Dojčenie 7-mesačného dieťaťa: Kompletný sprievodca

Dojčenie je pre dieťa najprirodzenejší a najlepší spôsob výživy, a to nielen v prvých mesiacoch života. Aj keď sa po zavedení príkrmov môže zdať, že význam materského mlieka klesá, opak je pravdou. V tomto článku sa pozrieme na to, ako často kojiť 7-mesačné dieťa, aké sú benefity dlhodobého dojčenia a ako riešiť prípadné problémy s dojčením.

Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné".

Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina.

Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.

Význam dojčenia po 6. mesiaci

Mnohé mamičky sa pýtajú, či má dojčenie aj po šiestom mesiaci stále význam. Odpoveď je jednoznačná: áno. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčenie do dvoch rokov (alebo aj dlhšie) dieťaťa. Dlhodobé dojčenie má mnoho benefitov pre dieťa aj pre matku.

Výhody dlhodobého dojčenia pre dieťa

  • Posilnenie imunity: Materské mlieko obsahuje protilátky a imunitné faktory, ktoré chránia dieťa pred infekciami a chorobami.
  • Zníženie rizika alergií: Dojčenie znižuje riziko vzniku alergií a atopických ochorení.
  • Lepší vývoj mozgu: Materské mlieko obsahuje látky, ktoré sú dôležité pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií.
  • Prevencia obezity: Dojčené deti majú nižšie riziko obezity v neskoršom veku.
  • Emocionálna väzba: Dojčenie posilňuje emocionálnu väzbu medzi matkou a dieťaťom.

Výhody dlhodobého dojčenia pre matku

  • Zníženie rizika ochorení: Dojčenie znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov, cukrovky 2. typu a srdcových ochorení.
  • Rýchlejšie zotavenie po pôrode: Dojčenie pomáha maternici stiahnuť sa do pôvodnej veľkosti a urýchľuje zotavenie po pôrode.
  • Prirodzená antikoncepcia: Dojčenie môže dočasne potlačiť ovuláciu a fungovať ako prirodzená antikoncepcia (nie je spoľahlivá).
  • Ušetrenie času a peňazí: Dojčenie je pohodlné a ekonomické, pretože nemusíte kupovať umelé mlieko.

Graf porovnávajúci nutričné zloženie materského mlieka v rôznych fázach dojčenia

Dojčenie 7-mesačného dieťaťa: Ako často a koľko?

V 7 mesiacoch je dieťa už zvyčajne na príkrmoch, čo znamená, že materské mlieko už nie je jediným zdrojom výživy. Napriek tomu by malo dojčenie stále tvoriť významnú časť stravy. Neexistuje presný počet dojčení, ktorý by bol ideálny pre každé dieťa. Dôležité je sledovať signály dieťaťa a ponúkať mu prsník vtedy, keď prejavuje záujem.

Ako rozpoznať hlad u 7-mesačného dieťaťa?

Dieťa v tomto veku už nemusí plakať, aby dalo najavo hlad. Medzi skoré signály patria:

  • Otáčanie hlavičky smerom k prsníku alebo fľaši
  • Vkladanie rúk alebo hračiek do úst
  • Živé pohyby
  • Mrmlanie alebo iné zvuky

Praktické rady pre dojčenie 7-mesačného dieťaťa

  • Ponúkajte prsník pred príkrmami: Dieťa bude hladnejšie a pravdepodobnejšie sa prisaje.
  • Dojčite na požiadanie: Rešpektujte potreby dieťaťa a ponúkajte mu prsník vždy, keď prejaví záujem.
  • Vytvorte si pohodlné prostredie: Dojčenie by malo byť príjemné pre vás aj pre dieťa. Vyberte si tiché miesto, kde vás nebude nikto rušiť.
  • Nezabúdajte na nočné dojčenie: Nočné dojčenie je dôležité pre udržanie laktácie a pre uspokojenie potrieb dieťaťa.

V prvom polroku života by malo byť dieťa výlučne dojčené. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča výhradné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa. Materské mlieko v tomto období plne pokrýva potrebu tekutín a živín. Na dennej báze teda nič iného okrem materského mlieka nie je potrebné bábätku podávať.

