Andrej Sládkovič, narodený v rodine Andreja Braxatorisa, učiteľa krupinskej národnej zmiešanej školy, a Terézie Braxatorisovej, rodenej Bartolomeidesovej, bol ôsmym z ich štrnástich detí. Andrej bol ešte celkom mladý chlapec, keď sa jeho otec druhýkrát oženil s Elizabethou Kellnerovou a mal s ňou tri deti. Andrej Sládkovič študoval v Petrovčanoch, od roku 1832 v Banskej Štiavnici.
Na štiavnickom lýceu založili slovenskí študenti v roku 1836 po príklade iných škôl slovenský spolok. V jeho knižnici si básnik požičiaval Kollárovu Slávy dceru, Hollého spisy, Časopis českého musea, Květy a iné. V roku 1839 dával súkromné hodiny v rodine Pavla Pišla a zamiloval sa do jeho dcéry Márie. Zoznámil sa tu s Rusmi Jelaginom a Chomiakovovým bratrancom Valujevom, ktorý mu neskôr poslal celého Puškina.
Hoci sa priamo nezúčastnil revolúcie 1848 - 1849, v júni 1849 bol väznený kossuthovskými vojskami. V roku 1856 sa stal farárom v Radvani. V roku 1861 sa zúčastnil memorandového zhromaždenia v Martine. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej, resp. jej literárno-dramatického odboru, v rámci ktorého posudzoval novovznikajúce práce. V šesťdesiatych rokoch sa venoval pastoračnej činnosti, náboženskej spisbe a duchovným piesňam.
Sládkovičovo dielo nadviazalo na súdobý európsky romantizmus, predstavitelia ktorého sa zamerali na citový život človeka, intenzívne prežívajúceho duchovnú a spoločenskú krízu svojej doby. V centre záujmov je sloboda osobnosti, jej aktivita a tvorivá sila. Básnik sa zrieka ilúzie harmonizujúceho sveta a dištancuje sa od spoločenských konvencií. Dostáva sa do konfliktu so spoločnosťou, skutočnosť zachycuje v jej protirečivej podobe, často sa sústreďuje na jej tienisté stránky.
V orchestri štúrovskej poézie každý básnik má svoje miesto, svoj vlastný tón. Už na strednej škole, kedy sme mali Detvana a Marínu v povinnom čítaní a učili sa celé pasáže z týchto diel naspamäť, sa mi Sládkovič páčil. Útlu knižôčku „Detvan“ som dostala do daru na vianoce v roku 1974.
Detvan - Oslava slovenského ľudu
Pôvodné dielo Detvan je napísané štúrovským pravopisom, foneticky a má o jednu strofu viac. Strofa vypadla samotnému autorovi pri prepisovaní textu, ktorý poslal Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi na zverejnenie. Námetom je autobiografický, reálny ľúbostný zážitok - láska mladého Sládkoviča k Antónii Júlii Sekovičovej, dcére panského úradníka z Honseku a básnikovej budúcej manželke. Tento príbeh, ktorý oslavuje zmysel pre spravodlivosť, je inšpirovaný jánošíkovskou a korvínovskou folklórnou tradíciou a odohráva sa v 15. storočí.
Detvan je oslavou slovenského ľudu, pričom však tento ľud je najmä v hlavnej postave Martina dosť idealizovaný. Lyrická časť sa vzťahuje na nádherné opisy kraja pod Poľanou.
Martin je netradičná romantická postava, bez protikladov a konfliktov. Je ideálnym predstaviteľom slovenského ľudu. Pochádza zo sedliackeho rodu, má láskavých rodičov, ktorým je dobrým synom. Narodil sa v prírode a je s ňou zrastený. Je čestný, statočný, trestá násilie a nespravodlivosť. V citoch je priamy, je verný Elene a kráľovi.
Elena predstavuje ideál slovenských dievčat. Je krásna, poslušná, milujúca. Kráľ Matej je zidealizovaná historická postava, pretože Sládkovič dal kráľovi Matejovi Korvínovi názory, ktoré vyznievali v prospech Slovákov. Zaujíma sa o slovenský ľud, smúti nad stratou slovenského územia, ktoré mu zobrali počas sprisahania, má blízko k ľudu, vypočuje si jeho názory, dokáže oceniť statočnosť a čestnosť Martina. Vyskúša vernosť Eleny a za hru na drumbľu jej dá prsteň.
