Téma umelého oplodnenia a asistovanej reprodukcie rezonuje v slovenskej spoločnosti nielen z medicínskeho, ale aj etického a legislatívneho hľadiska. Príbehy žien, ktoré sa rozhodnú pre túto cestu, sú často plné nádeje, ale aj obáv z neistoty a možných obmedzení.
Pre budúce mamičky, ktoré majú záujem o asistovanú reprodukciu, je dôležité mať prehľad o aktuálnych informáciách a návrhoch zákonov, ktoré by mohli ovplyvniť ich práva a možnosti. Článok sa zaoberá návrhom zákona, ktorý sa objavil v parlamente a ktorý sa týka umelého oplodnenia a možných trestov pre ženy, ktoré by ho podstúpili.
Návrh zákona o trestaní žien za umelé oplodnenie
V slovenskom parlamente sa objavil návrh, podľa ktorého by ženy, ktoré podstúpia umelé oplodnenie, mohli byť odsúdené na 5 až 12 rokov odňatia slobody. Navrhované znenie zákona hovorí o treste odňatia slobody na päť až dvanásť rokov pre toho, kto vykoná, podstúpi alebo umožní:
- akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť nenarodené dieťa v ktoromkoľvek štádiu jeho vývoja geneticky identické s inou ľudskou bytosťou alebo s iným nenarodeným dieťaťom, či živými, alebo mŕtvymi,
- akýkoľvek zásah okrem prirodzeného oplodnenia ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou spôsobujúci alebo s cieľom spôsobiť delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúceho ľudské prvky,
- umelé oplodnenie ľudského vajíčka, asistovanú reprodukciu, prenos nenarodeného dieťaťa, predimplantačnú genetickú diagnostiku, náhradné materstvo, využívanie ľudského tela, tela nenarodeného dieťaťa, organizmu nenarodeného dieťaťa alebo ich častí na dosiahnutie zisku, génovú terapiu a génové techniky na pohlavných bunkách človeka a na bunkách nenarodeného dieťaťa, spájanie ľudských genetických prvkov a zvieracích genetických prvkov alebo činnosti zakázané podľa čl. 16 ods. 2 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky.
Je desivé, že za tento návrh vtedy hlasovalo až 19 poslancov. Vyvolalo to veľké pobúrenie verejnosti a nakoniec výrazne prispelo k tomu, že sa KDH už nedostalo do parlamentu. Veľmi smutné je tiež, že proti hlasovalo iba 14 poslancov. Niektorí z tých, ktorí hlasovali za, sa neskôr začali vyhovárať, že sa s týmto návrhom predsa len tak úplne nestotožňujú, že by zaňho v druhom čítaní už nehlasovali alebo že bolo krátko pred voľbami a druhé čítanie by sa už nestihlo.
Trojica navrhovateľov chcela presadiť do Ústavy úplný zákaz interrupcií, za ktoré mal hroziť trest väzenia dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie pre lekára aj pre samotnú ženu, ktorá interrupciu podstúpi. Úplne nepochopiteľná a neľudská však bola najmä časť návrhu, ktorým títo fanatici chceli posielať na 5 - 12 rokov do väzenia ženy, ktoré nemôžu prirodzeným spôsobom otehotnieť a využijú preto služby asistovanej reprodukcie.
Hlasovanie v parlamente a reakcie poslancov
Pri hlasovaní o tomto návrhu zákona hlasovalo ZA iba 19 poslancov. Väčšina poslancov bola proti, zdržala sa hlasovania alebo nebola prítomná. Poslanci, ktorí hlasovali za návrh, boli z KDH: Pavol Abrhan, Jozef Bobík, Július Brocka, Martn Fronc, Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Jozef Mikloško, Jozef Mikuš, Alojz Přidal, Ivan Uhliarik. K návrhu sa pripojili aj poslanci Obyčajných ľudí. Zmena zákonov nakoniec neprešla, ale vyššie zmienení 19-ti poslanci si svojim hlasovaním vyrobili poriadnu hanbu.
Poslankyňa Erika Jurinová (OĽaNO) sa stala predsedníčkou parlamentného výboru pre ľudské práva. Jurinová hlasovala za to, aby bol posunutý do druhého čítania návrh, ktorý stanovoval ženám za potrat 15 rokov väzenia. Napriek tomu, že je predsedníčkou výboru pre ľudské práva, jej minulé hlasovania a postoje naznačujú istú nekonzistentnosť v oblasti ochrany práv žien.
Politológ Michal Horský sa domnieva, že za zvláštnym zaradením niektorých poslancov do výborov je ich nejasná politická príslušnosť. "Osudy poslancov odpadlíkov od vlastných politických strán a klubov bývajú v parlamentnej politike vždy ťažké. Zväčša sú odsúvaní do menej dôležitých miest vo výboroch."
Príbehy žien a pohľad lekárov
Téma umelého oplodnenia rezonuje v spoločnosti, a to nielen v kontexte medicíny, ale aj etiky a legislatívy. Príbehy žien, ktoré sa rozhodli pre túto cestu, sú rôznorodé a často plné nádeje, ale aj obáv. V tomto článku sa pozrieme na skúsenosti Eriky Judínyovej, známej slovenskej moderátorky, a ďalších žien, ktoré podstúpili umelé oplodnenie, ako aj na kontroverzné návrhy zákonov, ktoré by mohli túto možnosť obmedziť.
