Nástup dieťaťa do materskej školy alebo školy predstavuje významný míľnik v živote rodiny, ktorý so sebou prináša nespočetné množstvo emócií. Pre dieťa je to prvý krok k samostatnosti, čo môže byť sprevádzané pocitmi nadšenia, ale aj úzkosti. Je prirodzené, že malé deti skúšajú, čo všetko si môžu dovoliť, čo im prejde bez následkov a za čo už hrozí trest. Testujú hranice svojho okolia, a tak je to v tomto období správne.
V tomto článku sa zameriame na možné problémy, s ktorými sa môžu deti stretnúť pri nástupe do školy, a na špecifický problém označovaný ako "fixácia na matku", ktorý môže mať vplyv na ich správanie a adaptáciu v novom prostredí.
Možné problémy a ich príčiny
Problémy v správaní detí môžu mať rôzne príčiny, ktoré môžeme rozdeliť na vnútorné a vonkajšie činitele. Medzi vnútorné činitele patria osobitosti nervovej sústavy, vrodené vlastnosti, špecifiká procesu dozrievania nervovej sústavy, choroby a úrazy, ktorých následkom sú poruchy v oblasti emocionálneho vývinu, motoricko-percepčnej oblasti a v rozvoji poznávacích funkcií. Ďalej to môže byť organické poškodenie mozgu, disproporcie vo vývine intelektu a emocionálna labilita.
Medzi vonkajšie činitele patria nevhodné sociálne vplyvy zo strany rodinného prostredia, škola, rovesníci, nesprávna a nedostatočná výchova, strata jedného rodiča, rozvod, presťahovanie sa, nepripravenosť rodičov na výchovu detí, alkoholizmus, kriminalita v rodine, partia kamarátov, sociálne vzťahy v triede a pod. Tie sa prejavujú problémami v adaptácii na základe nedostatočne alebo nesprávne utvorených návykov a spôsobilostí.
Nerovnomerný psychický vývin
Často sa spája s mentálnou retardáciou určitého stupňa, ťažšie prípady sú však spravidla podchytené omnoho skôr než v predškolskom období, no pribúda čoraz viac prípadov ľahšej retardácie, ktorá upúta pozornosť až v prostredí materskej školy (Matějček, 2011).
Ohrozenie dieťaťa v rodine
Rodičia často v snahe efektívne vyplniť voľný čas dieťaťu a zároveň ho ochrániť od pocitu absencie rodiča v rodine, vypĺňajú jeho čas množstvom aktivít rôzneho charakteru už v predškolskom veku.
Problematika ľaváctva alebo vyhranenej laterality
Lateralita súvisí s dominanciou jednej z mozgových hemisfér, ktorá spôsobuje, že spravidla na protiľahlej polovici tela sú reakcie rýchlejšie, presnejšie, koordinovanejšie (Vašek, 2007). Nácvik správneho písania by mal byť ukončený skôr ako dieťa nastupuje do školy, pri osvojení nesprávneho držania ruky a štýlu písania sa dieťa tohto zlozvyku len veľmi ťažko zbavuje. Hoci sa u niektorých detí lateralita vyhraňuje pomerne dlho a často pretrváva striedanie rúk pri činnosti, do nástupu do 1. ročníka by však malo byť o pracovnej dominancii ruky a oka rozhodnuté (Matějček, 2011). Úporné precvičovanie ľaváka na praváka je podľa Vašeka (2007) a iných odborníkov neprípustné, pretože násilný zásah do genotypu laterality môže spôsobiť vážne narušenie či poškodenie osobnosti dieťaťa.
Zvýšená úzkosť
Ide o zábrany dieťaťa pri nadväzovaní kontaktov s kolektívom v materskej škole. Problém je možné odstrániť taktným postupným uvoľňovaním naviazanosti na dospelého s postupným „dávkovaním“ blízkosti ostatných detí, priamou účasťou v spoločnej hre, angažovanosťou pri plnení spoločných úloh a pod.
