Hysterické dieťa v obchode: Ako zvládnuť záchvaty hnevu a získať späť kontrolu

Ako rodičia ich zažívame všetci. Niekto častejšie, nielen doma, ale aj na detskom ihrisku, v obchode, v aute. Iní majú to šťastie, že sa ich deti nehádžu o zem a nevrieskajú ako zmyslov zbavené. Takéto detské výbuchy hnevu vedia vykoľajiť každého - nielen vás ako rodičov, ale aj samotné deti. Vy ste však dospelý a musíte vedieť, ako sa zachovať.

Dôležité je uvedomiť si, že záchvaty hnevu sú u detí bežné, ale len u tých najmenších. Nesmiete dopustiť, aby to u nich pretrvalo roky. Základom je poznanie, že scény robia vtedy, keď sú hladné, unavené, precitlivené, choré, namrzené. V tej chvíli testujú, kam až môžu zájsť a čo si na vás môžu dovoliť. Navyše záchvat hnevu prichádza v najnevhodnejšej chvíli - na verejnosti, v obchode, v čakárni…a nám je to trápne, hanbíme sa, zvyšuje sa v nás stres a hnev.

„Namiesto toho si však treba uvedomiť, že záchvat je vždy signálom, že niečo nie je v poriadku,“ upozorňuje Tim Seldin v knihe Ako vychovať úžasné dieťa metódou Montessori. Naučte sa rozlišovať, o akých záchvat hnevu ide, pretože je rozdiel medzi hnevom, keď je dieťa unavené, hladné, frustrované alebo len skúša hranice vašej trpezlivosti. Snažte sa rozpoznať príčinu a naprogramujte sa vedome na zachovanie pokoja.

Buďte optimistickí a dajte dieťaťu najesť, nechajte ho oddýchnuť, upokojte ho. Áno, je to trápne, ak sa vám dieťa „rozmetá“ v supermarkete a najmä vo chvíli keď už idete platiť a za vami stojí rad namrzených ľudí. Nenechajte sa rozhodiť, hoci to znie jednoducho a triviálne.

Ak ide o záchvat hnevu, v ktorom vás dieťa skúša a pripomína to boj o moc, musíte konať inak. Podľa Marie Montessori to väčšinou znamená, že vaše dieťa sa zúfalo snaží získať kontrolu v situácii, v ktorej sa cíti úplne bezmocne. Majte na pamäti, že kedykoľvek deti povedia NIE! alebo predvedú záchvat hnevu, snažia sa vám tým niečo povedať. „Musíte zostať pokojní, zachovať odstup a snažiť sa odhaliť dôvod,“ radí Montessori škola.

„Možno všetko, čo dieťa chce je, aby ste ho vypočuli. Nikdy nezabúdajte, že deti nemusia vedieť vysvetliť, čo ich hnev vlastne vyvolalo. Vyhýbajte sa sporom tým, že dáte dieťaťu možnosť voľby. Pripravte dva odevy, ktoré si dieťa rado oblieka a nechajte ho vybrať si. Keď máte pocit, že za záchvatom hnevu je hlad, ponúknite mu niečo na zahryznutie, aj keď nie je zvyčajný čas na obed, či desiatu. Ak výbuch hnevu spôsobila únava, nedostatok spánku, utíšte dieťa v náručí. Objímte ho a dodajte mu pocit lásky, bezpečia. Ak hnev spôsobila choroba, prechladnutie, nádcha, hovorte na dieťa upokojujúcim hlasom. Utišujte ho, trpezlivo a pokojne. Nerozčúľte sa, ak dieťa zrazu vracia, ale zachovajte pokoj.

Rozpoznajte príčinu a reagujte primerane

Rozhnevalo vaše dieťa, že ho ignorujete, rozprávate sa s priateľmi, venujete sa návšteve? Nenechajte sa zmanipulovať, dieťa musí vedieť, že teraz sa venujete niekomu inému. Ak sa vaše dieťa rozmetá, keď sa musí niekam presúvať (z ihriska do obchodu, z obľúbeného miesta domov ap.), už vopred mu to oznámte a pripravte ho na to.