Materské mlieko je jedinečná tekutina, ktorá sa prispôsobuje aktuálnym potrebám dieťaťa. Funguje na princípe stimulácie, takže si dieťa samo reguluje, koľko tekutín potrebuje. V prvých týždňoch života je dojčenie veľmi časté, aj 12 - 15 krát za deň, čo je dôležité pre úpravu laktácie a rastové špurty.

Mlieko sa často rozdeľuje na predné (vodnatejšie, bohaté na sacharidy) a zadné (tučnejšie). Toto rozdelenie je ale trochu nešťastné, pretože prsníky nemajú žiadnu priečku, ktorá by mlieko oddeľovala. To mlieko, ktoré dieťa dostane ako prvé, je vodnatejšie a bohaté na sacharidy (dieťa cicia z plného prsníka). Mlieko tzv. „na hlad“ je tučnejšie a dieťa ho cicia už z pocitovo uvoľnenejšieho prsníka.

Schéma toku materského mlieka počas dojčenia

Materské mlieko: Tekuté zlato aj po prvom roku života

Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok.

Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast. Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa."

Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje. V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka.

Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."

Infografika o zložení materského mlieka v rôznych obdobiach

Materské mlieko chráni väčšie dojčené deti pred infekciami

Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.

Existujú štúdie, ktoré skúmali imunologické zložky materského mlieka a ich význam pre ochranu pred ochoreniami:

  1. Goldman, A.S., Goldblum, R.M., & Garza, C. (1983). Immunologic components in human milk during the second year of lactation. Acta Paediatr Scand, 72:461-462.
  2. Goldman, A.S., Garza, C., Nichols, B.L., & Goldblum, R.M. (1982). Immunologic factors in human milk during the first year of lactation. The Journal of Pediatrics, 100(4):563-567.
  3. Goldman AS. The immune system of human milk: antimicrobial, antiinflammatory and immunomodulating properties [review]. Pediatric Infect Dis J. 1993;12:664 -672.
  4. Hanson LA. Breastfeeding provides passive and likely long-lasting active immunity Ann Allergy Asthma Immunol. 1999;82:478] [review]. A pôvodný článok vyšiel v Ann Allergy Asthma Immunol. 1998;81:523 -533.
  5. Hanson LA. Human milk and host defence: immediate and long-term effects [review]. Acta Paediatr Suppl. 1999;88:42 -46.
  6. Hanson LA, Silfverdal SA, Stromback L, Erling V, Zaman S, Olcen P, et al. The immunological role of breast feeding [review]. Pediatr Allergy Immunol. 2001;12(suppl 14):15 -19.
  7. Hassiotou F et al. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clin Transl Immunology. 2013;2(4):e3.

Materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti.

Dojčenie je dôležité pre imunitu a imunitný systém dieťaťa počas celej doby trvania dojčenia:

  • Duijts L et al. Prolonged and exclusive breastfeeding reduces the risk of infectious diseases in infancy. Pediatrics, 2010;126(1):e18-25.
  • Labbok, MH: Breastfeeding: Maintaining an Irreplacable Immunological Resource, Nat Rev Immunol, 2004.
  • Howie PW et al. Positive effect of breastfeeding against infection. BMJ.1990;300(6716):11-16.

Oligosacharidy (HMO)

Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku:

  • Lars Bode: Human milk oligosaccharides: Every baby needs a sugar mama, Glycobiology. 2012 Sep; 22(9): 1147-1162.
  • Pannaraj PS et al. Association Between Breast Milk Bacterial Communities and Establishment and Development of the Infant Gut Microbiome. JAMA Pediatr. 2017;171(7):647-654.

Jedinečné proteíny v materskom mlieku počas celého obdobia dojčenia

Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať:

  • Lönnerdal B. Nutritional and physiologic significance of human milk proteins. Am J Clin Nutr. 2003;77(6):1537S-1543S.
  • Michaelsen KF, Greer FR. Protein needs early in life and long-term health. Am J Clin Nutr. 2014;99(3):718S-722S.

Materské mlieko - dodáva kmeňové bunky s každým jedným dojčením až do samoodstavenia

Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie.