Chyby a poruchy reči
Reč dieťaťa môže byť nesprávna alebo chybná, kým prvá z nich je vývinovým, prechodným javom a jej zmenu možno dosiahnuť organizovanou výchovou a prevenciou, o chybnej reči hovoríme vtedy, keď má výrazne patologický charakter už od samého začiatku jej vývinu, alebo keď nesprávna reč pretrváva obdobie, keď dochádza k jej ustálenému vývinu. Tu už logopedická preventívna starostlivosť učiteliek materskej školy nie je postačujúcim riešením a vyžaduje si špeciálnu starostlivosť odborníka logopéda (Antušeková, 1989).
Problémy a nápaditosti spojené so základnými fyziologickými funkciami
Ide najmä o nechutenstvo, poruchy spánku, pomočovanie, masturbáciu, hyperaktivitu. Ak v predškolskom období pretrvávajú alebo dokonca vznikajú, sú obvykle závažnejšie. Hoci sa potiaže so zaspávaní vytrácajú, častejšie sa objavujú tzv. nočné desy, ktoré sa často v laickom vedomí spájajú mylne s denným prežívaním, jav súvisí väčšinou s dozrievaním nervového systému a z hľadiska ďalšieho duševného vývinu dieťaťa je celkom neškodný. Pomočovanie do veku štyroch rokov dieťaťa je možné ešte považovať za fyziologické, po tomto období už ide o poruchu tzv. enurézu, v prípade uvoľňovanie stolice enkoprézu. Fyziologickú hranicu tohto javu posúva Matějček (2011, s. 114) pri tzv. delikátnych deťoch s jemným, pomaly dozrievajúcim nervovým systémom až k piatemu roku.
Úzkostlivé rysy správania
Charakteristika, ktorá strieda postupne záchvaty hnevu obdobia batoľaťa.
Problémy v súrodeneckých vzťahoch
Je pomerne novým problémom, pri ktorom sa často u dieťaťa v predškolskom veku stretávame so žiarlivosťou na mladšieho súrodenca. Tento jav často naberá v praxi na svojom rozmere a spája sa s pokusmi o útek dieťaťa z prostredia materskej školy, čím je značne ohrozená jeho bezpečnosť. Pri očakávaní prírastku do rodiny je potrebné dieťaťa na príchod brata alebo sestry pripraviť.
Precitlivelosť
Dieťa k nej v predškolskej fáze svojho kognitívneho vývinu „dorastie“, stáva sa mimoriadne citlivým na každé prísnejšie slovo, nevľúdny pohľad, hneď pre všetko plače, a to nielen v záležitostiach, ktoré sa ho bytostne dotýkajú, príliš súcitne sa prejavuje aj vo vzťahu k svojmu okoliu. Ide o povahový rys, často z takýchto detí vyrastú ľudia s veľkou mierou empatie, hoci trpia viac ako ostatní, majú omnoho bohatší citový život. Náprava tu teda nie je potrebná, jedná sa skôr o „postupné otužovanie“ jemnými záťažovými situáciami, v ktorých dieťaťu poskytujeme uistenie, že s ním sympatizujeme a jeho plačlivosť nepovažujeme sa povahovú „škaredosť“ (Matějček, 2011, s. 115).
Otázka poslušnosti
Nároky rodičov na poslušnosť dieťaťa predškolského veku sú dnes pomerne vysoké, za prejavy neposlušnosti je často mylne pokladaný zvýšený útlm úzkostlivého dieťaťa, ktoré je prekvapené úlohou alebo požiadavkou, zmätené správanie v situácii neistoty pred autoritatívnou osobou, či prostá zvedavosť a prirodzená snaha uplatniť sa.
Mimoriadne jednostranná vyspelosť dieťaťa
Zvláštne hudobné alebo výtvarné nadanie často vedie k vyhľadávaniu pedagógov daných umeleckých odvetví, matematická vyspelosť koreluje často s vysokou inteligenciou. Do tejto problematiky sa zaraďuje ja tzv. hyperlexia, t.j. včasné osvojenie schopnosti čítania do štvrtého roka života dieťaťa, čo je jav, aj napriek tomu, že mnohé deti dnes čítajú už v materskej škole, pomerne zriedkavý.
Prekvapujúce vynikanie dieťaťa v niečom
Ide buď o celkovú mimoriadne intelektovú vyspelosť dieťaťa, alebo o mimoriadnu vyspelosť niektorých mentálnych funkcií.
