Kedy zaviesť lepok do stravy dieťaťa: Moderné odporúčania a prevencia celiakie

Veľké zmeny v jedálničku dieťaťa prichádzajú s prvou lyžičkou príkrmu. Pri zavádzaní nových potravín hrozí riziko vzniku potravinových alergií alebo sa môžu prejaviť ochorenia ako celiakia spôsobená neznášanlivosťou lepku. Avšak nemusíte sa zaraďovania lepku do detskej stravy obávať. Naopak je lepšie, keď vášho potomka s potravinami obsahujúcimi lepok zoznámite už v období prvých príkrmov, aby ste v prípade jeho precitlivenosti na lepok mohli včas začať bezlepkovú diétu.

Strašiak zvaný celiakia

Celiakia je dedičné autoimunitné ochorenie spôsobené neznášanlivosťou lepku čiže gluténu. U ľudí s touto neznášanlivosťou dochádza pôsobením lepku k zápalu sliznice tenkého čreva. Povrch najväčšieho imunitného orgánu v tele sa kvôli tomu zmenšuje a tenké črevo tak nemôže plniť správne svoju funkciu. Dôsledkom je zníženie schopnosti trávenia a vstrebávania živín, v krajnom prípade môže dôjsť dokonca k celkovému rozvratu metabolických procesov v tele. K najčastejším príznakom celiakie patrí hnačka, bolesti brucha, pokles hmotnosti, alebo tiež zvýšená únava. Celiakiou trpí v západných krajinách približne jedno percento obyvateľov, však 30 až 40 percent ľudí je nositeľom génu, ktorý spôsobuje precitlivenosť na lepok. Celiakia sa môže objaviť v akomkoľvek veku u detí i dospelých. Preto radšej buďte obozretní už vo chvíli, keď svojmu dieťaťu prvýkrát ponúknete potraviny obsahujúce lepok.

Kedy zaviesť lepok do stravy bábätiek?

V minulosti sa odporúčalo zavádzať lepok do detského jedálnička čo najneskôr. Niektorí odborníci sa ale teraz skôr prikláňajú k názoru, že by lepok mal byť deťom podávaný rovnako ako ďalšie alergény ešte v čase dojčenia. Materské mlieko má totiž v tomto ohľade ochranný efekt, takže môže riziko vzniku celiakie znižovať. Na to, aký je najvhodnejší spôsob zaradenia lepku do detskej stravy, v súčasnosti existuje viacero rozdielnych názorov. Ako teda spoznáte, kedy môžete svojmu dieťatku pripraviť obed či desiatu z potravín, ktoré obsahujú lepok? A dá sa vôbec začať inak, než mu jednoducho dať do ruky rožok?

Európska spoločnosť pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) vydala v roku 2008 odporúčania, ktoré zahŕňali okrem iného aj riešenie otázky, kedy zavádzať lepok do stravy dieťaťa. Nepochopenie týchto odporúčaní v súvislosti s dojčením viedlo k mnohým otázkam týkajúcim sa dĺžky výlučného dojčenia do 6 mesiacov a k nesprávnym odporúčaniam začať zavádzať jedlo už od 4. mesiaca. Taktiež sa v tejto súvislosti hovorilo o prevencii alergií. Odvtedy ESPGHAN vydal v roku 2017 nové odporúčania, ktoré sú korekciou odporúčaní z roku 2008. Je dôležité vedieť, že odporúčaním ESPGHAN-u sa nijako nemení odporúčanie o dĺžke výlučného dojčenia. Stále je v platnosti pravidlo, že výlučné dojčenie má trvať do 6 mesiacov a strava (vrátane lepku) sa pri výlučne dojčených deťoch má zavádzať vo veku približne okolo 6. ukončeného mesiaca.

WHO a UNICEF opakovane v rozličných odporúčaniach (napríklad z roku 2023) potvrdili odporúčanie, aby deti boli výlučne dojčené prvých šesť mesiacov života a aby dojčenie potom pokračovalo ďalej popri jedení rodinného jedla. Zavádzanie jedla nemá žiadnu konkrétnu postupnosť potravín a do jedálnička dojčených detí nepatrí umelé mlieko.

Odborníci radia

V odborných usmerneniach z roku 2017 ESPGHAN okrem iného uvádza, že po 6. mesiaci "by bábätká mali dostávať jedlo rozličných chutí a štruktúry, vrátane horko chutiacich druhov zeleno sfarbenej zeleniny. Odporúča sa popri príkrmoch pokračovať v dojčení. ... Alergénne potraviny by sa mali zavádzať, keď sa začne s príkrmami, hocikedy po 4 mesiacoch. Bábätká s vysokým rizikom alergie na arašídy (bábätká s ťažkým ekzémom, alergiou na vajíčka alebo oboje) by mali mať arašídy zavedené medzi 4. - 11. mesiacom po vyhodnotení situácie špecialistom. Lepok je možné zavádzať medzi 4. až 12. mesiacom... Tieto odporúčania vytvorilo WHO pre dojčené ako aj nedojčené deti. Zároveň s tým WHO hovorí o tom, že deti po 6. mesiaci nepotrebujú piť umelé mlieko, ak dostávajú rozmanitú mnohozložkovú výživnú stravu, ktorú sa naučili jesť a ak tomu ako doplnok prijímať živočíšne mlieko v rôznych podobách, napríklad jogurt či pohár kravského mlieka.