Ak dieťa iba testuje hranice vašej trpezlivosti, nenechajte sa do toho vtiahnuť. Je to jednoduché, ľahko vybuchnúť a dokázať si svoju prevahu rodiča. Ale skúste zostať pokojní, vyhýbajte sa hádke a hovorte upokojujúcim hlasom. Nikdy sa neuchyľujte k násiliu, nestresujte dieťa hrozbami, nebite ho po zadku.

Keď sa deti správajú iracionálne, nepočujú rozumné dôvody. Nezačnite moralizovať, siahodlho vysvetľovať a vyhrážať sa. Častou „taktikou“ rodičov je zosmiešniť dieťa, zahanbiť ho. Nerobte to! Najmä nie na verejnosti medzi ľuďmi. Zoberte ho bokom a porozprávajte sa s ním v súkromí.

Prevencia a stratégie zvládania

Mnohé záchvaty hnevu u detí sa dajú odstrániť, alebo im predísť, ak správne „prečítate“ situáciu predtým. Vždy je nejaký spúšťač. Niečo, pričom pretiekol pohár a prišiel výbuch. Možno máva výbuchy hnevu pri nakupovaní, lebo čosi nedostane… nechoďte s ním nakupovať.

Občas zaberá aj vedomé odvedenie pozornosti - keď dieťa začína mrnčať, prosíkať, cítite náznaky hnevu, musíte odviesť pozornosť. Nesmierne dôležité je vopred si premyslieť pravidlá. Na čom chcete trvať a na čom nie, aby ste nemenili zásady „za jazdy“, čo dieťa zmätie ešte viac.

Ako vraví psychologička Tovah Klein, autorka knihy How toddlers thrive (Ako deti prospievajú), „detský plač a záchvat zúrivosti u rodiča často vyvolá pocit bezmocnosti. A keď sa už všetko skončí, dôležité je oceniť dieťa. Každý má svoje emócie a prejavuje ich rôznymi spôsobmi. Deti nevedia posúdiť, čo je a čo nie je prijateľné. Veľmi často tiež nedokážu svoje emócie ani pomenovať alebo ich ovládať. Nikto sa nenarodil so schopnosťou vybiť svoje emócie zdravým spôsobom. To však neznamená, že by ste mali akceptovať, že vaše dieťa je hysterické. Detská hystéria môže byť nielen zaťažujúca pre okolie, ale aj nebezpečná pre dieťa.“

Ako sa s tým vysporiadať?

Každé dieťa sa občas hnevá, to je úplne normálne. Všetky emócie sú prirodzené, nevyhnutné a potrebné rovnako aj hnev. Hnev ukazuje, že niekto prekračuje hranice, berie človeku niečo dôležité a porušuje jeho blaho. Hnev je úplne prirodzený. Najčastejšie ide aj o veľmi krátky stav u dieťaťa. Dieťa môže byť nahnevané, pretože sa musí prispôsobiť pravidlám, ktorým nerozumie a ktoré mu bránia dobre sa baviť alebo spôsobujú určité nepohodlie. Takýto odpor a prejav rebélie je úplne normálny. Niekedy sa však hnev veľmi rýchlo vystupňuje. Nastáva záchvat hystérie, dieťa stráca nervy a nedokáže sa upokojiť. Môže byť aj agresívny - udierať, kopať, hrýzť a útočiť. Agresivita môže smerovať k vám alebo k iným ľuďom vo vašom okolí, ale aj k samotnému dieťaťu.

Tento stav sa môže veľmi rýchlo a ľahko preniesť na rodičov. V extrémnych situáciách je veľmi ľahké stratiť kontrolu a ak vaše dieťa začne byť hysterické, môže byť pre vás mimoriadne ťažké zachovať pokoj. V takýchto chvíľach cítite viac ako len hnev.

DIEŤA JE HYSTERICKÉ! Už viete, že to nebude obyčajný, dočasný hnev. Vaše dieťa je hysterické - začne sa hádzať o zem, udierať päsťami do seba či okolia, odstrkuje vás a neprestajne kričí. Možno to urobil na verejnom mieste - v obchode, na ulici, v parku alebo na ihrisku. Môžete sa cítiť odsúdený pohľadom iných ľudí a počúvať nechcené rady a iné nepríjemné komentáre.