Predčasný sexuálny záujem
Patrí do skupiny vývinovo podmienených nápaditostí v správaní dieťaťa predškolského veku, pri ktorom je potrebné odlíšiť bežné prejavy detskej naivnej zvedavosti zameranej na ľudské telesné charakteristiky (vrátane pohlavných) od prejavov skutočne prehnaného sexuálneho záujmu obyčajne s výraznou zložkou agresivity. Vzájomné prezeranie chlapcov a dievčat nie je väčšinou nijakou úchylkou a nemá ani prízvuk sexuálnej dráždivosti.
Školská zrelosť a problémy s adaptáciou
Väčšina detí prechádza dnes pred vstupom do 1. ročníka screeningovými testami realizovanými odborníkmi centier poradenstva a prevencie priamo v materskej škole. Problematika školskej zrelosti prináša za posledných 20 rokov pozoruhodné zmeny. Dieťa by nemalo byť vystavované riziku zlyhania, mala by sa mu zaistiť čo najideálnejšia „školskú dráhu“. Je potrebné uvedomiť si, že do školy nastupuje celý jeden ročník detí, v ktorom učiteľka nerozlišuje deti podľa veku. Pritom rozdiely medzi najmladšími a najstaršími deťmi vo triede môžu predstavovať až jeden rok, čo predstavuje približne 15% vývinu (cca rozdiel ako medzi IQ 100 a 85). Dieťa s priemernou inteligenciou sa teda môže veľmi ľahko dostať na začiatku školskej dochádzky do tzv. pásma ohrozenia či stresu, čo znamená pásmo výkonnostného podpriemeru. Ak by nastúpilo do školy o rok neskôr, bolo by najstarším v triede s nádejou dostať sa na hranicu hornú hranicu výkonnostného priemeru ba dokonca nadpriemeru. Dieťa má právo tešiť sa na školu, no kompromis ako pokus zaradiť dieťa do školy na "skúšku", je potrebné jednoznačne odmietnuť. Návrat dieťaťa späť do materskej školy po neúspechu v škole je spravidla spojený s omnoho väčšími komplikáciami ako samotný odklad (Matějček, 2011, s. 122).
Proces nástupu dieťaťa do materskej školy predstavuje na pohľad jednoduchú etapu ľudského života. Napriek maximálnej snahe učiteliek, dieťa nemôže pociťovať v škôlke rovnaký komfort v porovnaní so starostlivosťou, ktorý mu poskytuje matka. Učitelia sa stávajú druhými rodičmi 10 - 20 detí a ich pozornosť práve tomu vášmu dieťaťu je, pochopiteľne, obmedzená. Rodičia, ale i deti môžu prežívať stavy úzkosti z tejto separácie. Mamy, rovnako ako deti, prežívajú toto odlúčenie ťažko. Mali by sa s tým však čo najskôr vyrovnať. Práve rodičia môžu cielenou prípravou veľmi uľahčiť nástup detičiek do materskej školy.
Fázy adaptácie dieťaťa v materskej škole
Proces adaptácie dieťaťa v materskej škole možno rozdeliť do viacerých fáz:
- Orientačná fáza (prvé dni): V tejto fáze sa dieťa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých súčasťou sa stáva. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia.
- Kontaktná fáza (druhý týždeň): Predstavuje obdobie, kedy sa dieťa snaží o svoje presadenie v kolektíve. Hľadá si svoje miesto a upútava na seba pozornosť. Všíma si, čo je pre rovesníkov zaujímavé a snaží sa získať si ich priazeň. Dieťa je komunikatívnejšie, hravejšie, no stále veľmi vyčerpané zo spracúvania nových podnetov. Musí si zvykať na nové povahy spolužiakov, zvládať riešenia konfliktov pod vedením učiteľky. V prítomnosti rodičov môže byť plačlivejšie a pôsobiť nevyrovnane.
