Obdobie okolo dvoch rokov je pre dieťa a jeho rodičov často náročné. Dieťa sa učí samostatnosti, prejavuje svoju vôľu a testuje hranice, čo sa môže prejavovať mrzutosťou, vzdorom a záchvatmi zlosti. Rodičia sa v tomto období môžu cítiť bezradní a vyčerpaní, preto je dôležité porozumieť príčinám tohto správania a nájsť efektívne spôsoby, ako s ním pracovať.
Mrzutosť u dvojročných detí môže mať rôzne príčiny, ktoré sa často prelínajú a navzájom ovplyvňujú. Medzi najčastejšie patria:
Vývojové obdobie vzdoru
Obdobie vzdoru, ktoré zvyčajne trvá od 21. do 23. mesiaca do 4 rokov, je charakteristické silným presadzovaním vlastnej vôle a testovaním hraníc. Dieťa sa učí hovoriť "nie", čím si buduje svoju osobnosť a snaží sa potvrdiť svoju nezávislosť. V tomto období sú časté záchvaty zlosti, pretože dieťa ešte nerozumie mnohým obmedzeniam a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Neschopnosť vyjadriť potreby a pocity
Dvojročné dieťa má ešte obmedzenú slovnú zásobu a nedokáže vždy vyjadriť svoje potreby a pocity slovami. Keď je frustrované, unavené alebo hladné, môže reagovať plačom, krikom alebo záchvatmi hnevu.
Zmeny v spánkovom režime
Spánková regresia je obdobie, keď sa dobrý spáč zrazu začne často budiť alebo odmieta spánok úplne. Posledná spánková regresia sa objavuje v dvoch rokoch. Vaše bábätko rastie a postupne mu stačí menej spánku. Každé dieťa je iné, no mnoho dvojročných potrebuje za 24 hodín v priemere cca 12 hodín spánku, ktorý sa teraz väčšinou deje v noci. Váš drobec v tomto veku možno vzdoruje, keď má ísť do postele, zaspí neskoro alebo vstane príliš zavčasu. Počas letných mesiacov môže ovplyvniť jeho vnútorné hodiny neskoršie stmievanie sa. Jednoducho nevie zaspinkať, lebo je v jeho detskej izbe príliš veľa svetla. Zatemňovacie závesy a totálna tma na zaspatie robia divy.
Okolo dvoch rokov niektoré batoľatá začnú náhle odmietať poobedňajší šlofík. Môže sa stať, že uložíte vášho veľkáča do postieľky a celú hodinu sa zabáva, hrá sa, spieva si, rozpráva alebo kričí. Podobne ako pri separačnej úzkosti, náhle odmietanie šlofíkov sa deje preto, lebo váš drobec nechce nič zmeškať. Čoraz viac si začína uvedomovať čo chce. Takže ak si nechce ľahnúť, aby si oddýchlo, začne vám to dávať patrične najavo. Odmietanie poobedňajšieho spánku môžeme vnímať ako regresiu, pretože veľa detičiek sa nechce vzdať šlofíka až do 3-4 rokov. Najlepším riešením je pokračovať v zaužívanom režime a šlofík ešte nerušiť. Veľmi malé percento detí v tomto veku prestane úplne cez deň spať.
Ak je mama, ktorá vo svojom vnútri cíti napätie/ nervozitu a pokúša sa uspať dieťa - to dieťa nemôže zaspať, kvôli maminej nervozite, a začne sa prenos nervozity na dieťa - už ste nervózni obidvaja - a spánok neprichádza skôr sa vzďaľuje preč - dieťa sa snaží prebrať mamu z letargie jeho/ jej uspávania - začne mrnčať, plakať, šklbať sebou, mrviť sa alebo robiť zle - ťahať za vlasy, za prsty, dožadovať sa dojčenia a pod.
Únava a preťaženie
Rovnako ako každý živý tvor, aj únava dieťaťa závisí od množstva vydanej energie a od doby predchádzajúceho odpočinku. Prejavy únavy sa v jednotlivých fázach života dieťaťa menia. Keď dieťa prekoná hranicu únavy, je ho navyše omnoho ťažšie uspať.
Nadmerné množstvo podnetov preťažuje detský mozog. Mnohé domácnosti s deťmi dôverne poznajú situáciu, keď má ich ratolesť toľko hračiek, že už niet priestoru, kam ich dávať. A prichádzajú stále ďalšie a ďalšie, pretože členovia rodiny a známi chcú dieťa zaujať niečím novým. „Priveľa hračiek a priveľa ponúk spôsobuje záplavu podnetov, ktoré zaťažujú mozog,“ hovorí psychologička a certifikovaná odborníčka INPP metódy Viera Lutherová. „Ten je potom zahltený, ťažko sa orientuje a dieťa sa chráni tak, že vypne, stiahne sa do seba. Prílišná stimulácia sa môže neskôr ukázať aj ako problém s komunikáciou, prípadne ako poruchy učenia či sústredenia. Obzvlášť digitálne hračky sú problematické. Mozog dieťaťa prijíma množstvo dát bez námahy a nezískava žiadnu osobnú skúsenosť,“ dodáva Viera Lutherová.
