Hra je neoddeliteľnou súčasťou detstva a zohráva kľúčovú úlohu v komplexnom rozvoji osobnosti dieťaťa. Okrem zábavy a radosti, ktoré prináša, má hra významný vplyv na kognitívne, sociálne, emocionálne, telesné a estetické aspekty vývinu. V predškolskom veku je hra dokonca hlavnou činnosťou dieťaťa, prostredníctvom ktorej spoznáva svet, učí sa a formuje svoj postoj k nemu. Tento článok sa zameriava na definíciu hry a jej vplyv na osobný a sociálny rozvoj dieťaťa, pričom zdôrazňuje význam hry ako edukačného prostriedku.
Hry boli známe už v období antického staroveku, boli spojené s náboženstvom a kultom bohov. Už v starom Ríme sa hra stala priamou súčasťou výchovy a vzdelávania mladých Rimanov a súkromné školy, ktoré im poskytovali elementárne vzdelanie, niesli názov „lidi“ - hry. Platón v spisoch Ústava a Zákony vytvoril výchovný systém, v ktorom odporúčal, aby deti vo veku 3 až 7 rokov z určitého spoločenského okruhu boli vychovávané v chrámoch, kde sa učili hrať, tancovať a spievať pod dozorom vybraných žien. Platón medzi prvými upozornil na pedagogickú hodnotu hry. Na jeho myšlienky nadväzoval aj jeho žiak Aristoteles. Podľa neho majú deti v hrách napodobňovať rôzne práce, ktorými sa budú v dospelosti zaoberať. Hru považoval za najvhodnejšiu činnosť pre deti. Tvrdil, že deti potrebujú pohyb a hru. Jeho názory sú obsiahnuté v spisoch Politika a Nikomachova etika. Hoci sa stredoveké učenie opieralo najmä o dril, aj stredovekí myslitelia venovali hre pozornosť.
Významný pedagóg J. Á. Komenský v diele Informatórium školy materskej poukazuje na potrebu učenia a vyučovania, ktoré „je samo osebe i svojou povahou milé a príjemné, že je to ozajstná hra a potešenie ducha”. Uvádza príklady rozveseľovania detí už v prvom roku života, napr. kolísanie, spev, hra s hrkálkou. V druhom, treťom, štvrtom a v neskoršom veku sú dôležité pohybové hry, napr. behanie, skákanie. Štvrtý, piaty a šiesty rok sú podľa neho rokmi tvorivej práce a pohybu. Ako sa majú deti cvičiť v chápavosti - vymenúva hračky, napr. drevené koníky, vozíky, stoly, stolíky, misky a pod. Významný pedagóg pripomínal dôležitosť telesnej kultúry a do popredia dával pohybové hry. Zdôrazňoval, aby sa deti hrali spoločne, aby sa naháňali a žartovali. Hru chápal ako prirodzený prostriedok na výchovu vôle, charakterových rysov, ako prirodzený prejav ich činorodosti prinášajúci radosť a potešenie. Hre sa venovali aj ďalší myslitelia, napr. J. J. Rousseau, F. Froebel, F. Schiller.
Cenné myšlienky 19. a 20. storočia prináša profesor filozofie K. Groos, ktorý rozvíja myšlienky o hre z pohľadu motivácie. Groosova teória hry získala popularitu predovšetkým vo vzťahu k životnému významu hry ako nácviku, či prípravy k realizácii životne dôležitých činností, ako formy sebautvárania v zmysle rozvíjania potenciálne daných predpokladov jednotlivca, ktoré ale umožňujú efektívne vykonávanie rôznych druhov činností. Pozitívne môžeme hodnotiť aj názory psychológov G. S. Halla a S. Freuda. V 30. rokoch 20. storočia vznikla Buytendijkova teória hry, označovaná aj ako teória detskej dynamiky.
Definícia a význam hry
Hra je činnosť, ktorá poskytuje zábavu, rozptýlenie, veselosť a uspokojenie. Je to zmysluplná činnosť, motivovaná predovšetkým prežívaním. Hra zahŕňa vzťah dieťaťa k skutočnosti a k vlastnému svetu tým, že predstavuje a prijíma určitú rolu. Hra má svoj poriadok a prebieha v určitých podmienkach.
