Vzťah rodičov k deťom je často vnímaný ako bezpodmienečný a rovnocenný. Avšak realita môže byť zložitejšia. Mnoho rodičov sa potýka s otázkou, či majú jedno dieťa radšej ako druhé, alebo ho z nejakého dôvodu uprednostňujú. Výskumy naznačujú, že to nie je neobvyklé a mnohí rodičia sa s týmto pocitom stretávajú.
Rozdiely v správaní rodičov voči deťom môžu prameniť z rôznych faktorov. Jedným z nich je povaha dieťaťa. Ako uvádza jeden z rodičov: "Jasne, ze existuje.. staci, ze ti je jednoz deti blizsie povahou, alebo lahsie sa da vychovat, je poslusnejsie, submisivnejsie a hned je oblubene." Táto inklinácia k určitému typu osobnosti je podľa mnohých prirodzená, podobne ako pri vytváraní priateľstiev medzi dospelými. "Áno, akokoľvek sa snažím s tým dačo robit, je to proste prirodzené inklinovanie k nejakému typu osobnosti dieťaťa," priznal sa jeden z respondentov.
Príklady z rodín potvrdzujú, že tento fenomén je bežný. "Babka ma jednu dceru oblubenejsiu, svokra uprednostnuje dceru pred synmi, u nasich tiez mamina a aj tatko uprednostnuju sestru," uvádza jeden z diskutujúcich. Niekedy sú tieto rozdiely viditeľné na prvý pohľad, inokedy sa ich rodičia snažia zakryť. Avšak aj keď sa rodičia snažia správať rovnako, realita veku a povahy detí často vedie k odlišnému prístupu. "Ja myslim, ze je nemozne sa spravat ku vsetkym detom rovnako vzhladom na vek a povahu," zdôrazňuje ďalší rodič.
Prirodzená inklinácia verzus spravodlivosť
Mnohí rodičia pripúšťajú, že majú k jednému dieťaťu bližší vzťah, no zároveň zdôrazňujú, že to neznamená menšiu lásku k ostatným. "Ľúbim všetky rovnako. No syn je taky môj miláčik, maznáčik, mojkoš. Vyžaduje najviac pozornosti," opisuje jedna z matiek. Iná matka prirovnáva vzťah k deťom k vzťahu k manželovi a mame: "Tieto otázky koho ľúbiš viac by som prirovnala k tomu - koho ľúbiš viac manzela alebo mamu? Dá sa ta laska porovnat? Podľa mňa absolútne nedá - oboch predsa ľúbim veľmi silno a predsa je každá tá láska úplne iná."
Existujú však aj rodičia, ktorí sa snažia aktívne predchádzať akýmkoľvek prejavom preferencie. Jedna z respondentiek uviedla: "Toto je jeden z dôvodov, prečo mám len jedno dieťa. Bála by som sa, že by sa mi toto mohlo stať a že by to bolo nespravodlivé."
Kľúčové je, aby deti necítili žiadnu krivdu. "Ono je to v poriadku, za predpokladu , ze o tom tie deti nevedia, ak tie rozdiely necitia.. Ak to deti vnimaju, je to obrovske rodicovske zlyhanie," zdôrazňuje jeden z rodičov. Cieľom je, aby sa každé dieťa cítilo milované a jedinečné.
Vzťahy v dospelosti a spomienky z detstva
Preferovanie jedného dieťaťa môže mať dlhodobé dôsledky aj do dospelosti. Príkladom je situácia, keď mama preferuje jedného zo súrodencov: "Moja mama si mysli,ze nas lubi rovnako🤣🤣 dokonca ma obvinuje,ze so setrou nemam vrucny vztah.. to ze to dokafrala, nevidi, a nikdy ani nebude." Iná skúsenosť opisuje, ako matka otvorene priznala preferenciu jedného syna pred druhým: "Mala som expriateľa a jemu aj mama otvorené povedala že jeho brata má radšej.. mne to prišlo strašné kruté."
Na druhej strane, mnohí dospelí, ktorí vyrastali v rodinách s jasnou preferenciou, sa snažia vo vlastnom rodičovstve zabezpečiť rovnaký prístup ku všetkým deťom. "Ja mam dve deti a zatial to tak nepocitujem ale jedno je este babatko," uvádza matka, ktorá si pamätá na preferenciu jej matky voči jej sestre.
Ako zabezpečiť, aby sa všetky deti cítili milované
Napriek prirodzenej tendencii inklinovať k určitému typu osobnosti dieťaťa, je dôležité si uvedomiť potrebu spravodlivého a láskavého prístupu ku všetkým deťom. "Každý jeden je vynimocny a ma svoje + a - v povahe, clovek to pri spravani sa k nim zohladnuje bez toho, aby na to mal nejaky vplyv...dolezite je, aby sa kazdy citil milovany, to je cele v materstve," pripomína jeden z rodičov.
Kľúčom je:
- Individuálny prístup: Každé dieťa je iné a potrebuje iný prístup. Dôležité je rešpektovať ich individualitu.
- Komunikácia: Otvorená komunikácia s deťmi o ich pocitoch a potrebách je nevyhnutná.
- Bezpodmienečná láska: Aj keď sa prístup k deťom môže líšiť v závislosti od situácie, základom by mala byť vždy bezpodmienečná láska a pocit istoty.
- Pozornosť k signálom: Všímať si, či deti necítia krivdu alebo menejcennosť.
8 spôsobov, ako zlepšiť vzťah rodič-deti
Hoci sa môže zdať, že je nemožné správať sa ku všetkým deťom úplne rovnako, snaha o spravodlivosť a zabezpečenie toho, aby sa každé dieťa cítilo milované a cenené, je základným kameňom zdravého rodinného prostredia.