Každá rodina má svoju vlastnú dynamiku, pokiaľ ide o spánok detí. Niektorí rodičia bez problémov zaspávajú so svojimi deťmi v obrovských posteliach, zatiaľ čo iní držia dvere svojej spálne pevne uzamknuté. To, ako kto spí, sa stáva jednou z horúcich tém, v rámci ktorej si obe strany hája svoje pozície, podobne ako dojčenie.
Aj jedna aj druhá strana opiera svoje presvedčenie o vedecké tvrdenia. Dokonca aj tí rodičia, ktorí si povedali, že dieťa do svojej postele nikdy neuložia, zmenili svoj názor pod tlakom okolností, ako je napríklad choroba či strach dieťaťa alebo spomínané dojčenie, ktoré je pohodlnejšie vo vlastnej posteli ako v druhej izbe.
Vedecké názory na spoločné spanie
Vedci nemajú jednoznačný názor na spoločné spanie detí s rodičmi. Existujú štúdie, ktoré dokazujú, že aj deti staršie ako bábätká, ktoré spia so svojimi rodičmi, netrpia žiadnymi vývojovými abnormalitami. Dokazuje to napríklad výskum na takmer tisícke nízko príjmových párov, ktorý sa začal, keď dieťa malo 1 rok. Vedci sledovali deti a ich spánkové zvyklosti aj ďalej, vo veku 2 a 3 rokov. Následné hodnotenie ich správania, sociálneho a kognitívneho rozvoja realizovali u nich ako u päťročných. Ukázalo sa, že niektoré negatívne výsledky spojené so spánkom v rodičovskej posteli, ako napríklad horšie sociálne a kognitívne výsledky, vymizli, keď vedci vzali do úvahy socioekonomický status, vzdelanie matky, rodičovský štýl a etnickú príslušnosť. Vedci uzavreli, že spoločné spanie nemá za následok žiadne vývinové problémy.
Z antropologického pohľadu nezmyselne vyznieva, že by spanie v bezpečí rodičovskej prítomnosti mohlo ublížiť batoľaťu alebo mať negatívny dopad na jeho správanie či sociálny vývoj. Spánkové problémy skôr vznikajú kvôli nepochopeniu inštinktívnych potrieb batoliat a rodičovskou snahou vtesnať sa do noriem a očakávaní spoločnosti 21. storočia.
Iný výskum zase poukázal na to, že je zaujímavé, i keď by to nemalo nikoho prekvapiť, že ak rodičia naplnia prirodzenú ľudskú potrebu kontaktu a blízkosti počas raného detstva, neurobí to z dieťaťa „závisláka“ na ich prítomnosti. Práve naopak, skorá závislosť vedie k skorej nezávislosti a vyššiemu sebavedomiu. Niektorí ľudia mylne spájajú ochotu batoľaťa samo sa uspať s jeho nezávislosťou.
Odporcovia spoločného spania sa zase môžu oprieť o štúdiu 4000 detí vo veku od 3 mesiacov do 6 rokov. Jej výsledky preukázali, že zdieľanie spoločnej postele medzi rodičmi a deťmi je bežná prax a výsledkom je, že deťom to vo veku 6 rokov negatívne ovplyvňuje ich mentálne zdravie. Vedci rozdelili deti do štyroch kategórií: tých, ktorí nikdy s rodičmi nespali, tých, ktorí s nimi spali len v skorom detstve, tých, ktorí spali s rodičmi dlhšiu dobu a napokon tých, ktorí s nimi spali stále. Ukázalo sa, že deti posledných menovaných a tých, ktorí spali s rodičmi v ranom detstve, vo veku 6 rokov museli čeliť rôznym problémom. Sledovali najmä výskyt ADHD, problémov v správaní, úzkostí a depresií. Štúdia však nebrala do úvahy niekoľko faktorov, na základe ktorých došlo k jej úpravám, napríklad socioekonomický status, mentálne zdravie matky, nadmerný plač bábätiek.
Spoločné spanie v rôznych vekových kategóriách
Podľa najnovších štúdií je spoločné spanie v rodinách bežnou záležitosťou. Približne 45 % amerických matiek necháva z času na čas spať svoje deti vo veku 8 až 12 rokov u seba a 13 % im to dovolí každú noc. Kanadská pediatrická spoločnosť dokonca definovala tzv. behaviorálnu nespavosť, diagnózu, ktorá popisuje správanie približne 20 - 30 % detí, ktoré nemôžu zaspať alebo zostať spať a počas noci sa presúvajú do rodičovskej postele. Rodičia často predpokladajú, že zo strachu počas noci deti vyrastú, preto im dovolia spať vo vlastnej spálni, ale nie vždy je to tak.