Význam hry pre dieťa spočíva v tom, že je to pre dieťa najprirodzenejšia činnosť a predstavuje súčasť jeho sveta. Prostredníctvom nej sa učí, spoznáva svet okolo seba a zároveň k nemu zaujíma nejaký postoj. Hra je významným a najlepším edukačným prostriedkom. Pre dieťa je hra vlastne potrebou. Prináša radosť - ak sa dieťa alebo dospelý hrá, robí tak preto, lebo táto činnosť mu prináša zábavu, pocit radosti a zároveň pociťujú emocionálne uspokojenie z činnosti. Je spôsobom učenia - dieťa sa v hre učí, rozvíja svoje zručnosti, pamäť a myslenie. Prostredníctvom hry dieťa poznáva svet a život, utvára si k nemu vzťah a získava základné poznatky a informácie o práci.
V edukačnom procese plní hra funkciu prostriedku, ale aj metódy pre rozvoj intelektuálnych schopností, formovanie a rozvíjanie zručností a návykov.
Rozvoj kompetencií prostredníctvom hry
Hra je prostriedkom výchovy detí, prostredníctvom ktorej si dieťa rozvíja kompetencie potrebné pre predprimárne vzdelávanie. Okrem iného rozvíja kognitívne, emocionálne a psychomotorické kompetencie. Hra tiež formuje vzťah dieťaťa k práci, prírode a spoločnosti.
Kognitívny rozvoj
Dieťa si počas hry rozvíja, upevňuje a prehlbuje poznatky, ktoré získalo prostredníctvom vnímania a pozorovania okolitého sveta na základe fantázie a predstavivosti. Z toho vyplýva, že hra má vplyv na rozvoj poznávacích schopností dieťaťa. Tieto zároveň rozvíjajú reč potrebnú na verbálne vyjadrenie svojich myšlienok, postojov, prianí a citov.
Sociálny rozvoj
Hra podporuje spoločenskosť detí. Aj keď sa deti hrajú vedľa seba a nehrajú sa spolu, navzájom sa pozorujú a napodobňujú. Ak majú deti rovnaký námet, môže (ale nemusí) ísť o súhru. Dieťa počas hry získava nielen základné vedomosti a zručnosti, ale tiež prichádza do styku s inými deťmi. Tak získava základné sociálne zručnosti a formuje sa u neho vzťah k iným ľuďom a okoliu. Počas hry dieťa preberá na seba istý druh zodpovednosti, učí sa podriadiť sa jej a vytrvať pri nej. Tým sa formujú základné predpoklady prosociálneho správania a konania. Dieťa sa prostredníctvom hry učí žiť v kolektíve ostatných detí, vzájomne sa rešpektovať.
Telesný rozvoj
Prirodzené pohyby, ktoré dieťa počas hry vykonáva, pôsobia na celkový telesný rozvoj, činnosť vnútorných orgánov (srdce, pľúca, tráviacu sústavu a krvný obeh). Počas rôznych pohybových hier si dieťa precvičuje horné aj dolné končatiny, rozvíja sa rýchlosť, obratnosť, sila a vytrvalosť. Mnoho hier je zameraných na precvičovanie koordinácie celého tela, prispievajú k zdravému spôsobu života.
Emocionálny rozvoj
Rôzne činnosti, ktoré dieťa vykonáva počas hry, vyvolávajú v ňom rôzne druhy emócií (radosť, nadšenie, záujem). Počas hry dieťa objavuje rôzne druhy emócií, realizuje ich v priebehu hry, prejavuje starosti pri chorej bábike, plače pri neúspechu v hre, vyjadruje sa k hre ostatných detí.
Rozvoj pracovných a technických zručností
Základné pracovné zručností, ktoré si dieťa počas hry osvojí, sú predovšetkým vzťah k hre a zaujatie pre hru.
Estetický rozvoj
Počas hier dieťa realizuje rôzne činnosti, prostredníctvom ktorých si cibrí estetický vkus, rozvíja sa u neho estetické cítenie a vlastné tvorivé schopnosti.