Aktuálne štúdie* uvádzajú, že to, či sa u človeka prejaví citlivosť na lepok, nemusí nutne súvisieť s tým, kedy a v akom množstve sa lepok zavádza. Zdá sa, že významnú rolu hrá ľudská črevná mikroflóra, ktorá je ovplyvnená vonkajšími faktormi ako napríklad prekonané infekcie, rôzne lieky a dodržované diéty. Tento poznatok ide ruka v ruke s pozitívnym vplyvom dojčenia. Materské mlieko totiž obsahuje ako probiotické "dobré" baktérie, tak prebiotickú vlákninu podporujúcu rast týchto baktérií. Pôsobí preto blahodarne na črevnú mikroflóru, ktorá hrá dôležitú rolu ako jeden z faktorov prevencie vzniku citlivosti na lepok.

Odporúčania k zavedeniu lepku sú nasledovné:

1. ZAVIESŤ LEPOK V SPRÁVNY ČAS - v malých množstvách je vhodné zavedenie lepku medzi ukončeným 4. až 12. mesiacom veku dieťaťa. V prípade zavedenia lepku skôr/neskôr ako táto hranica je zvýšená incidencia celiakie.
2. ZAVIESŤ POŽADOVANÉ MNOŽSTVO - lepok zavádzame v malých, postupne zvyšujúcich sa množstvách - cca 5 gramov denne (čo je asi 1 čajová lyžička danej potraviny). Ak by sme dali naraz príliš veľa, zvyšuje sa riziko celiakie.
3. AKÚ POTRAVINU PODAŤ - nie je preferovaný druh lepku na zavedenie.

Ideálny čas na prvé ochutnanie je u detí s primeraným psychomotorickým vývojom 17. - 26. týždeň života. Do zeleninového príkrmu teda pridáme dve čajové lyžičky pšeničnej múky (t. j. 6 g lepku) alebo využijeme dopoludňajšiu ovocnú desiatu a pridáme do nej dve piškóty (t. j. menej ako 7,5 g/deň). Zavádzanie lepku má byť postupné. Na začiatok ponúkneme malé množstvo lepku, ktoré postupne zvyšujeme.

Pri zavádzaní lepku sa neodporúča začínať rožkom, aj keď je u detí veľmi obľúbený. Rožok totiž obsahuje pomerne veľké množstvo soli a navyše by sa ním deti mohli zadusiť. Vyčkajte radšej aj s dobrotami v podobe piškót. Nielenže sú príliš sladké, ale obsahujú aj celé vajcia, na ktoré môže byť dieťa tiež alergické. Je preto lepšie ich využiť až vo chvíli, keď s istotou viete, že dieťa bez problémov znáša vaječný bielok a žĺtok v zeleninových príkrmoch. Čo sa týka ďalších sladkých odmien, ako sú napríklad sušienky, skúste sa im radšej vyhnúť úplne. Stavte skôr na chrumky a iné desiaty pre deti bez pridaných cukrov a farbív.

Lepok je takmer všade

Lepok je obsiahnutý v pšenici, raži aj jačmeni, a tým pádom samozrejme tiež vo všetkých potravinách, ktoré sú z týchto obilnín vyrobené. Vďaka tomu však máte veľa možností, ako svoje dieťa s potravinami obsahujúcimi lepok zoznámiť. Môžete mu pripraviť instantnú dojčenskú obilnú kašu alebo napríklad mliečnu krupicovú kašu. Krupica sa dá tiež zavariť do zeleninových príkrmov, prípadne do nich môžete pridať zápražku z hladkej bielej múky. Neskôr možno do detského jedálnička zaradiť aj rôzne druhy cestovín, kuskus či cereálne lupienky.

Ak sa rozhodnete začať podávať lepok svojmu dieťatku už s prvými príkrmami okolo šiesteho mesiaca, je lepšie začať s menším množstvom, ktoré budete postupne navyšovať. Môžete zahustiť krupičkou zeleninový príkrm alebo pridať lyžičku krupicovej kaše do mliečnej kaše, ktorú má vaše dieťa rado. Ľahšie si tak zvykne na novú chuť. Po dvoch až troch mesiacoch od prvého zoznámenia sa s lepkom by sa už obilniny mali stať bežnou súčasťou stravy vášho dieťaťa. Pokiaľ mu potraviny obsahujúce lepok budete podávať pravidelne, budete mať väčšiu šancu vysledovať prípadné príznaky celiakie. Tie sa najčastejšie prejavujú okolo jedného roka dieťaťa, teda po štyroch až šiestich mesiacoch od chvíle, kedy ste zaradili obilniny do jeho jedálnička. V takom prípade je žiaduce nasadiť bezlepkovú diétu a vyčkať, či prejavy celiakie opäť vymiznú. Zvyčajne sa tak stane po pol roku dodržiavania tejto diéty.