Pred samotnou básnickou skladbou sa nachádza báseň Vrstovníkom. Vyznáva sa v nej z lásky k národu a kraju a túži po slobode svojho národa.
Básnik opisuje krásnu a divú prírodu Poľany a dedinu, ktorá leží pod ňou. Mať porodí syna, ktorého od narodenia obklopuje šum lístia a storočných dubov a piesne žien robiacich na poli. Za dedinou sa zabávajú dievčatá, medzi nimi i švárna Elena. Odrazu zbadajú blížiť sa vyparádeného Martina. Podíde k nim, vyzvŕta ich, uchytí fujaru a valašku a odchádza na starú Poľanu. Elena za ním smutne pozerá.
Ako si Martin vykračuje, zrazu vidí, ako nad horou letí sokol a útočí na zajaca. Jeho valaška je však rýchlejšia ako sokol a zajac je zachránený. Martin aj s uloveným sokolom ide ďalej. Zahrá si na fujare, mocne zahvízda a zaspí. Zobudí ho zvuk kamarátových gájd. Je večer. Martin prišiel k družine siedmich Detvanov, ktorí sedeli okolo vatry. Piekli barana, hrali na gajdách a tancovali. Skočil medzi nich a začal i on preberať nohami, vyhadzovať valašku do vzduchu, prekrúcať ju pomedzi prsty. Lesom sa ozýva hudba, výskot, piskot a výkriky.
Martin v noci neprišiel domov. Matka a otec majú oňho strach. V lese sa blýskajú fakle a počuť, ako sa dvaja muži zhovárajú o švárnej dievčine. Sú to zbojníci. Zrazu uvidia dievčinu. Hľadá mládenca s fujarou a sľubuje im strieborný prsteň, ak jej povedia, kde ho nájde. Zbojníci sa rozhodnú vziať ju so sebou. Dievčina prosí, plače, ale nič jej nepomáha. Medzitým už vatra na salaši dohorieva.
Janko Zvalovie je zvedavý, akého vtáka priniesol Martin na salaš. Martin mu vyrozprával, ako ulovil sokola. Janko zistí, že orol má žltú kartičku na nohe a že v takýchto končinách zvykne bojovať kráľ Matej. Bojí sa, že Martina za jeho čin potrestá. On sa však nezľakne, lebo nevedel, aký to je sokol, a keď je kráľ spravodlivý, tak Martina nepotrestá. Všetkým oznámi, že na druhý deň sa vyberie do Slatiny na jarmok. O chvíľu uvidel, že sa k nemu blížia dve fakle a počul vzdychať biednu dievčinu. Spoznal v nej svoju milú. Vyskočí na zbojníkov a valaškou jedného z nich hneď zabije.
V úvodných veršoch tretieho spevu básnik hovorí o hrdinských činoch kráľa Mateja. Kráľ sa vybral na jarmok aj so svojou družinou. Martin sa vybral na Zvolenský zámok. Tu ho chcú zlapať, ale ujde im. Ide za kráľom do Slatiny na jarmok a smelo pred neho predstúpi. Prizná sa k činu a odvážne sa s ním rozpráva, odpovedá na jeho otázky. Aj ľudia sa za neho prihovoria, lebo ich zbavil krutých zbojníkov. Kráľovi sa mládenec veľmi zapáči a daruje mu kantár i koňa.
Elena sedí pred domom, hrá na drumbli a čaká na Martina. Zrazu sa niekto priblíži. Je to kráľ, no ona ho nespoznáva. Kráľ sa jej prihovorí, spytuje sa na rodičov a dvorí jej. Ona sa však nedá, no zaujmú ju jeho krásne prstene na kráľových rukách. Jeden jej daruje. O chvíľu prichádza Martin a kráľa posiela preč. Elena sa pochváli prsteňom a hovorí Martinovi, že jej neznámy nápadník musí byť bohatý. Martin je smutný, tuší, že ich čaká rozlúčka, lebo ho odvedú za vojaka. Elena zosmutnie a nevie si predstaviť život bez Martina.
V poslednom piatom speve vábnici s primášom Pištom chodia po dedine. Sud vína pred hostincom je už pripravený pre zverbovancov. Pokoj v dome Hudcovcov narušia kráľovskí poslovia. Martin sa má hneď poberať na zámok. Na zámku ho prijíma kráľ Matej, oznamuje mu, že bude loviť iných sokolov - vrahov v jeho Čiernom pluku.