Problémy si so sebou dieťa prinesie aj do školy a rokmi sa môžu nabaľovať. „V ranom veku je to netypický psychický a pohybový vývin. Môže to byť oneskorenie, dieťa sa začne neskôr pretáčať, sedieť, chodiť alebo rozprávať, než uvádzajú tabuľkové hodnoty. Niektoré deti normy zasa prebehnú nezvyčajne rýchlo. Za významné sa považuje preskočenie fázy plazenia a/alebo lozenia po štyroch. U predškolských detí si treba pozorne všímať ich pohybové zručnosti. „Problémy s výslovnosťou, nemotornosť a neobratnosť celého tela alebo rúk sú tiež spoľahlivým signálom. Dieťa by sa malo aj nudiťTakéto problémy detí treba vyhodnocovať v kontexte, pretože niektoré môžu súvisieť napríklad s nesprávnou starostlivosťou rodičov. „Keď chceme niečo urobiť pre rozvoj koncentrácie, nezaplavujme dieťa podnetmi, tréningom a požiadavkami, ale nechajme ho nudiť sa s pár hračkami. To je najlepší tréning pozornosti,“ radí psychologička. Odporúča, aby bola detská izba skôr skromná a nie preplnená. Aby dieťa rozvíjalo aj motorické zručnosti, najlepšia príprava je fyzický pohyb v predškolskom a mladšom školskom veku.“
Používanie cumľa a deky
Potreba cumľa a deky sa prejavuje hlavne vtedy, keď jej niekto niečo nedovolí alebo podobne, pričom nerozumiem z čoho pramení jej nervozita. Dieťa je celý deň akoby podrazdené a má pocit, že cumel potrebuje na upokojenie. Pyta si ho hlavne vtedy, keď jej niekto niečo nedovolí alebo podobne. Nepomáha ani keď ju dá samú do izby, ani keď ju dá pod sprchu, ani odpútanie niečím zaujímavým, vtedy má jednoducho amok a je schopná takto vyvádzať veľmi, veľmi dlho. A najhoršie je to s cumľom - je hrozne samostatná, všetko už robí sama, no cumľa a deky sa nevie zbaviť.
Separačná úzkosť
Separačná úzkosť vrcholí okolo 18-tich mesiacov. Môže sa objaviť a zase zmiznúť, až do obdobia 5-6 rokov. V dvoch rokoch separačná úzkosť pramení zo skutočného strachu. Vaše dvojročné dieťatko sa bojí toho, že ostane samé alebo s ľuďmi, ktorých nepozná. Táto úzkosť sa môže objaviť aj preto, že si jednoducho nechce nechať ujsť zábavu. Vie, že keď odídete, nezmiznete, a že nie ste ďaleko. Ale myslí si, že si užívate zábavu bez neho. A samozrejme nechce, aby ste ho vynechali! Ak sa táto separačná úzkosť objaví akonáhle prejdete cez dvere jeho detskej izby pred spaním (počas dňa alebo noci), môže to narušiť jeho spánok. Nakoniec musíte zostať pri vašom dvojročnom drobcovi v čase šlofíkov alebo večerného spánku až kým nezaspí. Samozrejme je dôležité dieťatko ubezpečiť, že je všetko v poriadku, že všetci ideme spinkať, že ste nablízku ak vás potrebuje.
Úzkosť a separačná úzkosť v tomto veku sú prirodzené. Deti si omnoho viac uvedomujú svoj strach, to, že im niekto môže ublížiť alebo že niečo je nebezpečné. Samozrejme, to sa prejaví pri zaspávaní. Ak si vaše dieťa zrazu začne vyžadovať vašu prítomnosť pri zaspávaní, je v poriadku mu ju poskytnúť. Z dôvodu úzkosti alebo separačnej úzkosti je možné, že sa vaše dieťatko môže nejaký čas v noci častejšie budiť. Súčasťou budenia môže byť dlhé nočné bdenie, prípadne dlhé nočné bdenia.