Pri zavádzaní lepku u dojčiat je zo začiatku postačujúce napríklad pridať lyžičku zápražky do zeleninového alebo mäsovo-zeleninového príkrmu. Neskôr môžete skúšať aj kaše. Kašu podávajte večer. Striedajte ryžovú či kukuričnú, ktoré sú bezlepkové, s krupicovou alebo s cereálnymi kašami, ktoré lepok obsahujú. Pri výbere vhodnej kaše Vám odporúčam riadiť sa predovšetkým vekom dieťaťa. Bio trojzrnná obilná kaša je vhodná od ukončeného 5. mesiaca. Podávať môžete taktiež HiPP BIO Prvá obilná kaša ovsená od uk. 4.-6. mesiaca. Je bez obsahu pridaného cukru a mlieka. Predstavuje ideálnu prvú lyžičku pri zavádzaní lepku do jedálnička vášho bábätka.

Dôležité zásady pri zavádzaní príkrmov

ZÁSADY PRÍPRAVY A PODÁVANIA NEMLIEČNYCH PRÍKRMOV

• PRÍPRAVA: varenie, príprava na pare, dusenie
• jedlo sa snažíme podávať čerstvo pripravené (eliminujeme možnosť pomnoženia mikroorganizmov)
• potraviny nevaríme ani príliš krátko, ani príliš dlho (dlhým varením strácajú výživovú hodnotu)
• jedlo nesolíme, neochucujeme, nesladíme, nekoreníme
• konzistencia hotového jedla by mala byť kašovitá - rozmixovaná na pyré!!!
• pripravujeme a ponúkame vždy len jeden nový druh potraviny s časovým odstupom 3-5 dní !!!
• PODÁVANIE: jedlo ponúkame každý deň v približne rovnakom čase
• teplota príkrmu by mala byť 20-30 stupňov, vhodné je pred podaním stravu ochutnať
• jedlo podávame na malej plastovej lyžičke - vodorovne ju položíme na stred jazyka a jemne zatlačíme, vyvoláme tým prehĺtací reflex
• kŕmenie by nemalo trvať dlhšie ako 15-30 min !!!

SLEDUJTE MOŽNÉ PREJAVY ALERGIE - VYRÁŽKY, VÝSYP NA KOŽI, SVRBENIE, HNAČKU, ZVRACANIE, BOLESTI BRUŠKA A KOLIKY, SEKRÉT Z NOSA, SVRBENIE OČÍ. ODSLEDUJTE, ČI DIEŤA ZAREAGOVALO NA KONKRÉTNU POTRAVINU A NÁSLEDNE JU VYLÚČTE Z JEDÁLNIČKA.

Po prvých druhoch zeleniny začíname pridávať do jedálnička detí aj mäso tzv. krátko žijúcich zvierat Ide o kuracie, králičie a morčacie. Mäso je dôležitým zdrojom železa, bielkovín a mastných kyselín. Raz týždenne potrebnú dávku mäsa (20 g = 1 lyžica) vymeníme za dôkladne prevarený vaječný žĺtok. Mäsovo-zeleninový príkrm na seba preberá úlohu hlavného obedového menu. Jeho dávka sa postupne zvyšuje. Ide to na úkor mlieka. S potrebnou trpezlivosťou sa zväčša približne po 3 týždňoch dopracujeme k porcii 150 - 200 g zjedeného príkrmu bez nutnosti dodatočného dojčenia. Dieťa má však pred sebou ešte dlhú cestu. Postupne sa zoznámi s potenciálnymi alergénmi, bude musieť zvládnuť prechod na pevnejšiu stravu s nácvikom hryzenia. Buďte mu nápomocní. Nebuďte nervózni, pokiaľ odmieta príkrmy a preferuje materské mlieko. Keď dieťa zvládne mäsovo-zeleninový príkrm, môžete zaradiť v rámci dopoludňajšej desiatej chutné ovocné pyré. Začíname uvareným jablkom či hruškou a rovnakým spôsobom ako pri zelenine skúšame nové druhy s následným dodatočným dojčením. Po zoznámení sa s jednotlivými druhmi môžeme ovocie kombinovať. Ovocie nijak neosladzujeme. Obsahuje už ovocný cukor (fruktózu) a pridávaním cukru by sme organizmus dieťaťa zbytočne zaťažili. Vždy voľte ovocie, ktoré sa pestuje v našich končinách. Ak nemáte na varenie čas alebo ste úzkostnejší a bojíte sa, že jedlo pre dieťa nebude vhodne zostavené, nebojte sa siahnuť po hotových príkrmoch. V obchodoch si však vyberajte iba také, ktoré sú určené pre vek vášho dieťatka. Túto informáciu vždy nájdete viditeľne na obale príkrmu. Zo sortimentu si zozačiatku vyberajte jednodruhové ovocie.

tags: #kedy #moze #dieta #lepok