Byť rodičom je jednou z najnáročnejších, ale zároveň najkrajších a najnapĺňajúcich úloh v živote človeka. Tým, že rodičia privedú na svet dieťa, berú na seba aj veľkú zodpovednosť pri starostlivosti o neho a pri jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov. Základný rámec rodičovských práv a povinností voči ich (maloletým) deťom obsahuje ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“). Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine).
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Vyživovacia povinnosť rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o rodine platí, že: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.“ Navyše bez ohľadu na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, každý rodič je povinný prispievať na dieťa aspoň tzv. minimálnym výživným, ktorého výška je stanovená na 30 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Pokial' o určení vyživovacej povinnosti rozhodol súd (alebo ak súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej bola určená výška výživného), povinný rodič nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, že už nebude platiť výživné. Preto ak súd nerozhodol o zániku Vašej vyživovacej povinnosti, ste povinný plniť Vašu vyživovaciu povinnosť voči deťom, a to bez ohľadu na to, že nemáte stálu prácu, resp. bez ohľadu nato, že zarábate minimálnu mzdu. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť, bez ohľadu na to, či sú maloleté alebo plnoleté. Ak dieťa študuje, resp. sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského štúdia a získania titulu Mgr./Ing./MDDr. a pod. zo strany vašej dcéry. Vzhľadom na uvedené, ak sú splnené vyššie popísané podmienky, t.j. vaša dcéra sústavne a neprerušene študuje na strednej, či vysokej škole (dennou formou), t.j. 9. Ak sa rozhodnete opäť študovať dennou formou na strednej škole, potom to má za následok, že sa automaticky obnovuje aj vyživovacia povinnosť vašich rodičov. Ak nemáte "v rukách" vzdelanie, nemáte dokončenú strednú školu, ale chcete si ju dokončiť, v tom prípade sú vaši rodičia povinní vám opäť začať prispievať na vašu výživu, resp. vás vyživovať. Máte voči nim nárok na výživné a oni sú povinní vám ho platiť, je to ich zákonná povinnosť, ktorá je súdne vymáhateľná.
Súdne konanie o určení výživného pre dieťa (do 18 rokov) sa môže začať aj bez návrhu (ex offo), po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného, t. j. plnoletého dieťaťa. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Medzinárodné aspekty vyživovacej povinnosti
Vo Vašej otázke uvádzate, že Vaša bývalá manželka sa presťahovala do Nemecka, kam bez Vášho súhlasu zobrala aj deti. Za daných okolností preto možno uvažovať o tom, či nedošlo k tzv. neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu dieťaťa. Spomenuté premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, je neoprávneným vtedy, ak rodič dieťa premiestni alebo zadržiava dieťa bez súhlas druhého rodiča, príp. ak súd rozhodol o zverení dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča. Pritom právna úprava medzinárodných únosov detí je nastavená tak, aby bol zabezpečený čo najrýchlejší návrat dieťaťa späť do krajiny pôvodu.
Záverom už len dodávam, že vzhľadom na presťahovanie Vašej bývalej manželky a tiež detí do Nemecka vznikol vo Vašej veci tzv. cudzí, medzinárodný prvok. Rozsudok o výživnom na deti je platný a je možné na základe neho vymáhať aj výživné v zahraničí.
Právne kroky a možnosti
Pokiaľ máte za to, že už zanikol zákonný dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti (t.j. dieťa je už schopné sa samo živiť), alebo ak sa domnievate, že výška výživného už nezodpovedá Vašim možnostiam alebo potrebám dieťaťa, je potrebné podať na súd návrh na zrušenie, zmenu alebo úpravu vyživovacej povinnosti.
Ak ste sa rozhodli pre službu premium a bol som spokojný, je to skvelé. V budúcnosti sa určite na Vás.
Prípady, kedy sa vyživovacia povinnosť môže zmeniť
Ak Vaša dcéra pokračuje v štúdiu a nie je schopná sa samostatne živiť, je Vaša povinnosť platiť výživné naďalej. Nárok na výživné Vašej dcéry pokračuje aj po skončení strednej školy, pokiaľ sa ďalej vzdeláva na vysokej škole alebo v inom vzdelávacom inštitúte.