Druhy hier
Existuje veľa delení hier, ktoré akcentujú rôzne hľadiská. Z pedagogického hľadiska rozdeľujeme hry do dvoch veľkých skupín: tvorivé hry a hry s pravidlami.
Tvorivé hry
Tvorivé hry zahŕňajú námetové, dramatizujúce a konštruktívne hry.
Námetové hry
Námetové hry sú hry na niekoho alebo na niečo. Ich obsahom sú rôzne činnosti zo života dospelých. Dieťa v týchto hrách usmerňuje svoju činnosť k vytvoreniu podmienok, ktoré zodpovedajú zámeru hry a k premene spoluhráčov na rôzne osoby.
Dramatizujúce hry
Dramatizujúce hry zobrazujú námety obľúbených rozprávok a poviedok. Deti v nich zobrazujú rôzne postavy z deja a rozvíjajú hotový námet v danom slede podľa deja. Podnetom na tieto hry býva bábkové divadlo, kde deti majú možnosť pozorovať bábky, ich pohyb na javisku, rozhovory. Rozprávku realizovanú prostredníctvom bábkového divadla deti lepšie pochopia. Dramatizujúce hry prispievajú predovšetkým k rozvoju jazykovej a komunikačnej oblasti a estetickej oblasti.
Konštruktívne hry
Konštruktívne hry využívajú stavebnice rôznych tvarov, rozmerov a spojovacích spôsobov a rôzneho prírodného materiálu. Prostredníctvom hry so stavebnicami si deti približujú činnosť dospelých.
Hry s pravidlami
Hry s pravidlami odrážajú činnosti, s ktorými sa dieťa stretáva vo svojom okolí. Pravidlá v hre sa prispôsobujú zámeru a obsahu hry, pomáhajú dodržiavať spôsob a postupnosť v hre a vzájomné vzťahy detí. Hry s pravidlami mávajú spravidla pevnú štruktúru.
Pohybové hry
Pohybové hry majú význam v telesnom rozvoji dieťaťa. Zaraďujeme sem základné pohybové schopnosti, ako chôdza, beh, hádzanie, chytanie, udržiavanie rovnováhy. Prostredníctvom pohybových hier rozvíjame pohybové schopnosti dieťaťa a jeho koordináciu. Zároveň sa posilňuje vôľa a sebaovládanie. Úspech pohybovej hry závisí od vhodného rozdelenia úloh deťom.
Didaktické hry
Didaktické hry majú vopred stanovený cieľ vyjadrený konkrétnou poznávacou úlohou. Každá hra má svoje pravidlá a tie zodpovedajú cieľu hry, určujú spôsob a formu hrovej činnosti. Prostredníctvom didaktických hier sa u detí rozvíjajú kognitívne schopnosti, vytrvalosť a sústredenosť. Zároveň deti podnecujú k aktivite.
Odomknutie potenciálu: 6 kľúčových typov hier pre rozvoj dieťaťa
Vývojové etapy hry
Rozvoj osobnosti dieťaťa je dynamický proces, ktorý sa prejavuje aj vo vývoji hry. Hra je samostatnou činnosťou dieťaťa a líši sa podľa veku dieťaťa a podľa jeho individuálnych zvláštností a osobitostí. Závisí však aj od prostredia, jeho podnetnosti a možnosti hrať sa. Možno povedať, že jednotlivé etapy vývoja hier sú u detí rovnaké, rozdielne je tempo, akým deti týmito etapami prechádzajú.
1. Etapa: Manipulácia
Už po narodení dieťaťa sa prostredníctvom hry rozvíja predovšetkým jeho motorika. Dieťa vykonáva jednoduché pohyby a tie majú vplyv na vývin jednotlivých orgánov. Dieťa najskôr hračky pozoruje a až potom sa snaží ich uchopovať a hrať sa s nimi jednoduchou manipuláciou. Táto etapa je charakteristická manipuláciou s vlastným telom a s predmetmi, ktoré dieťaťu prekladá dospelý.