Je veľmi dôležité porozumieť emóciám vášho dieťaťa. To vám pomôže dostať sa k podstate problému a pochopiť, prečo vaše dieťa reagovalo určitým spôsobom. Dieťa má právo prejavovať emócie, má právo mať vlastné túžby a prejavovať svoju autonómiu. Je to predsa samostatná cítiaca bytosť. Zachovajte si vnútorný pokoj aj keď to bude veľmi ťažké. Nekričte na dieťa, neťahajte ho a nevyhrážajte sa mu. Ak si to môžete dovoliť, choďte na chvíľu preč. Uistite sa, že si vopred neublíži a nechajte ho na pokoji. To je oveľa lepšie ako výbuch hnevu, ktorý môže problém len zhoršiť. Dieťa pri záchvate hystérie nedokáže ovládať svoje emócie, ktoré ho ovládajú a nedá sa s tým nič robiť. Sústreďte sa na to, aby ste sa ho pokúsili umlčať.

Ak má vaše dieťa problém s prejavovaním hnevu, môžete mu ponúknuť rôzne metódy, ako sa zbaviť nepríjemných emócií. Môže to byť hranie športu alebo dokonca boxovanie s vankúšom alebo kričanie do vankúša. Je tiež veľmi dôležité, aby vaše dieťa vedelo, že akceptujete a chápete jeho hnev. Dieťa musí vedieť, že má právo prejavovať aj negatívne emócie.

Obdobie vzdoru a jeho prejavy

Obdobie vzdoru je typické výbuchmi intenzívnych emócií, plačom, krikom, hádzaním sa o zem a ďalšími prejavmi frustrácie. Takéto záchvaty sú bežné najmä u malých detí, pretože sú vo fáze vývoja, kedy sa ešte len učia ovládať svoje pocity a komunikovať svoje potreby. Hoci vás môžu jednoducho vystrašiť, záchvaty hnevu sú bežnou súčasťou emocionálneho rastu dieťaťa. Záchvaty zvyčajne začínajú vo veku 18 mesiacov a vrcholia medzi 2. a 3. rokom života.

Prečo k nim dochádza?

• Nedostatočný pocit kontroly: Deti chcú mať svoje prostredie a okolie pod kontrolou. Podľa americkej klinickej psychologičky Becky Kennedy sa deti už v prvých rokoch života naučia prispôsobovať svoje správanie tak, aby mali s rodičmi bezpečný vzťah. Ak zareagujete určitým spôsobom, dieťa zistí, že niektoré z jeho emócií môžu váš vzťah ohroziť. Snaží sa ich preto potláčať, zväčša pomocou hanby alebo viny. Keď rodičia napríklad opakujú dcére, aby „nebola taká precitlivená“, naučí sa, že jej pocity sú „zlé“ a začne ľudí od seba odháňať. Opačný typ vašich reakcií dieťa naučí, že jeho pocity sú skutočné, oprávnené a je bezpečné ich v blízkych vzťahoch vyjadriť.
• Rastúca frustrácia z pravidiel a túžba robiť veci po svojom.
• Zvýšený počet sociálnych interakcií: V tomto veku často vedie ku konfliktom s rovesníkmi, keďže sa deti ešte len učia vysporiadať s emóciami a túžbami iných ľudí.

Strategie pre rodičov

Ako reagovať?

• Vytvorte si rutinu: Naplánovať si rutinu a mať pravidelnosť v jedle, spánku a iných aktivitách poskytuje deťom pocit bezpečia a predvídateľnosti. To znižuje stres, podporí zdravý spánkový režim a uľahčuje zvykanie si na denný režim.
• Dajte im na výber: Namiesto otvorených otázok a prísnych príkazov je dobré ponúknuť na výber z dvoch možností (ktoré vám obe prídu prijateľné).
• Sledovanie príznakov únavy a hladu: Deti v tomto veku sa rýchlo stanú podráždenými, keď sú unavené alebo hladné.
• Zachovajte pokoj: Buďte pre deti stabilnou a pevnou kotvou v búrke emócií (najnáročnejšia časť pre všetkých rodičov, ale naozaj to funguje).
• Rešpektujte pocity dieťaťa: „Viem, že si naštvaný, že si nemôžeš dať ďalší keksík, ale tvoje brucho mi povedalo, že príliš veľa cukru ho bolí.
• Vyhnite sa zvýšeniu hlasu: Nesúťažte s dieťaťom v tom, kto vie kričať hlasnejšie. To prebiehajúci záchvat hnevu len zhorší.
• Vytvorte miesto na upokojenie sa: Ak máte pocit, že dieťa potrebuje chvíľku osamote na zamyslenie, vyčleňte samostatné a oddelené miesto, kde sa môže upokojiť (napr. čítací kútik).
• Držte sa blízko: Buďte nablízku, aby ste poskytli podporu a uistenie. Nezamykajte ho samé v miestnosti.
• Pripomeňte im váš predchádzajúci rozhovor: „Pamätáš sa na našu malú dohodu? Čo si sľúbil mame a čo mama sľúbila tebe?" To ich môže prinútiť sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa nad tým.
• Vždy sa s deťmi rozprávajte z očí do očí (teda vo výške očí dieťaťa) namiesto toho, aby ste na ne pozerali zhora. Pomôže im to pri upokojení a budú sa cítiť „menej v ohrození“.