Vždy to závisí od toho, či ste schopný pokryť si náklady na váš život z peňazí z brigády alebo si brigádou len privyrábate. Nakoľko v prvom prípade by sme mohli uvažovať aj o dôvode na zrušenie výživného. Pokiaľ tomu tak nie je a vy stále nie ste schopný sám sa z takého príjmu uživiť, t.j. len si brigádou privyrábate, potom vyživovacia povinnosť rodičov voči vám naďalej trvá, a to až do času kým nebude schopný sám sa živiť, resp. ak študujete na vysokej škole, max. do nadobudnutia vysokoškolského titulu druhého stupňa.
V prvom rade je dôležité či bolo výživné určené súdnym rozhodnutím alebo iba dohodou rodičov. V prípade, že bolo určené rozhodnutím súdu, tak musí otec výživné platiť až do momentu kým nie je platenie výživného súdom zrušené. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené vám odporúčame porozprávať sa s každým z rodičov, vysvetliť im, že ste sa rozhodli dokončiť si strednú školu, dôsledkom čoho sa ich vyživovacia povinnosť voči vám obnovuje a sú povinní vám na výživu prispievať a nie naopak (že vy prispievate im). Ak by si plniť výživné nechceli dobrovoľne, potom je namieste podať na súd návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa, a to voči každému z rodičov. Môžete podať aj len jeden návrh. Súd bude v konaní potom posudzovať schopnosti každého z rodičov osobitne a každému z nich určí osobitne sumu výživného, ktorú bude povinný vám prispievať.
Ak sa chcete vyhnúť tomu, že by požadoval od Vás späť zaplatené výživné, hoci nárok na neho už nemáte, podajte na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Cez centrálny register pobytu obyvateľov zistíte skrz jeho meno a priezvisko a dátum narodenia adresu trvalého pobytu. Túto adresu uveďte v návrhu. Jeho reálny pobyt si už súd prostredníctvom polície a iných príslušných orgánov zistí.
Koniec vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu nezávisí primárne od veku dieťaťa ani od dosiahnutia plnoletosti. Pre posúdenie Vašej situácie je dôležité najmä to, či dieťa pokračuje v štúdiu alebo či už pracuje, resp. Ak pokračuje Vaša dcéra v štúdiu, tak vyživovacia povinnosť trvá. Naopak ak dosiahla plnoletosť, vyštudovala strednú školu, v štúdiu nepokračuje a je pripravená na výkon svojho povolania, potom by sa dalo uvažovať aj nad zánikom vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Tu však treba povedať, že ak bolo výživné určené súdom, tak je potrebné ho rovnakou cestou aj ukončiť. Inak povedané, za takýchto okolností by mal o zániku vyživovacej povinnosti rozhodnúť súd.
Orgánom, ktorý je kompetentný na rozhodnutie o výživnom je súd, nie úrad práce sociálnych vecí a rodiny (sociálka). Zjednodušene povedané, úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa síce k výške výživného môže vyjadriť (môže ju odporučiť), ale v konečnom dôsledku rozhoduje vždy súd.
Zvýšení nebo snížení výživného? A co bude zajímat soud? | Martina Bolčáková | AZ LEGAL
Peniaze si odkladajte a keď sa Vám ozve matka, že chce peniaze, tak jej to vyplatíte. Pokiaľ nemáte platobné údaje matky, kontakt na matku a neviete ani kde býva, tak neplaťte.
Úprava rodičovských práv a povinností
Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine definuje rodičovské práva a povinnosti ako práva a povinnosti rodičov, ktoré vznikajú narodením dieťaťa a patria obom rodičom spoločne. Tieto práva a povinnosti zahŕňajú najmä povinnosť starať sa o dieťa, jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj, ako aj právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Vždy je potrebné prihliadať na najlepší záujem dieťaťa.
Súd môže rodičov pozbaviť rodičovských práv a povinností alebo obmedziť ich výkon, ak sú na to zákonné dôvody, ako napríklad zneužívanie alebo závažné zanedbávanie rodičovských povinností.
Nesprávnym je názor, podľa ktorého oprávnenie vymáhať výživné proti druhému rodičovi v exekučnom konaní prislúcha len tomu z rodičov, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa; nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Na podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností je príslušný okresný alebo mestský súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje bydlisko. Všetky konania týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
tags: #je #rodic #zodpivedny #za #neplnolete #dieta