2. Etapa: Individuálna Hra
U batoľaťa sa hra prejavuje jednoduchým zaobchádzaním sa predmetmi. Snaží sa poznávať vlastnosti predmetov a pôsobiť na ne vlastným telom. Pri manipulácii s predmetmi poznáva svoje okolie a hrou vyjadruje svoj vzťah k prostrediu. Pohyby a manipulácie sa postupne s rozvojom pohybových zručností a s rozvojom reči stávajú zložitejšie. Dieťa postupne napodobňuje prácu a činnosti dospelých. Počas hry dieťa nepoužíva skutočné predmety, hľadá si náhradné, ktoré prostredníctvom vlastnej fantázie a predstavivosti prispôsobuje predstavovaným, skutočným predmetom.
3. Etapa: Párové Hry
U trojročných až štvorročných detí sa hra vyvíja postupne tak, že činnosti sa čoraz viac podobajú odpozorovaným činnostiam dospelých. Deti v tomto veku sa pokúšajú pochopiť skutočnosť, ktorá ich obklopuje. Hra je stále viac individuálna ako skupinová a kolektívna. Deti sa najradšej hrajú samy a individuálne, nemajú záujem o hru v skupinách či v kolektíve.
4. Etapa: Spoločná (Skupinová) Hra
Ďalším obdobím rozvoja hry je etapa medzi piatym a šiestym rokom dieťaťa. V tomto veku sa hra rýchlo mení. Z individuálnej hry sa postupne stáva skupinová a kolektívna hra. Deti sa postupne hrajú v dvojiciach, v menších skupinách a potom v kolektíve. Zároveň sa mení vzťah dieťaťa k hračkám. U menších detí určuje hračka obsah hry, u starších detí ide o zámernejšiu hru s istým cieľom, preto má dieťa väčšie nároky na reálnosť hračky, chce aby sa hračka čo najviac podobala skutočnému predmetu. Dieťa sa najskôr hrá so svojimi hračkami samo, má k nim vlastnícky vzťah. Nechce ich požičiavať, čo je normálnym prejavom. Je však veľmi dôležité, aby tento vzťah k hračkám neprerástol do egoizmu detí, a aby si postupne deti zvykali na hry v kolektíve detí. Postupnosť hry v menších skupinách a v kolektíve je dôležitým predpokladom rozvoja socializácie a hodnotovej orientácie (axiologizácie) osobnosti dieťaťa.
V tomto období je veľmi dôležité, aby hračky, s ktorými sa deti hrajú, boli primerané ich veku, aby neboli zdraviu škodlivé a prispievali k rozvoju osobnosti dieťaťa. Je tiež dôležité, aby hračiek nebolo príliš veľa, pretože dieťa môže o hru stratiť záujem. Hračky majú byť účelné a spôsobovať deťom radosť.
5. Etapa: Hry v Exteriéri a Diferenciácia Podľa Pohlavia
Ďalšia etapa vo vývoji hry je medzi šiestym a jedenástym až dvanástym rokom života dieťaťa. Je to obdobie zmeny hry s hračkami v interiéri k skupinovým hrám v exteriéri. Rozdiely možno vidieť aj v hrách z pohľadu pohlavia detí. Toto diferencovanie nemožno zovšeobecniť, ale z hľadiska štatistických ukazovateľov ho možno akceptovať. U chlapcov sú to väčšinou typické bojové hry, konštruktívne, pohybové hry s loptou a súťaživé hry. Prostredníctvom takýchto hier sa u detí rozvíja obratnosť, zručnosť a rozvíjajú sa svalové a pohybové schopnosti detí. U dievčat sú to hry viac napodobňujúce činnosti dospelých, pokojnejšie hry, napríklad hry s bábikami. Stále viac sa rozširujú počítačové hry, ktoré ak nie sú pod kontrolou samých detí alebo ich rodičov, môžu na rozvoj dieťaťa pôsobiť negatívne.