Výsledok spoločného spania do vyššieho veku je, že dieťa sa nedokáže spoľahnúť na seba. Nezažíva tiché chvíľky, kedy je len samé so sebou a môže sa sústrediť na svoje vnútorné pochody. Učí sa, že sú to vonkajšie mechanizmy, ktoré mu pomôžu zvládnuť úzkosť a stres. Spoločné spanie navyše neprináša len sekundárne negatívne dôsledky pre dieťa, ako napríklad neschopnosť prespať u kamarátov, v tábore či škole v prírode, ale je to problém aj pre rodičov.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že psychológovia sa zhodnú v tom, že nie je nič zlé na tom, pomaznať sa so svojím osemročným dieťaťom v posteli, prípadne spať s ním, keď je v strese alebo choré. Spanie s dieťaťom nevnímajú ako zásadný problém, upozorňujú však, že je dôležité uvedomiť si, o koho potreby ide.
Návrat k intimite v spálni
Príchod detí obráti väčšinu rodinných poriadkov hore nohami. Milostný život rodičov sa tak ľahko dostane na vedľajšiu koľaj a môže sa zdať, že romantické i vášnivé chvíle budú musieť rodičia oželieť. Máme pre vás päť tipov, ktoré ich vrátia do vašich spální.
- Komunikácia je kľúčová: Kameňom úrazu každého milostného života je, ak vedľa seba partneri začnú žiť ako brat so sestrou. Takže aj keď vám zo starostlivosti o deti a domácnosť ide hlava vybuchnúť, snažte sa s partnerom hovoriť aj o iných veciach. Hovorte o svojich pocitoch a túžbach a nevynechávajte samozrejme ani tie sexuálne. Najmä ženy si po tehotenstve a pôrode často už nepripadajú atraktívne, partneri by ich preto mali presvedčiť o tom, že sú pre nich stále príťažlivé. Nezabúdajte ani na fyzický kontakt, ktorý vo vás môže ľahko zhasnutú túžbu zase zažať.
- Prestaňte sa obetovať: Nečakajte, že na vás bude manžel natešený čakať hodinu, kým nedožehlíte bielizeň a nepripravíte desiaty pre deti do školy. Najskôr bude frustrovaný, potom naštvaný alebo otrávený a nakoniec samozrejme zaspí. Matky majú občas tendenciu sa pre rodinu "obetovať" a snažia sa byť perfektnými matkami s perfektne upratanou domácnosťou.
- Plánujte si sex: Divoký vášnivý sex na exotickom mieste môžete sledovať na videu, lebo vo vašom živote s deťmi na neho už nie je priestor. Naučte sa so sexom zaobchádzať rovnako ako s ďalšími položkami v diári - skrátka si ho začnite plánovať. Berie babička vnúča na hodinovú sobotňajšej prechádzku? Namiesto prípravy obeda si naplánujte radovánky v spálni. Ak nemáte pre svoje dieťa stráženie, môžete ich aspoň skúsiť na hodinku rozptýliť sledovaním obľúbenej rozprávky.
- Zabezpečte súkromie: Ak sa vaše deti už samostatne pohybujú po byte či dome, je načase dať kľúč do dverí spálne. A tiež ho používať. Veľa rodičov už zažila, ako dieťa pricupká priamo vedľa manželskej postele v tom najlepšom. Občas tiež začne plakať, pretože si myslí, že sa bijete alebo si vzájomne ubližujete.
- Využite ranné hodiny: Podľa výskumov sú muži naladení na sex skôr ráno, zatiaľ čo ženy na neho majú väčšiu chuť večer. Ale ráno si rozhodne môžu zamilovať oba dva, obzvlášť ak má vaše dieťa predvídateľné biorytmy. Nastavte si budík (tichý, aby nebol počuť až do detskej izby) na pol hodiny dopredu a hneď sa začnite s partnerom maznať. Je to lepšie a príjemnejšie prebudenie ako trojité espresso.
Niekomu vyhovuje naplánovať si sex do diára: znie to síce neromanticky, no v praxi to znamená, že si obaja vedome vytvoríte priestor na zdieľanie. A v momente, keď dieťa konečne spí, netreba rozhodovať v panike „rýchlo alebo nikdy“.
Ako postupovať pri spoločnom spaniach
Keď do rodiny pribudne bábätko, otrasie to rytmom každodenného života - v dobrom aj v, povedzme, náročnejšom zmysle. Malé roztomilé bábätko spáva obvykle v posteli s rodičmi; ich blízkosť ho upokojuje a pre mamičku či otecka je to tiež príjemné. Keď dieťa zaplače, situácia sa dá väčšinou vyriešiť aj bez vstávania, a čo si budeme hovoriť, unavený rodič si rád ušetrí každý pohyb. Tak utekajú mesiace a niekedy aj roky a dieťa máte v posteli stále.
Spoločné spanie v jednej posteli s bábätkom je prastará osvedčená tradícia, ktorá sa k nám v posledných rokoch zase vracia. V zahraničí sa tomu hovorí co-sleeping a ide o súčasť tzv. kontaktného rodičovstva. Deti, ktoré zdieľajú s rodičmi posteľ bývajú podľa väčšiny odborníkov pokojnejšie, samostatnejšie a menej plačú. Už malé bábätko vie automaticky porovnať s rodičom v jednej posteli biorytmus dýchania, a to je dôležitá prevencia proti syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa. Matka má v spoločnej posteli aj oveľa citlivejší spánok, dieťa akoby stále počúva, a tak dokáže bez meškania reagovať na každú neobvyklú situáciu a nezrovnalosť a dieťa utešiť.