- Fáza ukľudnenia (tretí týždeň): Dieťa sa stáva vyrovnanejšie, je menej plačlivé a chápe pravidlá materskej školy. Prejavuje svoju náklonnosť, napodobňuje iné deti a prehlbuje priateľstvá. Priestory školy sú pre neho známe a upokojenie umožňuje štandardné stravovanie. Ak ste boli trpezliví a nenechávali ste svoje dieťa celodenne v škole, teraz je ten správny čas. Dieťa je na to pripravené. Vyčerpanie stále pretrváva, a preto sa neodporúča po škôlke žiadny fyzicky náročnejší režim.
"Fixácia na matku" a problémy v škole
Termín "fixácia na matku" nie je v psychologickej terminológii štandardne používaný ako diagnóza. Pravdepodobne sa však jedná o opis nadmernej závislosti dieťaťa na matke, ktorá sa prejavuje problémami pri separácii a adaptácii na nové prostredie, ako je materská škola či škola. Táto nadmerná závislosť môže byť spôsobená rôznymi faktormi, vrátane:
- Separačná úzkosť: Dieťa prežíva silný strach a úzkosť pri odlúčení od matky.
- Nedostatočná socializácia: Dieťa nemá dostatok príležitostí na interakciu s inými deťmi a dospelými mimo rodiny.
- Nadmerná ochrana zo strany rodičov: Rodičia dieťa príliš chránia a obmedzujú jeho samostatnosť, čím mu bránia v rozvoji sebadôvery.
- Rodinné problémy: Napätie v rodine, konflikty medzi rodičmi alebo iné stresujúce situácie môžu u dieťaťa vyvolávať potrebu cítiť sa bezpečne v prítomnosti matky.
Dieťa s takýmito tendenciami môže mať problémy v škole, ako sú:
- Odmietanie účasti v kolektíve: Dieťa sa vyhýba kontaktu s ostatnými deťmi a učiteľmi.
- Plačlivosť a úzkostné prejavy: Dieťa je neustále plačlivé, podráždené a prejavuje známky úzkosti.
- Problémy s dodržiavaním pravidiel: Dieťa nerešpektuje pokyny učiteľov a narúša priebeh vyučovania.
- Znížené učebné výsledky: V dôsledku emocionálnych ťažkostí a problémov s adaptáciou môže dieťa zaostávať v učení.
Ako pomôcť dieťaťu
Je veľmi dôležité, aby si rodičia uvedomili, že dieťa s takýmito problémami potrebuje predovšetkým podporu a trpezlivosť. V prvom rade je potrebné, aby rodičia sami spracovali svoje vlastné obavy a neistoty spojené s nástupom dieťaťa do školy. Dieťa je zrkadlom rodičov, a ak matka prežíva úzkosť, dieťa ju prirodzene prevezme.
Plač dieťaťa pri nástupe do škôlky | Teleráno
Kľúčové kroky zahŕňajú:
- Postupná adaptácia: Začať s kratšími pobytmi v škole a postupne predlžovať čas.
- Budovanie dôvery: Vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa dieťa cíti prijaté a pochopené.
- Podpora samostatnosti: Povzbudzovať dieťa k samostatnosti v bežných činnostiach.
- Pozitívna komunikácia: Hovoriť s dieťaťom o jeho pocitoch, vypočuť si ho a validovať jeho emócie.
- Spolupráca s učiteľmi: Úzka komunikácia s učiteľmi je nevyhnutná na pochopenie situácie a spoločné hľadanie riešení.
- Vyhľadanie odbornej pomoci: V prípade pretrvávajúcich problémov je vhodné obrátiť sa na detského psychológa alebo špeciálneho pedagóga.
Niekedy sa problémom v správaní u detí venuje neprimeraná pozornosť, pričom sa zabúda, že deti sa vyvíjajú rôzne a každé dieťa potrebuje individuálny prístup. Je dôležité rozlišovať medzi bežnými prejavmi detskej zvedavosti a skutočnými problémami, ktoré si vyžadujú odborné riešenie.
Je potrebné si uvedomiť, že deti nie sú "roboti", ktorí majú len plniť príkazy. Keď sa dieťa správa "inak", je dôležité zistiť príčinu a snažiť sa mu pomôcť, namiesto toho, aby sme ho len kritizovali. Včasná intervencia a spolupráca medzi rodičmi a školou sú kľúčové pre úspešnú adaptáciu dieťaťa a jeho ďalší zdravý vývin.