Erika Judínyová sa stala mamou v relatívne neskoršom veku, po rokoch snaženia sa o dieťa s manželom Štefanom Skrúcaným. Ako sama priznala, materinské pudy ňou dlho nelomcovali, no vzťah so Štefanom všetko zmenil. O prírastok do rodiny sa pokúšali od roku 2013, no dlho to vyzeralo, že ich snaha bude márna. Napriek tomu sa im nakoniec podarilo počať dcérku Ellu. Erika otvorene prehovorila o svojich pocitoch počas tehotenstva: „Bola som si vedomá toho, koľko mám rokov, tak som to brala s veľkým rešpektom. A aj so strachom, ako to dopadne. V tomto veku je to veľmi krehké.“ Zároveň povzbudila všetky ženy, ktorým sa nedarí mať deti, aby sa nevzdávali. „My sme to síce už vzdali a vyšlo to napriek tomu,“ dodala.
Príbeh Eriky Judínyovej je povzbudením pre mnohé ženy, ktoré túžia po dieťati, no z rôznych dôvodov sa im nedarí otehotnieť prirodzenou cestou. Asistovaná reprodukcia im tak môže ponúknuť nádej na splnenie sna o rodine.
Okrem Eriky Judínyovej sa s túžbou po dieťati a skúsenosťami s umelým oplodnením podelili aj ďalšie známe slovenské ženy. Sisa Sklovska sa priznala k interrupcii v mladosti a neskôr s manželom Jurajom Lelkesom zvažovali adopciu. Príbehy týchto žien poukazujú na rôzne aspekty túžby po dieťati a na emocionálnu náročnosť procesu asistovanej reprodukcie. Zároveň zdôrazňujú, že každá žena má právo na vlastné rozhodnutie o tom, ako a kedy sa stane matkou.
MUDr. Marek Drábek, PhD., vedúci lekár kliniky reprodukčnej medicíny Repromedica, upozorňuje na klesajúcu plodnosť žien po 35. roku života. Šance na otehotnenie po umelom oplodnení výrazne klesajú po 40. roku života. Napriek tomu asistovaná reprodukcia umožňuje otehotnieť aj ženám vo vyššom veku. Väčšina kliník má určenú vlastnú hranicu liečby sterility, pričom Repromedica si stanovila hranicu na 49 rokov + 364 dní. Dôležité je vyšetriť vaječníkovú rezervu, ktorá odhalí schopnosť vaječníkov vytvárať vajíčka. Ultrazvukové vyšetrenie zráta počet folikulov, teda dutiniek, v ktorých sa nachádzajú vajíčka.
Surogátne materstvo a obchod s ľuďmi
V diskusii sa spomenulo aj surogátne materstvo, ktoré sa v niektorých krajinách stalo obchodom s ľuďmi. Deti sú predávané na čiernom trhu a dejú sa šokujúce veci. Niektoré štáty majú všeobecný zákaz surogátneho materstva (Bulharsko, Fínsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko) a iné majú komerčný zákaz (Belgicko, Dánsko, Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Maďarsko a Veľká Británia).
Názory na neskoré materstvo a psychologické aspekty
Súčasná europoslankyňa Monika Beňová (52), ktorá priviedla na svet dcérku Leu, spustila celospoločenskú polemiku k tejto téme. Odmieta názor, že je nezodpovedné mať dieťa po päťdesiatke. Vo svojom veku môže povedať, že už veľa videla, skúsila a prežila. Netrápi sa myšlienkou, že niečo zmešká ako mladšie mamičky. „Nemusím sa za ničím naháňať, povedala som si, že som toľko vecí dokázala v živote, mám toľko zážitkov z cestovania… Nepotrebujem ísť do toho istého mesta tretíkrát na dovolenku, lebo viem, že toto všetko som už zažila.“
Neskoré materstvo môže prinášať so sebou aj psychologické výzvy. Ženy v neskoršom veku môžu pociťovať úzkosť a obavy o zdravie dieťaťa, ako aj o vlastné sily a schopnosti zvládnuť nároky materstva. Dôležitá je podpora partnera, rodiny a priateľov, ako aj odborná pomoc psychológa alebo terapeuta.
Erika Judínyová priznala, že po narodení dcérky spomalila šialené pracovné tempo a zakázala si byť perfekcionistkou.
V diskusii o potratoch zaznelo, že potrat je tragickým činom a zlým riešením. S týmto názorom sa zhodla aj pani prezidentka. V 21. storočí je dôležité uvažovať nad dobrými riešeniami pre ženu aj pre jej plod. Erika Jurinová uviedla, že chce viac informácií pre ženy, čo je základné ľudské právo. Pripomenula, že aj ochrancovia zvierat si uvedomujú, že zviera nie je vec a zaslúži si starostlivosť. Preto by si aj pri ľudskom plode mali uvedomiť, že nie je vec.
tags: #erika #jurinova #umele #oplodnenie