  • Hassiotou F, Hartmann PE. At the Dawn of a New Discovery: The Potential of Breast Milk Stem Cells. Adv Nutr. 2014;5(6):770-778.
  • Biere CE. Breast Milk Stem Cells: Current Science and Implications for Preterm Infants. Adv Neonatal Care. 2016 Dec;16(6):410-419.
  • Hassiotou F. Breastmilk is a novel source of stem cells with multilineage differentiation potential. Stem Cells. 2012 Oct; 30(10):2164-74.

Podľa štúdií materské mlieko okrem toho obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.

Ilustrácia kmeňových buniek v materskom mlieku

Dojčenie - ochrana dieťaťa pred obezitou

Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity.

Sú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou:

  • Savino F et al. Breast milk hormones and their protective effect on obesity. Int J Pediatr Endocrinol. 2009;2009:327505.

V tejto metaanalýze týkajúcej sa obezity zahŕňajúcej viac ako 200 000 účastníkov autori opisujú, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čim dlhšiu dobu je dieťa dojčené:

  • Yan J. The association between breastfeeding and childhood obesity: a meta-analysis. BMC Public Health. 2014 Dec 13;14:1267.

Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu:

  • Horta B et al. Long‐term consequences of breastfeeding on cholesterol, obesity, systolic blood pressure and type 2 diabetes: a systematic review and meta‐analysis. Acta Paediatr. 2015;104(467):30-37.

Dojčenie - ochrana proti zápalu stredného ucha

Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha:

  • Duncan B, Ey J, Holberg CJ, Wright AL, Martinez FD, Taussig LM. Exclusive breast-feeding for at least 4 months protects against otitis media. Pediatrics. 1993;91:867 -872.

Dojčenie - ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest

V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať:

  • Cushing AH, Samet JM, Lambert WE, Skipper BJ, Hunt WC, Young SA, et al. Breastfeeding reduces risk of respiratory illness in infants. Am J Epidemiol. 1998;147:863 -870.
  • Wright AL, Holberg CJ, Martinez FD, Morgan WJ, Taussig LM. Breast feeding and lower respiratory tract illness in the first year of life. Group Health Medial Associates. BMJ. 1989;299:946 -949.
  • Bachrach V, Schwarz E, Bachrach LR. Breastfeeding and the risk of hospitalization for respiratory disease in infancy: a meta-analysis. Arch Pediatr Adolesc Med. 2003;157:237 -243.
  • Pisacane A, Graziano L, Zona G, Granata G, Dolezalova H, Cafiero M, et al. Breast feeding and acute lower respiratory infection. Acta Paediatr. 1994;83:714 -718.

Dojčené deti - vyšší zárobok, vyššie IQ, vyššie vzdelanie, dobré správanie

Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie.

  • Victora, Horta: Association between breastfeeding and intelligence, educational attainment, and income at 30 years of age: a prospective birth cohort study from Brazil, Lancet Glob Health 2015

Podobné výsledky ako Hortova štúdia mala aj štúdia uskutočnená vo Veľkej Británii od Strauba.

Grafické znázornenie dlhodobých benefitov dojčenia

Štúdia: Dlhodobé dojčenie spojené s nižším rizikom cukrovky 2. typu u matiek

Príbeh z praxe a rady

Príbeh z Praxe: Keď Dieťa Odmieta Prsník

Jedna mamička sa podelila o svoju skúsenosť: "Mám 8-mesačnú dcérku, dojčíme sa od narodenia, aj keď sme v 3 mesiacoch prekonali dojčenský štrajk. Papa mi tak cca 5 min. a len z jedného prsníka. Teraz začala odmietať cez deň prsník úplne. V noci papa 2-3 krát ako kedy každé 4-5 hodín. Koľko krát by mala papať cez deň mliečko? Skúšam ju nadojčiť viac krát za deň, no vždy to skončí plačom. Inak papa príkrmy od 4.5 mesiaca a momentálne všetko, čo jej dám lyžičkou, spapa, ale prsník nechce."

Odpoveď: Ak dieťa odmieta prsník, je dôležité zistiť príčinu. Môže ísť o dojčenský štrajk, ktorý je potrebné prekonať.