Ako im predchádzať?

• Stanovte si pravidlá správania a vysvetlite ich dôsledky: Definujte si pár jednoduchých pravidiel správania a popíšte, čo sa stane, ak deti tieto pravidlá porušia. „Ak dnešný odchod z ihriska neprebehne bez vystrájania, zajtra už sa tam znovu nevrátime." Samozrejme, buďte dôslední.
• Vyhnite sa náhlym zmenám: Dajte dieťaťu včas a vopred vedieť, keď sa niečo zmení, prípadne kedy je čas ukončiť aktivitu (napr. hranie), aby sa vedelo prispôsobiť.
• Pomôžte im definovať ich pocity: Pristupujte k dieťaťu citlivo, povzbuďte ho, aby verbalizovalo svoje emócie nahlas a položte mu otázky typu, „Ako sa teraz cítiš? Máš v tvári trochu smutný výraz...

Čo robiť po záchvate?

• Pomôžte mu vyjadriť sa: Povzbudiť dieťa, aby slovne vyjadrilo svoje pocity, môže zlepšiť jeho schopnosť verbálne komunikovať a znížiť frustráciu.
• Usilujte o to, aby dieťa prijalo svoje pocity: Pomôžte drobcovi pochopiť a pomenovať aktuálnu náladu.
• Naučte ho mať svoje emócie pod kontrolou: Pokúste sa dieťa poučiť o stratégiách, ako ovládať svoje pocity. Môžete to skúsiť pomocou filmu V hlave. Alebo vyskúšajte tento prístup: „Vidím, že si nahnevaný. Je v poriadku, že sa tak cítiš. Aj ja sa niekedy hnevám. Predstav si však, ako mama kričí a hádže sa o zem. To by ti bolo smutno, však? Vieš, čo robím, keď sa hnevám?
• Chváľte ho: Pochváľte dieťa, keď sa upokojí.
• Spoločne nájdite riešenia: Príďte s dieťaťom na riešenia problémov, s ktorými sa často stretávate.
• Neignorujte, čo sa stalo, ale hovorte o tom: Rozprávať sa s dieťaťom o príčinách hnevu ho naučí lepšie pochopiť vlastné pocity a prijateľným spôsobom ich vyjadriť.
• Hrajte kooperatívne hry, kde si vymeníte role: Hry, kde sa dieťa môže vžiť do úlohy rodiča, sú zábavné a zároveň efektívne.
• Dajte im najavo, že ich chápete: Je dôležité, aby dieťa vedelo, že rozumiete jeho pocitom.
• Diskutujte o pozitívnych spôsoboch, ako sa vysporiadať s frustráciou: Naučte ich už spomínané stratégie.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Hoci obdobie vzdoru je vo väčšine prípadov prirodzenou súčasťou detského rastu, sú chvíle, keď jednoducho musíte vyhľadať pomoc. Ak máte pochybnosti o vývine vášho dieťaťa alebo máte pocit, že nezvládate situáciu, neváhajte sa poradiť s pediatrom, detským psychológom alebo psychiatrom. Nie je to hanba, ale zodpovedný krok k zabezpečeniu zdravého emocionálneho vývoja vášho dieťaťa.

Žiaden strach, prejde to. Alebo sa s tým naučíte pracovať. Dovtedy sa vyzbrojte trpezlivosťou a láskou pre vašich malých nezbedníkov!

tags: #hystericke #dieta #v #obchode