Začína to väčšinou úplne nevinne, bábätko spí v posteli s rodičmi, stane sa z toho samozrejmosť a o pár rokov sa tam ráno budí školák. Niekedy zaberie aj toľko miesta, že otecko radšej zaspáva na gauči v obývačke. Pokojne sa môže zdať, že noci s dieťaťom v jednej posteli môžu úplne zlikvidovať partnerské intímne chvíľky, a to vzťah medzi rodičmi postupom času vážne naruší. To by ste však nemali dopustiť. Sexuológovia hovoria, že nielen pre partnerov, ale aj pre deti je škodlivé, keď rodičia intímny život zanedbávajú. Sú potom nervóznejší, a to ovplyvní aj ich správanie k dieťaťu.
Na to, kedy dieťa premiestniť do samostatnej postele, nie je jednoznačná odpoveď. Podľa odborných štúdií deti až do piatich rokov môžu trpieť úzkosťou z odlúčenia, čo ich môže negatívne poznamenať v dospelosti. Pokiaľ sa dieťa nebude chcieť osamostatniť, a napriek tomu ho budú rodičia nútiť spať zvlášť, bude mať strach, a tým sa mu v organizme zvýši hladina kortizolu. To môže priniesť aj dlhodobý stres, ktorý ľahko prerastie aj hranice bežných obáv.
Nikdy sa nedá určiť, kedy bude práve vaše dieťa zrelé na vlastnú posteľ, ale nebojte sa, málokde stretnete teenagera, ktorý ešte zaspáva s rodičmi. Otázka samostatného spania sa väčšinou v normálne fungujúcej rodine vyrieši sama, a to vo vhodný čas. Dieťa, ktoré zdravo vyrastá s láskou a zodpovednosťou rodičov, začne samo túžiť po vlastnej postieľke, akonáhle na to dozreje.
Výsledky úvah o spaní s dieťaťom v jednej posteli sa ale rôznia aj u niektorých odborníkov. Predovšetkým staršie štúdie nám hovoria, že od určitého veku sa u detí kvôli spaniu s rodičmi zabrzdí sociálny rozvoj. Preto by samostatné spanie malo byť na programe dňa najneskôr od konca prvého roka. K deťom by ste mali byť nekompromisní, pretože strach zo samoty sa má údajne prežiť včas. S prispením rodičov sa ho tak naučí lepšie zvládať a vyriešenie obáv zo samoty v ranom veku vraj bude pre malého človiečika výhodou vo väčšej odolnosti v neskoršom veku.
Deti by nemali byť v posteli tolerované aj preto, že keď sa to hodí, dokážu využívať spanie v posteli s rodičmi, rovnako ako iné výhody, k tzv. „mocenskému boju“. Tiež tu hrozí nebezpečenstvo, že bábätko môže jeden z rodičov zaľahnúť a partneri na seba pochopiteľne nemajú toľko času.
Ako podporiť samostatné spanie
Dieťa sa vychováva s rozumom a vyrovnane a rovnako tak musí rodič pristupovať k osamostatneniu sa dieťaťa vo forme spánku vo vlastnej posteli. Pomôcť tomu môžete nenásilnou a nedirektívnou formou. Samostatné spanie určite neprikazujte a nenariaďujte. Ak má vaša ratolesť vlastnú izbičku, máte skoro vyhrané. Stačí, aby sa mu tam páčilo natoľko, že tam bude chcieť tráviť viac času, a to aj v postieľke. A práve postieľka by mala byť najlákavejšia. Obrázky či samolepky obľúbených rozprávkových postáv na stene, detské vankúšiky s motívmi, ktoré dieťa miluje a napríklad aj nočná lampička, ktorá pomôže proti tej troche strachu z tmy. Hlavné sú ale čisté a voňavé kvalitné detské obliečky. Tým najmenším kúpte napríklad tie so zvieratkami či s obľúbenými hrdinami, máme aj také, ktoré v tme svietia!
Ako používať Ferberovu metódu na tréning spánku | Sprievodca pre rodičov | Rodičia
Najlepšie je riadiť sa potrebami vášho dieťaťa. Ak si myslíte, že dieťa už prekročilo pomyselnú hranicu spania vo vlastnej izbe, dovoľte mu napríklad spať na matraci u vás v spálni, nie vo vašej posteli. Deti potrebujú našu prítomnosť, uistenie, že tu niekto pre nich je. Prípadne môžete spať u nich v posteli a keď zaspia, vzdialiť sa do svojej spálne. Nevyháňajte deti z vašej postele, ani keď sú už staršie. Všetky deti raz vyrastú z potreby spať so svojimi rodičmi. Niektorým to trvá dlhšie, iným kratšie.