľko má dieťa spať sú silno kultúrne podmienené. Práve predstava, že dieťa sa má čím skôr naučiť spať v postieľke, ideálne byť schopné samé zaspať vôbec nemusí vychádzať z biologického základu. Ak najlepšie vaše dieťa zaspí a spí iba v prítomnosti rodiča, väčšinou matky, je to z evolučného aj biologického pohľadu plne opodstatnené. Napriek tomu sa väčšina rodičov pod tlakom očakávaní okolia aj svojich vlastných rozhodne ísť proti tejto prirodzenosti. Často je týmto motívom aj potreba rodičov dopriať si nerušený a kvalitný spánok, aby mali silu na dennú starostlivosť o dieťa. Jednoznačne platí úzus, že žiadna rada ani odporúčanie ohľadom (spoločného) spánku univerzálne nesedí v každej rodine a pri každom dieťati.