6. Etapa: Hry v Období Dospievania
Ďalšou etapou vo vývoji hier je obdobie dospievania. V tomto období začínajú hry strácať detský ráz a prechádzajú skôr k športovým činnostiam a hrám, kultúrnym aktivitám. Uplatňujú sa všetky druhy hier, predovšetkým tie, ktoré podporujú rozvoj pamäti, predstavivosti a fantázie, ktoré napodobňujú reálne sociálne situácie. Aj dospelí majú svoje hry: športové, spoločenské, zábavné, kultúrne. Plnia rovnako funkciu uvoľnenia, prežívania, zábavy, ale aj odpočinku od práce a učenia. Hra v uponáhľanom svete plnom povinností, tlaku, zvládania množstva informácií plní rozhodne funkciu odpočinku, odpútania od povinností, potreby náskoku, rýchlosti, výkonu. Plní tak nielen rekreačnú, ale aj psychoterapeutickú funkciu.
Hra a práca: Dva základné prostriedky výchovy
Hoci sa tento článok primárne zameriava na hru, je dôležité spomenúť aj význam práce v živote dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku. Obsahom práce detí predškolského a mladšieho školského veku nie je plnohodnotná pracovná činnosť zameraná na vytváranie hodnôt, ale najmä drobné pracovné úlohy v rozsahu vývinových možností a bezprostrednej skúseností detí. Ide najmä o úkony spojené so samoobsluhou, udržiavaním poriadku, s upevňovaním samostatnosti pri hygienických úkonoch, resp. s vykonávaním drobných služieb dospelým alebo iným deťom.
Pre dieťa sú tieto činnosti bohatým zdrojom sociálneho učenia, pomáhajú osvojovať si praktické zručnosti, utvárať kultúrne návyky, rozvíjajú samostatnosť a spoločensko-morálne vlastnosti. Preberaním pracovných úloh primeraných svojmu veku sa dieťa učí zodpovednosti, sebaovládaniu, orientuje pozornosť na hodnotu vecí a ľudskej práce, upevňuje svoje sebavedomie, stáva sa samostatnejším, autonómnejším.
Práca plní 2 základné úlohy: prostriedkom a metódou vzdelávania, t.j. má aj didaktickú funkciu. Pozoruhodný je výchovný význam pracovných činností na utváranie a upevňovanie detského kolektívu. Vzájomná pomoc, podriaďovanie sa jeden druhému, kolektívne zameranie mnohých pracovných činností (udržiavanie poriadku v triede, práca v školskej záhrade) navodí a upevňuje žiaduce vzťahy medzi deťmi a prehlbuje úroveň ich spolužitia.
Každá pracovná činnosť, ktorá má vychovávať a vzdelávať, by mala byť: výchovná a poučná, motivovaná a zmysluplná, prirodzená, primeraná veku dieťaťa vzhľadom na jeho vekové a individuálne vlastnosti a fyzické možnosti.
Druhy pracovných činností v materskej škole
- Výchova k samostatnosti: Deti vedieme k činnostiam, ktoré súvisia s osobnými potrebami dieťaťa (obúvanie, vyzúvanie, obliekanie, vyzliekanie, umývanie rúk, udržiavanie vlastných vecí v poriadku).
- Pomoc dospelým pri práci: Príprava vecí na edukačné aktivity, pomoc detí pri úprave rôznych informačných tabúl, pri oprave hračiek a detských kníh a pod. Staršie deti pomáhajú mladším pri obliekaní a vyzliekaní na pobyt vonku.
- Práca v školskej záhrade: Príležitosťou využiť pomoc detí, napr. polievať detský záhon (napr. zeleninový), kvety a pod.
- Práce v prospech celku: Učiteľ na začiatku školského roka môže určiť dvojice detí na niektoré drobné úlohy primerané ich schopnostiam, ktoré môžu pravidelne a samostatne vykonávať (napr. starostlivosť o rastliny).
Podmienky detskej práce
Učiteľ si musí všímať dĺžku pracovného zaťaženia jednotlivých detí, striedať prácu s inými činnosťami a oddychom a chrániť deti pred nadmernou únavou. Dlhotrvajúca práca škodí telesnému a duševnému vývinu dieťaťa. Ďalšou podmienkou detskej práce je vhodný výber pracovného náradia. Treba vylúčiť nebezpečné nástroje nadmernej veľkosti s ostrými hranami, okrajmi. Pracovné prostredie musí zodpovedať hygienickým požiadavkám - bezprašnosť prostredia a dobré osvetlenie.