Príbeh z praxe 2: "Dobry den. Chcem sa opytat, ci moja dcerka dostatocne papa, a ak nie, ako by som mala postupovat. Ked sa narodila mala 2,6 kg, teraz uz ma 7,5 mesiaca a vazi 6,7 kg. Stale kojim a doteraz som prikrmovala (zeleninovo-masove alebo ovocne) raz denne, zvysok som kojila, lebo som chcela, aby mala dcerka viac materskeho mlieka. Ked som zistila, ze mi dieta za mesiac nic nepribralo, konzultovala som s detskou lekarkou, kt prikazala viac prikrmov. Uz par dni teda prikrmujem 2 x denne (do obeda ovocie, po obede zelenina, masko), kojim cca 7 x denne a 3-4 x v noci. Mame doma detsku vahu, a tak si teraz dcerku vazim pred a po kojeni, lebo mam pocit, ze menej papa. Na internete som nasla par inf o tom, ze dieta v tomto veku by malo vypit 500-600 ml mlieka denne (pokracovacieho alebo materskeho). Moja dcerka vsak vypije cca 300 ml denne, v noci ju nevazim, ale vela to nie je. Co sa tyka prikrmov, tak za den teraz zje cca 100 g. Doteraz chora nebola, je cula, hrava, aktivna (spi len 2-3 hod denne) a vsetko je v poriadku, len si nie som ista tym papanim. Moze to byt aj tym, ze jej uz nechuti materske mliecko?"

Odpoveď: Váha dieťaťa je v norme vzhľadom na jeho vek a dĺžku. To, že dieťa vypije menej materského mlieka, je prirodzené po zavedení príkrmov. Dôležité je, že je dieťa čulé, hravé a prospieva. Ak máte pochybnosti, vždy je najlepšie konzultovať situáciu s pediatrom.

Príbeh z praxe 3: "Dobry den pani doktorka, chcem vas poprosit o radu. 1.) stale kojim a neviem kolko mililitrov prikrmu mu mam davat a kedy. Porodna vaha:3550g a 50cm, 6.mesiacov :6500g a 67cm, 7.mesiacov:7500g a 68cm. Ako vidite, odkedy ho prikrmujem,pribral az 1000g za mesiac a neviem, ci je to dobre, riadne to aj na nom vidiet.. Prsnik neodmietne nikdy a ked mu davam tuhu stravu, tak spapa 180g. Doteraz ho krmim takto: rano 7hod - kojenie, o 9hod - ovocie alebo kojenie, o 12:30hod masovo-zeleninovy prikrm, o 16hod- kojenie, o 18hod-mliecna kasa a o 19:30hod - kojenie. V noci kojim 1-3 krat. Niekedy mu nemam kedy dat ovocie, lebo ked ma dostat desiatu, tak je strasne unaveny a zaspi a zobudi sa az na obed. A tiez neviem kolko mliecnej kase mu mozem davat, on by zjedol aj 200ml no potom pri poslednom vecernom kojeni hned zaspi. Este sa chcem opytat, ako casto mam kojit, velmi rada by som kojila do 2.rokov a bojim sa, ze pridem o mliecko, ked budem menej kojit. Dakujem vopred za rady."

Odpoveď: Zavedenie príkrmov je postupný proces. Dôležité je sledovať dieťa a reagovať na jeho potreby. Pribratie 1000g za mesiac je v tomto veku v poriadku. Ak chcete pokračovať v dojčení do 2 rokov, je dôležité dojčiť na požiadanie a nenasledovať striktné časové harmonogramy.

Keď ste v noci hore a dieťa dojčíte, buďte si istá, že ďalšie mamičky s deťmi rovnakého veku po celom svete pravdepodobne robia to isté - a dúfajte, že to bude trvať iba pár mesiacov. Nočné dojčenie je normálne. Najväčšie obavy spočívajú v tom, či je dieťa správne prisaté, či dobre saje a či je po dojčení spokojné. Je obvyklé, že mamičky majú obavy, aby ich neboleli bradavky. Matka by mala dosiahnuť plnú produkciu mlieka do dvoch týždňov. Pokiaľ dieťa nezačne do päť alebo šesť dní po narodení priberať na váhe, malo by sa zvoniť na poplach.

Obrázok matky dojčiacej svoje 7-mesačné dieťa

tags: #kojenie #7 #mesacneho #dietata