Strach a predstavivosť
Možno začína mať v noci strach - v tomto veku začína mať váš drobec aj väčšiu predstavivosť. Vďaka nej môže ísť o zábavu, ale aj problém, a to najmä v noci. Veľa detí v tomto veku sa začína v noci báť. Spúšťačom je tma a všetko s tým súvisiace - strašidelné tiene, príšery ukryté pod posteľou… Deti si oveľa viac uvedomujú svet a veci, ktoré im môžu ublížiť. Tento nový strach môže viesť k nočným morám, niekedy dokonca k nočným hrôzam. Dávajte pozor na to, čo cez deň hovoríte dieťatku. Častokrát veci nedomyslíme. Niekedy malé drobnosti na ktoré deti upozorňujeme môžu prerásť do strachu pri zaspávaní a spánku. Nestrašte deti tmou v štýle, „Tam nechoď, je tam tma“.
Nedostatok tekutín
Smädné dieťa môže byť mrzuté a podráždené alebo naopak, príliš pokojné - tieto prvé varovania by ste rozhodne nemali prehliadnuť. „Nedostatok tekutín sa prejavuje malátnosťou, nevoľnosťou, bolesťami hlavy a nesústredenosťou. V extrémnych situáciách sa tak zníži krvný tlak a zrýchli pulz, že dieťa náhle omdlie,“ zdôrazňuje MUDr. Alžbeta Béderová, CSc. z Poradne zdravia. Aby ste takémuto stavu predišli, majte vždy po ruke fľašu s čistou vodou alebo nesladeným čajom a opakovane nápoj dieťaťu ponúkajte. Najmä v lete, kedy je teplota vzduchu vysoká, sa organizmus prehreje rýchlejšie. Myslite na to, že vyššia fyzická aktivita detí si vyžaduje aj vyšší prísun tekutín.
Najlepšia je čistá voda. Ak pochádza z kontrolovanej vodovodnej siete, niet sa čoho obávať. V prípade, že nemáte overený vodovodný kohútik po ruke, použite balenú dojčenskú vodu alebo stolovú pramenitú vodu. Dojčenská voda dieťaťu prospieva najmä zníženým podielom minerálnych látok, ktoré vo vysokom množstve detský organizmus zbytočne zaťažujú. Ani minerálne a sýtené vody nie sú pre deti vhodné. „Obsahujú vyšší podiel minerálov, ktoré pôsobia na obličky, kysličník uhličitý dráždi žalúdočnú sliznicu a bublinky tlačia na bránicu,“ vysvetľuje A. Béderová.
Riešenia a stratégie pre rodičov
Zvládanie mrzutosti u dvojročného dieťaťa si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a konzistentný prístup. Nasledujúce stratégie môžu pomôcť rodičom lepšie zvládať náročné situácie:
- Zachovať pokoj a nekričať: Najdôležitejšie je nekričať, nezvyšovať hlas a nevracať hnev inou formou.
- Odstrániť nebezpečné predmety: Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť.
- Pritúliť a objať dieťa: Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili).
- Odviesť pozornosť: Pomáha aj odvedenie pozornosti. Zoberte dieťa na ruky a s nadšením hlasno opakujte, že sú na balkóne vtáčiky a ideme ich pozrieť.
- Nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť: Nechajte dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre vás nepodstatné. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“
- Stanoviť jasné hranice: Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“.
- Dať presne opačný povel: Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa.
- Naučiť ich povedať, čo chcú: Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlostí sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“
- Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať: Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
- Hovoriť s nimi ako s partnermi: Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme.
- Uspávacie rituály: Učiť dieťa na spánkový rituál, teda každý večer opakovať určité činnosti - okúpať, nadojiť, pusa, pohladenie, vloženie do postieľky, mojkáčik do ruky a cumlík do pusy.
- Rozvíjanie reči: Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovoríte 3-slovne.
- Správne nosenie a manipulácia: Pri problémoch so zvýšeným svalovým napätím je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekliveniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom.
- Baby masáž: V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Ako zvládať hnev s dieťaťom
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
V niektorých prípadoch môže byť mrzutosť u dvojročného dieťaťa prejavom vážnejších problémov, ktoré si vyžadujú odbornú pomoc. Je vhodné vyhľadať pediatra, psychológa alebo detského psychiatra, ak:
- Mrzutosť je veľmi intenzívna a trvá dlhodobo.
- Dieťa má časté záchvaty zlosti, ktoré sú ťažko zvládnuteľné.
- Dieťa je agresívne voči sebe alebo iným.
- Mrzutosť ovplyvňuje bežné fungovanie dieťaťa a rodiny.
- Máte podozrenie na duševné problémy.
- Máte podozrenie na poruchu centrálnej nervovej sústavy.
- Dieťa má problémy s jedením alebo spánkom.
Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová.
Vydržte, obdobie vzdoru prejde!